Pôst s kráľom Dávidom - 1.3. 1.3.

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení * a netrestaj ma v svojom hneve,

lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka.

Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.

Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.

Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť.

Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň.

Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé.

Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam.

Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.

Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne.

Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, * aj moji príbuzní sa ma stránia.

Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady.

Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa.

Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť.

Pane pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.

A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“

Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične.

Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim.

Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.

Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre.

Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.

Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 38

Povedal som: “Budem dávať pozor na svoje správanie, * aby som nezhrešil jazykom.

K svojim ústam postavím stráž, * dokiaľ je hriešnik predo mnou.”

Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, * bolesť sa mi však znova ozvala.

Srdce sa mi rozpálilo v hrudi * a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.

A môj jazyk preriekol: * “Daj mi poznať, Pane, môj koniec

i aký je ešte počet mojich dní; * nech si uvedomím, aký je krátky môj život.”

Hľa na pár piadí si mi dní nameral * a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.

Veru, len zdaním je bytie človeka, * každý sa mihne ako vidina.

Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, * poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? * Ty si moja nádej.

Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď * a nevystav ma hlupákovi na posmech.

Onemel som, neotvorím ústa, * lebo si to ty urobil.

Odním odo mňa svoje tresty, * bo hyniem pod úderom tvojej ruky.

Trestami za hriechy naprávaš človeka. * Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; veru, každý človek je len márna vidina.

Pane, vyslyš moju modlitbu, * nakloň sluch k môjmu volaniu.

Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; * veď u teba som iba hosť, len pútnik, ako všetci moji otcovia.

Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, * skôr, než odídem a než ma viac nebude.

Žalm 39

Čakal som, čakal na Pána * a on sa ku mne sklonil.

Vyslyšal môj nárek * a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu.

Nohy mi postavil na skalu * a kroky mi upevnil.

Do úst mi vložil pieseň novú, * chválospev nášmu Bohu.

Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní * a budú dúfať v Pána.

Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru * a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať.

Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj; * a v tvojich zámeroch s nami kto sa ti vyrovná?

Aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky, * toľko ich je, že sa nedajú spočítať

Obety a dary si nepraješ, * lež uši si mi otvoril.

Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, * preto som povedal: “Hľa prichádzam. Vo zvitku knihy je napísané o mne, že mám plniť tvoju vôľu.

A to chcem, Bože môj, * hlboko v srdci mám tvoj zákon.”

Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení; * svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš.

Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam, * rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse.

Neskrývam tvoju milosť * a pravdu pred veľkým zhromaždením.

Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo, * tvoja milosť a tvoja pravda nech, mi vždy pomáhajú.

Zo všetkých strán sa na mňa kopia nespočetné pohromy, * opantalo ma toľko hriechov, že nemám o nich prehľadu.

A je ich viac, než mám vlasov na hlave, * až mi z toho srdce zamiera.

Pane, ráč ma zachrániť, * príď mi čím skôr na pomoc.

Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, * čo mi číhajú na život a čo mi ho chcú zničiť.

Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, * čo mi chcú zle.

Nech zmeravejú hanbou tí, * čo mi hovoria: “Tak mu treba!”

No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, * čo ťa hľadajú.

A tí, čo túžia po tvojej pomoci, * nech stále hovoria: “Nech je zvelebený Pán!”

Ja som síce biedny a úbohý, * no Pán sa stará o mňa.

Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ * Bože môj, nemeškaj.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 40

Blažený, kto pamätá na bedára; * v deň nešťastia ho vyslobodí Pán.

Pán ho bude chrániť, zachová ho nažive, urobí ho šťastným na zemi * a nevydá ho nepriateľom napospas.

Na lôžku bolesti Pán mu pomoc poskytne, * v chorobe sníme z neho všetku slabosť.

Volám: “Pane, zmiluj sa nado mnou, * uzdrav moju dušu, zhrešil som proti tebe.”

Nepriatelia hovoria o mne zlomyseľne: * “Kedyže už zomrie? A kedy zanikne jeho meno?”

A keď ma niekto navštívi, hovorí neúprimne, * v srdci hromadí zlobu a potom odíde von a ohovára ma.

Moji nepriatelia si šuškajú proti mne * a zmýšľajú zle o mne:

Už ho prikvačila zlá choroba; * a keď raz zaľahol, viac sa nepozbiera a nevstane.”

Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôveroval * a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.

Ale ty, Pane, zmiluj sa nado mnou; * pomôž mi vstať a ja im odplatím.

Z toho poznám, že ma máš rád, * ak môj nepriateľ už nezajasá nado mnou.

Ty sa ma ujmeš, lebo som nevinný, * a naveky ma postavíš pred svoju tvár.

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela * od vekov až naveky. Staň sa. Amen.