Ornament Ornament

Kňaz: Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. (3x)Pane, otvor moje pery, a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. (2x)**

Šesťžalmie

Potom prednášame šesťžalmie, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa iba jeden zo žalmov – ak je radový hlas 1. – Ž 3, 2. hlas – Ž 37, 3. hlas – Ž 62, 4. hlas – Ž 87, 5. hlas – Ž 102, 6., 7., 8. hlas – Ž 142.

Žalm3

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. – Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ – Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. – Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. – Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. – Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. – Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu; * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.– Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 62

Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; – ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; – vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov. – O tebe rozjímam hneď za rána. Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

(toto Sláva i teraz... prednášame iba ak sa modlíme všetky žalmy)

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x); bez poklôn

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 87

Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom. – Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Žalm 102

Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; – on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; – on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.– Všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Žalm 142

Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Na správnu cestu * nech ma vedie tvoj dobrý duch.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Kým sa číta šesťžalmie, kňaz sa modlí nasledujúce modlitby:

Prvá modlitba

Dobrorečíme ti, Pane, Bože náš, že si nás zdvihol z nášho lôžka a do našich úst si vložil slová chvály, aby sme sa ti klaňali a vzývali tvoje sväté meno. Prosíme tvoju štedrosť, ktorú si nám v našom živote vždy prejavoval: aj teraz pošli svoju pomoc tým, ktorí stoja pred tvárou tvojej slávy a očakávajú od teba veľké milosrdenstvo. Daj tým, ktorí ti neustále slúžia s bázňou a láskou, aby mohli chváliť tvoju neopísateľnú dobrotu.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Druhá modlitba

Od noci bdie náš duch pred tebou, Bože náš, veď tvoje prikázania sú svetlom na zemi. Nauč nás dosiahnuť spravodlivosť a svätosť v tvojej bázni, lebo oslavujeme teba, nášho živého Boha. Nakloň svoj sluch a vypočuj nás, Pane, a spomeň si po mene na všetkých, čo sa s nami modlia, a zachráň ich svojou mocou. Žehnaj svoj ľud a posväť svoje dedičstvo, daruj pokoj svetu, svojim cirkvám, kňazom, našim svetským predstaveným i všetkému svojmu ľudu.

Lebo zvelebujeme a oslavujeme tvoje vznešené a veľkolepé meno, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Tretia modlitba

Od noci bdie náš duch pred tebou, Bože, veď tvoje prikázania sú svetlom. Nauč nás, Bože, tvojej spravodlivosti, tvojim príkazom a tvojim ustanoveniam. Osvieť oči našej mysle, aby sme nezaspali v hriechu na smrť. Zažeň každú temnotu z našich sŕdc. Daruj nám slnko spravodlivosti a pečaťou svojho Svätého Ducha zachovaj náš život neohrozený. Upriam naše kroky na cestu pokoja. Daj nám prežiť ráno a deň v radosti, aby sme ti prinášali ranné modlitby.

Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Štvrtá modlitba

Vládca, Bože, svätý a nepochopiteľný, ktorý si prikázal svetlu zažiariť z tmy, ty si nám daroval oddych v nočnom spánku a zobudil si nás, aby sme oslavovali a prosili tvoju dobrotu. Vypočul si nás pre svoju dobrosrdečnosť, prijmi nás, ktorí sa ti klaniame a podľa svojich schopností ďakujeme, a daruj nám všetko, o čo ťa prosíme, potrebné na spásu. Učiň nás synmi svetla a dňa, a dedičmi tvojich večných dobier. Spomeň si, Pane, vo svojom veľkom milosrdenstve na tých, ktorí sa spolu s nami modlia, na všetkých našich bratov, ktorí sú na zemi, na mori a na každom mieste tvojho panovania, ktorí potrebujú tvoju lásku a pomoc. Všetkým udeľ svoje veľké milosrdenstvo. Aby naša duša i telo zostali zachránené a s odvahou oslavovali tvoje obdivuhodné a požehnané meno.

Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Piata modlitba

Poklad dobra, nevysychajúci prameň, svätý Otče, divotvorca, všemocný vševládca, tebe sa všetci klaniame a prosíme ťa vzývajúc tvoje milosrdenstvo a zľutovanie na pomoc a ochranu našej poníženosti. Spomeň si, Pane, na svojich služobníkov a prijmi naše ranné modlitby ako kadidlo pred tebou. Spomeň si, Pane, na tých, čo bdejú a spievajú na slávu tvoju i tvojho jednorodeného Syna a nášho Boha, i tvojho Svätého Ducha. Buď im pomocníkom a zástancom, prijmi ich prosby na svoj nebeský duchovný žertveník.

Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Šiesta modlitba

Ďakujeme ti, Pane Bože našej spásy, že všetko konáš pre dobro nášho života, aby sme vždy hľadeli na teba, Spasiteľa a Dobrodinca našich duší. Veď si nám v uplynulej noci daroval odpočinok a zodvihol si nás z našich lôžok, aby sme sa klaňali tvojmu vznešenému menu. Preto ťa prosíme, Pane, daj nám milosť a silu, aby sme ti mohli dôstojne spievať a neprestajne sa modliť, a tak s bázňou a chvením pracovali na svojej spáse s pomocou tvojho Krista. Spomeň si, Pane, na tých, čo ťa v noci vzývali, vypočuj ich a zmiluj sa nad nimi, a pokor im pod nohy útočiacich neviditeľných nepriateľov.

Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Siedma modlitba

Bože a Otče nášho Pána Ježiša Krista, ty si nás zodvihol z nášho lôžka a zhromaždil v čase modlitby. Daj nám milosť, aby sa otvorili naše uši. Prijmi vďakyvzdania podľa našich schopností a nauč nás svojim ustanoveniam, veď sa nevieme modliť, ako treba, ak nás to ty, Pane, nenaučíš skrze svojho Svätého Ducha. Preto ťa prosíme: ak sme doteraz akokoľvek zhrešili, slovom či skutkom, alebo myšlienkou, úmyselne, alebo neúmyselne, ty nám to prepáč a odpusť. Ak budeš hľadieť na neprávosti, Pane, Pane, kto obstojí? Ale u teba je vyslobodenie. Ty jediný si svätý, silný pomocník, ochranca nášho života, teba neustále ospevujeme.

Nech je vždy velebená a oslavovaná vláda tvojho kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Ôsma modlitba

Pane, Bože náš, vyhnal si z nás nočnú skľúčenosť a prizval si nás svätým hlasom, aby sme i v noci dvíhali svoje ruky a oslavovali ťa za tvojej spravodlivé rozhodnutia. Prijmi naše modlitby, prosby, vyznania i nočné bohoslužby. Daruj nám, Bože, nezahanbiteľnú vieru, pevnú nádej a nepokryteckú lásku. Požehnávaj naše príchody a odchody, skutky, diela, slová a myšlienky. Dožič nám, ktorí ťa chválime, ospevujeme a zvelebujeme, dosiahnuť na začiatku dňa tvoju nevýslovnú dobrotu.

