Návrat 40 - 10.3. 10.3.

V rámci pôstnej duchovnej aktivity NÁVRAT 40 prinášame zamyslenia k starozákonným čítaniam z knihy proroka Izaiáša, ktoré sa čítajú vo Veľkom pôste na 6. hodinke a k novozákonným čítaniam radových evanjelií v soboty a nedele počas obdobia Veľkého pôstu.

Iz 13,2-13

Krutý Boh, asi to bolo prvé čo mi napadlo, keď som si prečítal dnešnú stať z proroka Izaiáša. Veď predsa hovorí sa tam o tom, ako sa Boh „poráta“ s ľuďmi, ktorí nekráčajú jeho cestami. Priznám sa, z toho čo sa tam píše … aj mne by ochabli ruky, tiež by som stratil odvahu a zachvátila by ma hrôza (porov. Iz 13, 7-8).

Je však náš Boh skutočne krutý? Zaiste mnohí poznáte knihu Chatrč, ktorá bola neskôr sfilmovaná. Otec, ktorý tragicky stratil svoju dcéru, tiež vnímal Boha ako krutého – toho, „ktorý nemá svoje deti veľmi rád“. No keď sa v jaskyni stretáva s Múdrosťou, pochopí že ani nie tak Boh, ale človek je krutý. On je ten, ktorý dokáže odsúdiť človeka niekedy iba podľa farby pleti, podľa šiat, či podľa reči tela. Človek je krutý, pretože súdi aj keď nepozná okolnosti, aj keď nepozná srdce toho druhého. Sme schopní odsúdiť, pohoršiť sa či dokonca povedať - ten by si zaslúžil to, alebo ono. Nie je to od nás KRUTÉ? Tým, že sa staviame do role sudcov, sme krutí MY a nie Boh? Boh sa totižto rozhodol zachrániť človeka tak, že poslal svojho Jednorodeného syna, aby nás spasil. Každý jeden z nás je mu tak vzácny, tak veľmi sme preňho hodní jeho lásky, že sa pre nás rozhodne zomrieť na kríži.

V už spomínanej knihe Chatrč, Boh hlavnému hrdinovi na otázku či vrah jeho dcéry pokojne unikne trestu odpovie: „nikto ničomu nikdy neunikne, všetci ponesú následky...“ nikto od nás nechce aby sme ospravedlnili hriech, či nedokonalosť toho druhého, respektíve pred tým zakrývali svoj zrak. Avšak naše súdy nás oberajú o radosť a predovšetkým o schopnosť milovať.

Áno, Pane a Kráľu, daj aby som videl svoje vlastné prehrešenia a neodsudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (časť modlitby sv. Efréma Sýrskeho)

o. Tomáš Miňo