Božská liturgia svätého apoštola Jakuba, Pánovho brata a prvého jeruzalemského biskupa

Do stredu chrámu sa postaví ambóna podobná tej, na ktorej na začiatku liturgie svätého Jána Zlatoústeho alebo Bazila Veľkého stojí biskup a na ňu sa postavia, smerom na západ, jeden alebo dva analoje. Ak liturgiu bude sláviť biskup, vtedy sa na ambónu za analoje, smerom na západ postavia aj stolce, na najvyššom mieste pre veľkňaza, ostatné na nižších schodoch pre presbyterov.

Keď nastane čas božskej liturgie, do chrámu príde hlavný slúžiteľ s ostatnými spoluslúžiteľmi, kňazmi a diakonmi, pobozkajú sväté ikony, nič pri tom nehovoria a vojdú do svätyne. Potom sa poklonia pred svätou trapézou a tiež mlčky si oblečú všetky svoje liturgické rúcha. Diakoni sa do kríža opášu orármi a majú ich takto počas celej liturgie.

Treba pamätať, že biskup si neoblieka sakkos, ale presbyterský felón a na neho veľký omofor, ktorý má počas celej liturgie. Podobne si nedáva na seba kríž, biskupskú panagiu a mitru. Na tejto liturgii sa nepoužívajú ani dikirij a trikirij, ani orlica, iba pastierske žezlo, ale bez plátna.

Na svätú trapézu po oboch stranách evanjeliára sa položia knihy Svätého písma: Kniha apoštolských čítaní a Kniha prorockých spisov.

Keď sa všetci pripravia, jeden z presbyterov odíde k žertveníku a prichystá svätý diskos a svätú čašu, ale nič pri tom nehovorí. Potom vyjme z prosfory baránka a mlčky zmieša v čaši víno s vodou ako zvyčajne na liturgii Zlatoústeho alebo Bazila. Keď to všetko pripraví, neprikrýva nádoby a odíde k svätej trapéze.

(Treba vedieť, že ak sa má robiť celá proskomídia, tak sa robí pred liturgiou, podobne, ako je zvykom na liturgiách Zlatoústeho alebo Bazila, s tým, že deviatu čiastku kňaz vyjme na česť svätého slávneho apoštola Jakuba, Pánovho brata a prvého jeruzalemského biskupa. Modlitbu predloženia: Bože, Bože náš: a prepustenie proskomídie nehovorí, iba nádoby prikryje podľa poriadku. Lenže robiť proskomídiu je novota, ktorá sa v starobylých rukopisoch nenachádza a preto sme to v Jeruzaleme neprijali.)

Diakoni (alebo diakon, ak niet viacero) vyjdú zo svätyne a postavia sa po oboch stranách svätých dverí, po dvaja na každej strane, obrátení smerom k ľudu.

Biskup (alebo kňaz, ak slúži iba on) stojí pred svätou trapézou, ostatní spoluslúžiaci presbyteri okolo nej. Potom, pozerajúc na východ, potichu, tak aby ho spoluslúžiaci počuli, hovorí modlitbu:

Kňaz: Vládca Pane Bože náš, neodvrhni ma nehodného a poškvrneného mnohými hriechmi. Hľa, pristupujem k tomuto bož­skému a nebeskému tajomstvu, dúfam v tvoje milosr­denstvo a volám k tebe: Bože, buď milostivý mne hriešnemu, lebo som zhrešil proti nebu aj voči tebe, a nie som hoden vzhliadnuť na tvoj svätý a duchovný žertveník, na ktorom sa mnou hriešnym a poškvrneným mnohými pokleskami tajomne predkladá na obetu tvoj jednorodený Syn a náš Pán, Ježiš Kristus. Preto ti prinášam modlitby a vďaky: zošli tvojho Ducha - Utešiteľa, nech ma posilní a upevní pre túto službu. Udeľ mi milosť, aby som mohol bez strachu z odsúdenia ohlasovať evanjelium v mene Ježiša Krista nášho Pána, s ktorým si velebený spolu s tvojím presvätým, dobrým, životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov.

Po modlitbe sa odťahuje záves i cárske dvere, všetci vstanú a biskup (alebo kňaz) stojac pred svätou trapézou obrátený na východ, zvolá:

Kňaz: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, trojjedinému svetlu božstva, ktoré je jedno v Trojici, v osobách rozdielnej a predsa nedeliteľnej. Veď Trojica je všemohúci Boh, ktorého slávu zvestujú nebesia, zem rozpráva o jeho moci, more hovorí o jeho sile a preto každá živá i rozumná bytosť neustále hlása jeho veľkosť. Lebo jemu patrí všetka sláva, úcta, moc, velebenie a vznešenosť, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Jeden zo spoluslúžiacich hovorí nahlas modlitbu:

Kňaz: Dobrodinec a kráľ vekov, stvoriteľ všetkého, prijmi svoju cirkev, ktorá k tebe pristupuje skrze Krista. Každému udeľ užitočné dary, všetkých priveď k dokonalosti, urob nás hodnými prijať milosť tvojho posvätenia a pripočítaj nás k svätej, všeobecnej a apoštolskej Cirkvi, ktorú si si získal drahocennou krvou svojho jednorodeného Syna, nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, s ktorým si velebený a oslavovaný spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon sa postaví na stred soley, smerom k ľudu, a zvolá:

Diakon: Modlime sa k Pánovi.

Ľud nič neodpovedá.

Biskup (alebo kňaz) prijme kadidelnicu a tri razy spredu okiadza svätú trapézu, pričom hovorí nahlas túto modlitbu:

Kňaz: Bože, ty si prijal Ábelove dary, Noemovu a Abrahámovu žertvu i Zachariášovo a Áronovo kadidlo. Prijmi aj z rúk nás hriešnych toto kadidlo ako ľúbeznú vôňu a odpusť hriechy nám i celému svojmu ľudu. Lebo si požehnaný a tebe patrí sláva, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakoni vojdú do svätyne bočnými dverami. Biskup (alebo kňaz) odovzdá kadidelnicu a chór lahodne spieva tropár:

Ľud: Jednorodený Synu i Božie Slovo, nesmrteľný, a predsa si pre našu spásu prijal telo zo svätej Bohorodičky a vždy Panny Márie, a bez zmeny svojho božstva stal si sa človekom. Kríž si pretrpel, Kriste Bože, smrť si smrťou premohol. Ako jeden vo svätej Trojici, v sláve rovný s Otcom i so Svätým Duchom, spas nás.

Počas spevu tropára podá biskup jednému presbyterovi Knihu apoštolských čítaní a druhému Knihu prorockých spisov. Sám vezme do pravej ruky žezlo a do ľavej Sväté evanjelium a tak koná vchod, obchádzajúc svätú trapézu z južnej strany.

(Ak slúži kňaz iba sám, robí vchod takto: podá diakonovi do pravej ruky Sväté evanjelium, do ľavej Knihu apoštolských čítaní a sám vezme Knihu prorockých spisov, nesúc ju na ľavej strane hrude, pričom ho predchádzajú svieconosiči a diakon.)

Všetci vychádzajú severnými dverami ikonostasu, idú, ak je to možné, až na koniec chrámu do predsiene a vyjdú cez jej severné dvere. Na čele idú dvaja diakoni so sviecami, za nimi presbyter s Knihou prorockých spisov, potom druhý s Knihou apoštolských čítaní a nakoniec biskup. Vojdú do chrámu cez veľké západné dvere a prídu k analoju, ktorý je na ambóne v strede chrámu.

Biskup (alebo kňaz) vystúpi a položí na analoj evanjelium i Knihu apoštolských a prorockých čítaní. Potom idú všetci až ku schodom soley a tu stoja, pokiaľ chór neskončí tropár Jednorodený Synu.

Presbyteri a diakoni stoja vzadu za biskupom. Keď chór ukončí spev, biskup (alebo kňaz) hovorí smerom k ľudu nahlas modlitbu:

Kňaz: Všemohúci Bože a vznešený Pane, príchodom tvojho Syna, Pána a Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista si nám dovolil vojsť do Svätyne svätých. Modlíme sa a prosíme ťa o milosrdenstvo, lebo sa chvejeme plní bázne, keď máme stáť pred tvojim svätým žertveníkom. Bože zošli na nás svoju milosť a posväť naše telo, dušu i ducha. Obráť našu myseľ k zbožnosti, aby sme ti s čistým svedomím predkladali dary, skutky a plody, aby boli vymazané naše hriechy a aby si sa zmiloval nad celým svojím ľudom. Milosťou, štedrosťou a láskou tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený na veky vekov.

Ľud: Amen.