Lebo velebíme tvoje presväté meno a oslavujeme tvoje kráľovstvo Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Deviata modlitba

Pane Bože náš, skrze pokánie si daroval ľuďom odpustenie a ako vzor poznania a vyznania hriechov si nám ukázal pokánie proroka Dávida prinášajúce odpustenie. Upadli sme do mnohých a veľkých hriechov. Ty sám, Vládca, sa zmiluj nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie očisť naše neprávosti. Zhrešili sme proti tebe, Pane, ktorý poznáš tajomstvá ľudských sŕdc. Len ty jediný máš právo odpúšťať hriechy. Srdce čisté si v nás utvoril a upevnil nás mocným Duchom, a oznámil nám radostnú zvesť našej spásy. Neodvrhni nás spred svojej tváre, ale láskavo dovoľ, ako dobrý a ľudomilný, aby sme ti do posledného dychu prinášali obetu spravodlivosti a vďakyvzdávanie na tvojich svätých prestoloch.

Skrze milosrdenstvo a lásku tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Desiata modlitba

Bože, Bože náš, svojím rozhodnutím si utvoril rozumné duchovné mocnosti, prosíme ťa a úpenlivo sa modlíme: prijmi náš chválospev, ktorý ti prinášame s celým tvojím stvorenstvom. A vo svojej dobrote nás naplň hojnými darmi. Veď pred tebou sa skláňa každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí, a všetko živé i neživé stvorenstvo ospevuje tvoju neobsiahnuteľnú slávu, lebo ty jediný si živý a nesmierne milosrdný Boh.

Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Jedenásta modlitba

Chválime, oslavujeme, zvelebujeme a ďakujeme ti, Bože našich otcov, že sa pominul tieň noci a znova si nám ukázal denné svetlo. Prosíme tvoju dobrotu: pre svoje veľké milosrdenstvo očisť naše hriechy a prijmi naše prosby, veď sa utiekame k tebe, všemohúcemu a milosrdnému Bohu. V našich srdciach daj zažiariť pravému slnku tvojej spravodlivosti, osvieť náš rozum a zachovaj všetky zmysly, aby sme cez deň šľachetne kráčali po cestách tvojich prikázaní, a tak dosiahli večný život, veď u teba je prameň života. Daj, aby sme boli hodní vychutnať slasť tvojho neprístupného svetla.

Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz: )

Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Boh je Pán a zjavil sa nám, * požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.

(ľud po každom verši opakuje na hlas prvého tropára Boh je Pán...)

Verš 1: Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Verš 2: Obkľúčili ma nepriatelia zovšadiaľ, * ale v mene Pánovom som ich porazil.

Verš 3: Ja nezomriem, budem žiť * a vyrozprávam skutky Pánove.

Verš 4: Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným. * To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.

Tropár, 1. hlas

Raduj sa, milosťou obdarená Bohorodička Panna, * veď z teba vzišlo Slnko spravodlivosti, Kristus, náš Boh, * ktorý osvecuje tých, čo sú vo tmách. * Veseľ sa aj ty, spravodlivý starec, * ktorý si do náručia prijal Vysloboditeľa našich duší, ** čo nám daroval vzkriesenie. (dvakrát)

Sláva i teraz, 1. hlas

Raduj sa, milosťou obdarená Bohorodička Panna, * veď z teba vzišlo Slnko spravodlivosti, Kristus, náš Boh, * ktorý osvecuje tých, čo sú vo tmách. * Veseľ sa aj ty, spravodlivý starec, * ktorý si do náručia prijal Vysloboditeľa našich duší, ** čo nám daroval vzkriesenie.

13. katizma

Pane, zmiluj sa. (trikrát)

Sláva, i teraz:

Žalm 91

Dobre je oslavovať Pána * a ospevovať meno tvoje, Najvyšší; – za rána zvestovať tvoju dobrotu * a tvoju vernosť celú noc – na desaťstrunovej harfe a na lutne, * spevom a citarou. – Lebo tvoje počínanie, Pane, ma napĺňa radosťou * a plesám nad dielami tvojich rúk. – Aké veľkolepé sú tvoje diela, Pane, * a aké hlboké tvoje myšlienky! – Nerozumný človek to nevie * a blázon to nechápe. – Hoci hriešnici rastú ako tráva a kadejakí zločinci prekvitajú, * večná záhuba ich predsa neminie; – no ty, Pane, * si najvyšší naveky. – Veď to, Pane, tvoji protivníci, * veď to tvoji protivníci zahynú a rozprášení budú všetci zločinci. – Mne však dávaš silu, akú má byvol s rohami, * mažeš ma žírnym olejom. – Moje oko hľadí zvrchu na nepriateľov, * moje ucho počúva o osude tých, čo zlomyseľne povstali proti mne. – Spravodlivý sťa palma zakvitne * a vyrastie sťa céder z Libanonu. – Tí, čo vyrastajú v dome Pánovom, * v nádvoriach nášho Boha budú prekvitať. – Ešte aj v starobe budú prinášať ovocie, * úrodní budú a plní sviežosti; – a tak zvestujú, že Pán, moje útočisko, je spravodlivý * a neprávosti v ňom niet.

Žalm 92

Pán kraľuje, velebou sa zaodel; * zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal. – Tak upevnil zemekruh, * že sa nezachveje. – Pevný je tvoj trón oddávna, * ty si od vekov. – Pozdvihujú rieky, Pane, pozdvihujú rieky svoj hlas, * pozdvihujú rieky svoj hukot. – Nad hukot vodných prívalov, nad mohutné morské príboje * mocnejší je Pán na výsostiach. – Veľmi vierohodné sú tvoje svedectvá; * tvojmu domu, Pane, patrí posvätná úcta po všetky časy.

Žalm 93

Bože odplaty, Pane, * Bože odplaty, zjav sa. – Povstaň, ty, ktorý súdiš zem, * odplať pyšným, čo si zaslúžili. – Dokedy ešte hriešnici, Pane, * dokedy ešte budú hriešnici jasať? – Dokedy budú rečniť a opovážlivo hovoriť * a chvastať sa tí, čo páchajú zločiny? – Pane, šliapu po tvojom ľude * a tvoje dedičstvo týrajú. – Vraždia vdovy a cudzincov * a zabíjajú siroty. – A hovoria si: „Pán to nevidí, * nevie o tom Boh Jakubov.” – Pochopte to, vy, nerozumní v národe, * kedy to pochopíte, hlupáci? – Že by ten, čo vsadil ucho, nepočul, * alebo ten, čo oko stvoril, že by nevidel? – Že by netrestal ten, čo vychováva národy, * čo učí ľud múdrosti? – Pán pozná ľudské myšlienky * a vie, aké sú márne. – Blažený človek, ktorého ty, Pane, vzdelávaš * a poúčaš o svojom zákone, – aby si mu uľavil v dňoch nešťastných, * kým pre hriešnika nevykopú jamu. – Lebo Pán neodvrhne svoj ľud * a neopustí svoje dedičstvo. – Súd sa zasa navráti k spravodlivosti * a spravodlivosťou sa budú riadiť všetci statoční. – Proti ničomníkom ktože mi pomôže * a kto sa ma zastane proti páchateľom zla? – Keby mi Pán nebol pomohol, * už by som bol býval v ríši mlčania. – Ledva poviem: „Noha sa mi potkýna,” * hneď ma, Pane, podopiera tvoja dobrota. – A keď sa v mojom srdci kopia starosti, * vzpružuje ma tvoja potecha. – Veď či je zlučiteľný s tebou trón bezprávia, * čo vysluhuje násilie, a nie zákon? – Na život spravodlivého sa vrhajú * a odsudzujú krv nevinnú. – Mne sa však Pán stal pevnosťou * a skalou útočiska môj Boh. – On im odplatí za ich neprávosť * a ich vlastnou zlobou ich vyhubí. Vyhubí ich Pán, Boh náš.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 94

