Ap. 305. začalo - Zhromaždeniu 26.3.

Bratia, ak už slovo, ktoré vyslovili anjeli, bolo pevné a každý priestupok a neposlušnosť dostali spravodlivú odplatu, ako unikneme my, ak zanedbáme takú spásu? Prvý ju začal ohlasovať Pán, potom nám ju potvrdili tí, čo ho počuli, a Boh ju dosvedčoval znameniami, zázrakmi a rozličnými prejavmi moci a udeľovaním Svätého Ducha podľa svojej vôle. Veď nie anjelom podriadil budúci svet, o ktorom hovoríme. Tak svedčí ktosi na ktoromsi mieste: „Čože je človek, že naň pamätáš, alebo syn človeka, že ho navštevuješ? Urobil si ho len o niečo menšieho od anje­lov, slávou a cťou si ho ovenčil a všetko si mu podrobil pod nohy.“ Keď mu teda všetko podrobil, nenechal nič, čo by mu nebolo podrobené. Teraz ešte nevidíme, že mu je všetko podrobené, ale vidíme, že ten, ktorý bol učinený o niečo menší od anjelov, Ježiš, bol ovenčený slávou a cťou, lebo pretrpel smrť, aby z Božej milosti okúsil smrť za všetkých. Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, ktorý priviedol mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením.