Polovica Päťdesiatnice
V stredu týždňa o porazenom oslavujeme sviatok polovice Päťdesiatnice na česť dvoch veľkých sviatkov - Paschy a Päťdesiatnice, lebo obidva zjednocuje a spája. Bolo to takto:
Keď Ježiš urobil nadprirodzený zázrak na porazenom, Židia sa preto išli zblázniť, lebo to urobil v sobotu a chceli ho zabiť. Ježiš odišiel do Galiley a ostal v tamojších vrchoch, nasýtil piatimi chlebami a dvoma rybami 5000 mužov okrem žien a detí. Potom nastal Sviatok stánkov (tiež veľký židovský sviatok), odišiel do Jeruzalema, ale tajne. V polovici tohto sviatku vošiel do chrámu a učil. Chrám je miestom prebývania jediného Boha, kde sídlia láska a pokoj, viera a čistota. Preto aj boží služobníci, ktorí slúžia Bohu majú byť pokojní a pokorní, nie zlodejskí, klamliví a milujúci peniaze, aby v ich dušiach prebýval Boh, aby potom ľudí učili podľa svojho príkladu a cesty. Dalo by sa povedať, že duša každého veriaceho je chrámom čistoty, v ktorom prebývam a chodím hovorí Boh. Všetci sa divili a hovorili: "Ako to, že sa vyzná v knihách, keď sa neučil?!" Je to nový Adam, ktorý vyzerá ako prvý, plný všetkej múdrosti. Pretože je Bohom. Znova všetci reptali a boli pripravení ho zabiť. Kristus odhalil tento ich úmysel za to, že uzdravil v sobotu a povedal im: "Prečo ma chcete zabiť?!" Oni odpovedali: "Si posadnutý zlým duchom! Kto ťa chce zabiť?!" On sa znovu obrátil k starším a povedal: "Ak teda človek prijíma obriezku aj v sobotu, aby sa neporušil Mojžišov zákon, prečo sa hneváte na mňa, že som v sobotu uzdravil celého človeka?!" A ešte mnoho im o tom hovoril a ukazoval sa ako plniteľ zákona a rovný Otcovi. A znova v posledný deň veľkého sviatku, bol nimi kameňovaný, ale kamene sa ho nedotkli. Keď odtiaľ odišiel, našiel človeka slepého od narodenia a daroval mu zrak.
Je potrebné vedieť, že Židia mali tri veľké sviatky. Prvým bola Pascha, na ktorú sa konala v prvom mesiaci ako spomienka na prechod cez Červené more. Druhým bola Päťdesiatnica ako spomienka na pobyt na púšti po prechode cez Červené more, pretože päťdesiat dní prebývali na púšti, pokiaľ neprijali Mojžišov zákon a tiež na počesť čísla sedem, ktoré malo u nich veľkú úctu. Tretím bol tento sviatok, ako spomienka na stánok, ktorý na hore Sinaj videl Mojžiš v oblaku, vytvorený prvým rezbárom Beselielom. Slávili ho sedem dní a spomínali na zber plodov a odpočinok na púšti.
Keď bol tento sviatok, postavil sa Ježiš a zvolal veľkým hlasom: "Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije." Nakoľko svojím učením Ježiš sa ukázal ako Mesiáš, náš prostredník a zmieriteľ so svojím večným Otcom. Kvôli tomuto slávime nasledujúci sviatok a nazývame ho Polovicou Päťdesiatnice, ospevujeme Krista ako Mesiáša a predstavuje nám obidva veľké sviatky. Preto po tomto oslavujeme aj sviatok o Samaritánke, pretože aj tam sa mnohým Kristus zjavil ako Mesiáš a (hovoril) o vode a smäde a predkladá nám ho evanjelista Ján pred slepým a Samaritánkou.
Timotej sa narodil okolo roka 265 v egyptskej dedinke Perapeon ako syn tamojšieho kňaza Pikolpa. Ľudia si Timoteja veľmi vážili, pokladali ho za svojho duchovného otca a často sa uňho stretávali, aby im čítal Sväté písmo. V tých časoch bolo totiž veľkou vzácnosťou, ak ho niekto v dedine vlastnil. Keď si mladého muža všimol tébsky biskup, ustanovil ho za čteca (prvé nižšie svätenie) a prepisovateľa bohoslužobných kníh.
Maura pochádzala z tej istej obce a bola známa svojou zbožnosťou. Keď mala sedemnásť rokov, stala sa Timotejovou manželkou.