Poďte, plesajme v Pánovi, * oslavujme Boha, našu spásu. – Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár * a oslavujme ho žalmami. – Lebo Pán je veľký Boh * a nad všetkými bohmi veľký kráľ. – V jeho moci sú zemské hlbiny * a jemu patria aj nebotyčné štíty. – Jeho je more, veď on ho stvoril, * i pevnina, ktorú stvárnili jeho ruky. – Poďte, klaňajme sa a na zem padnime, * kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril. – Lebo on je náš Boh * a my sme ľud jeho pastviny a ovce, ktoré vedie svojou rukou. – Čujte dnes jeho hlas: * „Nezatvrdzujte svoje srdcia ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti, – kde ma pokúšali vaši otcovia; * skúšali ma, hoci moje skutky videli. – Štyridsať rokov sa mi priečilo toto pokolenie * i povedal som: Je to ľud s blúdiacim srdcom; – tí veru moje cesty neznajú. * Preto som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja.”

Žalm 95

Spievajte Pánovi pieseň novú; * spievaj Pánovi, celá zem! – Spievajte Pánovi, velebte jeho meno. * Zvestujte jeho spásu deň čo deň. – Zvestujte jeho slávu pohanom * a jeho zázraky všetkým národom. – Lebo veľký je Pán a veľkej chvály hoden, * viac ako všetkých bohov treba sa ho báť. – Lebo ničoty sú všetci bohovia pohanov, * ale Pán stvoril nebesia. – Vznešenosť a krása pred jeho tvárou, * moc a veleba v jeho svätyni. – Vzdávajte Pánovi, rodiny národov, * vzdávajte Pánovi slávu a česť, – vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena. * Prineste obetné dary a vstúpte do jeho nádvorí, – klaňajte sa Pánovi v posvätnom rúchu. * Chvej sa pred ním, celá zem, – hlásajte medzi pohanmi: „Pán kraľuje!” * Upevnil zemekruh, nepohne sa; a spravodlivo súdi národy. – Tešte sa, nebesia, plesaj, zem; * nech more zahučí a čo ho napĺňa, – nech plesá pole a všetko, čo je na ňom. * I zajasajú všetky stromy lesa – pred tvárou Pána , že prichádza, * že prichádza súdiť zem. – Spravodlivo bude súdiť zemekruh * a národy podľa svojej pravdy.

Žalm 96

Pán kraľuje, jasaj, zem; * radujte sa, všetky ostrovy. – Vôkol neho oblaky a mrákavy, * spravodlivosť a právo sú základom jeho trónu. – Predchádza ho oheň, * čo navôkol spaľuje jeho nepriateľov. – Jeho blesky ožarujú zemekruh: * zem to vidí a chveje sa. – Ako vosk sa topia vrchy pred tvárou Pánovou, * pred Pánom celej zeme. – Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia * a jeho slávu vidia všetky národy. – Nech sa hanbia všetci, čo uctievajú modly drevené * a honosia sa svojimi sochami. – Klaňajte sa mu, * všetci jeho anjeli. – Sion to počuje a teší sa a dcéry Júdove plesajú, Pane, * nad tvojimi súdmi. – Lebo ty, Pane, si najvyšší na celej zemi, * nesmierne prevyšuješ všetky božstvá. – Vy, čo milujete Pána, majte zlo v nenávisti, * veď on ochraňuje svojich svätých a vyslobodzuje ich z rúk hriešnika. – Vychádza svetlo spravodlivému * a radosť tým, čo majú srdcia úprimné. – Radujte sa, spravodliví, v Pánovi * a oslavujte jeho sväté meno.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 97

Spievajte Pánovi pieseň novú, * lebo vykonal veci zázračné. – Víťazstvo je dielom jeho pravice * a jeho svätého ramena. – Pán oznámil svoju spásu, * pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť. – Rozpamätal sa na svoju dobrotu * a na svoju vernosť voči Izraelovmu domu. – Uzreli všetky končiny zeme * spásu nášho Boha. – Na chválu Božiu jasaj, celá zem; * plesajte, radujte sa a hrajte. – Hrajte Pánovi na citare, * na citare a na harfe zunivej. – Za hlaholu trúb a poľníc * jasajte pred tvárou Kráľa a Pána. – Zahuč, more a všetko, čo ho napĺňa, * zemekruh a všetci, čo na ňom bývajú. – Tlieskajte, rieky, rukami, jasajte s nimi, vrchy, * pred tvárou Pánovou, lebo prichádza súdiť zem. – Spravodlivo bude súdiť zemekruh * a podľa práva národy.

Žalm 98

Pán kraľuje, traste sa, národy; * tróni nad cherubmi, chvej sa zem. – Veľký je Pán na Sione * a vyvýšený nad všetky národy. – Oslavujte jeho meno veľké a úžasné, * lebo je sväté. – Mocný kráľ spravodlivosť miluje: * ty si ustanovil, čo je správne, právo a spravodlivosť v Jakubovi ty vysluhuješ. – Velebte Pána, nášho Boha, * a padnite k jeho nohám, lebo je svätý. – Mojžiš a Áron, jeho kňazi, * a Samuel, ctiteľ jeho mena, – vzývali Pána a on ich vypočul, * 7 z oblačného stĺpa k nim hovoril. – A zachovávali jeho svedectvo * a prikázania, ktoré im dal. – Pane, Bože náš, ty si ich vypočul, * Bože, ty si bol k nim milostivý, no nenechal si bez trestu ich priestupky. – Velebte Pána, nášho Boha, na jeho svätom vrchu sa mu klaňajte, * lebo svätý je Pán, Boh náš.

Žalm 99

Jasaj na chválu Pánovi, celá zem, s radosťou slúžte Pánovi. * S plesaním vstupujte pred jeho tvár. – Vedzte, že náš Pán je Boh; on je náš stvoriteľ a jemu patríme, * sme jeho ľud a ovce z jeho stáda. – Vstupujte do jeho brán s piesňou chvály a do jeho nádvorí s piesňami oslavnými; * chváľte ho a velebte jeho meno. – Lebo Pán je dobrý; jeho milosrdenstvo trvá naveky * a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie.

