Naši otcovia svätý Alexander, svätý Ján a svätý Pavol Nový, konštantínopolskí patriachovia

Meno Alexander má grécky pôvod a znamená „obranca mužov“, meno Ján zasa hebrejský pôvod a znamená „Boh je milostivý“ a Pavol má latinský pôvod a znamená „malý“. Alexander bol rozhodujúcim protivníkom Ária, ktorého mali v roku 336 v Konštantínopole znova prijať do cirkevného spoločenstva, preto sa Alexander modlil za jeho smrť. Árius naozaj zomrel, no krátko nato zomrel aj Alexander. Konštantínopolský patriarcha Ján Nový (582-595) sa dostal do sporu s pápežom Pelágiom II. a Gregorom Veľkým kvôli titulu „ekumenického patriarchu“. Ten mu priznala Konštantínopolská synoda z roku 588 a už vtedy znamenal istú zvrchovanosť voči ostatným patriarchom. Napriek rímskemu odporu, si s podporou cisára Maurikia I. (582-602) mohol tento titul ponechať. S Jánom Novým sa spája niekoľko kníh o pokání, tematikou spovede, napomenutiami pre spovedajúcich sa, poučením pre mníšky, kajúcnym zoznamom a rôznymi zoznamami trestov a kajúcnych kánonov. Avšak ich skutočným autorom je mních a diakon Ján žijúci v 9. alebo 10. storočí. Jánovi Novému sa pripisuje dielo O krste, ktoré adresoval Leanderovi zo Sevily a dielo Reč o pokání. Ján Nový zomrel 2. septembra 595. Patriarcha Pavol Nový sa narodil pred rokom 780 v meste Salamis na Cypre. Zastával úrad lektora a neskôr aj diakona. Spočiatku bol obrazoborcom a dôverníkom cisára Leva IV. Na synode v Hereklei v roku 754 odhalil, že obrazoborci zneužili spisy Epifania Salamis. 20. februára 780 sa stal ekumenickým patriarchom v Konštantínopole. 31. augusta 784 sa pre chorobu zriekol svojho úradu a odišiel do kláštora Phloros. Krátko pred smrťou sa postavil na stranu obrancov ikon a podnietil zvolanie Nicejského koncilu v roku 787, ktorý úplne vyriešil obrazoborecký spor. Podľa VHL, BBKL spracoval Ján Sabol