Všetci vchádzajú do svätyne svätými dverami, postavia sa na svoje miesta, diakoni sa postavia na soleu, obrátení smerom na západ. Biskup odkladá svoje žezlo. Jeden z diakonov sa postaví na stred solei a hovorí smerom k ľudu tieto prosby:

Diakon: Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Za pokoj zhora, Božiu lásku k ľuďom a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Za mier na celom svete a za zjednotenie všetkých svätých Božích cirkví modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Za nášho najosvietenejšieho otca a arci­biskupa povie meno, za jeho spásu a ochranu, za všetko du­chovenstvo a ľud milujúci Krista modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Za odpustenie hriechov a oslobodenie z našich previnení, za oslobodenie zo všetkého nášho zármutku, hnevu, bied, núdze a útokov nepriateľa modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Spomeňme si na presvätú, prečistú, slávnu a preblahoslavenú Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, na svätého Jána, slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa, božských a všechválnych apoštolov, slávnych prorokov, významných mučeníkov, všetkých svätých a spravodlivých, nech je nám náš Boh na ich prosby a príhovory milostivý.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Počas prosieb biskup (alebo kňaz) potichu sa modlí pred svätou trapézou:

Kňaz: Milosrdný, láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný Pane. Zhliadni zo svojho svätého príbytku a vypočuj naše prosby, zachráň nás od každého diabolského aj ľudského pokúšania, neodním od nás svoju pomoc a netrestaj nás nad naše sily. Lebo my nie sme schopní premáhať protivenstvá, ale v tebe, Pane, máme záchranu z každého nebezpečenstva. Bože, pre svoje milosrdenstvo nás zachráň od nástrah tohto sveta, aby sme mohli pristúpiť k tvojmu svätému žertveníku s čistým svedomím a spolu s nebeskými zástupmi bez strachu z odsúdenia ti priniesť blaženú a trojsvätú pieseň, a aby sme sa, vykonajúc túto ľúbeznú a božskú službu, stali hodnými večného života. Amen.

Po skončení prosieb biskup (alebo kňaz) zvolá:

Zvolanie: Lebo ty si svätý, Pane Bože náš, a vo svätých prebývaš a odpočívaš, a my spievame trojsvätú pieseň a vzdávame ti slávu, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

A zbor spieva Trojsvätú pieseň ako obvykle: Začína pravá strana Svätý Bože, potom ľavá strana Svätý Bože, a zase pravá strana Svätý Bože. Potom Sláva i teraz a Svätý Nesmrteľný zaspieva ľavá strana a potom diakon zvolá Dynamis. A chór na pravej strane hlasnejšie zaspieva Svätý Bože.

Ľud: Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. 3X Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Diakon: Dynamis.

Ľud: Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. 1X

Po skončení Trojsvätej piesne biskup (alebo kňaz) z cárskych dverí, obrátený k ľudu, žehná:

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud odpovedá: I tvojmu duchu!

Chór začne pomaly a lahodne spievať Aleluja, tri razy.

Ľud: Aleluja 3X.

Biskup (alebo kňaz) so spoluslúžiacimi vychádzajú zo svätyne cez cárske dvere, idú do stredu chrámu a vyjdú na ambónu.

Biskup drží žezlo v ľavej ruke, sadne si na svoje miesto a dá pokyn sadnúť si aj spoluslúžiacim presbyterom. Diakoni stoja vzadu, to znamená z východnej strany, po oboch stranách po dvaja smerom k západu. Čitateľ príjme od biskupa požehnanie, postaví sa na ambónu pred analoj smerom na západ. A po skončení Aleluja zvolá:

Čítanie z knihy proroka Izaiáša (alebo inej knihy).

Diakon zvolá: Vnímajme!

Čitateľ číta spisy prorokov, biskup a presbyteri sediac vnímajú toto čítanie. To isté robia aj ľudia. Po skončení čítania znova sa spieva Aleluja

Ľud: Aleluja 3X.

Biskup (alebo kňaz) potichu hovorí túto modlitbu:

Kňaz: Láskyplný Pane, rozsvieť v našich srdciach neuhasínajúce svetlo tvojho poznania a otvor náš duchovný zrak, aby sme chápali tvoju evanjeliovú náuku. Vlož do nás bázeň pred tvojimi prikázaniami, aby sme premáhali žiadosti, viedli duchovný život a vo všetkom zmýšľali a konali tak, ako sa to páči tebe.

Po Aleluja diakon zvolá:

Diakon: Pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Všetci vstanú, vstane aj biskup spolu s presbytermi. Bezprostredne pred čítaním evanjelia presbyter zvolá:

Kňaz: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána. (alebo iného evanjelistu)

Diakon: Vnímajme, sväté čítanie!

Presbyter číta sväté evanjelium tvárou k stojacemu ľudu. Po skončení čítania zbor znova spieva Aleluja.

Ľud: Aleluja 3X.

Po ňom ten, kto chce čítať Apoštol, zvolá:

Čitateľ: Čítanie z listu svätého apoštola Pavla Efezanom. (alebo iného apoštolského listu).

Diakon: Vnímajme.

Číta sa apoštolský list, biskup a presbyteri si znova sadnú na svoje miesta. Po prečítaní znova sa spieva Aleluja, po ktorom nasleduje poučenie – homília, prednesená biskupom, ktorý sedí na sedese a drží žezlo. Keď dovolí biskup, homíliu môže predniesť aj niekto iný.

Keď biskup skončí svoju kázeň, vstane zo svojho miesta spolu s presbytermi, zoberie z analoja sväté Evanjelium, držiac v ľavej ruke žezlo, dá pokyn presbyterom, aby zobrali ostatné knihy, a takto vchádza do svätyne cez cárske dvere. Za ním idú presbyteri a ľud spieva ťahavo:

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Všetci sa postavia na svoje miesta, diakoni na soley tvárou k ľudu, ako to bolo na počiatku Božskej liturgie. Sväté evanjelium sa položí na hornú stranu trapézy. Ostatné knihy ako aj biskupské žezlo sa odložia. Diakon pred cárskymi dverami tvárou k ľudu prednáša ekténiu:

Diakon: Volajme všetci: Pane zmiluj sa!

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Pane a Vládca, nebeský Bože našich otcov, prosíme ťa, vypočuj nás.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Modlime sa za mier na celom svete a za zjednotenie všetkých tvojich svätých cirkví.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Modlime sa za nášho najosvietenejšieho otca a arci­biskupa povie meno, za jeho spásu a ochranu, za všetko du­chovenstvo a ľudí milujúcich Krista.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Modlime sa aby sme boli oslobodení od všetkého zármutku, hnevu, bied i núdze, zajatia, náhlej smrti a od našich neprávostí.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, prosíme ťa, buď milosrdný a zmiluj sa.

Biskup (alebo kňaz) sa obráti k ľudu a žehná prítomných zo svätých dverí, pričom zvolá:

Kňaz: Spas, Bože, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Diakon: Zhliadni na svoj svet vo svojej milosti a štedrosti.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Upevni kresťanský ľud silou úctyhodného a životodarného kríža, modlitbou presvätej, blahoslavenej Vládkyne našej Bohorodičky, Predchodcu a tvojich apoštolov, všetkých svätých, prosíme ťa, milosrdný Pane, vypočuj nás, ktorí sa k tebe modlíme a zmiluj sa.

Ľud: Pane, zmiluj sa. Tri razy.

Biskup (alebo kňaz) hovorí potichu a smerom na východ túto modlitbu:

Kňaz: Bože, ktorý si nám zvestoval svoje božské a spasiteľné slová, osvieť duše nás hriešnikov pre pochopenie prečítaného Slova, aby sme neboli len poslucháčmi duchovných ponaučení, ale uskutočňovateľmi dobrých skutkov, majúc nepokryteckú vieru, život v čistote a spoločenstvo bez výčitiek v Kristovi Ježišovi našom Pánovi, s ktorým si velebený spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov.

Po skončení prosieb, zvolanie:

Zvolanie: Lebo ty, Bože, si ohlásenie aj osvietenie, Spasiteľ a Strážca našich tiel i duší, i tvoj jednorodený Syn a presvätý Duch, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Pozorne vnímajme. Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Za pokoj zhora, Božiu lásku k ľuďom a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Za mier na celom svete a za zjednotenie všetkých svätých Božích cirkví modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Za nášho najosvietenejšieho otca a arci­biskupa povie meno, za jeho spásu a ochranu, za všetko du­chovenstvo a ľud milujúci Krista modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Za odpustenie hriechov a oslobodenie z našich previnení, za oslobodenie zo všetkého nášho zármutku, hnevu, bied, núdze a útokov nepriateľa modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celý deň prežitý v dokonalosti, svätosti a pokoji a bez hriechu, prosme všetci od Pána.

Ľud: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Ľud: Daruj nám, Pane.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení prosme si od Pána.

Ľud: Daruj nám, Pane.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Ľud: Daruj nám, Pane.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a zdraví, prosme si od Pána.

Ľud: Daruj nám, Pane.

Kresťanské dovŕšenie nášho života bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Ľud: Daruj nám, Pane.

Presvätú, prečistú, preslávnu a preblahoslavenú Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, svätého Jána, slávneho proroka, Predchodcu a Krstiteľa, božských a všechválnych apoštolov, slávnych prorokov, významných mučeníkov i všetkých svätých a spravodlivých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe Pane.

Počas ekténie biskup (alebo kňaz) sa modlí pred svätou trapézou, obrátený na východ:

Kňaz: Vládca, darca života a všetkého dobrého, dal si človeku blaženú nádej na večný život v Pánovi našom Ježišovi Kristovi. Milosrdný, dovoľ nám uskutočniť túto božskú službu v posvätení, aby sme mohli zakúsiť očakávanú blaženosť.

Biskup prestiera spolu s presbytermi antimenzion a po skončení prosieb zvolá:

Zvolanie: Aby sme pod ustavičnou ochranou tvojej moci, vedení do svetla pravdy, vzdávali slávu a vďaku tebe, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: V pokoji spievajme Kristovi! Nech tu neostane nik z ohlásených, nech nik z neposvätených, nik z tých, ktorí sú neschopní s nami sa modliť! Poznajte sa navzájom! Dvere! Všetci stojme úctivo!

