Liturgia vopred posvätených darov 22.3.

K: Požehnané Kráľovstvo Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľ: Amen.

Poďte, pokloňme sa Kráľovi nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa Kristovi Kráľovi nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom našim.

Žalm 103

Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.

Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

Nebesia rozpínaš ako staň, * nad vodami si buduješ komnaty.

Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš.

Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy - nikdy.

Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali.

Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.

Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil.

Položil si hranicu a neprekročia ju, * ani viac nepokryjú zem.

Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy;

a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd.

Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem.

Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku.

Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka;

olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka.

Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil.

Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany.

Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú sviste.

Na určovanie času si mesiac utvoril; * slnko vie, kedy má zapadať.

Prestieraš tmu a nastáva noc * a povylieza všetka lesná zver.

Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha.

Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách.

Vtedy sa človek ponáhľa za svojim dielom, * za svojou prácou až do večera.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.

Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské.

Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas.

Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.

Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.

Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené * a obnovuješ tvárnosť zeme.

Pánova chvála nech trvá naveky * zo svojich diel nech sa teší Pán.

Pozrie sa na zem a rozochvievajú, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.

Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.

Kiež sa mu moja pieseň zapáči * a ja sa budem tešiť v Pánovi.

Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i naveky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)

Veľká ekténia

Ľud sa modlí 7. katizmu (žalmy), z každej antifóny aspoň jeden žalm.

1. antifóna:

Žalm 46

Tlieskajte rukami, všetky národy, * jasajte Bohu hlasom radostným.

Lebo Pán je Najvyšší a hrozný, * nad celou zemou veľký kráľ.

Podmaňuje nám národy * a pohanov nám kladie pod nohy.

On pre nás vybral dedičstvo * slávu Jakuba, ktorého má rád.

Za jasotu vystupuje Boh, * Pán vystupuje za hlaholu poľnice.

Spievajte Bohu, spievajte, * spievajte nášmu kráľovi, spievajte.

Pretože Boh je kráľom celej zeme; * spievajte mu chválospev.

Boh kraľuje nad národmi, * Boh sedí na svojom svätom tróne.

Kniežatá národov sa spolčujú * s národom Boha Abrahámovho.

Veď Bohu patria mocní zeme, * tak veľmi je vyvýšený.

Žalm 47

Veľký je Pán a hoden každej chvály * v meste nášho Boha.

Jeho svätý vrch, prekrásne návršie, * e celej zemi na radosť.

Vrch Sion, tajomný príbytok, * je mestom veľkého kráľa.

Boh sa preslávil v jeho palácoch * ako istá ochrana.

Lebo hľa, králi sa spolčili * a utvorili jeden šík.

No sotva sa pozreli, stŕpli úžasom, * zmiatli sa a dali sa na útek;

hrôza ich tam schvátila, * bolesti ako rodičku,

ako keď východný víchor * rozbíja lode taršišské.

Čo sme počuli, to sme aj videli v meste Pána zástupov, * v meste nášho Boha: Boh ho založil naveky.

Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo * uprostred tvojho chrámu.

Ako tvoje meno, Bože, tak aj tvoja sláva šíri sa až do končín zeme; * tvoja pravica je plná spravodlivosti.

Nech sa raduje vrch Sion a judejské dcéry nech jasajú * nad tvojimi výrokmi.

Obíďte Sion a obklopte ho, * spočítajte jeho veže.

Dobre si všimnite jeho hradby, prejdite jeho paláce, * aby ste mohli rozprávať ďalšiemu pokoleniu,

že on je Boh, náš Boh, naveky a na veky vekov: * on sám nás bude stále sprevádzať.

Žalm 48

Čujte to, všetky národy, * počúvajte, všetci obyvatelia zeme;

vy všetci, prostí aj vznešení, * všetci vospolok, bohatí aj chudobní.

Moje ústa hovoria múdrosť * a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.

K prísloviam ucho nakláňam, * pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu.

Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných, * keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť?

Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu * a chvastajú sa nadmerným bohatstvom?

Veď sám seba nevykúpi nik, * ani nezaplatí Bohu výkupné za seba.

Cena za vykúpenie života je príliš vysoká; nikdy nebude stačiť, * aby človek žil naveky a zánik neuzrel.

Veď vidí, že umierajú aj mudrci, rovnako hynie blázon i hlupák * a cudzím nechávajú svoje bohatstvo.

Hroby im budú večnými domami, príbytkami z pokolenia na pokolenie, * aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien.

Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; * je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.

Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba, * a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú.

Ako ovce sa ženú do priepasti * a smrť je ich pastierom.

Padajú strmhlav do hrobu, ich zjav sa pominie: * podsvetie im bude príbytkom.

No moju dušu Boh vykúpi, * z moci podsvetia ma iste vezme k sebe.

Netráp sa, ak niekto bohatne * a ak sa poklad jeho domu zväčšuje.

Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou, * jeho poklad s ním nepôjde.

Aj keď si blahoželal za živa: * “Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,”

predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť * a tí už nikdy svetlo neuzrú.

A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal, * je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x) Malá ekténia

2. antifóna:

Žalm 49

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril * a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.

Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; * náš Boh prichádza a už nemlčí:

pred ním je žeravý oheň * a vôkol neho búrka mohutná.

On nebo i zem volá z výšavy * na súd nad svojím národom:

Zhromaždite mi mojich svätých, * čo zmluvu so mnou spečatili obetou.”

A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, * veď sudcom je sám Boh.

Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; teba, Izrael, idem usvedčiť * ja, Boh, čo tvojím Bohom som.

Neobviňujem ťa pre tvoje obety, * veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.

Viac z tvojho domu býčky neprijmem * ani capov z tvojich čried.

Lebo mne patrí všetka lesná zver, * tisícky horskej zveriny.

Poznám všetko vtáctvo lietavé, * moje je i to, čo sa hýbe na poli.

Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; * veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

Vari ja hovädzie mäso jedávam * alebo pijem krv kozľaciu?

Obetuj Bohu obetu chvály * a Najvyššiemu svoje sľuby splň.

A vzývaj ma v čase súženia: * ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.”

No hriešnikovi Boh hovorí: * “Prečo odriekaš moje príkazy a moju zmluvu v ústach omieľaš?

Veď ty nenávidíš poriadok * a moje slovo odmietaš.

Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu * a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.

Zo svojich úst vypúšťaš zlo * a klamstvá snuje tvoj jazyk.

Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, * syna svojej matky potupuješ.

Toto páchaš, * a ja by som mal mlčať?

Myslíš si, že ja som ako ty: * teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, * inak vás zahubím a nik vám nepomôže.

Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; * a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu.”

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.

Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu.

Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou.

Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé,

aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde.

Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať.

Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ.

Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh.

Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil.

Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny.

Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného.

Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho ducha svätého.

Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty.

Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia.

Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou.

Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.

Veď ty nemáš záľubu v obete, * ani žertvu neprijmeš odo mňa.

Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým.

Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema.

Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)

Malá ekténia

3. antifóna:

Žalm 51

Prečo sa ešte vystatuješ zlobou, ty, * čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?

Úklady strojíš deň čo deň, * jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.

Zlo miluješ viacej než dobro, * lož väčšmi ako pravdu.

Najmilšie sú ti reči zhubné, * ty jazyk úlisný.

Preto ťa Boh navždy zničí, odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, * vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.

Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, * ale z neho sa vysmejú:

“Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, lež zakladal si na veľkom bohatstve * a domohol sa moci svojimi úskokmi.”

Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. * Úfam v Božie milosrdenstvo navždy a naveky.

Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, * a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať na tvoje meno, lebo je dobré.

