Blažený hieromučeník Metod, michalovský protoigumen
Dominik Trčka sa narodil 6. júla 1886 v českom Frídlande nad Ostravicou. V roku 1902 vstúpil do Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi), a o 8 rokov neskôr, po štúdiách teológie, ho arcibiskup Leo Skrbenský vysvätil za kňaza. Pôsobil v Prahe, v mariánskej svätyni na Svatej Hore a v Plzni. Počas Prvej svetovej vojny sa venoval utečencom z Chorvátska, Slovinska a Ruska. Túžba pracovať medzi kresťanmi východného obradu sa mu splnila v roku 1919, keď ho predstavený Pražskej provincie redemptoristov poveril pastoračnou prácou medzi veriacimi gréckokatolíkmi v ukrajinskom Ľvove. Od tohto času sa datuje aj jeho druhé meno – Metod. V decembri 1921 ho poslali do Stropkova, kde založil so spolubratmi prvú komunitu redemptoristov byzantského obradu. V roku 1924 sa stal predstaveným komunity a začal rozvíjať misionársku činnosť v Prešovskej, Mukačevskej a Kirževackej eparchii. Okrem hlásania Božieho slova a ľudových misií založil spoločenstvá Matky Ustavičnej Pomoci a modlitby svätého ruženca. V roku 1931 sa spoločenstvo redemptoristov presťahovalo do nového domu v Michalovciach, kde sa stal Metod predstaveným. Pod jeho vedením sa pastoračná činnosť redemptoristov rozšírila na celý Zemplín. Dokončil stavbu chrámu a tiež založil fond pre istý konvent sestier. Počas druhej svetovej vojny podstúpili redemptoristi mnohé utrpenia. 21. decembra 1945 bola komunita redemtoristov východného obradu kánonicky ustanovená na Viceprovinciu Michalovce a v marci r. 1946 bol Metod vymenovaný za prvého predstaveného viceprovincie. Pod jeho vedením sa redemptoristi vrátili do Stropkova, kde postavili chrám Sv. Cyrila a Metoda, založili dom v Sabinove, venovali sa misiám a publikačnej činnosti. S príchodom komunistického režimu bola Michalovská provincia v roku 1949 zrušená a v noci z 13. na 14. apríla 1950 boli všetci rehoľníci prevezení do sústreďovacích táborov. Metoda previezli najprv do Podolínca a odtiaľ viackrát do neslávneho „Mlyna Leopoldova“. Počas procesu, 12. apríla 1952, ho obvinili zo špionáže, protištátnej činnosti a pokusu o útek za hranice. Metoda odsúdili na 12 rokov väzenia. Svoje posledné roky života prežil vo väzniciach v Ilave, Mírove a Leopoldove. Keď počas Vianoc dozorca začul, ako si spieva jednu z vianočných kolied, v momente ho preložili do „korekcie“, kde následkom drsného a nezdravého prostredia dostal tuberkulózu a 23. marca o 9:00 roku 1959 zomrel. Pochovali ho na väzenskom cintoríne. Po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi preniesli v roku 1969 jeho pozostatky do chrámu Svätého Ducha v Michalovciach. Tu sa nachádzajú dodnes. V roku 2001 ho Ján Pavol II. vyhlásil v Ríme za blahoslaveného.
Podľa www.vatican.va, LThK spracoval Ján Sabol
Prenos relikvií Apoštola Bartolomeja sa uskutočnil na konci šiesteho storočia. Jeho apoštolská činnosť a mučeníctvo sa pripomína 11. júna. Apoštol Bartolomej trpel za Krista v arménskom Albánsku (teraz Baku) v roku 71. Mnohé zázraky pramenili z pozostatkov svätého apoštola a mnohí neveriaci sa obrátili ku Kristovi. Pod cisárom Anastasiom (491-518) boli pozostatky apoštolov Bartolomeja prenesené do novopostaveného mesta Anastasiopolis (alebo Dura) a zostali tam až do konca šiesteho storočia.
