Náš prepodobný otec Joannikios Veľký
Známy grécky kresťanský askéta sa narodil v roku 752 v skromnej roľníckej rodine v bitýnijskej obci Marikat. V detstve pásaval ošípané a získal len veľmi chabé vzdelanie. V mladosti slúžil viac ako dvadsať rokov v armáde a v tej dobe patril k zástancom obrazoborectva.
Koncom ôsmeho storočia začal cestu náboženského života. Vstúpil do kláštora a získal vzdelanie a náboženské vedomosti, ktorými doposiaľ nedisponoval. Za krátky čas odišiel ako pustovník na vrch Olymp v Bitýnii v blízkosti antického mesta Prussa. Tu sa stal najvýznamnejším predstaviteľom asketizmu v čase tohto tradičného spôsobu života na východe.
Neskôr žil v niekoľkých regiónoch Malej Ázie, vrátane Lýkie a Cilície a pred návratom sa usadil v Bitýnii. Venoval sa rôznym asketickým cvičeniam, čím si získal mnohých priaznivcov.
Napokon okolo roku 810 cítil potrebu podeliť sa o svoje skúsenosti s ostatnými ľuďmi a usadil sa preto v cele kláštora na vrchu Trichalika. Tu ho navštevovali mnohí ľudia. Boh mu vtedy poskytol dar proroctva a uzdravovania chorých.
V roku 813, po nástupe Leva V. Arménskeho k moci, sa vrátil do Lýdie, kde založil tri kláštory. Počas druhého obrazoboreckého obdobia sa postavil na stranu uctievačov ikon, ale zdá sa, že okolo roku 823, počas stretnutia zorganizovaného obrazoborcami, mal na túto tému nezhody s Teodorom Studitom.
V čase obnovy uctievania ikon v roku 843 podporoval voľbu nového patriarchu Metoda, bývalého mnícha z bitýnijského Olympu. Ten sa pre svoj umiernený postoj k bývalým obrazoborcom dostal do sporu s mníchmi kláštora Studion, žiakmi Teodora Studitu. Joannikios ako 90 ročný odišiel do Konštantínopolu, aby podporil Metoda proti studitom.
Zomrel 4. novembra 846 v kláštore Antidion na Bitýnijskej hore Olymp.
Prepodobný Joannikios predstavoval v čase premeny mníšstva, najmä v porovnaní s Teodorom Studitom, model svätého pustovníka tradičného východu, ktorý žije dlhú dobu v samote a zapája sa do mimoriadnych asketických praktík. Vážnosť si získaval aj na vďaka svojim zázračným schopnostiam. Teodor, niekedy na jednej strane vyjadroval Joannikiovi a k tomu, čo predstavoval, rešpekt, no na druhej strane varoval svojich mníchov pred tým, aby nenasledovali jeho príklad. Teodor veril vo väčšiu integráciu komunít, organizovaných a disciplinovaných, ktoré vykonávajú skôr viac pravidelnej práce než veľkú askézu a miešajú sa do spoločenskej diskusie.
Joannikios a Teodor predstavujú dva protichodné modely „olympských“ a „studitských“ mníchov.
Zdroj: http://grkatba.sk/
Mučeníci v Myre v Lýcii (Malá Ázia). Nicander bol biskupom a Hermas bol kňazom. Hermas by sa nemal pliesť s autorom Pastiera z druhého storočia.1
Svätý mučeníci Nikander, biskup z Myry, a kňaz Hermes, boli učeníci, učeníka svätého apoštola Pavla, Sv Tita. On ich vysvätil za kňazov. Ich usilovnosť a neúnavnosť v ich pastierskych povinnostiach aj napriek mnohým ťažkostiam, prilákala mnoho pohanov, ktorí konvertovali ku Kresťanstvu. Preto, boli zatknutí a privedený pred mestského guvernéra, menom Libanius. Ani lichotenie či zastrašovanie svätých mučeníkov nepomohlo, aby sa vzdali Krista. Preto Libanius nariadil, aby ich mučili. Svätí znášali kruté a neľudské mučenie: priviazali ich za kone a ťahali cez kamene, potom ich telá roztrhávali železnými hákmi, a oni boli hodení do horúcej pece. Pán im pomáhal znášať všetko, čo človek svojimi silami by nemohol zniesť. Na koniec im prepichli hlavu a srdce oštepmi a hodili ich do jamy, ktorú potom zasypali hlinou.2
Zdroj: 1 http://www.zivotopisysvatych.sk/nikander-a-hermas/ ; 2 http://kristiuppstandelse .wordpress.com/2012/10/30/joannikios -nikander-och-hermas/