Žalm 52

Blázon si v srdci hovorí: “Boha niet.” * Skazení sú a ohavnosti páchajú, nikto z nich nerobí dobre.

Boh pozerá z neba na synov ľudských * a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha.

Všetci poblúdili, všetci sa skazili; * nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.

Kde podeli rozum tí, čo páchajú neprávosť * a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb?

Nevzývajú Boha; * no strachom sa trasú tam, kde sa báť netreba.

Boh roztrúsil kosti tvojich utláčateľov, * zahanbení sú, lebo Boh nimi opovrhol.

Kiež príde Izraelu * spása zo Siona!

Keď Boh vyslobodí svoj ľud zo zajatia, * Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.

Žalm 53

Pane, zachráň ma pre svoje meno * a svojou mocou obráň moje právo.

Bože, vyslyš moju modlitbu * a vypočuj slová mojich úst.

Lebo pyšní povstávajú proti mne a násilníci mi striehnu na život, * nechcú mať Boha na očiach.

Ale mne Boh pomáha * a môj život udržiava Pán.

Na mojich protivníkov obráť nešťastie * a rozpráš ich, veď si verný.

S radosťou ti prinesiem obetu; * meno tvoje, Pane, budem velebiť, lebo si dobrý;

lebo ma vyslobodzuješ zo všetkých súžení * a na svojich nepriateľov môžem hľadieť zvysoka.

Žalm 54

Čuj, Bože, moju modlitbu a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj: * pohliadni na mňa a vyslyš ma.

Keď premýšľam o sebe, som rozrušený, * zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika.

Lebo ma zavaľujú bezprávím a zúrivo do mňa dorážajú. * Srdce sa vo mne chveje a padá na mňa hrôza predsmrtná.

Úzkosť a triaška idú na mňa * a zmocňuje sa ma des.

A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, * aby som mohol odletieť a odpočinúť si?

Aby som mohol utiecť do diaľav a pobudnúť v samote? * Vyčkávam, kto by ma zachránil pred búrkou a víchricou.“

Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ; * bo v meste vidím násilie a hádky.

Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola; * v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady

a v jeho uliciach ustavične panuje * podvod a klam.

Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedel zniesť; * a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, azda by som sa pred ním skryl.

Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, * môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.

S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok; * v sprievode sme kráčali Božím domom.

Smrť nech sa vrhne na nich a do podsvetia nech zídu zaživa, * lebo zloba je v ich príbytkoch, je medzi nimi uprostred.

Ja však budem volať k Bohu * a Pán ma zachráni.

Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať * a vypočuje môj hlas.

Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia, * lebo ich je mnoho proti mne.

Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí, on, ktorý je spred vekov. * Lebo oni sa nezmenia a Boha sa neboja.

Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom * a porušuje zmluvu.

Jeho slová sú hladšie ako maslo, ale v srdci strojí vojnu. * Jeho reči sú jemnejšie než olej, ale sú to vytasené meče.

Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová; * a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.

Ty ich však, Bože, * zhodíš do priepastí skazy.

Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní; * ale ja dúfam v teba, Pane.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)

Malá ekténia

Ľ: Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma, vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj môj hlas. * Keď volám k tebe, * vyslyš ma, Pane.

Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná, * vyslyš ma, Pane.

Nasledujú stichiry

Verš: Nech bezbožní popadajú do vlastných sietí, * zatiaľ čo ja prejdem bezpečne pomimo.

hl. 8.: Svojimi myšlienkami som padol medzi zločincov, * duchovne som bol zajatý a ťažko zjazvený. * Celú dušu som si poranil. * Ležím preto nahý, bez dobrých skutkov na ceste života. * Kňaz, vidiac ma v bolesti rán nevyliečeného, * prehliadol ma a ani sa na mňa nepozrel. * Levita tiež netrpel duchovnou trýzňou, * a keď ma videl, obišiel ma. * Ty však, ktorý si prijal telo nie od Samaritánov, ale z Márie, Kriste Bože, * vo svojej láske ku mne daj mi zdravie, * vylejúc na mňa svoje veľké milosrdenstvo.

Verš: Nahlas volám k Pánovi, nahlas a úpenlivo prosím Pána.

Svojimi myšlienkami som padol medzi zločincov, * duchovne som bol zajatý a ťažko zjazvený. * Celú dušu som si poranil. * Ležím preto nahý, bez dobrých skutkov na ceste života. * Kňaz, vidiac ma v bolesti rán nevyliečeného, * prehliadol ma a ani sa na mňa nepozrel. * Levita tiež netrpel duchovnou trýzňou, * a keď ma videl, obišiel ma. * Ty však, ktorý si prijal telo nie od Samaritánov, ale z Márie, Kriste Bože, * vo svojej láske ku mne daj mi zdravie, * vylejúc na mňa svoje veľké milosrdenstvo.

Verš: Nariekam pred ním a rozprávam mu o svojom súžení.

Je snáď nejaký dobrý skutok, * je nejaká pochvala, ktorá nepatrí svätým? * Pod meč sklonili svoje šije za teba, * ktorý si sklonil nebesia a zostúpil. * Preliali svoju krv pre teba, * prelievajúceho seba a podobného služobníkovi. * Ponížil si sa až na smrť a oni sa pripodobnili tvojej ničote. * Pre ich modlitby a v hojnosti svojej štedrosti, * Bože, zmiluj sa nad nami.

Verš: Ja síce klesám na duchu, ale ty poznáš moje chodníky.

Pane, ty si ukázal svojich zasvätených učeníkov ako hovoriace nebesia. * Ich svätým príhovorom zbav ma toho čo je zemské, * zdržanlivosťou veď vždy môj rozum, * k strastiam moje myšlienky, * lebo si štedrý a miluješ človeka.

Verš: Na ceste, ktorou sa uberám, nastavili mi osídlo.

Všetci máme čas pôstu ako povzbudenie k božským dielam. * Plačme z celého srdca a volajme k Spasiteľovi: * „Pre tvojich učeníkov, najmilostivejší Pane, * spas tých, ktorí s bázňou oslavujú tvoju preveľkú lásku k ľuďom.“

Verš: Pozeral som sa napravo a videl som, že sa už nik nepriznáva ku mne.

Všechválni apoštoli, orodovníci sveta, * lekári chorých, ochrancovia zdravia, * zachovajte nás, keď prechádzame pôstnym časom. * Zbavte -25- náš neznavený rozum od strastí, * aby sme všetci spievali pieseň vzkriesenému Kristovi ako víťazovi.

Verš: Nemám už kam sa uchýliť, o môj život nik nestojí.

hl. 4.: (Podoben: Chodataich slezami) Celý život som strávil s márnotratnými a mýtnikmi, * či sa môžem aspoň v starobe kajať za svoje hriechy? * Stvoriteľu všetkého a lekár chorých, * zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Pane, ku tebe volám a hovorím: „Ty si moje útočište, môj podiel v krajine žijúcich.“

Ťarchou nedbanlivosti som zdržiavaný, * váľam sa v špine zasiahnutý Beliálovým šípom, * tvoj obraz vo mne je v rozklade. * Napraviteľ nedbalých a osloboditeľ hriešnikov. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Všimni si moju úpenlivú prosbu, lebo som hrozne zdeptaný.

Bol som na pohoršenie ľuďom, * ako pozemský som robil pozemsky, * vstúpil som do manželstva podľa tvojho zákona * a prestúpil som ho poškvrniac svoje lôžko. * Z hliny som urobený, neprehliadni svoje stvorenie.

Verš: Osloboď ma od prenasledovateľov, lebo sú mocnejší ako ja.

Bol som nájomcom svojej duše, * nerozvážne som rozhodoval o tele, * bol som vystavený na posmech démonom, * otročil som vášniam a nemiestnym nerestiam. * Navštív ma vo svojej veľkej dobrote, ty, prenasledovateľ démonov. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Vyveď ma zo žalára, aby som tvoje meno mohol velebiť.

Dobrovoľne som zhrešil viac ako všetci, * preto som opustený. * Mám protivníka svojej duše, * prešibanosť tela, ktorá ma zatemňuje. * Svetlo tých, čo sú vo tme a vodca blúdiacich. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, keď mi prejavíš priazeň.

„Žiť bude,“ volá prorok, „moja duša, Pane, a chváliť ťa, * vezmi ma, zablúdené ovča a pripočítaj ma k svojmu stádu, * daj mi čas pokánia, aby som stonajúc volal: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.“

Verš: Z hlbín volám k tebe, Pane; Pane, počuj môj hlas.

Zhrešil som, zhrešil, * prestúpil som tvoje prikázania, Kriste, Bože, * buď mi milostivým dobrodincom, * aby som videl vnútornými očami a utiekol pred tmou. * S bázňou ti volám: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.“

Verš: Nakloň svoj sluch k mojej úpenlivej prosbe.

Divá zver sa ma zmocnila, * osloboď ma pred ňou, Vládca. * Chceš ako Stvoriteľ spasiť a priviesť k poznaniu pravdy všetkých ľudí, * s nimi spas i mňa. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, Pane, kto obstojí?

Buď mi liekom, Dobrodinec, * mojou spásou a záchranou, * neodožeň ma, ale zhliadni na mňa ležiaceho v neprávostiach. * Zdvihni ma ako všemocný, * aby som i ja zvestoval tvoje skutky a volal: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.“

Verš: Spolieham sa na teba, Pane, moja duša sa spolieha na tvoje slovo.

Schoval som talent mne daný, * ako nerozumný sluha som ho zakopal do zeme. * Odsúdil som sa však a stal sa nepotrebným. * Neodvažujem sa ďalej prosiť teba. * Poľutuj ma bez hnevu, aby som i ja volal: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.“

Verš: Moja duša očakáva Pána väčšmi ako strážcovia dennicu.

Vysušil si jazero bôľu, * keď sa žena, chorá na krvotok, dotkla obruby tvojho rúcha. * Prijmem odpustenie hriechov, keď sa ťa dotýkam s neochvejnou vierou. * Prijmi i mňa tak ako ju a uzdrav moju bolesť. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

Máš sedieť na prestole, * ty, ktorý si slovom stvoril nebo i zem. * My všetci máme stáť pred tebou a rozprávať ti svoje hriechy. * Pred tým ma však prijmi na pokánie. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Chváľte Pána, všetky národy, oslavujte ho, všetci ľudia.

Pozri okom plným dobroty * a buď mi milostivý, jediný Spasiteľ, * daruj prúdy liekov mojej biednej a kajúcej duši. * Umy ju od blata mojich skutkov, aby som volal: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.“

Verš: Lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá naveky.

Meč si pripravil Beliál, * chystal sa uloviť moju pokornú dušu, * urobiac ma neschopného osvietenia, * múdrosťou tvojej tváre. * Panujúci v sile, vytiahni ma z jeho osídel. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Oči dvíham k tebe, čo na výsostiach prebývaš. Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami.

Celý som sa oddal strastiam, * zanechal som zákon a božské Písma. * Od všetkého ma uzdrav, Dobrodinec, * pre mňa si sa stal tým, čím som ja teraz, Blažený. * Obráť ma, Štedrý, nepodrobený strastiam. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, lebo už máme dosť pohŕdania; lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov a pohŕdania pyšných.

Márnotratnica slzami kropí tvoje prečisté a čestné nohy, * všetkých uisťujúc, že stačí dotyk a je možné prijať rozhrešenie hriechov. * Jej vieru daj i mne, Spasiteľ, keď k tebe volám: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.“

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Očisť škvrnu na mojej duši, * pre mňa si strádal a telom sa stal dieťaťom. * Kvapku svojho milosrdenstva si poslal, * chorého kajúcnika si umyl od škvrny a uzdravil chorých. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Upevni, Vládca, moju dušu, * aby sa k tebe utiekala a stále ti slúžila. * Ty si totiž môj pokrov a ochranca, * zástanca i pomoc. * Učiň ma hodným, Slovo Božie, volať s dôverou: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.“

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Hradbou neporušiteľnou, buď nám Ježišu Spasiteľu * a milostivý Bože, * lebo sme oklamaní padli zvykmi a skutkami. * Znova zdvihni, Dobrodinec, svoje stvorenie a zmiluj sa, Štedrý. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Bol som márnotratným synom, premárnil som bohatstvo, * teraz sa potácam od hladu. * Pod tvoju strechu sa utiekam, * ako márnotratného prijmi ma, dobrý Otče * a učiň ma účastným tvojho stola, keď k tebe volám: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.“

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Pôvodca zla, zo závisti vyhnal z raja Prvostvoreného. * Zločinec na dreve slovami: „Spomeň si!“, prijal raj. * Ja tiež s vierou i strachom volám k tebe: „Spomeň si!“ * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Vystri ku mne ruku ako k Petrovi * a vyveď maz hlbiny, Bože. * Udeľ mi milosť a milosrdenstvo, * pre modlitby nepoškvrnenej Matky, ktorá ťa zrodila bez semena * i všetkých tvojich svätých. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe. Prijmi ma, spievajúceho, každý deň, * Baránok, ktorý si sňal môj hriech. * Dušu i telo celkom odovzdávam do tvojich rúk * a v noci i vo dne dlho k tebe volám: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.“

Sláva.:

Ó, aké je nevysloviteľné tvoje milosrdenstvo, * dobrý a bezhnevný Pane! * Ó, bezhriešny a štedrý, * neodvrhni ma spred svojej tváre, * nech i ja vďačne, s radosťou a spevom volám k tebe: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.“

I teraz.:

Ó, nevysloviteľné zostúpenie! * Ó, nepoznané, úžasné a zázračné narodenie! * Ó, ako ťa Panna nosí ako dieťa, vo svojom objatí, Tvorcu a Boha. * Z nej si dovolil vziať svoje telo. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Malý vchod

K: Premúdrosť! Stojme úctivo!

Ľ: Svetlo tiché, * svätej slávy, * nesmrteľného Otca nebeského, * svätého, blaženého. *Ježišu Kriste, * keďsme prišli kzápadu slnka * avideli žiaru večernú, * ospevujeme * Otca * i Syna i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné * preľúbeznými * hlasmi * oslavovať teba, * Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu. * Preto ťa celý * vesmír velebí.

K: Vnímajme! Pokoj všetkým! Premúdrosť.

Ľ: 1. prokimen

hl. 6.: Bože odplaty, Pane, Bože odplaty zjav sa.

Verš: Povstaň ty, ktorý súdiš zem, odplať pyšným, čo si zaslúžili.

Číta sa prvé čítanie.

Čítanie z knihy Genezis (17,1 – 9)

Keď mal Abram deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Pán a povedal mu: „Ja som všemohúci Boh, chodievaj predo mnou a buď dokonalý. Uzavrel som svoju zmluvu medzi mnou a tebou a rozmnožím ťa prenáramne.“ Tu padol Abram na tvár a Boh s ním hovoril: „To som ja, čo mám zmluvu s tebou, že budeš otcom mnohých národov. A tvoje meno nebude už viac Abram, ale Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov. Dám sa ti rozrásť prenáramne, rozmnožím ťa v národy, i králi z teba vzídu. A uzavieram zmluvu medzi mnou a tebou a medzi tvojím potomstvom po tebe vo všetkých pokoleniach ako zmluvu večnú, že budem Bohom tvojím a tvojho potomstva po tebe. tebe i tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako prišelec, celú zem Kanaán do večného vlastníctva; a budem vaším Bohom.“ Potom Pán hovoril Abrahámovi: „Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj Tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach!