Diakoni vchádzajú do svätyne bočnými dverami. Zbor začína ťahavo spievať:

Ľud: Nech stíchne každý človek a nech stojí plný bázne a úžasu, nech sa ničím pozemským v mysli nezaoberá. Hľa, prichádza Kráľ nad kráľmi a Pán nad pánmi. Prichádza dať sa zabiť a dať sa za pokrm veriacim.

Počas spevu, biskup (alebo kňaz) prijme kadidelnicu a okiadza svätú trapézu, svätyňu, taktiež sväté ikony, chór a ľud ako obvykle. Pri kadení biskup drží v ľavej ruke žezlo.

Keď liturgiu slávi biskup: po okiadzaní odloží kadidelnicu a žezlo. Diakoni vychádzajú pred cárske dvere, držiac rukoumyvateľnicu a utierku, biskup si umýva ruky vo svätých dverách pred tvárou ľudu a rukami pokropí ľud vodou. Po biskupovi si umývajú ruky pred tvárou ľudu aj spoluslúžiaci presbyteri, avšak ľud nekropia. Diakoni vchádzajú do svätyne svätými dverami. Biskup bozká so spoluslúžiacimi svätú trapézu a pokloniac sa ľudu, odchádza s nimi k žertveníku. Dá prvému presbyterovi diskos so svätým chlebom, nič pri tom nehovorí a druhému čašu. Prvý presbyter nesie diskos pri svojich prsiach. Vychádzajú severnými dverami, predchádzajú ich diakoni so sviecami a kadidelnicami, ako je to predpísané pre vchod s knihami Svätého písma. Biskup na vchod nejde, ale čaká vo svätyni.

Keď liturgiu slávi presbyter: po kadení kňaz bozká svätú trapézu, a pokloniac sa ľudu, odchádza s diakonom k žertveníku, kde si umýva ruky. Podá diakonovi svätý diskos, nič pri tom nehovorí. Diakon prijme diskos nie na hlavu, ale drží ho pri prsiach. Kňaz zoberie svätú čašu a robí vchod, ako je to predpísané pre vchod s knihami Svätého písma. Predchádza im čtec so sviecou a kadidelnicou, ktorou okiadza sväté dary. Kňaz a diakon prídu k ambóne, ktorá je v strede chrámu, postavia sa na jej prvý schod, smerom na západ a spomínajú tých, za ktorých sa prináša svätá obeta, živých aj mŕtvych. Potom diakon zvolá:

Diakon: Nech sa Pán Boh rozpomenie na všetkých vás, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud ťahavo: Amen.

Kňaz spolu s diakonom idú do svätyne. Zastavia sa pred schodmi soley, obrátení na východ. Kňaz hovorí nahlas modlitbu predloženia.

Keď liturgiu slávi biskup: presbyteri s diakonmi, ktorí neustále okiadzajú dary, idú cez celý chrám až ku schodom soley. Postavia sa pred soleu smerom na východ: presbyter, ktorý niesol diskos na pravú stranu a ten , ktorý niesol čašu, na ľavú. Diakoni zo sviecami sa postavia po stranách svätých dverí. Biskup vychádza zo svätyne do cárskych dverí bez kadidla a žezla. Prvý presbyter potichu hovorí:

Kňaz: Nech sa na tvoje biskupstvo rozpomenie Pán Boh vo svojom kráľovstve, teraz i vždycky i na veky vekov.

Biskup odpovedá: Nech sa na vaše kňazstvo a diakonstvo rozpomenie Pán Boh vo svojom kráľovstve, teraz i vždycky i na veky vekov.

A hovorí v cárskych dverách nahlas modlitbu predloženia, obrátený smerom na západ.

Modlitba predloženia:

Kňaz: Bože, Bože náš, ty si celému svetu poslal za pokrm nebeský chlieb, nášho Pána a Boha Ježiša Krista, Spasiteľa, Vykupiteľa a Dobrodincu, ktorý nás požehnáva a posväcuje. Ty sám požehnaj tieto dary (Keď liturgiu slávi biskup, prijme tu od presbytera diskos, odnesie ho na svätú trapézu, vráti sa naspäť a obrátený na východ pokračuje v modlitbe:) a prijmi ich na svoj nebeský žertveník. (Prijme od druhého presbytera svätú čašu a odnesie ju na svätú trapézu. Presbyteri i diakoni vchádzajú do svätyne svätými dverami a postavia sa na svoje miesta. Keď liturgiu slávi presbyter, vchádza tu s diakonom do svätyne a postavia sväté dary na svätú trapézu , ako sa to robí na liturgii Zlatoústeho. Ak boli nádoby prikryté odložia sa všetky prikrývky.

Biskup pred svätou trapézou, obrátený smerom na východ, sa nahlas sa modlí:

Kňaz: Pamätaj, dobrý a láskavý Pane, na tých, čo ich priniesli, aj na tých, za ktorých sú prinesené, a nás zachovaj neodsúdených pri posvätnom konaní tvojich božských tajomstiev. Lebo posväcuje sa a oslavuje tvoje vznešené a veľkolepé meno, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Zbor pokračuje v speve cherubínskej piesne:

Ľud: Pred ním veľký zástup anjelov kráča, sprievod jeho majestátu a moci. Mnohookí cherubíni a šestorokrídli serafíni zahaľujú svoje tváre a spievajú pieseň: Aleluja, aleluja, aleluja.

Počas spevu prijme biskup (alebo kňaz) kadidelnicu a okiadza predložené dary, hovoriac potichu modlitbu:

Kňaz: Všemohúci Vládca, Kráľ slávy, ty všetko poznáš prv než začne jestvovať, príď v tento svätý čas k nám, ktorí ťa vzývame. Vysloboď nás z hanby spôsobenej hriechom, očisť náš rozum a myšlienky od nečistých žiadostí, od vábenia sveta a od každého diabolského pokušenia. Prijmi tento tymian z rúk nás hriešnych, ako si prijal obetu Ábela a Noema, Árona a Samuela, a všetkých tvojich svätých, vysloboď nás do každého zla a zachráň nás, aby sme vždy kráčali pred tebou, klaňali sa a oslavovali teba, Otca, i tvojho jednorodeného Syna a presvätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Diakoni, vezmúc požehnanie, vychádzajú bočnými dverami a postavia sa na soleu tvárou k ľudu. Po skončení spevu diakon zvolá:

Diakon: Skrze Božiu premúdrosťou vnímajme.

Všetci ľudia pokojným hlasom hovoria: Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. I v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom. Skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého Písma. A vstúpil do neba, sedí po pravici Otca. A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca. I v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov. V jednu, svätú, všeobecnú, apoštolskú Cirkev. Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov a očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku. Amen.

Biskup počas symbolu viery sa modlí potichu:

Kňaz: Bože a Vládca všetkého, nás nehodných urob hodnými tohto času, aby sme sa očistení od každej zákernosti a pokrytectva, zjednotili vo zväzku pokoja a lásky, a aby sme sa skrze pravé poznanie upevnili v posvätení pre Krista, tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom teraz i vždycky i na veky vekov.

Po skončení symbolu viery diakon smerom k ľudu zvolá:

Diakon: Stojme dôstojne. Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Biskup (alebo kňaz) zvolanie:

Kňaz: Lebo ty si Boh milosrdenstva, lásky, hojnosti a láskavosti k ľuďom, i tvoj jednorodený Syn a presvätý Duch, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Biskup (alebo kňaz) žehná ľud pričom hovorí:

Kňaz: Pokoj všetkým.

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Pozdravme sa navzájom svätým bozkom.

Zbor lahodne spieva:

Ľud: Milujem ťa, Pane, moja sila; Pane, opora moja, útočište moje osloboditeľ môj.

Biskup (alebo kňaz) pobozká kraj diskosa, potom kraj čaše a okraj svätej trapézy. Podobne robia aj spoluslúžiaci presbyteri. Taktiež bozkajú biskupovi ruku a seba navzájom na tvár, ako je to zvykom robiť vo svätý deň Paschy. To isté robia aj diakoni, stojac na solei. Po skončení spevu, diakon zvolá:

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud ťahavo: Pred tebou, Pane.

Biskup (alebo kňaz) skloní hlavu a potichu hovorí túto modlitbu:

Kňaz: Jediný Pane a milosrdný Bože, ktorý prebývaš na výsostiach a hľadíš na pokorných, skláňame sa pred tvojím žertveníkom a prosíme o duchovné dary. Zošli nám svoju dobrotivú milosť a požehnaj nás každým duchovným a neodvolateľným požehnaním. Lebo je velebené, uctievané a oslavované tvoje presväté meno, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Diakon, hľadiac do svätých dverí smerom k svätej trapéze, zvolá:

Diakon: Pane požehnaj.

Biskup (alebo kňaz), zvolanie:

Kňaz: Nech nás Pán požehná, nech nás pozdvihne, nech nás skrze svoju milosť a lásku urobí hodnými stáť pred svojim svätým žertveníkom a mať účasť na príchode (tu žehná diskos) svojho Svätého Ducha, (tu žehná čašu) teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud ťahavo: Amen.

Počas spevu biskup (alebo kňaz) sa uklonia so spoluslúžiteľmi, hovoriac v sebe:

Kňaz: Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. Tri razy.

Pane, otvor moje pery a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. Tri razy.

Nech sa mi ústa naplnia tvojou oslavou a nech ťa velebím deň čo deň. Tri razy.

