Zosnutie svätej Anny, matky presvätej Bohorodičky

Jej meno má hebrejský pôvod a znamená „milá“. Správy o Anne, Máriinej matke, ozdobené prvkami legiend, sa nachádzajú už v apokryfnom Jakubovom protoevanjeliu z polovice druhého storočia. Spis pochádzajúci zo Sýrie alebo Egypta opisuje manželský pár ako rodičov Presvätej Bohorodičky. Legendárny príbeh apokryfu napodobňuje starozákonný príbeh Anny a jej syna – Samuela. Po dvadsiatich rokoch bezdetného manželstva Anna porodila Máriu. Jej rodičia ju neskôr poslali na výchovu do Jeruzalemského chrámu. Po zosnutí sa telo svätej Anny nachádzalo v jej dome v Jeruzaleme. Okolo roku 710 ho preniesli do Konštantínopolu. Pôvod kultu svätej Anny bol pravdepodobne v Jeruzaleme. V Konštantínopole začali uctievať sv. Annu – za podpory byzantského cisárskeho dvora – už od šiesteho storočia. Cisár Justinián jej dal postaviť chrám. Na západe zaznamenala svätá Anna mimoriadnu pozornosť v stredoveku, vďaka križiackym výpravám a najmä vďaka učeniu františkánov o nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Na ikonách sa Anna často objavuje na vyobrazeniach narodenia Presvätej Bohorodičky ako aj na ikone stretnutia Anny s Joachimom pri zlatej bráne.