V prvú nedeľu Veľkého pôstu slávime sviatok Víťazstva ortodoxie (teda pravej úcty ikon). Ide o historický sviatok pripomínajúci fakt, keď bolo ikonám – po niekoľkých desaťročiach ich zákazu a ničenia – prinavrátené ich správne liturgické používanie (r. 843). Význam sviatku spočíva v tom, že kladie dôraz na víťazstvo pravej (po grécko orthos) viery, resp. učenia (gr. doxa) nad bludmi.
Porfýrios, arcibiskup z Gazy, sa narodil asiv roku 346 v Solúne, v Macedónsku. Jeho rodičia boli bohatí ľudia, a to dovolilo svätému Porfyrioví získať dobré vzdelanie. So svojou záľubou k kláštorné životu v dvadsiatich piatich rokov, odišiel z domu a išiel do Egypta, kde žil na hore Nit pod vedením Sv. Makaria Veľkého (19.1). Tam sa stretol s blaženým Hieronimom, ktorí vtedy navštevoval Egyptské kláštory. Spolu s ním sa potom vydal do Jeruzalema, aby sa poklonil svätým miestam, a životodarnému svätému Krížu (14.9), potom sa usadil v Jordánskej púšti na zdokonalenie sa v modlitbe a pôste. Tam Sv. Porfyrius upadol do ťažkej choroby. Pre uzdravenie, sa rozhodol ísť na sväté miesta v Jeruzaleme. Raz, keď bol v úplnom rozpoložení a tranze ležiac na úpätí Kalvárie, Pán navštívil svojho služobníka v spásonosnom sne. Sv. Porfýrios uvidel Ježiša Krista zostupujúceho z kríža, a obrátil sa k nemu i povedal, "prijmi toto drevo „kríža“, a zachovaj si ho." Keď sa prebudil, cítil sa zdravý. Slová Spasiteľa sa čoskoro naplnili: patriarcha Jeruzalema vysvätil sv. Porfýria za kňaza a ustanovil ho za ochrancu čestného „dreva“ Kríža Pánovho. V tom čase Sv. Porfýrius získal dedičstvo po svojich rodičoch - 4000 zlatých. Všetky ich, rozdal, časť núdznym a časť na skrášlenie Chrámov Božích.
V 395 zomrel biskup Gazy (v Palestíne). Miestni kresťania išli do Cézarey k Metropolitovi Jánovi s prosbou, aby im ustanovil nového biskupa, ktorý by pôsobil proti pohanom, ktorí prevládajú v ich meste a utláčajú kresťanov. Pán vnukol metropolitovi povolať jeruzalemského kňaza sv. Porfýria. S bázňou a chvením prijal biskupský stav, so slzami sa poklonil Životodarnému drevu a išiel vykonávať svoje nové poverenie v poslušnosť.
V Gaze, našiel iba tri kresťanské chrámy, a pohanských chrámov a idolov – obrovské množstvo. V tom čase nastalo obdobie bez dažďa a veľké sucho. Pohanský Kňazi prinášali obety modlám, ale katastrofa sa nezastavil. Sv. Porfýrius vyhlásil pre všetkých kresťanov pôst, začal ho vsenočným bdením, a prešiel za celú noc v sprievode s Krížom celé mesto. A zrazu sa obloha pokryla mrakmi, zahrmelo sa a a spustil sa hojný dážď. Vidiac tento zázrak, veľa pohanov zvolalo, "Kristus je pravý Boh!" Po tejto udalosti, vstúpili do Cirkvi, a bolo pokrstených, 127 mužov, 35 žien a 14 detí, a neskôr pribudlo ďalších 110 ľudí.
Ale pohania stále utláčali kresťanov, vylúčili ich z verejných funkcii, zaťažili daňou. Sv. Porfýrius a Metropolita Ján Cezárey, išieli do Konštantinopolu požiadať o ochranu od cisára. Prijal ich Sv. Ján Zlatoústi (14 .9; 27 a 30. 1), a poskytol im účinnú pomoc.
Metropolitá Ján a sv. Porfyrius boli predstavený cisárovnej Eudoxii, ktorá v tom čase bola tehotná. "Vezmite nás pod svoju ochranu, - povedali biskupi cisárovnej - a Pán vám zašleme syna, ktorý sa stane kráľom za vášho života." Eudoxia veľmi túžila mať syna, lebo predtým sa u nej narodili iba dievčatá. Naozaj, v cisárskej rodine, po modlitbe svätých, sa narodil dedič. V roku 401, cisár vydal dekrét o zničení pohanských chrámov v Gaze a poskytol všetky oprávnenia pre kresťanov. Okrem toho, cisárovná dala hierarchom finančné prostriedky na stavbu nového chrámu, ktorý bol postavený v pásme Gazy na mieste hlavného pohanského chrámu.
Sv. Porfyrios na sklonku života upevnil kresťanstvo v Gaze, a úplne ochrániť svoje stádo z obťažovania pohanov. Prostredníctvom modlitby Sv. Porfýrios robil početné zázraky a uzdravenia. 25 rokov, viedol arcibiskup svoje stádo a zomrel v roku 420.