(Biskup) urobí malé poklony na obe strany k spoluslúžiacim a spolu s nimi lahodne a ľúbezne spieva na nápev 5. hlasu:

Kňaz: Velebte so mnou Pána a oslavujme jeho meno spoločne.

Ľudia odpovedajú na ten istý hlas:

Ľud: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatôni.

Ak liturgiu slávi iba jeden kňaz s diakonom, vtedy vychádza kňaz svätými dverami zo svätyne na soleu a obrátený smerom k ľudu spieva toto spolu s diakonom, po odpovedi ľudu urobí malú poklonu a vracia sa k svätej trapéze.

Ak liturgiu slávi biskup, kým ľudia spievajú, spoluslúžiaci ticho hovoria:

Kňaz: Spomeň si aj na nás, svätý vladyka.

Biskup odpovedá:

Biskup: Pán nech na vás ustavične pamätá vo svojom kráľovstve teraz i vždycky i na veky vekov.

Ak liturgiu slávi kňaz s presbytermi, vtedy oni hovoria k nemu:

Kňaz: Spomeň si aj na nás, vladyka.

Ten odpovedá:

Kňaz: Pán nech na nás ustavične pamätá v nebeskom kráľovstve, teraz i vždycky i na veky vekov.

Keď ľud dospieva, diakon hneď hovorí, obrátený smerom k ľudu, tieto prosby:

Diakon: Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Diakon sa pootočí smerom k svätým dverám:

Spas a zmiluj sa, rozhojni a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Diakon sa znova otočí k ľuďom:

Za pokoj zhora, Božiu lásku k ľuďom a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Za mier na celom svete a za zjednotenie všetkých svätých Božích cirkví modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Za svätú, všeobecnú a apoštolskú Cirkev, ktorú si rozšíril po celej zemi, modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Za nášho najosvietenejšieho otca a arci­biskupa povie meno, za jeho spásu a ochranu, za všetko du­chovenstvo a ľud milujúci Krista modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Za sväté mesto Krista nášho Boha, za hlavné mesto, za všetky mestá a krajiny, za tých, čo v nich žijú v pravej viere a Božej nábožnosti, za ich pokojný a nerušený život, modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Za darcov a dobrodincov v svätých Božích cirkvách, za tých, čo sa starajú o chudobných, vdovy a siroty, cudzincov a núdznych, i za tých, čo nás žiadali o modlitby, modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Za tých, ktorí prežívajú starobu, za nemocných, chorých, ťažko pracujúcich a za tých, čo trpia od nečistých duchov. Nech ich Boh skoro uzdraví a zachráni, modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Za tých, čo sa odriekajú v panenstve a čistote i za tých, ktorí žijú v poctivom manželstve, za prepodobných otcov a bratov, čo sa usilujú o svätosť a žijú v pustovniach, lesoch, jaskyniach i v roklinách zeme, modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Za kresťanov, ktorí cestujú alebo žijú v cudzine, za bratov, ktorí sú v zajatí, vo vyhnanstve alebo vo väznení, na nútených prácach, aby sa každý z nich v pokoji a radostne navrátil domov, modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Za prítomný ľud a tých, čo sa s nami modlia v túto svätú hodinu i v každom čase, za našich otcov a bratov, za ich prácu, námahu a horlivosť, modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Za každú trpiacu a stiesnenú kresťanskú dušu, ktorá potrebuje Božie milosrdenstvo a pomoc, za obrátenie zblúdilých, uzdravenie nemocných, oslobodenie zajatých a za odpočinutie zosnulých otcov a bratov, modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Za odpustenie hriechov a oslobodenie z pokleskov, aby sme boli zbavení všetkého zármutku, hnevu, núdze a pohanských útokov, modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zvlášť za priaznivé počasie, pokojné dažde, blahodarnú rosu, hojnosť plodov, dokonalú úrodu a za požehnanie celého roka, modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Aby Boh vypočul a prijal našu modlitbu a preukázal nám svoje hojné milosrdenstvo a štedrosť, modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Spomeňme si na presvätú, prečistú, preslávnu, blahoslavenú, Vládkyňu našu Bohorodičku, Máriu vždy Pannu, na svätého, blaženého a slávneho proroka Predchodcu a Krstiteľa Jána, na diakona a prvomučeníka Štefana, na prorokov Mojžiša, Árona, Eliáša, Elizea, Samuela, Dávida, Daniela i na všetkých svätých a spravodlivých, nech je nám náš Boh na ich prosby a príhovory milostivý.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Za predložené, vzácne, nebeské, nevysloviteľné, prečisté, slávne, úžasné a božské dary, za spásu nášho ctihodného otca a biskupa (povie meno, alebo povie meno kňaza, ak liturgiu slávi kňaz), ktorý ich prináša, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. Tri razy.

Biskup počas ekténie skloní hlavu a potichu sa modlí pred svätou trapézou s trochu pozdvihnutými rukami:

Modlitba svätého Jakuba.

Vládca a Pane, vo svojej milosti a štedrosti si na nás zhliadol a daroval nám poníženým, hriešnym a nehodným služobníkom stáť pred tvojim svätým žertveníkom a prinášať ti túto úžasnú a nekrvavú obetu za naše hriechy a za priestupky ľudu. Pre svoje milosrdenstvo, zhliadni na mňa, svojho nepotrebného služobníka a zotri moje previnenia. Očisť moje ústa a srdce, od každej poškvrny, odním odo mňa každú potupnú a nerozumnú myšlienku a mocou presvätého Ducha ma urob súcim na túto službu. Pre svoju dobrotu mi dovoľ predstúpiť pred svätý žertveník a pre svoju láskavosť, Pane, buď zhovievavý k mojim slabostiam, aby ti boli príjemné tieto dary prinášané našimi rukami. Neodvracaj odo mňa svoju tvár, ani ma neodvrhni pre moju nehodnosť, ale zmiluj sa nado mnou, Bože, a pre svoje veľké milosrdenstvo znič moje neprávosti, aby som mohol bez strachu z odsúdenia predstúpiť pred tvoju slávu, zotrvávať pod ochranou tvojho jednorodeného Syna a byť prežiarený tvojím presvätým Duchom. Aby som nebol zavrhnutý ako otrok hriechu, ale aby som ako tvoj služobník našiel milosť, milosrdenstvo a odpustenie hriechov v tomto veku i v budúcom. Áno, všemohúci Vládca, mocný Pane, vypočuj moje prosby, lebo ty pôsobíš všetko vo všetkých a každý očakáva pomoc a ochranu vo všetkom od teba i od tvojho jednorodeného Syna a životodarného Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

A túto modlitbu.

Bože, ty si pre veľkú a nevýslovnú lásku k ľuďom poslal na svet svojho jednorodeného Syna, aby našiel stratenú ovečku. Predkladáme ti túto úžasnú a nekrvavú obetu a prosíme ťa, neodvráť sa od nás hriešnych, lebo sa nespoliehame na svoje zákony, ale na tvoje milosrdenstvo, ktorým nás udržuješ. Preto sa aj teraz modlíme a prosíme ťa o milosť, aby toto tajomstvo, ktoré sme dostali pre spásu, nebolo tvojmu ľudu na odsúdenie, ale na odpustenie hriechov a na obnovenie duše i tela, lebo tak sa to páči tebe, Bohu a Otcovi.

A modlitbu svätého Bazila Veľkého. Nech je známe, že v Jeruzaleme sa táto modlitba nehovorí, lebo nie je Jakubova, ale svätého Bazila. Avšak my sme ju tu uviedli, pretože v starodávnych rukopisoch sa nachádza na tomto mieste.

Pane, Bože náš, ty si nás stvoril a povolal do tohto života, ukázal si nám cestu spásy, zjavil si nám nebeské tajomstvá a mocou tvojho presvätého Ducha si nás ustanovil na túto službu. Pane, dovoľ nám vo svojej láskavosti, aby sme boli kňazmi novej zmluvy, vysluhovateľmi tvojich svätých tajomstiev a keď predstupujeme pred tvoj svätý žertveník prijmi nás pre svoje veľké milosrdenstvo, aby dôstojne prinášali túto duchovnú a nekrvavú obetu za naše hriechy a za nevedomosti ľudu. Pane, daj nám prinášať túto duchovnú a nekrvavú obetu so všetkou bázňou a čistým svedomím. Prijmi ju na svoj svätý nebeský a vznešený žertveník ako ľúbeznú duchovnú vôňu a zošli nám milosť svojho Svätého Ducha. Áno, Bože, zhliadni na nás i na túto našu službu a prijmi ju, ako si prijal Ábelove dary, Noemove žertvy, Abrahámove celopaly, Mojžišove i Áronove kňazské služby a Samuelove pokojné obety, Dávidovo pokánie, a Zachariášovo kadidlo. Keď si prijal tú istú službu od svojich svätých apoštolov, prijmi vo svojej dobrote tieto predložené dary aj z našich hriešnych rúk. Nech ti je naša obeta príjemná a posvätená Svätým Duchom. Nech slúži na vykúpenie z našich hriechov i ľudských previnení a pre pokoj duší, ktoré nás predišli do večnosti. Daj, aby sme aj my, tvoji hriešni a nehodní služobníci, slúžili tvojmu svätému žertveníku bez pokrytectva, a tak mohli v hrozný deň tvojej spravodlivej a milosrdnej odplaty prijať mzdu verných a múdrych správcov.

