Nedeľa o myronosičkách
V tento deň, tretiu nedeľu po Pasche, slávime sviatok svätých žien myronosičiek. Tiež aj pamiatku Jozefa z Arimatey, ktorý bol jeden zo sedemdesiatich učeníkov, ale tajný. S nimi aj nočného učeníka Nikodéma, ktorý sa stal učeníkom po tom ako bol vo veľrade. Tieto ženy sú prvými a neklamnými svedkami zmŕtvychvstania a Jozef a Nikodém pochovania, ako nám obsažne a pravdivo píšu dogmaty. Zakrátko bol Nikodém vyhnaný zo synagógy, lebo nesúhlasil s učením Židov. Jozef po tom, čo pochoval Pánovo telo bol Židmi hodený do priepasti, ale Božou mocou bol odtiaľ uchvátený a odišiel do svojej vlasti do Arimatey. Vzkriesený Kristus, držiaci okovy, sa mu zjavil a ukázal mu väčšiu slávu vzkriesenia. Mnohí zo židovských stráži nemohli mlčať o tajomstve, ale s odvahou všetko čo sa stalo ohlasovali. Hovorí sa, že Nikodém po Kristovom utrpení, si ako prvý zo všetkých, uvedomil vzkriesenie a ohlasoval všetkým čo sú v synagóge, rozhodnutia Židov a všetko čo videl. A preto, ako sme povedali, ako neklamní svedkovia pochovania spolu so ženami, ktoré videli (anjela) vzkriesenie ohlasujú. A po prvom Tomášovom uverení ako bolo učinené, po ôsmych dňoch, hovoria, príde radostná zvesť. Ženy to videli prvé a zvestovali to učeníkom.
Myronosičkami boli nazvané kvôli tomu, že nasledujúci deň po Pasche sa ponáhľali, aby podľa židovského zvyku Pánovo telo, keď Jozef a Nikodém pochovali, pomazali myrou, aloou a myrhou a obvinúc do plachiet nechali uložiť do hrobu. Pretože mali takú horlivú lásku ku Kristovi, kúpili drahocenné myro a prišli v noci. Spoločne a zo strachu pred Židmi prišli nadránom, ako to bolo zvykom, aby ho oplakávali a pomazali a keď prišli videli rôzne úkazy, dvoch bieloskvúcich sa anjelov vo vnútri hrobu a na kameni sedieť druhého a po tom všetkom videli Krista a poklonili sa mu. Magdaléna si myslela, že je to záhradník a preto sa ho pýtala. Bolo viacero myronosičiek, ale spomíname si len na tie, o ktorých píšu evanjelisti, ostatné vynechávame. Boli to tieto:
Prvá medzi všetkými Mária Magdaléna, z ktorej Kristus vyhnal sedem zlých duchov. Tá po Kristovom nanebovstupení prišla do Ríma, kde obvinila Piláta a veľkňazov že predali Ježiša smrti a novým slovom cisárovi Tibériovi zvestovala Krista Spasiteľa. Potom zomrela v Efeze a bola pochovaná Jánom Teológom a Levom IV. Múdrym prenesená do Konštantínopolu. Druhou je Salome. Tretia je Jana, žena Chúzu, ktorý bol správca a staviteľ v Herodesovom dome. Štvrtá a piata sú Mária a Marta, Lazárove sestry. Šiesta je Mária Kleopasova. Siedma je Zuzana a mnohé iné, ako píše božský Lukáš, ktoré vypomáhali Kristovi a jeho učeníkom, zo svojich prostriedkov.
Tieto všetky zvestovali vzkriesenie a zanechali nám mnohé dogmy, aby sme verili a pravdivo sa utvrdzovali o Kristovom vzkriesení. Po Tomášovi aj ich sviatok prijala Kristova cirkev, lebo oni prvé videli vzkrieseného Krista a všetkým zvestovali spasiteľné posolstvo a po nanebovstúpení prežili život, ako sa patrí na ženy, Kristove učeníčky.
(zdroj: grkatvt.sk)
Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“.
Dnešný svätec sa narodil koncom ôsmeho storočia. V mladom veku vstúpil do kláštora v Solúne a stal sa žiakom svätého Gregora Dekapolitu. So svojím učiteľom a Jozefom Hymnografom, ktorého sme si pripomínali 4. apríla, šli do Konštantínopolu, aby protestovali proti obrazoboreckej politike Leva V. Arménskeho (813-820). Krátko po smrti Gregora Dekapolitu v roku 842 zomrel aj prepodobný Ján.
V roku 851 Jozef Hymnograf preniesol pozostatky oboch do kláštora, ktorý založil v Konštantínopole.
Zdroj: http://grkatba.sk