Svätý mučeník Kodrat a spoločníci
Meno Kodrat má latinský pôvod a znamená „štvorhranný“. Časť životopisu svätého Kodrata je legendou. Dnešného svätca vraj v horách porodila kresťanka Rutina, ktorá pred prenasledovaním odišla z Korintu. Krátko po narodení dieťaťa zomrela. Kodrata vraj zázračne živili a chránili oblaky a nebesia. V dospelosti sa stretol s kresťanmi, potom v Korinte vyštudoval medicínu. Zdá sa, že v skutočnosti bol Korint jeho rodiskom. V čase prenasledovania kresťanov za cisára Décia (249-251) ho zatkli a mučili. V rovnakom čase s ním trpeli ďalší kresťania. Volali sa Dionýz, Cyprián, Anektus, Pavol a Krescens. Všetkých napokon v roku 258 sťali. O úcte ku Kodratovi na Západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré ho uvádza 10. marca.
Juraj sa narodil okolo roka 720 po Kristovi, a to pravdepodobne na ostrove Lesbos, ktorý je najväčším ostrovom Egejského mora. Ako to vyplýva z jeho prívlastku prepodobný, viedol veľmi prísny mníšsky spôsob života a vynikal najmä svojou poníženosťou. Za vlády Leva III. Isaurského (717 – 741) sa stal vyznávačom, pretože hrdinsky znášal veľa násilností zo strany ikonoborcov. Spomínaný rímsky cisár vydal totiž dva edikty smerujúce proti svätým ikonám. V roku 726 zakázal preukazovať svätým ikonám úctu, takže vo všetkých chrámoch sa museli umiestniť tak, aby sa ich ľudia nemohli dotýkať. Následne v roku 730 prikázal všetky ikony odstrániť a zničiť. Je len pochopiteľné, že takýto postup, odporujúci pravej viere a vyplývajúci hlavne z nesprávne pochopenej a aplikovanej náuky o vtelení Božieho Syna, vyvolal veľký odpor. Začalo sa približne stodvadsaťročné obdobie zápasu o svätú ikonu, ktoré znova prinieslo nemalý počet mučeníkov. Samozrejme, jestvovali v ňom aj chvíle pokoja.
V roku 787 za panovania rímskeho cisára Konštantína VI. Porfyrogeneta (780 – 797) sa konal Druhý nicejský snem, teda siedmy ekumenický koncil. Na uvedenom zhromaždení hierarchov bola definovaná jednak správnosť zhotovovania svätých ikôn, jednak potreba vzdávania úcty svätým ikonám, pretože úcta preukazovaná ikone sa nevzťahuje na drevo a farbu, ale prechádza na zobrazenú osobu, v konečnom dôsledku na samého Krista, ktorý je „obdivuhodný vo svojich svätých“ (Ž 67, 36 podľa Septuaginty). V tomto období sa Juraj stal arcibiskupom mesta Mytiléna na spomínanom ostrove Lesbos. Vynikal veľkou štedrosťou voči chudobným, ako aj darom oslobodzovať ľudí spod vplyvu démonov a uzdravovať ich.
Krátko pred nástupom Leva V. Arménskeho (813 – 820) na rímsky cisársky trón sa ukázali v Mytiléne viaceré hrozivé znamenia. Počas večierne slávenej v chráme svätej veľkomučenice Teodory sa svätý kríž umiestnený na prestole (oltári) znenazdania povzniesol celkom hore až pod strop, sklonil sa hornou časťou dolu a spadol na zem. Ľudí, ktorí boli očitými svedkami tejto udalosti, zachvátila hrôza, lebo sa domnievali, že je to znamenie blížiaceho sa zániku ich ostrova. Nechceli opustiť chrám a neprestajne volali: „Pane, zmiluj sa!“ V tom čase sa však zdržiaval v chráme istý Simeon obdarovaný schopnosťou prorokovať a povedal: „Bratia, nestane sa tak, ako to očakávate. Boh nezničí úplne túto krajinu, ale o niekoľko dní nastúpi na trón cisár, ktorý nenávidí Boha a protiví sa mu. Vyhádže na zem sväté ikony, a tak odníme Cirkvi jej ozdobu.“ Stalo sa tiež iné znamenie. O niekoľko dní vošiel do svätyne veľký diviak a ľahol si na vyvýšenom mieste, kde sa nachádza biskupská katedra. Strážcovia chrámu sa všemožne usilovali vyhnať ho, ale neúspešne, lebo bol veľmi divoký a dokonca sa agresívne vrhal na ľudí, ktorí ho chceli vyhnať. Dalo im mimoriadne veľa námahy, aby ho nejako donútili odísť. Vyššie spomínaný Simeon vtedy povedal: „Deti, verte mi, že tento diviak symbolizuje biskupa, ktorý tu bude z Božieho dopustenia, ktorý sa svojím životom i spôsobmi bude podobať prasaťu.“ Všetky znamenia sa čoskoro naplnili.
Na cisársky trón nastúpil Lev V. Arménsky (813 – 820), ktorý napriek rozhodnutiam ekumenického snemu znova začal prenasledovať pravoverných kresťanov, ctiteľov svätých ikôn. Náš prepodobný otec Juraj bol spolu s mnohými ďalšími biskupmi predvolaný do Konštantínopola, aby sa pridal k ikonoborcom. Nielenže to odmietol, ale svojimi bezchybnými argumentmi dokonca priviedol viacerých nepriateľov svätej ikony k jej úcte. V dôsledku tohto postoja bol, hoci mal mimoriadne vysoký vek, poslaný do vyhnanstva na Krym, kde aj dožil. Na jeho miesto bol dosadený bludár, ktorý ničil sväté ikony a všemožne trápil svoje duchovné stádo.
Náš prepodobný otec urobil aj v Chersone mnohé zázraky a predpovedal svoju telesnú smrť, ku ktorej došlo okolo roka 820. Vo chvíli jeho odchodu do večnosti sa ukázala na oblohe hviezda, ktorú videli aj obyvatelia ostrova Lesbos. Jeho ostatky prinášali mnohým ľuďom uzdravenia z chorôb a slabostí.
Autor: ThLic. Marcel Gajdoš