Žalm 100

Milosrdenstvo a spravodlivosť chcem ospievať, * zahrať ti, Pane, na harfe. – Múdro a bez úhony chcem kráčať cestou života; * kedyže prídeš ku mne? – Chcem kráčať v nevinnosti srdca * uprostred svojej čeľade. – Nesprávne predsavzatia si nerobím, * podvodníka mám v nenávisti; ten nemá ku mne prístup. – Skazené srdce sa mi prieči, * zlomyseľníka nechcem znať. – Kto tajnostkársky ohovára blížneho, toho umlčím. * Kto má oko pyšné a srdce naduté, toho neznesiem. – Moje oči hľadajú verných v krajine, aby prebývali so mnou. * Kto kráča cestou poctivou, ten mi smie slúžiť. – V mojom dome nebude bývať pyšný človek * a luhár neobstojí pred mojimi očami. – Každé ráno umlčím všetkých hriešnikov v krajine * a z mesta Pánovho vyženiem všetkých, čo pášu neprávosť.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz: )

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

1. sedalen, 1. hlas

Anjeli, obdivujte úžasný zázrak * a my na zemi spievajme radostné piesne, * lebo nepochopiteľným spôsobom k nám zostúpil Boh. * Pán, ktorého sa boja nebeské mocnosti, * teraz plný dobroty a lásky * spočíva na rukách starca.

Sláva i teraz, ten istý sedalen

14. katizma

Pane, zmiluj sa. (trikrát)

Sláva, i teraz:

Žalm 101

Pane, vyslyš moju modlitbu * a moje volanie nech dôjde k tebe. – Neskrývaj svoju tvár predo mnou; * v deň môjho súženia nakloň ku mne svoj sluch. – Kedykoľvek ťa budem vzývať, * čím skôr ma vypočuj. – Lebo moje dni sa tratia ako dym * a kosti mám rozpálené sťa pahreba. – Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, * takže zabúdam jesť svoj chlieb. – Od samého náreku * som iba kosť a koža. – Som ako pelikán na púšti, * ako kuvik uprostred zrúcanín. – Nemôžem spať * a som ako osamelý vrabec na streche. – Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, * preklínajú ma tí, čo zúria proti mne. – Veď popol jedávam ako chlieb * a nápoj miešam so slzami; – to pre tvoj hnev a výčitky, * lebo ty si ma najprv vyzdvihol, a potom odsotil. – Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, * a ja schnem sťa tráva. – Ale ty, Pane, trváš večne * a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie. – Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, lebo už je čas, * aby si sa nad ním zľutoval, lebo už je tu ten čas. – Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene * a ľútostia nad jeho troskami. – Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania * a tvojej slávy všetci zemskí králi; – lebo Pán vystaví Sion * a zjaví sa vo svojej sláve. – Zhliadne na modlitbu núdznych * a nepohrdne ich prosbami. – Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce * a obnovený ľud oslávi Pána. – Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne * a z nebies pozerá na zem; – čuje nárek zajatých * a odsúdeným na smrť vracia slobodu, – aby na Sione hlásali meno Pánovo * a v Jeruzaleme jeho slávu, – keď sa tam zídu vospolok národy * a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi. – Cestou mi sily podlomil * a skrátil moje dni. – Hovorím: „Bože môj, neber ma v polovici mojich dní; * tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie. – Na začiatku si stvoril zem, * aj nebesia sú dielom tvojich rúk. – Ony sa pominú, ale ty zostaneš; * rozpadnú sa sťa odev, vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa. – Ale ty ostávaš vždy ten istý * a tvoje roky sú bez konca. – Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí * a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“

Žalm 102

Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; – on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; – on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 103

Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. – Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha. – Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty. – Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš. – Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi. – Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy – nikdy. – Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali. – Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým. – Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil. – Položil si hranicu a neprekročia ju * ani viac nepokryjú zem. – Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy – a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd. – Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. – Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem. – Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku. – Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka; – olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka. – Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil. – Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany. – Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište. – Na určovanie času si mesiac utvoril; * slnko vie, kedy má zapadať. – Prestieraš tmu a nastáva noc, * a povylieza všetka lesná zver. – Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha. – Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách. – Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, * za svojou prácou až do večera. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva. – Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské. – Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral. – Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas. – Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. – Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú, a vracajú sa do prachu. – Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené, * a obnovuješ tvárnosť zeme. – Pánova chvála nech trvá naveky; * zo svojich diel nech sa teší Pán. – Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym. – Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.– Kiež sa mu moja pieseň zapáči; * a ja sa budem tešiť v Pánovi. – Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi. – Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 104

Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, * rozhlasujte jeho skutky medzi národmi. – Spievajte mu a hrajte, * rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch. – Jeho svätým menom sa honoste; * nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána. – Hľadajte Pána a jeho moc, * hľadajte vždy jeho tvár. – Pamätajte na divy, čo učinil, * na jeho znamenia a na výroky jeho úst, – vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, * synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho. – On, Pán, je náš Boh; * jeho rozhodnutia platia po celej zemi. – Večne pamätá na svoju zmluvu, * na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim, – na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, * na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal. – Jakubovi to stanovil za zákon, * Izraelovi za zmluvu večitú, – keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu * ako váš podiel dedičný.” – Keď ich bolo ešte neveľa, * iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine – a od kmeňa prechodili ku kmeňu, * z jedného kráľovstva k inému národu, – nedovolil, aby im ľudia krivdili; * i kráľov karhal kvôli nim: – „Netýkajte sa mojich pomazaných, * neubližujte mojim prorokom.” – Hlad privolal na krajinu * a poničil všetku zásobu chleba. – Pred nimi poslal muža, * Jozefa, ktorého predali za otroka. – Putami jeho nohy zovreli * a jeho šiju železom; – no potom došlo na jeho slová, * Pán dokázal jeho nevinnosť. – Vyslobodil ho posol kráľovský, * prepustil ho vládca národov; – ustanovil ho za Pána svojho domu * a za správcu všetkého svojho majetku, – aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle * a jeho starcov učil múdrosti. – I prišiel Izrael do Egypta * a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine. – Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil * a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov. – Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud * a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami. – Poslal svojho sluhu Mojžiša * a Árona, ktorého si vyvolil. – A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia * a zázraky v Chámovej krajine. – Zoslal temnoty a zahalil ich, * lež oni sa jeho slovám spriečili. – Ich vody na krv premenil * a pozabíjal ich ryby. – Ich krajina sa zahemžila žabami, * vnikli až do paláca kráľovho. – Rozkázal a prileteli roje múch, * všetky končiny zaplavili komáre. – Namiesto dažďa im zoslal kamenec, * žeravý oheň do ich krajiny. – A zbil im révu i figovník, * dolámal stromy na ich území. – Rozkázal a prileteli kobylky, * nespočetné množstvo sarančí. – Zožrali všetku zeleň v krajine, * zožrali všetku zemskú úrodu. – A pobil všetko prvorodené v Egypte, * prvotiny všetkej ich mužnej sily. – Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom * a v ich kmeňoch nebol nik nevládny. – I zaradoval sa Egypt, že už odišli, * lebo strach z nich naň doľahol. – Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, * a oheň, aby im svietil za noci. – Keď požiadali, zoslal im prepelice * a sýtil ich chlebom z neba. – Otvoril skalu a voda vytryskla, * po púšti tiekla sťa rieka. – Lebo pamätal na slová svojho záväzku, * ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi. – Vyviedol teda svoj ľud v radosti, * vyvolených svojich s plesaním. – A odovzdal im krajiny pohanov * i zaujali majetky národov, – aby zachovávali jeho predpisy * a jeho zákon plnili.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

15. katizma

Pane, zmiluj sa. (trikrát)

Sláva, i teraz:

