Krížová cesta

Ježiš vstal a začal kráčať

Mária vstala a začala kráčať. Ježiš sa to naučil od svojej matky: keď niesol kríž, musel vstať a znovu začať chodiť. Pane, nauč nás mladých vstať a ísť ďalej. Aj keď je život ťažký.

1 | Ježiš je odsúdený na smrť

Pane, Pilát podpísal dekrét. Podpísal dekrét, ktorý zničil tvoju budúcnosť. „Tento človek musí zomrieť, nebude mať žiadnu budúcnosť.“

Pane, toľko mladých ľudí dnes cíti, že nám berú budúcnosť. Hovoria nám, že život je plný príležitostí, je však ťažké vidieť, kde sú, keď chýbajú peniaze, nedá sa nájsť práca a prístup k vzdelaniu je neraz prakticky nemožný.

Pane, aj keď ťa odsúdili na smrť, nenechal si sa zvrhnúť. Pilátovi si vysvetlil, že nad tebou nebude mať žiadnu moc, ak to nedovolí Boh. A s Otcom po svojom boku si kráčal vpred s dôverou v budúcnosť. Nauč nás robiť to isté.

2 | Ježiš berie kríž na svoje plecia

Na plecia ti položili ťažkú drevenú kladu. A predtým ťa mučili. Koľké násilie, Pane! Žil si v násilnom svete a stal si sa obeťou tohto násilia.

Svet, v ktorom žijeme, možno nie je až taký odlišný. Vojny, bombové útoky, masové streľby, ale aj násilie v manželstvách a vzťahoch, zneužívanie detí, šikanovanie, zneužívanie moci, rodiny, kde sa slová vrhajú ako balvany.

Na plecia ti naložili kríž. Ale ty, Pane, si sa nevzdal. Kde si našiel silu kráčať ďalej? Predstavujem si, ako si si opakoval: „Láska zvíťazí nad násilím.“ Pane, daj mi silu milovať.

3 | Ježiš prvý raz padá pod krížom

Prepáč, Pane, nie som zvyknutý vidieť svojich hrdinov ležať na zemi zašpinených od prachu. Prečo si sa podriadil? Priveľa opustenosti a priveľa samoty.

Ty, celkom sám. Tak sa niekedy cítim, keď čakám na správu či objatie, ktoré neprichádza. A myslím si, že je to moja chyba, že som neschopný a uzatváram sa do seba. Inokedy si myslím, že žijem v sebeckom svete, kde sa každý stará len o seba. Neviem, či je to tak, no viem, že jestvuje veľa mladých ľudí, ktorí sú sami, aj keď sú obklopení inými ľuďmi.

Dívam sa, ako padáš na zem. Predstavujem si, ako dvíhaš hlavu a pozeráš sa na mňa. Predstavujem si, ako hovoríš: „Padám s tebou, aby si vstal so mnou. Choď, vstaň a choď. Kráčajme spolu.“

4 | Ježiš sa stretáva so svojou matkou

Pravdepodobne si medzi výkrikmi davu počuli hlas svojej matky. Sladký, nezameniteľný hlas. „Syn môj, tu som.“ Hľadal si jej tvár. Našiel si ju, bola pokojná a kývla hlavou na znak súhlasu. „Áno.“ To bolo všetko, čo si chcel vidieť. Znamenie uistenia. Znamenie, ktoré pramenilo z čistej lásky. Akoby hovorilo: „Len do toho, konaj, konaj dobro. Boh ti pomôže.“

Šepkaj mi do ucha, matka Ježišova. Hovor mi o láske, hovor mi o oddanosti, aby som sa rozhodol pre dobro. Nenechaj ma sedieť a čakať. Čakať na „ideálnu chvíľu“, ideálneho človeka, ideálnu prácu, ideálnu Cirkev. Nenechaj ma sedieť a snívať, zatiaľ čo svet kráča ďalej bezo mňa a bez toho, čo mu môžem ponúknuť. Mária, pomôž mi prijať moje povolanie.

5 | Šimon z Cyrény pomáha Ježišovi niesť kríž

Vojaci prinútili muža menom Šimon, aby niesol Ježišov kríž. Nepýtali sa ho, ale prinútili ho. Násilím. Bol to muž z vidieka. Dokonca ani nebol Riman. Nezáležalo na ňom, nemal právo povedať, či to chce alebo nie.

Dnes je svet plný vylúčenia a netolerancie. Existujú menšiny, ktoré nemajú právo hovoriť, ba ani existovať. V mnohých krajinách dokonca nemožno praktizovať svoje náboženstvo. Mnohí ľudia nemôžu slobodne vyjadrovať vlastné myšlienky. Každá skupina chce presadiť svoj pohľad na vec a zapudiť každého, kto má iný názor. Občas aj v rámci Cirkvi. Niekedy dokonca aj v našich srdciach.