Potom hovorí aj túto modlitbu:

Dobrorečíme ti, Pane, Bože náš, lebo si nám dal smelosť vstúpiť do tvojej svätyne a obnovil si náš prístup k tebe na nový a živý, skrze oponu tela tvojho Krista. Keď si nás urobil hodnými vojsť na miesto, kde prebýva tvoja sláva, dovnútra, za oponu, a hľadieť na sväté svätých, utiekame sa k tvojmu milosrdenstvu, Vládca, zmiluj sa nad nami, lebo sa chvejeme plní bázne, keď máme stáť pred tvojim svätým žertveníkom a prinášať ti túto duchovnú a nekrvavú obetu za naše hriechy i za priestupky ľudí. Bože, zošli na nás svoju milosť a posväť naše telo, dušu i ducha. Obráť našu myseľ k zbožnosti, aby sme ti s čistým svedomím priniesli milosť, pokoj a žertvu chvály.

Po skončení ekténie, zvolanie:

Zvolanie: Milosťou, štedrosťou a láskou tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Biskup (alebo kňaz) žehná ľudí a hovorí:

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Stojme dôstojne. Stojme nábožne. Stojme v Božej bázni a pokání. Vnímajme v pokoji sväté vďakyvzdávanie Bohu.

Diakoni vchádzajú do svätyne bočnými dverami a vezmúc ripidy, ovievajú sväté dary.

Ľud: Milosť pokoja, žertvu chvály.

Biskup (alebo kňaz) hovorí potichu túto modlitbu:

Kňaz: Daj nám jasne porozumieť významu znakov, ktorými si zahalil túto posvätnú službu a naplň náš duchovný zrak svojím nekonečným svetlom. Očistil si našu úbohú prirodzenosť od každej poškvrny tela a ducha a urobil si nás hodnými tejto majestátnej a úžasnej služby lebo si veľmi milosrdný a milostivý Boh, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu i svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.

Biskup (alebo kňaz) vyjde zo svätých dverí, stane na vrchný stupienok soley, obrátený smerom k ľudu zdvihne pravú ruku a zvolá:

Zvolanie: Milosť nášho Pána Ježiša Krista a láska Boha Otca i spoločenstvo a dar Svätého Ducha nech je s vami všetkými.

A žehná ľud.

Ľud: I s tvojím duchom.

Biskup (alebo kňaz) pozdvihne svoje oči a ruky a obrátený smerom k ľudu zvolá:

Kňaz: Hore srdcia.

Ľud: Máme ich u Pána.

Biskup (alebo kňaz):

Kňaz: Vzdávajme vďaky Pánovi.

Zloží svoje ruky na prsiach v podobe kríža, urobí malú poklonu a vráti sa naspäť ku svätej trapéze.

Ľud ťahavo a lahodne spieva:

Ľud ťahavo: Je dôstojné a správne.

(Pozor, nasledujúce slová: Klaňať sa Otcu a ostatné, sa na tejto liturgii sa nespievajú.)

Biskup (alebo kňaz) sa obráti smerom na východ, skloní hlavu, vystrie pred sebou ruky ku svätej trapéze, modlí sa potichu a takto tvorí vďakyvzdávanie:

Lebo je naozaj dôstojné a spravodlivé, správne a potrebné chváliť ťa a ospevovať, klaňať sa ti, oslavovať ťa a dobrorečiť ti, lebo ty si stvoriteľ všetkých vecí viditeľných i neviditeľných, poklad večných milostí, prameň života a nesmrteľnosti, Boh a Vládca všetkého, ktorého ospevujú nebesia i nebesia nebies, všetky ich mocnosti; slnko i mesiac a celý zástup hviezd; zem i more a všetko, čo je v nich; nebeský Jeruzalem, zbor vyvolených, cirkev prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, duše spravodlivých a prorokov, duše mučeníkov a apoštolov; anjeli a archanjeli, tróny a panstvá, kniežatstvá a mocnosti, mnohotvárni cherubíni a šestorokrídli serafíni, ktorí si dvoma krídlami zahaľujú tvár, dvoma nohy, a dvoma sa vznášajú a mocným hlasom sa navzájom povzbudzujú na ustavičnú oslavu.

Zvolanie: Víťaznú pieseň tvojej vznešenej slávy radostným hlasom spievajú, prespevujú, oslavujú, jasajú a volajú.

Ľud: Svätý, svätý, svätý Pán zástupov, plné sú nebesia i zem tvojej slávy. Hosanna na výsostiach! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Hosanna na výsostiach!

Počas spevu biskup (alebo kňaz) sa modlí potichu:

Kňaz: Svätý si ( + žehná diskos) Kráľ vekov, Pán a Darca každej svätosti ( + žehná čašu). Svätý je i tvoj jednorodený Syn, náš Pán, Ježiš Kristus, skrze ktorého si všetko stvoril ( + žehná sväté dary). Svätý je i tvoj presvätý Duch, ktorý skúma všetko, aj tvoje hlbiny, Bože a Otče. Svätý si všemohúci, mocný, úžasný, dobrý, milosrdný, ktorý si sa nespočetne krát zľutoval nad svojim stvorením. Človeka si vytvoril zo zeme podľa svojho obrazu a podoby a v raji si napĺňal všetky jeho potreby. Keď prestúpil prikázanie a odpadol od teba, neopovrhol si ním ani si ho neopustil, Dobrotivý, ale si ho trestal ako milujúci Otec. Volal si ho skrze zákon, poučoval si ho skrze prorokov a napokon si poslal na zem svojho jednorodeného Syna, nášho Pána, Ježiša Krista, aby svojim príchodom obnovil a oživil tvoj obraz. On zostúpil z nebies a mocou Ducha svätého vzal si telo zo svätej Márie vždy Panny a Bohorodičky, žil tu ako človek a vykonal všetko, čo bolo potrebné pre našu spásu. A keď sa rozhodol podstúpiť svoju dobrovoľnú a životodarnú smrť na kríži, on bezhriešny za nás hriešnych, v tú noc, keď bol vydaný, ba keď sám seba vydal za život a spásu sveta,

tu zoberie ľavou rukou z diskosa svätý chlieb, trocha ho pozdvihne a potichu hovorí:

vzal chlieb do svojich svätých, prečistých a nesmrteľných rúk, pozdvihnúc oči k nebesiam ukázal ho tebe, Bohu a Otcovi, vzdal vďaky, požehnal, posvätil,

(žehná svätý chlieb, vezme ho pravej ruky a trocha pozdvihne)

lámal ho a dával svojím svätým, blaženým učeníkom a apoštolom, hovoriac:

Zvolanie: Vezmite a jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás láme a dáva na odpustenie hriechov.

A položí svätý chlieb na diskos.

Ľud: Amen.

Biskup (alebo kňaz) zoberie svätú čašu, drží ju trochu pozdvihnutú a hovorí potichu:

Podobne po večeri vzal čašu, zmiešal víno i vodu a pozdvihnúc oči k nebesiam ukázal ju tebe, Bohu a Otcovi, vzdával vďaky, posvätil ju (žehná čašu) a naplnenú Svätým Duchom, dával svojim svätým, blaženým učeníkom a apoštolom, hovoriac:

Zvolanie: Pite z nej všetci, toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva a dáva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov.

A položí času na svätú trapézu.

Ľud: Amen.

Biskup potichu:

Kňaz: Toto robte na moju pamiatku; lebo vždy, keď jete tento chlieb a pijete z tejto čaše, zvestujete smrť Syna človeka a vyznávate jeho vzkriesenie, kým znova nepríde.

Diakon, obrátený smerom ku svätej trapéze zvolá radostným hlasom:

Diakon: Verím a vyznávam.

Ľud lahodne a ťahavo spieva na nápev 8. hlasu:

Ľud: Smrť tvoju, Pane, zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame.

Biskup žehná svätý diskos a svätú čašu, skloní hlavu a potichu sa modlí:

Kňaz: Keď si teda i my, hriešnici, pripomíname jeho životodarné utrpenie, spasiteľné ukrižovanie, smrť i pochovanie, vzkriesenie z mŕtvych na tretí deň, vystúpenie na nebesia, zasadnutie po pravici teba, Boha a Otca, jeho slávny a hrozný druhý príchod, keď príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a odplatiť každému podľa jeho skutkov: zľutuj sa nad nami, Pane Bože, (Tri razy) podľa svojho veľkého milosrdenstva.

Vládca, prinášame ti túto úžasnú a nekrvavú obetu a prosíme ťa, nezaobchádzaj s nami podľa našich hriechov, ani nám neodplácaj podľa našich neprávostí, ale pre svoju zhovievavosť a pre svoju nevýslovnú lásku k ľuďom, pre ktorú si zotrel dlžobný úpis tých, ktorí ťa o to prosia, daruj nám nebeské a večné dary, ktoré ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ťa milujú. A kvôli mojim hriechom, milujúci Pane, neodvrhni svoj ľud.

Potom biskup spolu s presbytermi trochu pozdvihnú ruky a lahodne na nápev 5. hlasu spievajú:

Kňaz: Tvoj ľud a tvoja Cirkev ťa prosí.

Ľud odpovedá na nápev toho istého hlasu:

Ľud: Zmiluj sa nad nami, Pane Bože, Otče všemohúci.