Žalm 105

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. – Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, * kto všetku jeho chválu rozhlási? – Blažení sú tí, čo zachovávajú právo * a konajú spravodlivo v každý čas. – Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu, * navštív nás svojou spásou, – aby sme videli šťastie tvojich vyvolených, * aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu – a boli hrdí na teba * so všetkými tvojimi dedičmi. – Hrešili sme ako naši otcovia, * konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť. – Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, * zabudli na tvoje veľké dobrodenia – a popudzovali ťa, * keď sa blížili k moru, k Červenému moru. – Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil, * aby ukázal svoju moc. – Červenému moru pohrozil a ono vyschlo; * po morskom dne ich previedol ako po púšti. – Vyslobodil ich z rúk nevraživca * a vymanil z rúk nepriateľa. – Ich utláčateľov voda zaliala, * ani jeden z nich nezostal nažive. – Až potom uverili jeho slovám * a pieseň chvály mu spievali. – No onedlho na jeho skutky zabudli * a jeho rozhodnutiu sa vzopreli. – Na púšti sa oddali žiadostivosti * a v bezvodnej krajine pokúšali Boha. – Dal im, čo si žiadali, * ba dopustil, že sa presýtili. – V tábore zanevreli na Mojžiša * a na Árona, posväteného Pánovho. – Otvorila sa zem a pohltila Dátana, * a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou. – I vzbĺkol oheň v ich zástupe * a bezbožníkov spálili plamene. – Urobili si teľa na Horebe * a klaňali sa soche uliatej; – i zamenili svoju slávu * za podobu býka, ktorý trávu požiera. – Zabudli na Boha, svojho záchrancu, * ktorý vykonal veľké divy v Egypte, – zázraky v Chámovej krajine, * v Červenom mori skutky úžasné. – Už povedal, že ich vyhubí, * keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného. – On si stal v prielome pred neho, * aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil. – Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, * neverili jeho slovám. – Vo svojich stanoch šomrali, * nepočúvali Pánov hlas. – Vtedy zdvihol ruku proti nim, * že ich zničí na púšti. – A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi, * a že ich rozoženie do cudzích krajín. – I pridali sa k Beélfegorovi, * jedli z obetí mŕtvym bôžikom; – popudzovali Boha svojou podlosťou, * až skaza na nich doľahla. – Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok * a pohroma prestala. – K dobru sa mu to pripočítalo * z pokolenia na pokolenie naveky. – Pri meríbskych vodách popudili ho k hnevu; * Mojžiš tu zle pochodil ich vinou; – tak ho rozčúlili, * že nerozvážne slová vyslovil. – Nevyhubili národy, * ako im Pán bol rozkázal. – Ale zmiešali sa s pohanmi * a osvojili si ich správanie. – Uctievali sošky ich bôžikov, * a tie sa im stali osídlom. – Synov a dcéry * obetovali zlým duchom. – Prelievali krv nevinnú, * krv svojich synov a dcér – obetovali modlám Kanaánu. * A zem bola poškvrnená krvou; – znečistili sa svojimi skutkami * a porušovali vernosť svojimi zločinmi. – Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, * až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo; – vydal ich do rúk pohanov; * vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli. – Nepriatelia ich trápili, * pokorili a uvrhli do svojho područia. – Častejšie ich vyslobodil; * no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč. – Ale on zhliadol na ich súženie, * keď počul ich náreky. – Rozpamätal sa na svoju zmluvu * a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný. – A vzbudil k nim súcit * u všetkých, čo ich odviedli do zajatia. – Zachráň nás, Pane, Bože náš, * a zhromaždi nás z krajín pohanských, – aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť * a tvojou slávou sa honosiť. – Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, * od vekov až naveky. – A všetok ľud nech privolá: * „Staň sa. Amen.”

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 106

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. – Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, * ktorých vykúpil z rúk protivníkových – a zhromaždil z rozličných krajín * od východu i západu, od severu i od mora. – Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, * nenachádzali cestu k trvalému bydlisku. – Mali hlad a smäd, * ubúdalo v nich života. – V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí. – Na správnu cestu ich priviedol, * aby šli po nej k trvalému bydlisku. – Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí, – lebo smädného napojil * a hladného nakŕmil dobrotami. – V temnotách a v tieni smrti sedeli, * sputnaní biedou a železom, – lebo sa vzopreli Božím výrokom * a zámery Najvyššieho zavrhli. – Preto ich srdce útrapami pokoril, * ostali nevládni a bez pomoci. – V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí. – Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol * a ich putá rozlomil. – Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí, – lebo rozdrvil brány bronzové * a rozlomil závory zo železa. – Na ceste neprávosti rozum stratili * a trpeli za svoje priestupky. – Každý pokrm sa im sprotivil * a priblížili sa až k bránam smrti. – V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí. – Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich, * a vyslobodil ich zo záhuby. – Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí. – Obetu chvály nech mu prinesú, * o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním. – Púšťali sa na lodiach po mori * a na veľkých vodách robili obchody. – Tam videli diela Pánove * a na hlbočinách jeho zázraky. – Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, * až sa morské vlny vzdúvaIi; – priam k nebu stúpali a vzápätí sa prepadali do hlbín; * duša im hrôzou zmierala. – Knísali sa a tackali ako opití; * boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou. – V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí. – Búrku premenil na vánok * a morské vlny umĺkli. – Tešili sa, že vlny utíchli, * a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili. – Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí. – V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia * a nech ho chvália v zbore starších. – Potoky na púšť premenil * a na súš vodné pramene, – úrodnú zem na soľnú step * pre zlobu jej obyvateľov. – A z púšte zasa urobil jazerá, * z vyschnutej zeme vodné pramene. – Hladujúcich tam usadil * i založili si trvalé bydlisko. – Obsiali polia a vysadili vinice, * a získali bohatú úrodu. – I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi, * a nezmenšil im ani počet dobytka. – A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy * pod ťarchou nešťastia a bolesti. – Opovrhnutím zahrnul kniežatá * a dal im blúdiť po stepi neschodnej. – Chudákov však z biedy povzniesol, * ich rody ako stáda rozmnožil. – Spravodliví to uvidia a potešia sa, * ničomníci všetci stratia reč. – Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí * a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 107

Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce: * budem ti spievať a hrať. – Prebuď sa, duša moja, * prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu. – Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi * a zaspievam ti žalmy medzi národmi. – Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo * a tvoja vernosť až po oblaky. – Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou. – Zachráň svojich najmilších; * pomôž svojou pravicou a vyslyš ma. – Vo svojej svätyni Boh povedal: * „S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie.” – Môj je Galaád a môj je Manasses; * Efraim je prilba mojej hlavy a Júda moje žezlo vladárske. – Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam, * Idumea sa mi stane podnožkou, nad Filištínskom víťazne zajasám.” – Kto ma privedie do opevneného mesta * a kto ma odprevadí až do Idumey? – Kto iný ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? * A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk? – Ty nám pomôž dostať sa z útlaku, * pretože ľudská pomoc nestačí. – S Bohom budeme udatní, * on našich nepriateľov pošliape.

