Svätí hieromučeník Akepsimas, presbyter Jozef a diakon Aitalas
Gréckokatolícka cirkev nám 3. novembra pripomína svätých mučeníkov biskupa Akepsima, presbytera Jozefa a diakona Aitala. Meno Akepsimas má hebrejsko–latinský pôvod a znamená „slávny“; meno Jozef má hebrejský pôvod a znamená „Boh pridal“ a význam mena Aitalas ostáva neznámy. Biskup Akepsimas z perzského mesta Honit je spolu s ďalšími dvoma dnešnými svätcami mučeníkom z čias perzského kráľa Šapúra II (309-379). Spoločne zomreli zrejme v roku 350. Podľa legendy biskup Akepsimas mal pri mučení už 80 rokov. Ako mladíkovi, mu vraj predpovedali, že bude za svoju vieru mučený. Práve pre náboženskú politiku perzského kráľa Šapúra II., sa koncom 30-tych rokov 3. storočia začalo prenasledovanie kresťanov, ktoré pokračovalo ešte aj za jeho nástupcu, teda viac ako 50 rokov. Biskupa Akepsima zajali v roku 347, mučili ho a za neľudských podmienok väznili ďalšie tri roky. Nakoniec ho popravili mečom. O jeho pohreb sa vraj postarala dcéra arménskeho kráľa, ktorú v tej dobe tiež väznili v Perzii. Podľa byzantského hagiografa Symeona Metaphrasta, kňaz Jozef pochádzal z mesta Bethlabuba. Aj on bol už pokročilého veku, keď ho zajali. Mal 70. rokov. Spolu s ním zajali aj diakona Aitala. Ich rozsudok znel ukameňovanie v meste Arbel. Po krátkom väznení ich v rovnakom čase popravili s biskupom Akepsimasom. Ich mená sú zapísané aj v Rímskom martyrológiu spolu s ďalšími mučeníkmi, ktorých spomína 22. apríla.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa Vollständiges Heiligen-Lexikon spracoval Ján Sabol
Máloktorý svätý sa v celom kresťanskom svete ctí tak dávno ako sv. Juraj. Presných historických správ o jeho živote však nemáme veľa. Narodil sa zrejme v druhej polovici 3. storočia v Kapadócii na území dnešného východného Turecka. Koncom 3. storočia bol rímskym cisárom Dioklecián, ktorý dvadsať rokov nechal kresťanov na pokoji. Mnohí z nich dosiahli vysoké hodnosti v rímskej armáde. Medzi nich patril aj Juraj. Cisár však, podnietený aj svojimi poradcami, začal po dvadsiatich rokoch strašné prenasledovanie kresťanov. Juraj smelo bránil vieru priamo pred cisárom. Cisár sa veľmi rozhneval, dal ho vrhnúť do väzenia, nechal ho mučiť a nakoniec sťať. Stalo sa to roku 303 v Diospole v Palestíne. Úcta k tomuto mučeníkovi sa veľmi rýchlo šírila. Najstarší chrám, ktorý bol zasvätený sv. Jurajovi, dal postaviť už cisár Konštantín Veľký v prvej polovici 4. storočia. Potom neskôr vzniklo po celom svete množstvo chrámov, zasvätených práve jemu.
Juraj sa zobrazuje ako rytier na koni, ktorý doráža draka. Toto zobrazenie sa zakladá na legende, podľa ktorej mal Juraj zabiť draka. Drak znepokojoval Jurajovo rodné mesto Selena. Požieral ľudí a robil zle. Keď raz mal kráľ obetovať svoju krásnu a dobrú dcéru drakovi, aby dal pokoj mestu, vtedy – keď už išla k oblude – zrazu pricválal rytier a draka porazil a zabil. Tým rytierom bol sv. Juraj. Samozrejme, že ide o legendu, ktorá sa nezakladá na pravde. Ale symbolicky má svoj zmysel. Drak predstavuje diabla, ktorý naozaj jestvuje a robí zle, duchovne požiera ľudí. Sv. Juraj bol ten, ktorý proti nemu odvážne bojoval a v boji s ním aj položil svoj život. Je patrónom rytierov a vojakov.
Zdroj: http://www.zivotopisysvatych.sk/juraj/