12. KATIZMA

Žalm 85

Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma, * lebo som biedny a chudobný.

Ochraňuj ma, lebo som ti oddaný; * zachráň, Bože, svojho sluhu, ktorý dúfa v teba.

Zmiluj sa, Pane, nado mnou, * veď k tebe volám deň čo deň.

Obveseľ, Pane, svojho sluhu, * veď k tebe dvíham svoju dušu.

Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý * a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú.

Pane, počuj moju modlitbu, * všimni si hlas mojej úpenlivej prosby.

V deň svojho súženia volám k tebe, * lebo ty ma vyslyšíš.

Niet podobného tebe medzi bohmi, Pane, * a nič sa nevyrovná tvojim dielam.

Všetky národy, ktoré si stvoril, prídu k tebe * a budú sa ti klaňať, Pane, a tvoje meno oslavovať.

Lebo si veľký a robíš zázraky, * iba ty si Boh.

Ukáž mi, Pane, svoju cestu * a budem kráčať v tvojej pravde.

Daj, aby moje srdce bolo prosté * a malo bázeň pred tvojím menom.

Celým srdcom ťa chcem chváliť, Pane, Bože môj, * a tvoje meno oslavovať naveky;

Veď si bol ku mne veľmi milostivý * a vytrhol si ma z najhlbšej priepasti.

Bože, pyšní povstali proti mne a tlupa násilníkov mi čiahala na život; * nechceli ťa mať pred očami.

No ty, Pane, si Boh milosrdný a láskavý, * zhovievavý, veľmi milostivý a verný.

Pohliadni na mňa a zľutuj sa nado mnou; * daj silu svojmu služobníkovi, zachráň syna svojej služobnice.

Nech som dôkazom tvojej dobroty, * aby moji nenávistníci s hanbou videli,

že ty, Pane, si mi pomohol * a že si ma potešil.

Žalm 86

Základy má na posvätných vrchoch; * brány Siona miluje Pán nad všetky stany Jakuba.

Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie. * Rahab a Babylon pripočítam k tým, čo ma poznajú;

Filištínci, Týrčania a Etiópčania: * tí všetci sa tam zrodili.

A o Sione sa bude hovoriť: “Ten i tamten sa na ňom narodil * a sám Najvyšší mu dal pevné základy.”

Pán zaznačí do knihy národov: * “Títo sa tam zrodili.”

A spievajú ako pri tanci: * “V tebe sú všetky moje pramene.”

Žalm 87

Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe.

Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti.

Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci.

Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch,

na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče.

Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti.

Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil.

Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku.

K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram.

Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť?

Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti?

Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti?

Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba.

Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár?

Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy.

Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby.

Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ.

Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 88

Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; * po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.

Veď ty si povedal: “Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.” * Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.

Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, * svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:

Naveky zaistím tvoj rod * a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.”

Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia * a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.

Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? * Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?

Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, * je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.

Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? * Mocný si, Pane, a pravda je u teba.

Ty vládneš nad neskrotným morom * a zmierňuješ jeho vlnobitie.

Rahaba si pošliapal ako raneného, * svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.

Tvoje je nebo a tvoja je zem, * svet i jeho bohatstvo si ty založil.

Sever i juh si ty utvoril, * Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.

Mocné je tvoje rameno, * pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.

Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, * milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.

Blažený ľud, ktorý vie jasať! * Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;

deň čo deň sa raduje z tvojho mena * a honosí sa tvojou spravodlivosťou.

Lebo ty si jeho sila a nádhera * a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.

Veď náš vladár patrí Pánovi * a náš kráľ Izraelovmu Svätému.

Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: * “Bohatierovi som pomoc poskytol a vyvoleného z ľudu som povýšil.

Našiel som svojho služobníka Dávida, * pomazal som ho svojím svätým olejom.

Pevne ho bude držať moja ruka * a posilňovať moje rameno.

Nezaskočí ho nepriateľ, * ani zlosyn ho nepokorí.

Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim * a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.

S ním bude moja vernosť a milosť * a v mojom mene povznesie sa jeho moc.

Položím jeho ruku na more * a na rieky jeho pravicu.