Žalm 108

Bože, chvála moja, nemlč, * lebo sa proti mne otvorili ústa hriešnika a ústa podvodníka. – Hovoria proti mne lživým jazykom, * zahŕňajú ma nenávistnými rečami a napádajú ma bez príčiny. – Za moju lásku broja proti mne; * ale ja sa modlím. – Zlom sa mi odplácajú za dobré * a nenávisťou za lásku. – Postav nad neho hriešnika. * Žalobca nech stojí po jeho pravici. – Keď ho budú súdiť, nech vyjde ako odsúdený * a jeho modlitba nech mu bude hriechom. – Jeho dní nech je čím menej * a jeho úrad nech prevezme iný. – Jeho deti nech ostanú sirotami * a vdovou jeho manželka. – Jeho synovia nech sa voslep túlajú a nech žobrú, * nech ich vyženú z ich spustošených príbytkov. – Nech ho úžerník oberie o celý majetok * a plody jeho práce nech rozchvacujú cudzí. – Nech mu nik nepreukáže milosrdenstvo * a nech sa nik nezľutuje nad jeho sirotami. – Jeho potomstvo nech vyhynie, * nech je vytreté v ďalšom pokolení ich meno. – Pán nech pamätá na neprávosť jeho otcov * a hriech jeho matky nech sa nezotrie. – Pán nech ich má stále pred očami * a nech vyhladí ich pamiatku zo zeme. – Za to, že mu ani nenapadlo byť milosrdným, ale prenasledoval bedára a žobráka * a skľúčeného v srdci chcel usmrtiť. – Miloval kliatbu, nech ho teda postihne; * nechcel požehnanie, nech sa teda vzdiali od neho. – Preklínanie si obliekal sťa odev, * nech vojde do jeho vnútra ako voda a do jeho kostí ako olej. – Nech mu je šatom, ktorým sa odeje, * a pásom, ktorým sa vždy opáše. – Tak nech Pán odplatí tým, čo na mňa žalujú * a zle hovoria proti mne. – Ale ty, Pane, Pane, pre svoje meno sa ma zastaň, * veď tvoje milosrdenstvo je láskavé; – zachráň ma, lebo ja som úbohý a chudobný, * a moje srdce je vo mne ranené. – Odchádzam ako tieň, ktorý sa nakláňa, * striasajú ma ako kobylku. – Od pôstu sa mi podlamujú kolená, * a telo mi chradne bez oleja. – Som im už len na posmech; * keď ma vidia, potriasajú hlavou. – Pomôž mi, Pane, Bože môj, * zachráň ma podľa svojho milosrdenstva. – Nech poznajú, že to tvoja ruka, * že si to ty, Pane, urobil. – Oni nech preklínajú, * ty však žehnaj; – nech sú zahanbení tí, čo vystupujú proti mne, * a tvoj služobník nech sa raduje. – Nech hanba pokryje tých, čo ma osočujú, * a potupa nech ich zahalí ako plášť. – Veľmi budem oslavovať Pána svojimi ústami, * budem ho chváliť uprostred zástupov, – lebo on stojí po pravom boku chudáka, * aby ho zachránil pred jeho sudcami.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz: )

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

2. sedalen, 1. hlas, podoben Lík ánkelskij:

Syn, čo je s Otcom na svätom tróne, * prišiel na zem a narodil sa z Panny. * Mládenčekom bol ten, čo je rokmi neopísateľný. * A tak ho prijal Simeon na ruky, * radoval sa a volal: * „Teraz, keď si už potešil svojho služobníka, * prepustíš ma, Dobrotivý.”

Sláva i teraz, ten istý sedalen

Polyjelej

Žalm 134

(zvyčajne sa prednáša iba skrátená verzia, teda len hrubo zvýraznené verše)

Chváľte meno Pánovo, aleluja, * chváľte ho, služobníci Pánovi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Ktorí ste v dome Pánovom a na nádvoriach domu nášho Boha. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; * ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Veď si Pán vyvolil Jakuba, * Izraela za svoje vlastníctvo. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Ja viem, že Pán je veľký, * že náš Boh je nad všetkými bohmi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Čokoľvek Pán chce, urobí na nebi i na zemi, * v mori a vo všetkých priepastiach. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Od kraja zeme privádza oblaky, * bleskami vyvoláva dážď. * Aleluja, aleluja, aleluja.

On pobil prvorodených Egypta, * ľudí aj zvieratá. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky * proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom. * Aleluja, aleluja, aleluja.

On porazil mnohé národy * a pozabíjal mocných kráľov: * Aleluja, aleluja, aleluja.

Sehona, kráľa amorejského, a Oga, kráľa Bášanu, * a všetkých kráľov kanaánskych. * Aleluja, aleluja, aleluja.

A ich krajinu dal do dedičstva, * do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Pane, tvoje meno trvá na veky * a tvoja pamiatka z pokolenia na pokolenie. Aleluja, aleluja, aleluja.

Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu * a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata, * sú dielom ľudských rúk. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Majú ústa, ale nehovoria, * majú oči, a nevidia. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Majú uši, ale nepočujú, * nie sú schopné ani dýchať ústami. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Nech sú im podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Dom Izraelov, zvelebuj Pána; dom Áronov, zvelebuj Pána. Dom Léviho, zvelebuj Pána; * Aleluja, aleluja, aleluja.

Všetci bohabojní, zvelebujte Pána. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Nech je zvelebený Pán zo Sionu, čo sídli v Jeruzaleme. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Žalm 135

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Boha nad bohmi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Pána nad pánmi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On jediný koná veľké zázraky, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On múdro stvoril nebesia, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On rozprestrel zem nad vodami, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On stvoril veľké svetlá, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Slnko, aby panovalo vo dne, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On pobil egyptských prvorodencov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On vyviedol Izraela spomedzi nich, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Mocnou rukou a vystretým ramenom, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On rozdelil Červené more na dve časti, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A Izraela previedol jeho stredom, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On previedol svoj ľud cez púšť, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On pobil význačných kráľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A pozabíjal mocných kráľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Sehona, kráľa amorejského, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A Oga, kráľa Bášanu, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; * Aleluja, aleluja.

A Ich krajinu dal za dedičstvo, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On pamätal na nás v našom ponížení, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A oslobodil nás od našich nepriateľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On dáva pokrm každému stvoreniu, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Boha nebies, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Velebenie sviatku

Velebíme ťa * Kriste, darca života, * a uctievame si tvoju prečistú Matku, * čo ťa podľa zákona priniesla do chrámu Pánovho.

Verš: Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, * svoje verše venujem kráľovi.

Verš: Môj jazyk * je ako pero rýchlopisca.

Verš: Ty si najkrajší * z ľudských synov.

Verš: Ty, najmocnejší, * pripáš si meč na bedrá;

Verš: Šťastne vytiahni, nasadni na voz * a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť.

Verš: Miluješ spravodlivosť * a nenávidíš neprávosť.

Verš: Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch, * zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.

Verš: Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; * on je tvoj Pán, vzdaj mu poklonu.

Verš: O tvoju priazeň * sa budú uchádzať veľmoži národa.

Verš: Pán prebýva vo svojom svätom chráme, * Pán tróni na nebesiach.

Verš: Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, * ako ty môj Boh a kráľ vstupuješ do svätyne.

Verš: Naplní nás blahobyt tvojho domu * a svätosť tvojho chrámu.

Verš: Tvojmu domu, Pane, * patrí posvätná úcta po všetky časy.

Verš: Na tvoje meno budem pamätať * vo všetkých pokoleniach.

