Sťatie úctyhodnej hlavy úcty hodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána
Syn židovského kňaza Zachariáša a Alžbety bol už v materskom lone naplnený Svätým Duchom. Ako veľký askéta bol predurčený pripraviť ľud na príchod Božieho kráľovstva. Jeho domovom bolo mesto Enkarim v hornatom judejskom kraji, 7,5 kilometra západne od Jeruzalema. V 15. roku vlády Tibéria okolo roku 28 nasledoval Božie volanie a začal hlásať krst na odpustenie hriechov a príchod Božieho kráľovstva. Ako miesta pôsobenia sa uvádzajú: púšť v okolí Jordánu, Betánia a Ainon pri Salime. Jánovo účinkovanie sprevádzajú zástupy ľudí; zhromaždil okolo seba skupinu učeníkov, ktorých učil pôst a modlitbu. Pri krste Ježiša Ján dostal uistenie o jeho mesiášskom poslaní. Ježiš ho nazval viac ako prorokom, poslom oznamujúcim príchod Boha, znovu prichádzajúcim Eliášom. Pôsobenie Jána končí po zatknutí Herodesom Antipasom. Synoptici vidia príčinu zatknutia v tom, že Ján kritizoval Herodesa a jeho cudzoložný vzťah s Herodiadou, aj ďalšie jeho zlé rozhodnutia i vlastnosti. Antipas sa obával, že veľké zástupy Jánových prívržencov by mohli spôsobiť vzburu. Ján počas svojho uväznenia v pevnosti Macheirus východne od Mŕtveho mora, poslal za Ježišom dvoch učeníkov s otázkou, či je naozaj Mesiášom. Napokon dal Antipas Jána na podnet Herodiady počas oslavy svojich narodenín sťať. Jánovu hlavu daroval Herodiadinej dcére Salome, ako si to dievča želalo. V čase svojej popravy Ján nemal ešte ani 40 rokov. Jeho učeníci ho pochovali, podľa nehodnovernej tradície zo 4. storočia, v samárijskej Sebaste. História dnešného sviatku siaha do 5. storočia. Je dňom, keď v Samárii vysvätili chrám svätého Jána. Dnešný sviatok sťatia hlavy Jána Krstiteľa sa vo východných cirkvách spája s prísnym pôstom.
Podľa LThK, BBKL, glaubenszeugen.de spracoval Ján Sabol