Keď nastane čas, kňaz vojde do chrámu a spolu s diakonom sa tri razy pokloní na východ pred svätými dverami.
Potom diakon hovorí: Požehnaj, vladyka!
Kňaz:
Požehnaný Boh náš teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
A ihneď:
Kristus slávne vstal z mŕtvych, * smrťou smrť premohol * a tým, čo sú v hroboch, * život daroval. Tri razy.
Nato hovoria:
Keď Márie prišli včasráno * a kameň z hrobu našli odvalený, * anjel im vyčítal: * „Prečo hľadáte Boha, odetého večným svetlom, * medzi mŕtvymi ako človeka? * Pozrite si v hrobe plachty! * Choďte a zvestujte svetu, * že Pán vstal a smrť premohol, * lebo je Syn Boží, ** ten, čo spasil ľudské pokolenie.
Sláva: Až do hrobu si zostúpil, Nesmrteľný, * a zničil si vládu pekla. * Vstal si ako víťaz, Kriste Bože. * Pozdravil si ženy: „Pokoj vám!“ * Apoštolom si mier daroval ** a mŕtvym vzkriesenie.
I teraz: Posvätený božský príbytok Najvyššieho, raduj sa! * Veď skrze teba, Bohorodička, * bola daná radosť tým, čo volajú: * „Požehnaná si medzi ženami, ** nadovšetko nepoškvrnená Vládkyňa!“
Potom podídu k ikone Krista, pobozkajú ju a hovoria:
Klaniame sa tvojmu prečistému obrazu, Dobrotivý, prosiac odpustenie našich prehrešení, Kriste Bože. Veď ty si dobrovoľne dovolil pribiť svoje telo na kríž, aby si vyslobodil svoje stvorenie z otroctva nepriateľa. Preto ti vďačne spievame: Spasiteľ náš, všetko si naplnil radosťou, keď si prišiel spasiť svet.
Rovnako pobozkajú ikonu Bohorodičky a hovoria tropár:
Bohorodička, ty si prameň milosrdenstva, urob nás hodnými tvojho súcitu, pozri na hriešny ľud a tak ako vždy, prejav svoju silu, veď v teba dúfame. Raduj sa, spievame ako kedysi Gabriel, veľvojvodca beztelesných síl.
Kňaz so sklonenou hlavou hovorí túto modlitbu:
Pane, vystri svoju ruku z výšin tvojho svätého príbytku a posilni ma na túto tvoju službu, aby som bez odsúdenia mohol predstúpiť pred tvoj vznešený trón a konať sviatostnú nekrvavú obetu. Lebo tvoja je moc na veky vekov. Amen.
Potom sa jednotlivo uklonia smerom k ľudu a vchádzajú do svätyne hovoriac:
Vstupujem do tvojho domu a s bázňou padám na tvár pred tvojím svätým chrámom. Pane, veď ma vo svojej spravodlivosti pre mojich nepriateľov, urovnaj svoju cestu predo mnou. Lebo v ich ústach úprimnosti niet, ich srdcia sú plné zrady; ich hrtan je ako otvorený hrob, na jazyku samé úlisnosti. Súď ich, Bože, nech padnú pre svoje zámery; vyžeň ich pre množstvo ich zločinov, veď teba, Pane, rozhorčili. Nech sa tešia všetci, čo majú v teba dôveru, a naveky nech jasajú. Chráň ich a nech sa radujú v tebe, čo tvoje meno milujú. Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého, ako štítom priazne si nás ovenčil.