Verš: S tvojimi svätými sa chcem spoliehať na tvoje meno, * lebo je dobré.

Sláva: I teraz: Aleluja! Aleluja! Aleluja! Sláva tebe, Bože! (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz: )

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo sa požehnáva tvoje meno a oslavuje sa tvoje kráľovstvo, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 4. hlas, podoben Udivísja Jósif:

Večný Bože, prišiel si na svet ako Dieťa. * A ty, najsvätejší, podrobuješ sa očiste, * aby si ma presvedčil, * že si z Panny prijal skutočné telo. * Presvedčil si aj Simeona, * že ťa uvítal ako vteleného Boha * a bozkal ako svoj Život. * Vo svojej starobe sa radoval a volal: * „Prepusť ma už, Pane, zdroj všetkého života, * lebo ťa videli moje oči.“

Sláva i teraz, opakuje sa sedalen

Stepenna, 4. hlas

Od mladosti mojej * stíhajú ma mnohé strasti. * Ale zastaň sa ma * a zachráň ma, Spasiteľ.

Vy, čo v nenávisti máte Sion, * zahanbite sa pred Pánom, * lebo budete zničení * ako tráva ohňom.

Sláva, 4. hlas

Svätým Duchom * každá duša sa živí * a čistotou sa povznáša, * skveje sa leskom * tajuplnej Božej Trojice.

I teraz, 4. hlas

Svätý Duch napĺňa * studnice milosti * a nimi oživuje * všetko tvorstvo.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Pokoj všetkým.

Diakon: Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, 4. hlas

Na tvoje meno budem pamätať * vo všetkých pokoleniach.

Verš: Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, * svoje verše venujem kráľovi.

Diakon: Modlime sa k Pánovi.

Kňaz: Svätý si, Bože náš, a vo svätyni prebývaš, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Ľud opakuje po každom verši: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Verš: Chváľte Boha v jeho svätyni.

Verš: Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Kňaz: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša.

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Diakon: Vnímajme!

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša, zač. 8; Lk 2, 25 – 32.

V tom čase žil v Jeruzaleme muž menom Simeon, človek spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával potechu Izraela, a Svätý Duch bol na ňom. Jemu Svätý Duch vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Krista. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.”

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva, 6. hlas

Na príhovor svätých apoštolov, * Milostivý, očisť * množstvo našich hriechov.

I teraz, 2. hlas

Na príhovor prečistej Bohorodičky, * Milostivý, očisť * množstvo našich hriechov.

Verš: Zmiluj sa, Bože, nado mnou, pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.

Stichira, 6. hlas:

(6. hlas) Nech sa dnes otvorí nebeská brána, * lebo večné Slovo Otcovo v čase telo prijalo, * hoci svojho Božstva sa nezrieklo. * V jeho štyridsiaty deň po narodení * Matkou sa necháva priniesť do chrámu zákona ako malé dieťa. * Starček ho prijíma na ruky a volá: * „Prepusť, Vládca, sluhu, * lebo moje oči videli tvoju spásu.“ * Prišiel si zachrániť ľudské pokolenie. * Pane, sláva tebe.

Diakon: Spas, Bože, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo. Navštív svoj svet milosrdenstvom a zľutovaním, pozdvihni slávu pravoverných kresťanov a zošli na nás svoje bohaté milosrdenstvo; na prosby našej prečistej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny; mocou úctyhodného a životodarného kríža; pod ochranou úctyhodných nebeských beztelesných mocností; na prosby ctihodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána; svätých slávnych a všechválnych apoštolov; našich svätých otcov a veľkých učiteľov celého sveta i svätiteľov: Bazila Veľkého, Gregora Teológa a Jána Zlatoústeho; našich svätých otcov alexandrijských arcibiskupov Atanáza a Cyrila; nášho otca svätého Mikuláša arcibiskupa, lýcijskomyrského divotvorcu; svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov; svätého apoštolom rovného veľkého kniežaťa Vladimíra; svätého hieromučeníka Jozafáta; blažených hieromučeníkov Pavla a Vasiľa, prešovských biskupov; blaženého hieromučeníka Teodora, mukačevského biskupa; blaženého hieromučeníka Metoda, michalovského protoigumena; svätých slávnych mučeníkov víťazných v dobrom boji; našich prepodobných a bohonosných otcov Antona a Teodózia Pečerských a ostatných našich prepodobných a bohonosných otcov i matiek; svätých a spravodlivých Pánových predkov Joachima a Anny a všetkých svätých, prosíme ťa, najmilostivejší Pane, vypočuj nás hriešnych, ktorí sa k tebe modlíme, a zmiluj sa nad nami.

Kňaz: Milosťou a štedrosťou i láskou k ľuďom tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kánon, 3. hlas

1. pieseň. Irmos: Svojho času slnko vysušilo morskú hlbinu * a voda stála ako mohutná hradba na obidvoch stranách. * Ľud suchou nohou prechádzal a Bohu vďaky vzdával: * Spievajme Pánovi, lebo sa veľmi preslávil.

3. pieseň. Irmos: Ty si sila tých, čo v teba skladajú nádej. * Upevni, Pane, svoju Cirkev. * Veď si ju vykúpil svojou drahocennou krvou.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz: )

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 4. hlas, podoben Udivísja Jósif:

Na sinajskej hore mohol Mojžiš uzrieť len odchádzajúceho Boha. * Po búrnom mraku a víchrici počul len slabý hlas Boží. * Simeon však držal na svojich rukách vteleného Boha * a s radosťou túžil prejsť zo života do večnosti. * Preto vrúcne volal: * „Teraz, Pane, prepusť svojho služobníka!“

4. pieseň. Irmos: Kriste, tvoja všemohúca moc pokryla nebesia. * Vystúpil si z lona svojej Matky * ako zo stánku Svätyne. * A v chráme svojej slávy si sa zjavil na rukách starcových. * Všetko si naplnil svojou chválou.

5. pieseň. Irmos: Keď Izaiáš uzrel vo videní Boha, * sediaceho na vysokom a vznešenom tróne, * obklopeného cherubínmi slávy, * volal: „Ó, ja, nešťastný! * Videl som Boha, ktorý prijme telo. * Videl som Svetlo, čo nikdy nehasne * a ovláda celý svet.“

6. pieseň. Irmos: Keď Simeon vlastnými očami uzrel Spásu, * tú, čo Boh poslal ľudstvu, * zaspieval ti, Kriste: * „Pane, ty si môj Boh.“

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz: )

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kondák, 1. hlas

Ty, čo si svojím narodením posvätil panenské lono * a požehnal ruky Simeona, ako bolo vhodné, * aj teraz si nás predišiel a spasil, Kriste Bože. * Obdaruj však pokojom štáty, čo sa zmietajú v bojoch * a posilni vlády, ktoré si si obľúbil, ** jediný Milujúci ľudí.

