Svätý prorok Ozeáš
Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je záchrana“.
Ozeáš je prvým z malých prorokov, možno preto, že pochádzal z efraimského kmeňa. Bol synom istého Beeriho. Pôvod Ozeáša ostáva neznámy. Bol mladším súčasníkom proroka Amosa. Podobne ako Amos, aj on pôsobil v Severnom kráľovstve, podľa sekundárnych zdrojov (Iz 1,1) za čias júdskych kráľov od Oziáša po Ezechiáša. Prorok Ozeáš pôsobil aj po vláde izraelského kráľa Jeroboama II. (793-753 p.K.) a jeho činnosť siahala do čias sýrsko-efraimskej vojny, avšak nie až do zániku severného kráľovstva. Pôsobenie proroka Ozeáša možno vymedziť do rokov 750 až 725 pred Kristom.
Kniha proroka Ozeáša pozostáva z dvoch zbierok: Prvú časť tvorí cudzia a vlastná správa o manželstve proroka, ktorú predeľujú slová Jahveho. Druhú časť tvorí zbierka karhaní, hrozieb ako aj prísľuby spásy.
Zbierka vznikla krátko po Ozeášovej smrti v kruhu jeho žiakov. Počas ďalšieho júdskeho spracovania ju doplnili o novšie časti.
Kniha zobrazuje Boží trest pre svoj ľud, ktorý do kultu Jahveho zavádzal kanaánsku modloslužbu, nedostatočne poznal Boha, či sa od neho dokonca odvracal.
Ozeášovo ohlasovanie podstatne ovplyvňovali jeho skúsenosti z manželstva. Jeho obraz na významnom mieste v prorockom ohlasovaní používajú aj DeuteroIzaiáš, Jeremiáš a Ezechiel. K obrazu manželstva Ozeáš pridáva obraz vzťahu otca a syna.
Izrael sa práve pôsobením zmlúv, kňazov a falošných prorokov stal „Kanaánom“, a tak stratil medzi národmi svoje osobitné postavenie vyvoleného a Bohu zasväteného národa. Na druhej strane je však posolstvo skazy aj posolstvom nádeje a spásy, nového „manželského“ zväzku.
Uprostred ohlasovania stojí volanie k tajomstvu Božej lásky, alebo k obráteniu zdôvodnenému jeho svätosťou. Prorok Ozeáš sa tak stal poslom Božej lásky a dobroty presahujúcej ľudské kritériá.
Prepodobný mučeník Andrej z Krétsky žil počas vlády ikonoboreckého cisára Konstantina Kopronima (741 - 775), ktorý pod hrozbou smrti nariadil kresťanom, aby odstránili sväté ikony z chrámov a domov. Veriaci, ktorí sa nebojácne bránili bezbožnému ikonoborectvu a držali sa pevne tradície svätých otcov, boli uväznení. Keď mních Andreja počul, že cisár uväznil a mučil nie zlodejov a lupičov, ale cnostných a zbožných kresťanov, prišiel do Konštantínopolu a verejne vystúpil v chráme sv. mučeníka Mamanta, kde odhalil heretické prenasledovanie pravej viery. V odôvodnení cisár uviedol, že je šialené vzdať hold drevu a farbám. K tomu svätý odpovedal, že ten, kto trpí svätými ikonami, trpí Kristom a ten, kto uráža ikonu zobrazujúcu Krista, uráža samotného Krista. Rozzúrený ikonoborec rozkázal nemilosrdne mučiť sv. Andreja. Po príchode na miesto popravy mučeník odišiel k Pánovi. O sto rokov neskôr sv. Jozef Hymnograf napísal na jeho počesť oslavný kánon. Prostredníctvom modlitieb mučeníka sv. Andreja bolí uzdravení aj mnohí posadnutí zlými duchmi.
(zdroj: https://zoe.sk/?svatci&id=71)