Návrat 40 - 5.4. 5.4.

V rámci pôstnej duchovnej aktivity NÁVRAT 40 prinášame zamyslenia k starozákonným čítaniam z knihy proroka Izaiáša, ktoré sa čítajú vo Veľkom pôste na 6. hodinke a k novozákonným čítaniam radových evanjelií v soboty a nedele počas obdobia Veľkého pôstu.

Ez 2, 3 - 3, 3

Meno Ezechiel možno preložiť ako "Boh je silný" alebo "Boh posilňuje". Pochádzal z kňazského rodu a bol jedným z prorokov, ktorí pôsobili počas babylonského zajatia židovského národa(597-538). V piatom roku zajatia (r. 593) ho Boh pri zvláštnom videní povolal za proroka. Podobne ako Jeremiáš sa venoval utešujúcim posolstvám pre vyhnancov, inšpirovaným Božou milosťou.

Mal veľa nepriateľov lebo ľudia odmietali to, čo hovoril. Snažil sa ľuďom vysvetliť, že náboženský život, ktorý praktizovali pred vyhnanstvom je príčinou ich utrpenia. Ľudia si zvykli spájať uctievanie miestnych bohov s uctievaním Boha Izraela, čím sa dopúšťali modloslužby výsledkom ktorej bola veľká sociálna nespravodlivosť. Miestni kanaánski bohovia boli bohmi plodnosti - teda osobného blahobytu, ktorí mali dať uctievačom to, čo chceli. Tieto božstvá vždy viedli ľudí k tomu, aby prijali nespravodlivosť a praktizovali myšlienku, že sa mi môže dariť hoci môj blížny trpí, ba dokonca, že možno prosperovať z utrpenia svojho blížneho. Tento postoj je však nebiblický lebo je nezlučiteľný s Bohom Izraela. Apoštol Ján pred týmto praktikami varuje: „Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi, a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska?“ (1 Jn 3, 17.)

Ezechiel pôsobil vyše 20 rokov medzi zajatcami v Babylone, kde sprostredkúval ľuďom Božiu prítomnosť a Bohu starosti ľudu. Jeho úlohou bolo hovoriť k ľudu v Božom mene(budeš k nim hovoriť moje reči, či počúvnu a či si nepovšimnú- Ez 2, 5a), aby sa zajatý ľud dozvedel, že bol medzi nimi prorok (Ez 2, 5b). Teda to, čo sa Ezechiel snaží celý čas vysvetliť je, že Boh presahuje priestor a čas a je stále s nimi v aj v zajatí lebo je všadeprítomný a nie je iba v Jeruzalemskom chráme.

Prítomnosť aj uprostred skutočných problémov, nielen v časoch radosti, ale aj v časoch náreku, smútku a bôľu, to je Boží modus operandi. „Boh nás nestvoril preto, aby nás potom opustil.“ Michelangelo Buonarroti.

o. Martin Miňo