Ikos

Ponáhľajme sa k Bohorodičke, aby sme videli jej Syna, * ako ho nesie do chrámu k Simeonovi. * Nebeskí anjeli s obdivom naň hľadia a hovoria: * „Vidíme na zemi úžasné a preslávne veci. * Nedajú sa pochopiť ani slovom vyjadriť. * Na rukách nesú Adamovho Stvoriteľa ako malé Dieťa. * Ten, ktorého nemôžu objať nebesia, spočíva v náruči starca. * Slovo utajené v Otcovi z lásky k ľuďom * nie ako Boh, ale ako človek sa dáva poznať.“

7. pieseň. Irmos: Oslavujeme ťa, Slovo Božie, * lebo si prijal telo z nepoškvrnenej Panny * a mládencom, svojim oslavovateľom, * zmenil si oheň na lahodnú rosu. * Preto ťa vrúcne velebíme: * „Požehnaný si, Pane, Bože našich Otcov.“

8. pieseň. Irmos: Traja mládenci * vhodení do neznesiteľných plameňov * vrúcne sa modlili. * Ale ohňom nedotknutí * piesňou Boha chválili: * „Dobrorečte Pánovi všetky diela Pánove. * Chváľte a vyvyšujte ho na veky.“

Diakon: Bohorodičku a Matku Svetla piesňami zvelebujme.

Medzispev: Bohorodička Panna, * nádej kresťanov, * priviň, zachráň a spas v teba dúfajúcich.

Medzispev: Bohorodička Panna, * dobrotivá ochrankyňa sveta, * zachovaj nás a ochraňuj * od všetkých bied a úzkostí.

9. pieseň. Irmos: V tieňovom a písanom Zákone vidíme obraz, veriaci, * lebo každý mužského pohlavia, ktorý otvára lono, * je zasvätený Bohu. * Preto zvelebujeme prvorodené Slovo večného Otca, * prvorodeného Syna Matky, čo muža nepoznala.

Medzispev: Zvelebuj, moja duša, Pannu, najvznešenejšiu zo všetkých nebešťanov, * nepoškvrnenú Bohorodičku

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz: )

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Svitilen

Duchom vedený starec prišiel do svätyne * a vzal na svoje ruky Vládcu a Zákonodarcu a vrúcne prosil: * „Teraz ma zbav pút tela v pokoji, ako si mi sľúbil, * lebo moje oči videli Svetlo pohanov a slávu Izraela.“ (trikrát)

Chvály, 4. hlas

Žalm 148

Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. * Chváľte Pána z nebies, chváľte ho na výsostiach. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; – chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, –oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha,– vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, starci a junáci nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.

Žalm 149

Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy.

Verš: Aby ich súdili podľa písaného práva. * Všetkým jeho svätým to bude na slávu.

Žalm 150

Verš: Chváľte Pána v jeho svätyni! * Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Verš: Chváľte ho za jeho činy mohutné; * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť.

(4. hlas, podoben Dál jesí známenije:) Láskyplný Boh splnil predpisy zákona. * Dáva sa priniesť do chrámu a Simeon ho prijíma na svoje ruky.* Pokorne prosí toho, ktorí ho naplnil blaženosťou: * „Ráč ma už prepustiť, Pane, * lebo som ťa dnes videl v smrteľnom tele, * hoci si Pán života a vládneš nad smrťou.“

Verš: Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou.

Zjavil si sa, Pane, ako Svetlo na osvietenie Pohanov, * lebo ty si Slnko pravdy. * Splnil si staré predpisy * a zjavil si počiatok Nového zákona milosti. * Keď ťa uzrel Simeon, pokorne prosil: * „Zbav ma smrteľného tela, * lebo ťa dnes videli moje oči.“

Verš: Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou.

Ako Boh si sa neodlúčil od Otca, * lež dobrovoľne si prijal telo. * Objímali ťa ruky panenskej Matky. * A ty, Všemohúci, čo všetko držíš v ruke, * spočinul si na ruke Simeona. * A on ťa pokorne prosil: * „Prepusť ma teraz v pokoji, Vládca. * Už ťa videli moje oči.“

Verš: Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Simeon dnes berie na ruky Pána slávy, * ktorého Mojžiš videl na Sinaji oblakom zahaleného. * On hovoril skrze prorokov * a svojmu ľudu dával zákony. * Jeho Dávid ospevuje v žalmoch. * Všetko sa pred ním trasie, * a predsa je plný milosrdenstva.

Sláva i teraz, 6. hlas

Kriste, Bože, * zo starcových rúk ako z trónu cherubínov * ráčil si sa k nám dnes skloniť. * Spas nás vo svojej dobrote * a zachráň nás pred mukami pekla, * čo ťa vrúcne vzývame.

Kňaz: Sláva tebe, ktorý si nám zjavil svetlo.

Veľké slávoslovie

Sláva Bohu na nebi * a mier na zemi. * V ľuďoch dobrá vôľa. * Chválime ťa, velebíme ťa. * Klaniame sa ti, oslavujeme ťa. * Dobrorečíme ti pre nesmiernu tvoju slávu, Pane a Kráľu nebeský, * Bože, Otče, všemohúci Vládca, * Pane náš a jednorodený Synu, Ježišu Kriste i Svätý Duchu, Pane Bože. * Baránku Boží, Synu Otca. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, prijmi naše modlitby. * Ty, čo sedíš po pravici Otcovej, zmiluj sa nad nami. * Len ty sám si svätý, ty jediný si Pán, * Ježiš Kristus v sláve Boha Otca. Amen. * Každý deň ťa budeme velebiť a tvoje meno chváliť navždy a naveky. * Ráč nás, Pane, v tento deň zachrániť od hriechu. * Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, bol si naše útočisko z pokolenia na pokolenie. * Riekol som: Pane, zmiluj sa nado mnou a uzdrav moju dušu, lebo som sa prehrešil proti tebe. * Pane, k tebe sa utiekam. * Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. * Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uzrieme svetlo. * Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva, i teraz:

Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Tropár, 1. hlas

Raduj sa, milostiplná Bohorodička, Panna, * lebo z teba vzišlo Slnko pravdy, Kristus, Boh náš. * On je svetlo tých, čo prebývajú v temnotách. * Veseľ sa aj ty, starec spravodlivý, * lebo si mal v náručí Spasiteľa našich duší, ** toho, čo nám daroval vzkriesenie.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (40x)

Sláva, i teraz:)

Diakon: Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Po každej prosbe ľud odpovedá: Pane, zmiluj sa. (3x)

Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva: I teraz: )

Vykonajme našu rannú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celé ráno prežité v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe ľud odpovedá: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení, prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si dobrý a láskyplný Boh, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

A kňaz hovorí potichu túto modlitbu:

Najsvätejší Pane, ktorý žiješ na výsostiach a svojím vševidiacim okom sleduješ každú bytosť, pred tebou sme sklonili svoju dušu i telo. A prosíme ťa, Svätý svätých: požehnaj nás svojou neviditeľnou rukou zo svojho svätého príbytku. Vo svojej dobrote a láske odpusť nám všetky poklesky vedomé i nevedomé. A našej duši i telu udeľ potrebné milosti.

Kňaz: Lebo ty nás miluješ a chrániš, Bože náš, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Premúdrosť!

Ľud: Požehnaj.

Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen. Upevni, Bože, pravú vieru na veky vekov.

Kňaz: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.

Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Kňaz: Kristus, ktorý na našu spásu dobrovoľne spočíval v náručí spravodlivého Simeona, na prosby svojej prečistej Matky, svätých, slávnych a všechválnych apoštolov a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Čestnejšia si: Sláva i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen. Ornament