Pane, ty si sa stal obeťou netolerancie. Nedal si sa však strhnúť nenávisťou. A práve preto môžeš byť mostom medzi všetkými. Nauč nás byť staviteľmi mostov, kdekoľvek sa nachádzame.

6 | Veronika utiera Ježišovi tvár

Pane, istá žena sa pretlačila zástupom, aby ti očistila tvár, a do jej ručníka sa odtlačil tvoj obraz. Milovať znamená práve toto, znamená nechať sa dojímať tvárou druhého, dokonca aj znetvorenou. Tvárou dieťaťa, ktoré človek miluje, priateľa, ktorého miluje, chudobného, ktorého miluje, manželky alebo manžela, ktorého miluje. Tvár Cirkvi, ktorú človek miluje, aj keď je znetvorená. Milovať znamená nechať sa priťahovať tvárou druhého.

My mladí ľudia však žijeme v individualistickom svete. Tisíc ráz nám bolo povedané, že najdôležitejší je náš imidž a sebarealizácia. Že máme právo byť šťastní a že by sme mali myslieť predovšetkým na seba. A tak sme tu, egocentrickí, každý zameraný na svoj mobilný telefón, na svoje záujmy, každý na vlastnom ostrove, čakajúci na šťastie, ktoré neprichádza. Pretože skutočné šťastie spočíva v tom, že sa necháme priťahovať tvárou druhého.

7 | Ježiš druhý raz padá pod krížom

Opäť pád na zem, Pane? Keď sme spadli prvý raz, mysleli sme si, že to bola nehoda, že za to môžu okolnosti okolnosti. Keď padáme častejšie, máme strach. Obávame sa, že problém sa skrýva v nás. Nerovnováha.

Pane, v dnešnej dobe máme my mladí neraz komplikovanú myseľ. Trpíme úzkosťou a depresiami, poruchami príjmu potravy, vyhorením. Niekedy sa pýtame, kto sme a či sa vôbec oplatí žiť. Niekedy sa cítime mizerne, na dne. Horšie ako mať problém je cítiť sa ako problém.

Dívam sa, ako padáš na zem. Predstavujem si, ako hovoríš: „Padám s tebou, aby si vstal so mnou. Choď, vyhľadaj pomoc, postav sa na nohy a pokračuj ďalej. Kráčajme spolu“.

8 | Ježiš stretáva plačúce ženy

Na ceste si, Pane, stretol ženy, ktoré ťa oplakávali. „Neplačte nado mnou,“ povedal si im, „ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.“ Nechcel si ľahké slzy, ktoré by nič nezmenili. Chcel si, aby tie ženy mysleli na seba a na svet, ktorý zanechajú ďalším generáciám a budúcnosti.

Aj my sa pýtame, aká budúcnosť nás čaká na tejto planéte. Sme svedkami nekontrolovanej spotreby zemských zdrojov, vymierania niektorých druhov, devastácie lesov. Desí nás zmena klímy a cítime sa veľmi neisto, pokiaľ ide o budúcnosť. A to všetko v spojení s nevyváženým životným štýlom, ktorý spôsobuje, že niektorí zomierajú od hladu a iní sú chorí z prejedania.

Pane, nauč nás viesť jednoduchší životný štýl, aby sme boli solidárnejší a väčšmi si uvedomovali dôsledky svojich skutkov, aby sme boli bližšie k tomu, čo je podstatné. Aby sme sa ti viac podobali.

9 | Ježiš tretí raz padá pod krížom

Po tretí raz na zemi, Pane? Bojím sa o teba, bojím sa, že nedokážeš vstať. Alebo že opäť spadneš, len čo sa postavíš na nohy.

Možno sa chceš priblížiť k mladým ľuďom, ktorí pri každom pokuse vstať znova padnú. Mnohí nás tak obviňujú, že sme slabí, že neodoláme drogám, pornografii, alkoholu. Obviňujú nás z toho, že sa utiekame k obrazovkám až za hranicu závislosti. Jednoducho nechápu, že zdvihnúť sa zo zeme si môže vyžadovať silu, ktorú už človek nemá. A vieru, ktorú sme už stratili.

Pozerám sa na teba ležiaceho na zemi. Predstavujem si, ako hovoríš každému mladému človeku so závislosťou: „Padám s tebou, aby si mohol vstať so mnou. Choď, vyhľadaj pomoc, vstaň a choď ďalej. So mnou to tentoraz zvládneš. Kráčajme spolu.“

10 | Ježiša vyzliekajú zo šiat

Vyzliekli ťa, Pane, obnažili ťa. Pozerám sa na teba pokojne a s dôverou v tvoju nahú pravdu. Ani bez šiat neprestávaš byť tým, kým si, lebo si sa nikdy nenamáhal vytvoriť obraz seba samého. Ty vo svojej pokore, ty vo svojej bezúhonnosti. Ty vo svojej pravde.