On bude volať ku mne: “Ty si môj otec, * môj Boh a útočište mojej spásy.”

A ja ho ustanovím za prvorodeného, * za najvyššieho medzi kráľmi zeme.

Naveky mu svoju milosť zachovám * a pevná bude moja zmluva s ním.

Jeho rod udržím naveky * a jeho trón bude ako dni nebies.”

No keď raz jeho synovia môj zákon opustia * a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,

keď moje ustanovenia znesvätia * a nezachovajú moje predpisy,

potom ich priestupok trstenicou potrescem * a ich neprávosť korbáčom.

Ale priazeň mu neodopriem * a neporuším svoju vernosť.

Svoju zmluvu neznesvätím * a nezruším výroky svojich úst.

Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, * nesklamem Dávida.

Jeho rod bude trvať naveky * a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;

a navždy bude pevný sťa luna, * verný svedok na oblohe.”

A predsa si ho odmietol a zavrhol, * nahneval si sa na svojho pomazaného.

Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, * do prachu si zhodil jeho korunu,

všetky jeho múry si rozbúral * a na trosky si premenil jeho pevnosti.

Plienili ho všetci, čo išli okolo, * a na posmech vyšiel u susedov.

Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, * všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.

Ostrie jeho meča si otupil * a nepomáhal si mu pri boji.

Jeho lesku si urobil koniec * a na zem si povalil jeho trón.

Skrátil si dni jeho mladosti, * zahrnul si ho hanbou.

Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? * Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?

Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, * akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!

Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, * kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?

Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, * ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?

Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, * ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,

ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, * ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.

Nech je zvelebený Pán naveky. * Staň sa. Amen.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 89

Pane, stal si sa nám útočišťom * z pokolenia na pokolenie.

Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet, * ty, Bože, si od vekov až naveky.

Človeka vraciaš do prachu * a hovoríš: “Vráťte sa, synovia človeka!”

Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, * a ako jedna nočná stráž.

Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; * sú ako bylina v rozpuku:

ráno kvitne a rastie, * večer vädne a usychá.

Hynieme vskutku pre tvoj hnev * a desí nás tvoje rozhorčenie.

Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak * a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.

V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni * a naše roky plynú ako vzdych.

Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov * a ak sme pri sile, osemdesiat.

No zväčša sú len trápením a trýzňou, * ubiehajú rýchlo a my odlietame.

Kto pozná silu tvojho hnevu * a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?

A tak nás nauč rátať naše dni, * aby sme našli múdrosť srdca.

Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? * Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.

Hneď zrána nás naplň svojou milosťou * a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.

Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, * za roky, keď sme okusovali nešťastie.

Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom * a ich deťom tvoja nádhera.

Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; * upevňuj dielo našich rúk, dielo našich rúk upevňuj!

Žalm 90

Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva * a v tôni Všemohúceho sa zdržiava,

povie Pánovi: „Ty si moje útočište a pevnosť moja; * v tebe mám dôveru, Bože môj.“

Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov * a zo zhubného moru.

Svojimi krídlami ťa zacloní a uchýliš sa pod jeho perute. * Jeho pravda je štítom a pancierom,

nebudeš sa báť nočnej hrôzy, * ani šípu letiaceho vo dne,

ani moru, čo sa tmou zakráda, * ani nákazy, čo pustoší na poludnie.

I keď po tvojom boku padnú tisíce a desaťtisíce po tvojej pravici, * teba nezasiahne.

Budeš sa môcť dívať vlastnými očami * a uvidíš, ako sa odpláca hriešnikom.

Lebo tvojím útočišťom je Pán, * za ochrancu si si zvolil Najvyššieho.

Nestihne ťa nijaké nešťastie * a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma,

lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, * aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.

Na rukách ťa budú nosiť, * aby si si neuderil nohu o kameň.

Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji, * leva i draka rozšliapeš.

Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho, * ujmem sa ho, lebo pozná moje meno.

Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším * a budem pri ňom v súžení, zachránim ho i oslávim.

Obdarím ho dlhým životom * a ukážem mu svoju spásu.

Sláva: I teraz: