Návrat 40 - 9.3. 9.3.

V rámci pôstnej duchovnej aktivity NÁVRAT 40 prinášame zamyslenia k starozákonným čítaniam z knihy proroka Izaiáša, ktoré sa čítajú vo Veľkom pôste na 6. hodinke a k novozákonným čítaniam radových evanjelií v soboty a nedele počas obdobia Veľkého pôstu.

Iz 11, 10 - 12, 2

„Mojou silou a chválou je Pán, On sa mi stal záchrancom.“

V Skutkoch svätých apoštolov čítame o Filipovi, ktorý pokrstil etiópskeho dvorana. Ten si cestu krátil tým, že čítal knihu proroka Izaiáša, no nerozumel. Opýtal sa teda Filipa: „Prosím ťa, o kom to prorok hovorí? O sebe, či o niekom inom?“ Filip mu zvestoval Dobrú zvesť o Ježišovi.

Čítanie Izaiáša môže byť pre nás pôstnou polievkou, o ktorej ani nevieme z čoho všetkého je uvarená. Vymenujme si hlavné ingrediencie: koreň Jesseho, zvyšok ľudu, Júda a Efraim. Tieto slová nám poukazujú na Vyvolený národ. Boží ľud prišiel pre svoj hriech o svoje požehnanie, no ratolesť zoťatého stromu je znamením nádeje. Z Jesseho pochádza pomazaný kráľ Dávid i jeho múdry syn Šalamún. Ich kráľovstvo malo podľa prisľúbenia trvať naveky. Stačilo len verne slúžiť jedinému pravému Bohu – Jahvemu. Namiesto toho, počnúc kráľom až po posledného pastiera, začali uctievať falošných bôžikov. Moc kráľovstva padla ako zoťatý strom a nastalo rozdelenie na Júdu (Júdsko) a Efraim (+ ost. kmene, teda Izrael). Po porážke oboch kráľovstiev a odvlečení obyvateľov do okolitých krajín, zostal z národa len zvyšok.

O kom teda prorok hovorí? O Izraeli a novom kráľovi, ktorý povstane? Nie! Hovorí o mne! Som ranený hriechom. Nazývam sa Božím dieťaťom, no chcem byť všade a všetko chcem skúsiť, lebo všetko mi vonia viac ako dom môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Som teda modloslužobníkom, lebo si uctievam falošných bôžikov, bez ktorých si svoj život neviem predstaviť, pritom mi roztriešťujú život. Viem ich pomenovať? Ktorí to sú? Aké sú ich mená? Moje srdce je rozdelené, „veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem“ (Rim 7,19). Som „muž s rozpoltenou mysľou, nestály vo všetkom svojom počínaní.“ (Jak 1,8)

Hurá! Ak si toto dokážem uvedomiť, ak vidím tento svoj stav, mám nádej. Mojou nádejou je drevo, ktoré zakvitlo. Mojou nádejou je kríž, na ktorom sa obetoval Pomazaný (Mesiáš). On zjednotil mňa so mnou, aby som sa opäť stal Jeho vyvolencom.

Prijímam Kríž ako svoju zástavu, pod ktorou zvíťazím!

jerej Michal Galmus