Ap. 31. začalo 17.5.

V tých dňoch, keď Barnabáš a Pavol splnili svoju úlohu, vrátili sa z Jeruzalema do Antiochie a vzali so sebou Jána, ktorý sa volá Marek. V cirkvi, ktorá bola v Antiochii, boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Simeon, ktorého volali Niger, Lucius z Cyrény, Manaen, ktorý bol vychovaný s tetrarchom Herodesom, a Šavol. Ako slúžili Pánovi a postili sa, povedal Svätý Duch: „Oddeľte mi Barnabáša a Šavla na dielo, na ktoré som ich povolal.“ Oni sa postili a modlili, vložili na nich ruky a prepustili ich. A oni, vyslaní Svätým Duchom, došli do Seleucie a stade sa preplavili na Cyprus. Keď prišli do Salamíny, hlásali Božie slovo v židovských synagógach. Mali so sebou aj Jána ako pomocníka. A keď prešli celým ostrovom až do Pafu, stretli istého čarodejníka, falošného proroka, Žida menom Barjezu. Bol u prokonzula Sergia Pavla, ktorý bol rozumný muž. Ten si pozval Barnabáša a Šavla, lebo chcel počuť Božie slovo. Ale Elymas, čarodejník – lebo tak sa prekladá jeho meno –, im odporoval a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery. Vtedy Šavol, ktorý sa volá aj Pavol, naplnený Svätým Duchom, pozrel naňho a povedal: „Diablov syn, plný každého podvodu a každého klamstva, nepriateľ akejkoľvek spravodlivosti, neprestaneš prevracať priame cesty Pánove?! A teraz pozri, doľahne na teba Pánova ruka: oslepneš a istý čas nebudeš vidieť slnko.“ Vtom naňho padla mrákota a tma, tápal dookola a hľadal, kto by mu podal ruku. Keď prokonzul videl, čo sa stalo, žasol nad Pánovým učením a uveril.