Ap. 145. začalo - radové 27.7.

Bratia, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. Skúška, ktorá na vás dolieha, je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať. Preto, moji milovaní, utekajte pred modloslužbou. Hovorím vám ako rozumným. Posúďte sami, čo hovorím: Nie je čaša požehnania, ktorú požehnávame, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele? Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe. Pozrite na Izrael podľa tela: nemajú azda tí, čo jedia obety, účasť aj na oltári? Čo tým chcem povedať? Že modla je niečo? Alebo že to, čo bolo obetované modlám, je niečo? Ale to, čo obetujú, obetujú démonom, a nie Bohu. A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi démonov. Nemôžete piť Pánovu čašu aj čašu démonov; nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na stole démonov. Alebo chceme dráždiť Pána? Sme azda silnejší ako on?