Ľ: 2. prokimen (Spieva sa hneď po prvom čítaní.)

hl. 4.: Spievajte Pánovi pieseň novú, spievaj Pánovi celá zem.

Verš: Spievajte Pánovi, velebte jeho meno.

Po prokimene kňaz stojac pred prestolom robí sviecou a kadidlom kríž na východ a zvolá:

K: Premúdrosť. Stojme úctivo!

Otočí sa k ľudu a žehnajúc zvolá:

K: Svetlo Kristovo osvecuje všetkých!

Ľud robí tri veľké poklony.

Číta sa druhé čítanie.

Čítanie z Knihy prísloví (15,20 – 16,9)

Múdry syn naplňuje (svojho) otca radosťou, pochabý človek pohŕda však svojou materou. Bláznovstvo je nerozumnému (človekovi) potechou, rozvážny muž však mieri rovno (kam mu treba) ísť. Vychodia nazmar plány, keď niet porady, daria sa však (tam, kde je) veľa poradcov. Človek sa teší z (podarenej) odpovede svojich úst a slovo v pravý čas – oj akéže je dobré! Nahor (vedie) životná púť rozumného (človeka), aby sa vyhol dolu podsvetiu. Pán zborí dom pyšných (ľudí), ale medzu vdovy upevní. Podliakove plány sa príkria Pánovi, lež čisté reči sú mu príjemné. Búra svoj dom, kto sa lakomo zháňa za ziskom, ten však, kto nenávidí podplácanie, bude žiť. (O tom, čo) odpovedať, húta srdce spravodlivého, lež ústa bezbožných chrlia zlomyseľnosti. Pán je ďaleko od bezbožných, modlitbu spravodlivých však vyslýcha. Priateľský pohľad rozveseľuje srdce, dobrá zvesť osviežuje do kostí. Ucho, čo vníma spasiteľné karhanie, (rado) sa pristavuje medzi múdrymi. Kto striasa disciplínu zo seba, ten sebou samým pohŕda, kto však dbá na to, keď ho karhajú, chytá sa rozumu. Výchovou k múdrosti je bázeň pred Pánom, pred slávou je však pokora. Človeku patrí uvažovať v srdci, no výpoveď (dáva) Pán na jazyk. Človeku sa môže zdať, že sú jeho cesty čisté napospol, ale Pán je ten, čo posudzuje pohnútky. Zver svoje diela na Pána a podaria sa tvoje zámery. Pán všetko stvoril pre svoj cieľ, aj bezbožného na deň pohromy. Pánovi je odporný každý nadutec, stavím sa (s kýmkoľvek), že trestu neujde. Previnenie sa vykupuje opravdivým milosrdenstvom a zlému sa vyhýba bázňou pred Pánom. Ak sa Pánovi ľúbia cesty (nejakého) človeka, pomerí aj jeho nepriateľov s ním. Lepšie (mať málo spravodlivým (spôsobom), ako veľké dôchodky a nespravodlivo. Človek si v duchu rozvažuje svoju púť, ale Pán riadi jeho krok.

K: Pokoj s tebou! Premúdrosť.

Počas spevu kňaza „Moja modlitba... ľud sa modlí na kolenách. Keď spieva ľud, kňaz a všetci vo svätyni kľačia.

K: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Pane, k tebe volám, počuj ma, buď pozorný na hlas mojej modlitby, keď volám k tebe.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Pane, k mojim ústam postav stráž a zamkni dvere mojich perí.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému, aby bezbožne vymýšľalo hriechy.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo.

Ľ: A pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

Všetci robia tri veľké poklony.