A znova spieva biskup (alebo kňaz) so spoluslúžiacimi: Tvoj ľud: i ostatné a ľud odpovedá: Zmiluj sa:, takto spievajú tri razy. Po tretí raz ľud spieva veľmi ťahavo, aby biskup (alebo kňaz) mal čas na túto modlitbu.

Biskup (alebo kňaz) skloní hlavu a modlí sa potichu:

Kňaz: Zmiluj sa nad nami všemohúci Bože, zmiluj sa nad nami, Bože, Spasiteľu náš, zmiluj sa nad nami, Bože, pre svoje veľké milosrdenstvo a zošli na nás i na tieto predložené dary svojho presvätého Ducha, Pána, ktorý dáva život, ktorý s tebou, Bohom a Otcom i tvojím jednorodeným Synom, tróni a kraľuje, má tú istú podstatu a večnosť, ktorý hovoril skrze zákon, prorokov a tvoju novú zmluvu, ktorý v podobe holubice zostúpil na nášho Pána Ježiša Krista v rieke Jordán a prebýval v ňom, ktorý zostúpil aj na tvojich svätých apoštolov v podobe ohnivých jazykov, keď boli zhromaždení v hornej sieni svätého a slávneho Siona v deň svätej Päťdesiatnice. Tohto tvojho presvätého Ducha, Vládca, zošli na nás i na tieto predložené dary, (zdvihne ruky) aby svojím svätým, dobrotivým a slávnym navštívením posvätil a učinil tento chlieb svätým telom Krista.

( Žehná svätý chlieb.)

Diakon, vidiac toto, hovorí: Amen.

Biskup (alebo kňaz) hovorí potichu:

Kňaz: A túto čašu, drahocennou krvou Krista. (Žehná kalich.)

Diakon: Amen.

Biskup (alebo kňaz) nič nežehná, ale hovorí potichu:

Kňaz: Nech sú všetkým prijímajúcim na odpustenie hriechov a večný život.

Diakon: Amen.

Biskup (alebo kňaz) potichu:

Na posvätenie duší i tiel. Amen.

Aby dobré skutky prinášali ovocie. Amen.

Na upevnenie tvojej svätej, všeobecnej a apoštolskej Cirkvi, ktorú si založil na skale viery, aby ju nepremohli pekelné brány, ktorú vyslobodzuješ z každej herézy a pokušenia spôsobeného ľuďmi, ktorí páchajú neprávosť, a ktorú ochraňuješ až do skončenia sveta.

(Žehná najprv diskos a potom kalich.)

Diakon: Amen.

Biskup (alebo kňaz) skloní hlavu, pozdvihne ruky a modlí sa tichým hlasom tak, aby to počuli tí, ktorí sú mimo svätyne. Ľud mnoho ráz spieva na nápev 8. hlasu:

Ľud: Pamätaj Pane, Bože náš.

Modlitba

Prinášame ti, Vládca, túto službu aj za sväté miesta, ktoré si preslávil zjavením božstva tvojho Krista a zostúpením presvätého Ducha. Najmä za svätý a slávny Sion, matku všetkých cirkví, ale i za svätú, všeobecnú a apoštolskú Cirkev, rozšírenú po celej zemi. Vládca, i dnes jej daruj, hojné dary presvätého Ducha.

Pamätaj, Pane, na svätých otcov a biskupov, ktorí po celom svete správne ohlasujú slovo tvojej pravdy.

Predovšetkým sa Pane, Bože náš, rozpomeň na nášho svätého, prepodobného otca arcibiskupa povie meno, daruj mu úctyhodnú starobu, aby po mnoho rokov nábožne a v náležitej úcte pásol tvoj ľud.

Pamätaj, Pane, na prítomných ctihodných kňazov, na diakonov v Kristovi, na všetkých slúžiacich, celé duchovenstvo, na všetkých našich bratov v Kristovi i na všetkých ľudí milujúcich Krista.

Pamätaj, Pane, na kňazov, ktorí spolu s nami predstúpili pred teba a slúžia v tento svätý čas pred tvojím svätým žertveníkom a prinášajú ti svätú a nekrvavú obetu. Daruj im i nám slovo, aby sa naše ústa otvorili na slávu a chválu tvojho presvätého mena.

Pamätaj, Pane, podľa svojho veľkého milosrdenstva aj na mňa, tvojho pokorného, hriešneho a nedôstojného služobníka. Pane, Pane mocností, vo svojej milosti a štedrosti na mňa zhliadni a zachráň a osloboď ma od prenasledovateľov. Nevolaj svojho služobníka na súd, lebo sa vo mne rozmnožil hriech, aby sa ešte väčšmi rozhojnila tvoja milosť.

Pamätaj, Pane, aj na diakonov, ktorí stoja okolo tvojho žertveníka, daruj im nepoškvrnený život, zachovaj ich službu v čistote a pozdvihni ich do lepších úradov.

Pamätaj, Pane, na sväté mesto nášho Boha i na hlavné mesto, na všetky mestá a krajiny i na tých, ktorí v nich žijú v pravej viere a nábožnosti, za ich pokojný a bezstarostný život.

Pamätaj, Pane, na zbožných a Krista milujúcich vladárov, na celý zbor poradcov i armádu. Daj im pomoc a víťazstvo z neba. Dotkni sa ich zbraní, ochráň ich, povstaň im na pomoc a podmaň im všetky nepriateľské a pohanské národy. Usmerni ich rozhodnutia, aby sme mohli žiť v pokoji a svornosti, zbožne a statočne.

Pamätaj, Pane, na kresťanov, ktorí cestujú alebo žijú v cudzine, na bratov, ktorí sú v zajatí, vo vyhnanstve alebo vo väznení, na nútených prácach, aby sa každý z nich v pokoji a radostne navrátil domov.

Pamätaj, Pane, na tých, ktorí prežívajú starobu, na nemocných, chorých, ťažko pracujúcich a na tých, čo trpia od nečistých duchov. U teba, Bože, je ich skoré uzdravenie a záchrana.

Pamätaj, Pane, na každú trpiacu a stiesnenú kresťanskú dušu, ktorá potrebuje tvoje milosrdenstvo a pomoc a obráť zblúdilých.

Pamätaj, Pane, na tých, čo žijú v panenstve, v odriekaní a v úsilí o dokonalosť, na tých, čo žijú v horách, jaskyniach i v roklinách zeme, na otcov a bratov, na spoločenstvá pravoverných kresťanov na všetkých miestach i na toto naše spoločenstvo v Kristovi.

Pamätaj, Pane, pre svoje sväté meno, na našich otcov a bratov, ktorí pracujú a posluhujú nám.

Pamätaj, Pane, na všeobecné dobro, nad všetkými sa zmiluj, Vládca, všetkých nás zmier, upokoj množstvo svojho ľudu, odstráň pokušenia, ukonči vojny, umlč spory v cirkvách, naprav včas heretické mienky, pokor pýchu pohanov a vyzdvihni pravoverných kresťanov. Daruj nám svoj pokoj a lásku, Bože, Spasiteľu náš, nádej všetkých končín zeme.

Pamätaj, Pane, na priaznivé počasie, pokojné dažde, blahodarnú rosu, hojnosť plodov, dokonalú úrodu a požehnaj celý rok svojím dobrom. Veď oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba a ty im dávaš pokrm v pravý čas. Otváraš svoju ruku a dobrotivo nasycuješ všetko živé.

Pamätaj, Pane, na darcov a dobrodincov v svätých Božích cirkvách, na tých, čo pamätajú na núdznych a na tých, čo nás prosili o modlitby.

Pamätaj ešte, Pane, na tieto dary ktoré boli prinesené na tvoj svätý žertveník v dnešný deň, na tých, ktorí ich priniesli a na ich úmysel i na tých, ktorých sme práve spomínali.

Pamätaj, Pane, na našich rodičov, príbuzných a priateľov (mená, tu spomína každý zo slúžiacich tých, ktorých chce spomenúť). Tiež všetkých pravoverných, Pane, ktorých sme spomenuli i na tých, ktorých sme nespomenuli. Daruj im namiesto pozemských darov nebeské, namiesto porušiteľných neporušiteľné, namiesto časných večné, podľa prisľúbenia tvojho Krista, v ktorom máš moc nad životom i smrťou.

Pamätaj ešte, Vládca, aj na tých, v ktorých máš od vekov zaľúbenie, na svätých otcov, patriarchov, prorokov, apoštolov, mučeníkov, vyznávačov, učiteľov, prepodobných i na duše všetkých spravodlivých, ktorí vo viere odišli z tohto sveta.

Pamätaj, Pane, na archanjelský hlas, ktorý volá: raduj sa, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života, lebo si porodila Spasiteľa našich duší.

Zvolanie: Osobitne na presvätú, preblahoslavenú, prečistú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku a vždy Pannu Máriu.

Ľud znova spieva ako predtým:

Ľud: Pamätaj Pane, Bože náš.

Biskup alebo kňaz sa modlí potichu:

Na svätého, slávneho proroka, Predchodcu a Krstiteľa Jána, svätých apoštolov, svätých prorokov, patriarchov a spravodlivých, svätých mučeníkov a vyznávačov.

Pamätaj, Pane, Bože, na našich svätých otcov a arcibiskupov, na každého človeka, ktorého sme spomenuli i ktorého sme nespomenuli. Našich svätých otcov obdaruj pokojom v krajine živých, vo svojom kráľovstve, v blaženosti raja, v lone Abraháma, Izáka a Jakuba, kde nieto bolesti, zármutku ani stonania, kde žiari svetlo tvojej tváre a stále ich osvecuje.

Priprav nám, Pane, kresťanské, tebe milé a bezhriešne dovŕšenie nášho života v pokoji. Zhromaždi nás k nohám svojich vyvolených, kedy chceš a ako chceš, avšak bez hanby a prehrešení, skrze tvojho jednorodeného Syna, Pána a Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista, lebo on jediný žil na zemi bez hriechu.

Keď liturgiu slávi biskup, všetci spoluslúžiaci spoločne hovoria. Ak niet biskupa, hovorí toto celebrujúci kňaz:

Kňaz: Predovšetkým sa, Pane, rozpomeň na nášho svätého otca, (alebo biskupa, povie meno), a zachovaj ho pre svoju svätú cirkev v pokoji, v plnom zdraví, statočného, nech po mnohé dni života správne ohlasuje slovo tvojej pravdy.

Diakon hovorí, obrátený tvárou k ľudu, aj keď slúži kňaz:

Diakon: Pamätaj na pokoj a blaho celého sveta, svätých Božích cirkví, na tých, za ktorých boli prinesené dary, na naše úmysly, na prítomný ľud, i na všetkých i na všetko.

Biskup (alebo kňaz) zvolá:

Kňaz: Vládca, daruj čo prosíme aj nám aj im, lebo si dobrý a miluješ nás.

Ľudia spoločne spievajú na nápev šiesteho hlasu:

Ľud: Oslab, odpusť a prepáč, Bože, naše hriechy dobrovoľné i nedobrovoľné, úmyselné i neúmyselné.

Biskup zvolá:

Kňaz: Milosťou, štedrosťou a láskou tvojho Krista, s ktorým si velebený a oslavovaný spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Biskup (alebo kňaz) žehná ľud a volá:

Kňaz: Pokoj všetkým.

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon vyjde severnými dverami, stane si na zvyčajné miesto a hovorí obrátený tvárou k ľudu prosby, na ktoré ľud nič neodpovedá:

Diakon: Znova, znova a bez prestania modlime sa v pokoji k Pánovi.

Za predložené a posvätené, vzácne, nebeské, nevýslovné, prečisté, slávne, úžasné a božské dary modlime sa k Pánovi, nášmu Bohu.

Modlime sa, nech ich náš Pán a Boh, prijme na svoj svätý, nebeský, vznešený a duchovný žertveník ako ľúbeznú vôňu a nech nám zošle svoju milosť a dar presvätého Ducha.

Vyprosiac si jednotu vo viere a spoločenstvo jeho presvätého a poklony hodného Ducha, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu, Bohu, oddajme.

Tu ľud odpovedá:

Ľud: Tebe, Pane.

Počas týchto prosieb sa biskup (alebo kňaz) potichu modlí:

Kňaz: Bože a Otče Pána a Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista, vznešený Pane, blažené bytie, nezištná dobrota, Boh a Vládca všetkého, ktorý si požehnaný na veky vekov. Tróniš na cherubínoch, serafíni ťa oslavujú a vôkol teba stoja tisíce tisícov a desaťtisíce desaťtisícov, pluky svätých anjelov a archanjelov. Prijmi ako ľúbeznú vôňu tieto predložené dary a obety, ktoré si milosťou tvojho Krista a presvätého Ducha dovolil posvätiť a premeniť. Vládca, posväť našu dušu, telo, a ducha, dotkni sa našej mysle, preskúmaj svedomie, osloboď nás od zlého zmýšľania, každej hanebnej myšlienky, vášne a nízkej žiadostivosti, každého zlého slova, každej závisti, domýšľavosti a pokrytectva, od každého klamstva, zloby, svetského pokušenie, každej chamtivosti, ctižiadosti, od každého zla, zúrivosti, hnevu, každej zlomyseľnosti, ohovárania, lakomstva a lenivosti a od každého zlého prejavu tela i duše, ktorý sa protiví tvojej svätej vôli.

Zvolanie: A dovoľ nám, milujúci Pane a Vládca, s dôverou a bez strachu z odsúdenia, s čistým srdcom, osvietenou dušou, nezahanbenou tvárou a posvätenými ústami vzývať teba, nebeského Boha Otca a povedať:

Ľud spoločne hovoria:

Ľud: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.

Počas toho sa biskup (alebo kňaz) potichu modlí:

Kňaz: Pane, Pane mocností, ty poznáš našu úbohosť, preto nás neuveď do pokušenia, ale pre tvoje sväté meno, ktoré v kajúcnosti vzývame, zachráň nás od Zlého, od jeho skutkov, od každej skleslosti a jeho úkladov.

Zvolanie: Lebo tvoje je kráľovstvo, moc a sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Biskup (alebo kňaz) žehná ľud hovoriac:

Kňaz: Pokoj všetkým.

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

Biskup (alebo kňaz) sa potichu modlí:

Kňaz: Klaniame sa ti, Pane, pred svätým žertveníkom a očakávame od teba bohaté milosti. Zošli nám, Vládca, svoju hojnú milosť a požehnanie, posväť našu dušu, telo i ducha, aby sme sa stali hodnými prijať a zúčastniť sa na tvojich svätých tajomstvách, na odpustenie hriechov a večný život.

Zvolanie: Lebo ty si náš Boh, ktorému sa klaniame a vzdávame slávu, i tvoj jednorodený Syn i tvoj presvätý Duch, teraz i vždycky i na veky vekov.

Biskup žehná + diskos a + čašu.

Ľud odpovedá: Amen.

Biskup (alebo kňaz) vyjde cez sväté dvere na soleu a zo zdvihnutými rukami hovorí k ľudu požehnanie:

Kňaz: Milosť a milosrdenstvo svätej a jednopodstatnej, nestvorenej, nerozdielnej a poklony hodnej Trojice nech je s vami všetkými.

Ľud: I s tvojím duchom.

Žehná pravou rukou ľud a vracia sa k svätej trapéze. Diakon, obrátený smerom k ľudu, zdvihne svoju pravú ruku a hovorí:

Diakon: S Božou bázňou vnímajme.

Biskup (alebo kňaz) pozdvihne svätý chlieb krajnými prstami svojich rúk, drží ho trochu pozdvihnutý a modlí sa potichu túto modlitbu. Kým sa biskup (alebo kňaz) modlí, nastane v chráme veľké ticho a ľudia stoja so sklonenými hlavami:

Kňaz: Svätý, ktorý prebývaš vo svätyni, Pane, posväť nás slovom svojej milosti a príchodom tvojho presvätého Ducha, lebo ty, Vládca, si povedal: buďte svätí, lebo ja som svätý. Pane, Bože náš, nepochopiteľný Bože, Slovo jednopodstatné s Otcom a presvätým Duchom, taktiež večné a nedeliteľné, pri tvojich svätých a nekrvavých obetách, prijmi aj odo mňa hriešneho čistú pieseň, keď s cherubínmi a serafínmi, spievam a volám:

Zvolanie: Sväté svätým!

Ľud: Jediný je svätý, iba jeden je Pán, Ježiš Kristus, na slávu Boha Otca so Svätým Duchom. Jemu patrí sláva na veky vekov.

Diakon obrátený tvárou k ľudu:

Diakon: Za nášho najosvietenejšieho otca a arci­biskupa povie meno, za jeho spásu a ochranu, za každú trpiacu a stiesnenú kresťanskú dušu, ktorá potrebuje Božie milosrdenstvo a pomoc, za obrátenie zblúdilých, uzdravenie nemocných, oslobodenie zajatých a za odpočinutie zosnulých otcov a bratov, všetci vrúcne volajme: Pane, zmiluj sa.

Ľud: Pane, zmiluj sa. Dvanásťkrát na nápev šiesteho hlasu.

Kým diakon prednáša prosbu, biskup (alebo kňaz) požehná svätý chlieb a rozdeľuje ho na dve časti. Časť, ktorú drží v ľavej ruke, položí na diskos. Časť, ktorú drží v pravej, znova rozdelí na dve časti. V pravej ruke drží časť so znakom XC, v ľavej KA. Do ľavej ruky zoberie časť XC, požehná ju pravou rukou a vloží ju do svätej čaše, ticho hovoriac:

Kňaz: Zjednotenie presvätého tela a drahocennej krvi Pána a Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista. Zjednocuje, posväcuje a završuje sa v mene Otca i Syna i Svätého Ducha.

Časť KA položí na diskos. Taktiež rozdelí časť, ktorú mal predtým v ľavej ruke, na ktorej je znak IC a NI a hovorí:

Kňaz: Hľa, Baránok Boží, Syn Otca, ktorý sníma hriechy sveta, usmrtený, aby svetu daroval život a spásu.

Taktiež rozdeľuje časti IC, NI, KA tak, aby bolo dosť pre všetkých, čo chcú pristúpiť k prijímaniu a hovorí:

Kňaz: Svätá častica Kristova, naplnená milosťou a pravdou Otca i Svätého Ducha. Jemu patrí sláva a moc na veky vekov.

Keď ľud skončí spev Pane, zmiluj sa, diakon, obrátený na východ, hovorí:

Diakon: Pane, požehnaj.

Biskup (alebo kňaz) pozdvihne ruky a zvolá:

Kňaz: Pán nás požehná a zachráni pred odsúdením skrze prijatie jeho prečistých darov, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon znova: Pane, požehnaj.

