Svätí mučeníci Timotej a Maura
Timotej sa narodil okolo roka 265 v egyptskej dedinke Perapeon ako syn tamojšieho kňaza Pikolpa. Ľudia si Timoteja veľmi vážili, pokladali ho za svojho duchovného otca a často sa uňho stretávali, aby im čítal Sväté písmo. V tých časoch bolo totiž veľkou vzácnosťou, ak ho niekto v dedine vlastnil. Keď si mladého muža všimol tébsky biskup, ustanovil ho za čteca (prvé nižšie svätenie) a prepisovateľa bohoslužobných kníh.
Maura pochádzala z tej istej obce a bola známa svojou zbožnosťou. Keď mala sedemnásť rokov, stala sa Timotejovou manželkou.
Všeobecná obľúbenosť mladého manželského páru vyvolala u niekoľkých obyvateľov obce žiarlivosť, a tak sa vybrali za správcom tébskej oblasti Areiom, aby Timoteja udali, že je kresťan. Areios okamžite vydal rozkaz, aby obvineného predviedli pred súd a prikázal mu, aby odovzdal posvätné knihy. On však vedel, že Areios ich chce zničiť, preto mu povedal: “Nauč sa, vladár Areios, že kresťanské knihy sú mi ako vlastné deti, lebo nimi pomáham svojim bratom. A ako pravdepodobne vieš, nijaký otec nevydá svoje deti, aby boli hodené do ohňa. Preto ani ja nemôžem vydať svoje duchovné deti do tvojich nečistých rúk. Tieto sväté knihy pomáhajú mne i kresťanom mojej dediny a vďaka nim nás strážia Pánovi anjeli, ktorí sú vždy pri nás." Na Areiovu otázku, či nevidí nástroje pripravené na mučenie, odpovedal: “Čo ma strašíš ako dieťa - nevidíš Božích anjelov, ktorí ma obstupujú?" Areios preto nariadil, aby rozžeravili kovové tyče a vbodli ich obvinenému do uší. V dôsledku toho Timotejovi vytiekli oči a oslepol, ale napriek tomu zostal neoblomný. Hoci teda prišiel o svoje telesné oči, zrak jeho srdca zostal jasný. Po mnohorakých mukách ho zavesili dolu hlavou, do úst mu vložili kúsok dreva a na krk mu priviazali ťažký kameň. Niektoré mučenia síce nemali naňho nijaký vplyv, takže zostal nimi nedotknutý, ale predsa boli také veľké, že sami ich vykonávatelia začali prosiť správcu oblasti, aby ich zmiernil. Nič však nedonútilo Timoteja vzdať sa kresťanskej viery.
Keď Areios pochopil, že mučením nič nedosiahne, prišiel na myšlienku zavolať k Timotejovi jeho manželku. Dúfal, že pekná mladá žena presvedčí svojho manžela, aby sa vzdal kresťanskej viery a zachránil si aspoň holý život. Maura ochotne súhlasila, že pôjde za svojím manželom a porozpráva sa s ním. Jej zámerom však nebolo naviesť ho, aby zaprel kresťanskú vieru, ale práve naopak, podporiť ho v nej. Navyše chcela aj ona sama získať povzbudenie - vedela totiž, že tiež bude musieť trpieť za vieru v Krista, ak Areia neposlúchne.
Po návšteve u Timoteja sa Maura odvážne priznala správcovi oblasti, že aj ona je kresťanka. Tieto jej slová rozzúrili Areia do nepríčetnosti, lebo úplne zmarili jeho plán. Sľúbil, že jej nájde za manžela vysokého dôstojníka, len nech prinesie obetu bohom. Keď to odmietla, rozhnevaný jej dal vytrhávať vlasy a odtínať prsty na rukách. Ona sa však modlila k Bohu, aby odpustil jej trýzniteľovi. Potom prikázal, aby ju vhodili do vriaceho kotla, ale Maura necítila nijakú bolesť a zostala nedotknutá. Areios začal podozrievať sluhov, že zo súcitu nenaplnili kotol horúcou, ale studenou vodou. Podišiel preto k Maure a prikázal jej, aby mu trocha vody vyšplechla na ruku. Keď to urobila, Areios skríkol od bolesti a prudko ju odtiahol. Vtedy pod vplyvom zázraku vyznal Boha, v ktorého verí Maura. Žiaľ, moc diabla nad ním bola ešte príliš veľká, takže o chvíľu ju začal znova nahovárať, aby priniesla obetu bohom. Areios pokračoval v mučeniach a ľud začal proti tomu reptať, ale Maura im povedala: “Nech sa ma nikto nezastáva. Ja mám iba jediného Zástancu - Boha, v ktorého dúfam."
Napokon vydal Areios rozkaz, aby obidvoch mladých ľudí ukrižovali tvárou v tvár na drevo. Bohom zázračne udržiavaní viseli Timotej a Maura na krížoch deväť dní, pričom ďakovali Bohu, vzájomne sa potešovali a povzbudzovali. Na desiaty deň odovzdali svoje duše Pánovi a odišli do večnej blaženosti. Bolo to v roku 286 za vlády cisára Diokleciána (284 - 305).
Prosme Pána, aby nám na príhovor svätých mučeníkov Timoteja a Maury udelil vrúcnu lásku k Svätému písmu, oddanosť Pánovi a manželskú svornosť.
Autor: ThLic. Marcel Gajdoš
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Dnešný svätec sa narodil v roku 424 v kapadóckom meste Mogariassos. V mladom veku odišiel do Palestíny, aby sa stal mníchom. Najprv žil v kláštore pri Dávidovej veži, potom v kláštoroch Kathisma a Metopa. Napokon sa stal pustovníkom. Nad jaskyňou, v ktorej žil, za krátky čas vznikol po ňom pomenovaný kláštor. Okrem toho vybudoval domovy pre starých, chorých, cudzincov a duševne chorých. V roku 494 ho jeruzalemský patriarcha ustanovil za predstaveného cenobitických kláštorov v oblasti Jeruzalema. Teodóza spájali rovnaké názory so svätým Sávom z Mar Saba. Spoločne spravovali kláštory, obraňovali vieru proti monofyzitom a starali sa o sužovaný ľud. Preto v roku 518 spoločne požiadali listom o pomoc cisára Anastasia I. Prepodobný Teodóz, vodca mníchov spoločného života zomrel 11. januára 529 v kláštore nad jaskyňou, v ktorej žil ako pustovník. Tam po jeho smrti uložili aj jeho telesné pozostatky.