Návrat 40 - 26.2. 26.2.
V rámci pôstnej duchovnej aktivity NÁVRAT 40 prinášame zamyslenia k starozákonným čítaniam z knihy proroka Izaiáša, ktoré sa čítajú vo Veľkom pôste na 6. hodinke a k novozákonným čítaniam radových evanjelií v soboty a nedele počas obdobia Veľkého pôstu.
Jn 1, 43-51
Sú rozličné pozvania - od formálnych až po osobné, ale mnohí ľudia majú radšej neformálny spôsob pozvania, na ktorý vedia spontánne zareagovať. Príliš formálny a oficiálny tón pozvania vzbudzuje v nás akési napätie a to vyplýva z vedomia silnej zaväznosti voči pozývajúcemu. Ježiš takto nepozýval, ale ani dnes nás takto nepozýva. Pre neho je typické to, čo ste počuli v dnešnom evanjeliu: "Poď za mnou!"/Jn1,43-51/. Chceš, nechceš - rozhodni sa, ale bez napätia, avšak slobodne, lebo Kristus nikoho nenúti tak, ako sa to dnes robí rozličnými praktikami. A je tiež dôležité to, k čomu nás On pozýva...? To sa len postupne dozvedeli aj apoštoli a len postupne to môžeme pochopiť aj my, lebo jeho pozvanie je čosi iné, ako ponúka "prechádzky ružovou záhradou". On nás pozýva k objavovaniu nášho cieľa, ktorým je nebo. Rybárčenie je ťažké remeslo, ktoré predtým vykonávali jeho učeníci, ale loviť ľudí do siete pravdy, života a lásky, ako spievame v mládežnickej piesni - to je poriadna drina. Zvlášť dnes je potrebné si to uvedomiť, keďže mnohí si mnohé zľahčujeme povrchným videním reality. Práca na získaní človeka pre pravdu evanjelia a pre nasmerovanie k šťastnej večnosti, je čosi nadľudské, lebo každý človek chce žiť podľa svojích predstav o živote, hoci sú často zlé nastavené. Ježiš každého z nás pozýva k rozličným spôsobom nasledovania, ale každý, kto sa rozhodne ísť za ním nesmie sa obzerať za svetom, ktorý si ide svojím smerom. Či je to pozvanie ku kňazstvu, či pozvanie k rozličnému typu života s Kristom, vždy je platné: "Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo"/Lk9,62/. Mnohí, aj kresťania často reagujú na spôsob svojho odkresťančeného života frázou - veď všetci dnes tak žijú. Ježiš nás nepozýva k tomu, aby sme žili tak, ako "všetci" žijú, ale aby sme žili v zameraní na cieľ, ktorý nám On svojím životom ukazuje. Ten cieľ je nadčasový a nie vždy je ľahké pochopiť to, čo sa od nás žiada, lebo len viera nám otvára zrak. Ale čo môže byť viac, než to, že my vierou vieme prečo žijeme a akú veľkú ponuku nám Boh dáva v pohľade na večnosť. Veď dnes vidíme, ako sa správajú tí ľudia, ktorí nemajú žiaden cieľ pred sebou, ale žijú len ako "živé tvory", čo je právnym titulom aj pre zvieratá. Žiť len tak zo dňa na deň, nedáva nijaký zmysel, zvlášť keď vieme, že ráz zomrieme. Ježiš nás pozýva k čomusi väčšiemu, čo presahuje tento život a sľubuje:"Veru, veru, hovorím vám - Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zastupovať na Syna človeka"/Jn1,51/. Mať takúto perspektívu a prijať pozvanie od Krista, je logické pre tých, ktorí s vierou pozerajú na Ježiša. Túto vieru a jednoznačné rozhodnutie ísť za Kristom, by sme si mali v tomto pôstnom období viac uvedomovať a posilňovať modlitbou a pôstom. Táto nedeľa ortodoxie - pravovernosti nás hneď na začiatku Veľkého pôstu pozýva k zamysleniu nad tým, do akej miery sme prijali Ježišovo pozvanie. Či je to len formálne prijatie k čomusi, čo nám vyhovuje, alebo je to jasné rozhodnutie pre to, čo sa od nás vo viere vyžaduje. K tomuto je potrebné byť zrelým aj vo vnímaní toho, čo sa vôkol nás deje a nie iba v zameraní na seba. Je potrebné poznať svoje slabosti a robiť pokánie, ale je nutné vidieť aj "slabosti" tejto doby a reagovať na ne. Lebo Ježiš nás pozýva k nasledovaniu v tom, čím aj on žil na tejto zemi pri ohlasovaní evanjelia. A toto sa len postupne odvíja pred naším duchovným zrakom, ale dôležité je, aby sme si vždy viac a viac uvedomovali k čomu nás On pozýva. Na tejto zemi k tomu, aby sme ho aj s krížom svojích zodpovednosti nasledovali a vo večnosti k tomu, aby sme "uvideli väčšie veci"- ako to naznačil aj Natanaelovi. My prosme o to, aby sme mali dosť síl vždy pozitívne odpovedať na Ježišové pozvanie a zostali mu verní aj uprostred tohto sveta, ktorý útočí na hodnoty viery. Nezabudnime na pomoc tej, ktorá jednoznačne zareagovala na Božie pozvanie a prosme Presvätú Bohorodičku, aby vždy pri nás stála, ako Matka Ustavičnej Pomoci.
+ vladyka Milan
"SLÁVA ISUSU CHRISTU!"