Ale žijeme v krajine zrkadiel, kde je dôležitý vzhľad, imidž. Jedno selfie za druhým. Tyrania bezchybného tela a dokonalého úsmevu. Fotografie seba samých na sociálnych sieťach v starostlivo nacvičených pózach. Umelé príspevky čakajúce na lajky ostatných. Strašný pocit, že nemôžeme byť sami sebou, že sa musíme predávať, aby sme sa zapáčili ľuďom a neboli izolovaní. Narcizmus, ktorý nás nakoniec necháva osamotených na vzdialených ostrovoch.

A ty nahý, taký, aký si, nehanbíš sa byť tým, čím si. Nežil si pre vzhľad, ale pre dobro. Nauč ma to, Pane. Daj mi silu, aby som bol iný, aby som nežil pre zovňajšok, ale vo vernosti svojmu svedomiu.

11| Ježiša pribíjajú na kríž

V každom zápästí jeden klinec, v nohách tretí. Tak ťa pribili. Okrem toho na teba zdola kričali: „Nie si ty Boží Syn? Zostúp z kríža!“ Ale kríž nebola situácia, do ktorej si sa dostal náhodou; bol to nevyhnutný dôsledok toho, že si sa nezriekol lásky až do krajnosti. Konfrontácia medzi láskou a násilím vo svete.

Dnes sa mnohí ľudia zúfalo snažia uniknúť z neľudských situácií. Utekajú pred vojnou, hladom, nedostatkom vody, politickým prenasledovaním. Ich domov prestal byť útočiskom a stal sa miestom možnej smrti. Hľadajú útočisko inde vo svete, ktoré by jedného dňa mohli nazvať domovom.

Pane, pribitý na kríž, vlej odvahu všetkým mladým ľuďom, ktorí musia utekať, aby neprišli o život. A tým, čo žijú pohodlne vo svojich domovoch, daj srdce podobné tvojmu.

12 | Ježiš zomiera na kríži

„Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Odovzdal si sa do Otcovho náručia. Poslednýkrát si vydýchol a zomrel. A s tebou zomreli všetky slová, ktoré si už nemohol povedať, všetky objatia, ktoré si nemohol darovať, všetky uzdravenia, ktoré si nemohol vykonať.

Zdá sa to ako plytvanie, Pane! Koľko dobrých vecí si mohol urobiť za zopár ďalších desiatok rokov života! A predsa si povedal: „Je dokonané.“ Nebolo už viac čo urobiť. Veď tam, na kríži, si nám odovzdal všetko, čo je potrebné na našu záchranu: čistú lásku, aj keď bezmocnú a zdanlivo zbytočnú.

Dnes sú dôležití len tí, ktorí produkujú. Na starších nezáleží, na zdravotne postihnutých nezáleží, na nezamestnaných nezáleží, na tých, čo snívajú, nezáleží. A nepočítajú sa ani hry detí, ktoré sú často nútené pracovať, aby zarobili peniaze, alebo študovať do úmoru, aby sa raz stali „skutočnými víťazmi“ na trhu práce.

Čo však zachraňuje, je láska. Skry ma do svojich rán preplnených láskou, Pane!

13 | Ježiša skladajú z kríža a vkladajú do náručia jeho matky

Pieta. Ježiš v Máriinom náručí. Syn na kolenách svojej matky. Najčistejšia pravda o nezištnej láske. Slovo odpočívajúce v tichu.

A my sa zatiaľ strácame vo svete presýtenom unáhlenými slovami, informáciami, správami, reklamou, záujmami, v ktorom už nedokážeme rozlíšiť pravdu od lži a nevieme, komu veriť!

Pane, nepotrebujem vedieť všetko, nechcem vedieť všetko. Chcem len pochopiť to, čo je dôležité vedieť, aby som bol lepším človekom a vytvoril humánnejší svet. Daj mi veľkú lásku k všetkému na svete, k tomu, čo je čisté, pravdivé, jednoduché a ľudské.

14 | Ježiša ukladajú do hrobu

Cintorín. Koniec. Keď sa pri vchode do hrobky odvalil kameň, zdalo sa, že všetko sa definitívne skončilo. Zdalo sa, Pane, že ty a tvoj spôsob lásky sú len ilúzia, klamlivá nádej v neisté víťazstvo dobra nad zlom. Zdalo sa, že všetko sa skončilo, že človek musí byť realista, že svet skutočne praje chytrákom a nie tým, ktorí snívajú o dobre ako ty.

Neraz sa nám zdá, že náš život nemá budúcnosť. Nevidíme nijaké svetlo na konci tunela. Bojíme sa pozerať dopredu. Nedokážeme sa rozhodnúť, ani nevidíme, akým smerom by mohli dejiny pokračovať, vidíme len cestu pred sebou, ktorú hatia veľké prekážky.

Práve tu musíme načúvať Máriinmu hlasu. Mária hovorí o cieli, ktorý sa stáva začiatkom cesty, o zdanlivej smrti stromu v zime, ktorý na jar opäť zakvitne, o hroboch, ktoré sú bránami vzkriesenia.