Ak je apoštol a evanjelium:

K: Vnímajme!

Ľ: Prokimen apoštola

K: Pokoj s tebou! Premúdrosť, vnímajme!

Ľ: Aleluja. 3x (s veršami)

Kňaz číta evanjelium.

K: spieva ekténiu: Prosme všetci...

Kňaz môže spievať ekténiu za vyvolených na krst.

Ľ.: Nebeské mocnosti teraz s nami neviditeľne slúžia, veď, hľa, vstupuje Kráľ slávy; hľa, tajomná žertva dokonalá slávnostne sa prináša. S vierou a túžbou pristúpme, aby sme sa stali účastnými na večnom živote. Aleluja, aleluja, aleluja.

Spieva sa viac ráz, kým kňaz neprenesie sväté dary zo žertveníka na prestol. Počas prenášania ľud kľačí.

Po skončení piesne „Nebeské mocnosti..." všetci robia tri velké poklony.

K: spieva ekténiu: Vykonajme našu večernú modlitbu...

K: A dovoľ nám, Vládca, s dôverou a bez strachu z odsúdenia, vzývať teba, nebeského Boha Otca a povedať:

Ľ: Otče náš...

K: Lebo tvoje je kráľovstvo...

Ľ: Amen.

K: Pokoj všetkým!

Ľ: I tvojmu duchu.

K: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľ: Pred tebou, Pane.

K: Milosťou, štedrosťou a láskou...

Ľ: Amen.

K: Vnímajme! Vopred posvätené, sväté svätým!

Ľ: Jediný je svätý, iba jeden je Pán, Ježiš Kristus, na slávu Boha Otca. Amen.

Ľ: Verím, Pane, a vyznávam, že ty si Kristus, Syn živého Boha, ktorý prišiel na svet zachrániť hriešnikov, a ja som prvý z nich.

Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri, veď ja nezradím tajomstvo tvojim nepriateľom, ani ti nedám bozk ako Judáš, ale ako zločinec sa ti vyznávam:

Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Vládca, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Svätý, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Prijatie tvojich svätých tajomstiev, Pane, nech mi neslúži na súd alebo odsúdenie, ale na uzdravenie duše i tela. Bože, buď milostivý mne hriešnemu.

Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou.

Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi.

a spieva pričasten:

Ľ: Skúste a viďte, aký dobrý je Pán. Aleluja, aleluja, aleluja.

K: Pristúpte!

Ľ: Velebiť chcem Pána v každom čase. Aleluja.

Ľud zbožne pristupuje prijímať Telo Ježiša Krista.

Po sv. prijímaní

K: Teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľ: Amen. Dobrorečíme ti, Kriste, Bože náš, lebo si nás učinil hodnými prijať tvoje prečisté telo a tvoju drahocennú krv preliatu za celý svet na odpustenie hriechov a za zjavenie tvojho tajomstva. Aleluja, aleluja, aleluja.

K: spieva ekténiu: Keď sme prijali...

K: V pokoji sa rozíďme.

Ľ: V mene Pánovom.

K: Modlime sa k Pánovi.

Ľ: Pane, zmiluj sa.

K: Všemohúci vládca...

Ľ: Amen.
Nech je požehnané Pánovo meno od teraz až na veky. (3x)

Žalm 33

Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť.

V Pánovi sa bude chváliť moja duša, * nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.

Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne.

Hľadal som Pána a on ma vyslyšal * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.

Na neho hľaďte a budete žiariť * a tvár vám nesčervenie hanbou.

Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal * a vyslobodil hozo všetkých tiesní.

Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich.

Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán, * šťastný človek, čo sa utieka k nemu.

Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú.

Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.

K: Požehnanie Pánovo, nech je na vás s jeho milosťou a láskou, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľ: Amen.

K: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľ: Sláva. I teraz. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

K: Kristus náš pravý Boh...

Ľ: Amen.