Keď bolo mesto Anastasiopolis podmanené perzským cisárom Chozroesom, kresťania si vzali truhlicu s relikviami apoštola Bartolomeja a utiekli s nimi na pobrežie Čierneho mora. Keď ich pohanskí kňazi predbehli, vrhli truhlicu do mora s relikviami apoštola. Štyri ďalšie truhly s pozostatkami svätých mučeníkov Papiána, Luciana, Gregora a Acaciusa boli tiež hozené do mora.
Božou mocou sa truhly nepotopili do hlbín mora, ale zázračne sa vznášali na vlnách a dostali sa do Talianska. Truhlica s pozostatkami apoštola Bartolomeja došla na pevninu na ostrove Lipari a zvyšné truhly pokračovali v ceste a pristáli k zemi na rôznych miestach v Taliansku. Na Sicílii sa zastavila truhlica s relikviami mučeníka Papiána, mučeník Lucián v Messine, mučeník Gregor v Kalábrii a mučeník Acacius v Askalone.
Príchod pozostatkov svätého apoštola Bartolomeja bol odhalený biskupovi Agathonovi z ostrova Lipari, ktorý šiel s kňazom na brehy mora, vzal truhlicu z vody a slávnostne ju preniesol do kostola.
Myrha tečie z pozostatkov apoštola Bartolomeja, liečiac ľudí rôznych chorôb. Sväté relikvie zostali v kostole ostrova Lipari až do polovice 9. storočia, kedy bol ostrov zajatý pohanmi. Kresťanskí obchodníci prevzali sväté relikvie apoštola Bartolomeja a preniesli ich do mesta Beneventum, neďaleko Neapola, kde boli prijatí s veľkou úctou a umiestnení do hlavného kostola.
Zdroj Cirkevný kalendár
Meno Títus má latinský pôvod a znamená „holub“. Títus bol spolupracovníkom apoštola Pavla. Jeho meno sa v Novom zákone objavuje len v Pavlových listoch, Skutky apoštolov ho nespomínajú. Títus bol rodeným pohanom a podľa Títovho listu ho pre evanjelium získal apoštol Pavol. Nie je známe odkiaľ pochádzal, či kedy sa obrátil. Po prvýkrát sa spomína v sprievode apoštola Pavla na jeho ceste na Apoštolský koncil. Počas vrcholiacej krízy v Korinte ho Pavol namiesto seba poslal do Korintu, hoci tam plánoval ísť aj sám a Korinťanom prisľúbil osobnú návštevu. Títovi dal do ruky list, ktorý napísal hlboko zarmútený, aby získal naspäť tamojšie spoločenstvo. Medzitým sa ustarostený Pavol vydal z Efezu do Macedónska a dohodol si stretnutie s Títom v Troase. Keď ho tam nestretol, cestoval v ústrety Títovi do Macedónska. Keď sa stretli, Títus odovzdal Pavlovi potešujúcu správu, že väčšina korinstského spoločenstva mu bola verná. Nato poslal Pavol Títa do Korintu s ďalším listom, ktorý poznáme ako Druhý list Korinťanom, a s úlohou, aby ukončil zbierku pre kresťanské spoločenstvo v Jeruzaleme, ktorá sa tam už dlho pripravovala. Podľa Títovho listu ho Pavol v polovici šesťdesiatych rokov nechal na Kréte a poslal mu list, v ktorom ho, okrem iného, volá, aby čo najskôr prišiel za ním do Nikopolisu. Vo vedomí blížiacej sa smrti poslal Pavol Títa do Dalmácie. Podľa neskorších správ, napríklad aj Euzébia z Cézarey, sa Títus po Pavlovej smrti vrátil na Krétu. Tam v meste Gortyna, ako biskupskom sídle, zomrel zrejme pokojnou smrťou vo veku 94 rokov.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.vatican.va, LThK spracoval Ján Sabol