Všeobecná obľúbenosť mladého manželského páru vyvolala u niekoľkých obyvateľov obce žiarlivosť, a tak sa vybrali za správcom tébskej oblasti Areiom, aby Timoteja udali, že je kresťan. Areios okamžite vydal rozkaz, aby obvineného predviedli pred súd a prikázal mu, aby odovzdal posvätné knihy. On však vedel, že Areios ich chce zničiť, preto mu povedal: “Nauč sa, vladár Areios, že kresťanské knihy sú mi ako vlastné deti, lebo nimi pomáham svojim bratom. A ako pravdepodobne vieš, nijaký otec nevydá svoje deti, aby boli hodené do ohňa. Preto ani ja nemôžem vydať svoje duchovné deti do tvojich nečistých rúk. Tieto sväté knihy pomáhajú mne i kresťanom mojej dediny a vďaka nim nás strážia Pánovi anjeli, ktorí sú vždy pri nás." Na Areiovu otázku, či nevidí nástroje pripravené na mučenie, odpovedal: “Čo ma strašíš ako dieťa - nevidíš Božích anjelov, ktorí ma obstupujú?" Areios preto nariadil, aby rozžeravili kovové tyče a vbodli ich obvinenému do uší. V dôsledku toho Timotejovi vytiekli oči a oslepol, ale napriek tomu zostal neoblomný. Hoci teda prišiel o svoje telesné oči, zrak jeho srdca zostal jasný. Po mnohorakých mukách ho zavesili dolu hlavou, do úst mu vložili kúsok dreva a na krk mu priviazali ťažký kameň. Niektoré mučenia síce nemali naňho nijaký vplyv, takže zostal nimi nedotknutý, ale predsa boli také veľké, že sami ich vykonávatelia začali prosiť správcu oblasti, aby ich zmiernil. Nič však nedonútilo Timoteja vzdať sa kresťanskej viery.
Keď Areios pochopil, že mučením nič nedosiahne, prišiel na myšlienku zavolať k Timotejovi jeho manželku. Dúfal, že pekná mladá žena presvedčí svojho manžela, aby sa vzdal kresťanskej viery a zachránil si aspoň holý život. Maura ochotne súhlasila, že pôjde za svojím manželom a porozpráva sa s ním. Jej zámerom však nebolo naviesť ho, aby zaprel kresťanskú vieru, ale práve naopak, podporiť ho v nej. Navyše chcela aj ona sama získať povzbudenie - vedela totiž, že tiež bude musieť trpieť za vieru v Krista, ak Areia neposlúchne.
Po návšteve u Timoteja sa Maura odvážne priznala správcovi oblasti, že aj ona je kresťanka. Tieto jej slová rozzúrili Areia do nepríčetnosti, lebo úplne zmarili jeho plán. Sľúbil, že jej nájde za manžela vysokého dôstojníka, len nech prinesie obetu bohom. Keď to odmietla, rozhnevaný jej dal vytrhávať vlasy a odtínať prsty na rukách. Ona sa však modlila k Bohu, aby odpustil jej trýzniteľovi. Potom prikázal, aby ju vhodili do vriaceho kotla, ale Maura necítila nijakú bolesť a zostala nedotknutá. Areios začal podozrievať sluhov, že zo súcitu nenaplnili kotol horúcou, ale studenou vodou. Podišiel preto k Maure a prikázal jej, aby mu trocha vody vyšplechla na ruku. Keď to urobila, Areios skríkol od bolesti a prudko ju odtiahol. Vtedy pod vplyvom zázraku vyznal Boha, v ktorého verí Maura. Žiaľ, moc diabla nad ním bola ešte príliš veľká, takže o chvíľu ju začal znova nahovárať, aby priniesla obetu bohom. Areios pokračoval v mučeniach a ľud začal proti tomu reptať, ale Maura im povedala: “Nech sa ma nikto nezastáva. Ja mám iba jediného Zástancu - Boha, v ktorého dúfam."
Napokon vydal Areios rozkaz, aby obidvoch mladých ľudí ukrižovali tvárou v tvár na drevo. Bohom zázračne udržiavaní viseli Timotej a Maura na krížoch deväť dní, pričom ďakovali Bohu, vzájomne sa potešovali a povzbudzovali. Na desiaty deň odovzdali svoje duše Pánovi a odišli do večnej blaženosti. Bolo to v roku 286 za vlády cisára Diokleciána (284 - 305).
Prosme Pána, aby nám na príhovor svätých mučeníkov Timoteja a Maury udelil vrúcnu lásku k Svätému písmu, oddanosť Pánovi a manželskú svornosť.
Autor: ThLic. Marcel Gajdoš