Žalm 125
Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov, * boli sme ako vo snách.
Ústa sme mali plné radosti * a jazyk plný plesania.
Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: * “Veľké veci urobil s nimi Pán.”
Veľké veci urobil s nami Pán * a máme z toho radosť.
Zmeň, Pane, naše zajatie * ako potoky na juhu krajiny.
Tí, čo sejú v slzách, * s jasotom budú žať.
Keď odchádzali, idúcky plakali * a osivo niesli na siatie.
No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom * a svoje snopy prinesú.
Žalm 126
Ak Pán nestavia dom, * márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.
Ak Pán nestráži mesto, * nadarmo bdejú jeho strážcovia.
Zbytočne vstávate pred svitaním a líhate si neskoro v noci, vy, čo jete ťažko zarobený chlieb; * lebo on dáva svojim miláčkom spánok.
Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia, * jeho odmenou je plod lona.
Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, * tým sú vám synovia z mladých liet.
Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: * neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.
Žalm 127
Blažení všetci, ktorí sa boja Pána, * ktorí kráčajú po jeho cestách.
Budeš jesť z práce svojich rúk; * blažený si a budeš sa mať dobre.
Tvoja manželka je sťa úrodný vinič * na stenách tvojho domu.
Tvoji synovia sú ako mládniky olivy * okolo tvojho stola.
Hľa, takto bude požehnaný človek, * ktorý sa bojí Pána!
Kiež ťa požehná Pán zo Siona * a budeš vidieť dobro Jeruzalema po všetky dni svojho života.
A budeš vidieť synov svojich synov. * Pokoj nad Izraelom!
Žalm 128
Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * nechže povie Izrael:
Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * a nič nezmohli proti mne.
Po mojom chrbte orali oráči, * ťahali dlhé brázdy.
Ale spravodlivý Pán * rozsekal postroje hriešnikov.
Nech s hanbou ustúpia * všetci, čo nenávidia Sion.
Nech sú sťa tráva na streche, * čo uschne prv, ako ju skosia.
Kosec si ňou nenaplní hrsť, * ani viazač snopov náručie.
A čo idú okolo, nezavolajú: * “Pán vás požehnaj; žehnáme vás v mene Pánovom.”
Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:
Žalm 129
Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, počuj môj hlas.
Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.
Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, * Pane, kto obstojí?
Ale ty si milostivý * a my ti chceme v bázni slúžiť.
Spolieham sa na teba, Pane, * moja duša sa spolieha na tvoje slovo;
moja duša očakáva Pána * väčšmi ako strážcovia dennicu.
Väčšmi ako strážcovia dennicu * nech očakáva Izrael Pána.
Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.
Žalm 130
Pane, moje srdce sa nevystatuje, * moje oči nehľadia povýšene.
Neženiem sa za veľkými vecami * ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.
Ale ja som svoju dušu * upokojil a utíšil.
Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, * ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.
Dúfaj, Izrael, v Pána * odteraz až naveky.
Žalm 131
Pane, pamätaj na Dávida * a na jeho veľkú ochotu,
že prisahal Pánovi * a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:
“Do príbytku svojho domu nevkročím, * ani sa neuložím na svoje lôžko;
svojim očiam nedoprajem spánku * ani svojim viečkam zdriemnutia,
kým nenájdem miesto pre Pána, * príbytok pre mocného Jakubovho Boha.”
Počuli sme, že archa je v Efrate, * a našli sme ju na jaarských nivách.
Vstúpme teda do Pánovho príbytku * a padnime k podnožke jeho nôh.
Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, * ty a archa tvojej všemoci.
Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti * a tvoji svätí nech plesajú.
Pre svojho služobníka Dávida * neodmietaj tvár svojho pomazaného.
Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; * je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
“Potomka z tvojho rodu * posadím na tvoj trón.
Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu a moje príkazy, ktoré ich naučím, * aj ich synovia budú sedieť na tvojom tróne naveky.”
Lebo Pán si vyvolil Sion, * želal si mať ho za svoj príbytok:
To je miesto môjho odpočinku naveky; * tu budem bývať, lebo som túžil za ním.
Štedro požehnám jeho komory, * chlebom nasýtim jeho chudobných.
Jeho kňazov odejem do rúcha spásy * a svätí budú plesať v radosti.
Tu Dávidovej moci dám vypučať, * svojmu pomazanému pripravím svetlo.
Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, * no na jeho hlave zažiari diadém.”
Žalm 132
Aké je dobré a milé, * keď bratia žijú pospolu.
Je to sťa vzácny olej na hlave, * čo steká na bradu, na Áronovu bradu, čo steká na okraj jeho rúcha.
Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské. * Tam Pán udeľuje požehnanie a život naveky.
Žalm 133
Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, * čo bdiete v noci v dome Pánovom.
Zdvíhajte svoje ruky k svätyni * a zvelebujte Pána.
Nech ťa žehná Pán zo Siona, * ktorý stvoril nebo i zem.
Sláva: I teraz:
Žalm 134
Chváľte meno Pánovo, * chváľte ho, služobníci Pánovi,
ktorí ste v dome Pánovom * a na nádvoriach domu nášho Boha.
Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; * ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné;
veď si Pán vyvolil Jakuba, * Izraela za svoje vlastníctvo.
Ja viem, že Pán je veľký, * že náš Boh je nad všetkými bohmi.
Čokoľvek Pán chce, * urobí na nebi i na zemi, v mori a vo všetkých priepastiach.
Od kraja zeme privádza oblaky, bleskami vyvoláva dážď, * zo svojich komôr vypúšťa vetry.
On pobil prvorodených Egypta, * ľudí aj zvieratá.
Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky * proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom.
On porazil mnohé národy * a pozabíjal mocných kráľov:
Sehona, kráľa amorejského, * a Oga, kráľa Bášanu, a všetkých kráľov kanaánskych.
A ich krajinu dal do dedičstva, * do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu.
Pane, tvoje meno trvá večne; * tvoja pamiatka, Pane, z pokolenia na pokolenie.
Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu * a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi.
Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata, * sú dielom ľudských rúk.
Majú ústa, ale nehovoria, * majú oči, a nevidia.
Majú uši, ale nepočujú, * nie sú schopné ani dýchať ústami.
Nech sú im podobní ich tvorcovia * a všetci, čo v ne veria.
Dom Izraelov, zvelebuj Pána; * dom Áronov, zvelebuj Pána.
Dom Léviho, zvelebuj Pána; * všetci bohabojní, zvelebujte Pána.
Nech je zvelebený Pán zo Siona, * čo sídli v Jeruzaleme.