Biskup (alebo kňaz) ako predtým:

Kňaz: Pán nás požehná a urobí hodnými, aby sme nepoškvrnenými rukami vzali žeravé uhlie a vložili ho do úst veriacich na očistenie a obnovenie ich duší a tiel, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Biskup (alebo kňaz), obrátený tvárou k ľudu cez cárske dvere, zvolá:

Kňaz: Skúste a presvedčte sa, aký je Kristus Pán, ktorý sa láme a nedelí, a ktorý sa rozdáva veriacim, no nikdy ho neubúda, na odpustenie hriechov a večný život, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon k ľudu: V Kristovom pokoji spievajme.

Diakoni vojdú do svätyne bočnými dverami.

Ľud spieva pričasten: Skúste a presvedčte sa, aký je Kristus Pán. Aleluja.

Zatvárajú sa cárske dvere a záves, kým nepristúpia k prijímaniu posvätní služobníci.

Keď už bude rozdelený svätý chlieb a diakoni vojdú do svätyne, všetci sa nábožne postavia okolo svätej trapézy. Biskup (alebo kňaz) skloní hlavu pred svätou trapézou a modlí sa tak, aby to spoluslúžiaci počuli:

Modlitba pred svätým prijímaním:

Kňaz: Vládca, Kriste, Bože náš, ty si nebeský chlieb a pokrm celého sveta. Zhrešil som proti nebu a voči tebe a nie som hoden prijať tvoje sväté a prečisté tajomstvá. Ale pre svoju dobrotu a nevýslovnú trpezlivosť, urob ma hodným bez strachu z odsúdenia a zahanbenia, prijať presväté telo a drahocennú krv na odpustenie hriechov a večný život.

Biskup (alebo kňaz) prijíma sväté telo, pričom hovorí v duchu:

Kňaz: Telo Kristovo.

A keď biskup prijme, podáva všetkým kňazom a diakonom sväté telo, hovoriac: Telo Kristovo.

Ten, čo prijíma čiastku na svoju dlaň, odpovedá: Amen.

A hneď požíva svätý chlieb. Po prijímaní spoluslúžiacich, biskup zoberie svätú čašu s lentionom, ako to je zvykom a prijíma ako obvykle, hovoriac:

Kňaz: Krv Kristova, čaša života.

Prichádzajú kňazi a diakoni, biskup im podáva prijímať krv ako obvykle, hovoriac: Krv Kristova, čaša života.

Prijímajúci odpovedá: Amen.

Dávaj pozor, aby si čiastky, ktoré zostali na svätom diskose po prijímaní, nevložil do čaše.

Takto sa koná prijímanie. Biskup (alebo kňaz) aj diakoni prijímajú teplotu a podľa zvyku si umývajú ústa. Jeden diakon, ktorý chce požívať sväté dary, teplotu neprijíma.

Po skončení prijímania vo svätyni, keď nastane pre veriacich čas pristúpiť k prijímaniu, odťahuje sa záves a otvárajú sa cárske dvere. Diakon stojac po pravej strane trapézy hovorí:

Diakon: Pane, požehnaj.

Biskup (alebo kňaz)podáva diakonovi čašu hovoriac:

Kňaz: Sláva Bohu, ktorý nás všetkých posvätil a posväcuje.

Diakon prijímajúc od biskupa (alebo kňaza) svätú čašu odpovedá:

Diakon: Bože, vznes sa nad nebesia a tvoja sláva nech je nad celou zemou, nech tvoje kráľovstvo trvá na veky vekov.

Biskup (alebo kňaz): Požehnané je meno Pána, nášho Boha, na veky vekov.

Biskup (alebo kňaz) zoberie diskos so svätým chlebom.

Diakon s čašou vojde do cárskych dverí, ukáže ju ľudu a hovorí:

Diakon: S Božou bázňou, vierou a láskou pristúpte.

Ľud spieva: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Naplň moje ústa tvojou chválou, Pane, a moje pery radosťou, aby som ospevoval tvoju slávu.

Diakon sa postaví tvárou k ľudu pred ikonou Bohorodičky. Biskup (alebo kňaz) so svätým diskosom stojí v cárskych dverách.

Ak sú veriaci, ktorí chcú prijímať, s pokorou prichádzajú k biskupovi (alebo kňazovi), ktorý drží v ľavej ruke diskos so svätým chlebom a hovorí: Telo Kristovo.

Prichádzajúci odpovedá: Amen, biskup mu vloží do úst čiastku svätého chleba, ten ho požíva a prichádza k diakonovi. Diakon hovorí: Krv Kristova, čaša života.

Prichádzajúci odpovedá: Amen, diakon sa mu dá trochu napiť z čaše. Takto prijíma ľud.

Hoci takto prijímať je pravoverné a dobré, jednako tento spôsob v našich dňoch je neobvyklý. Po skončení prijímania biskup (alebo kňaz) žehná diskosom ľud, hovoriac:

Kňaz: Spas, Bože, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo.

Ľud: Dobrorečíme ti, Kriste, Bože náš, lebo si nás učinil hodnými prijať tvoje telo a krv na odpustenie hriechov a večný život. Prosíme ťa, zachovaj nás bez odsúdenia, lebo si dobrý a láskavý k ľuďom.

Biskup a diakon vchádzajú do svätyne, položia sväté dary na svätú trapézu: biskup (alebo kňaz) položí diskos a diakon svätú čašu. Biskup (alebo kňaz) vkladá čiastky svätého chleba do svätej čaše, a ako obyčajne, očistí svätý diskos. Potom zoberie kadidelnicu, okiadza sväté dary a potichu hovorí túto modlitbu:

Kňaz: Bože, obveselil si nás, v svojom zjednotení a tak ti prinášame plod našich úst, pieseň vďakyvzdávania, v ktorej vyznávame tvoju milosť. Nech vystúpi k tebe spolu s kadidlom, Bože, a nech sa nevráti naprázdno, ale nech nám skrze neho daruje ľúbeznú vôňu tvojho presvätého Ducha, prečisté myro, ktoré sa od nás neodníme. Naplň naše ústa chválou, pery plesaním a srdce radosťou a veselosťou, v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi, s ktorým si velebený, spolu s tvojim presvätým Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov.

Jeden z kňazov odnáša svätú čašu zo svätej trapézy na žertveník. Diakon takisto odnáša diskos bez okiadzania. Zloží sa antimenzion. Diakon vyjde severnými dverami, stane si na zvyčajné miesto a obrátený tvárou k ľudu hovorí tieto prosby:

Diakon: Znova, znova a bez prestania modlime sa v pokoji k Pánovi. Modlime sa, aby nám prijímanie jeho sviatostí slúžilo na odvrátenie sa od každej zloby, na nájdenie cesty večného života a na prijatie Svätého Ducha a jeho darov. Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kým diakon prednáša prosby biskup sa potichu modlí pred svätou trapézou:

Kňaz: Bože, pre svoje veľké a nevýslovné milosrdenstvo, zhliadol si na úbohosť svojich služobníkov a urobil si nás hodnými mať účasť na tomto svätom prestole. Dobrotivý Vládca, nech nám prijatie tvojich prečistých tajomstiev, neslúži na súd, ale na záchranu a posvätenie, aby sme boli hodní tvojho presvätého Ducha a dostali podiel na dedičstve so všetkými svätými, v ktorých máš od vekov zaľúbenie, vo svetle tvojej tváre, štedrosťou tvojho jednorodeného Syna, nášho Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista, s ktorým si velebený spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov.

Zvolanie: Lebo sa požehnáva, posväcuje a oslavuje tvoje vznešené, veľkolepé a sväté meno, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Biskup (alebo kňaz) žehná ľud a volá:

Kňaz: Pokoj všetkým.

Diakon zvolá: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

Biskup (alebo kňaz) sa potichu modlí túto modlitbu:

Kňaz: Veľký a obdivuhodný Bože, zhliadni na svojich služobníkov, lebo pred tebou skláňame svoje hlavy. Vystri svoju mocnú ruku plnú požehnania a požehnaj svoj ľud, zachovaj svoje dedičstvo, lebo neustále a bez prestania oslavujeme teba, nášho jediného, živého a skutočného Boha, svätú a jednopodstatnú Trojicu, Otca i Syna i Svätého Ducha.

Zvolanie: Lebo tebe patrí a prináleží od každého z nás všetka sláva, česť, poklona a vďakyvzdávanie, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: V Kristovom pokoji sa rozíďme.

Biskup (alebo kňaz) vyjde svätými dverami zo svätyne, postaví sa medzi ľud a obrátený smerom na východ hovorí túto modlitbu:

Kňaz: Postupujúc od moci k moci, ukončili sme božskú službu v tvojom chráme, no i teraz ťa prosíme, Pane, Bože náš, zjav na nás svoju dokonalú lásku, naprav naše cesty, zakoreň nás vo svojej bázni, zmiluj sa nad všetkými a učiň nás hodnými svojho nebeského kráľovstva, v Ježišovi Kristovi našom Pánovi, s ktorým ti patrí sláva, česť a moc, spolu s presvätým Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov.

Diakon k ľudu: Choďte v pokoji.

Biskup (alebo kňaz): Nech je požehnaný Boh, ktorý nás žehná a posväcuje prijímaním jeho svätých a prečistých tajomstiev, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Ľud sa v pokoji rozchádza do svojich domovov. Kňazi zobliekajú svoje liturgické rúcha, to isté robia aj diakoni po požití svätých darov a odchádzajú domov, vzdávajúc vďaky Bohu.