Jeréj: Blahoslovén Bóh náš, vsehdá nýňi i prísno i vo víki vikóv. (ášče že ňísť jeréja moľáščasja, načinájem: Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Iisúse Christé Bóže náš, pomíluj nás. )
I mý: Amíň.
Sláva Tebí Bože náš, sláva Tebí.
Carjú nebésnyj, uťišiteľu, dúše ístiny, íže vezďí sýj i vsjá ispolňájaj, sokróvišče blahích i žízni podáteľu, priidí i vselísja v ný, i očísti ný ot vsjákija skvérny, i spasí, bláže, dúšy náša.
Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.
Hóspodi, pomíluj. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.
Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.
Amíň.
Hóspodi, pomíluj. (6x)
Hóspodi, pomíluj. (6x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Priidíte, poklonímsja carévi nášemu Bóhu.
Priidíte, poklonímsja, Christú, carévi, nášemu Bóhu.
Priidíte, poklonímsja, i pripadém samomú Hóspodu Iisúsu Christú, carévi i Bóhu nášemu.
Psalóm 53
Bóže, vo ímja Tvojé spasí mjá, * i v síľi Tvojéj sudí mí.
Bóže, uslýši molítvu mojú, * vnuší hlahóly úst mojích.
Jáko čuždíji vostáša na mjá i krípcyji vzyskáša dúšu mojú, * i ne predložíša Bóha préd sobóju.
Sé bo Bóh pomohájet mí, * i Hospóď Zastúpnik duší mojéj.
Otvratít zlája vrahóm mojím, * ístinoju Tvojéju potrebí ích.
Vóleju požrú Tebí, * Ispovímsja ímeni Tvojemú, Hóspodi,
jáko bláho, jáko ot vsjákija pečáli izbávil mjá jesí, * i na vrahí mojá vozzrí óko mojé.
Psalóm 54
Vnuší, Bóže, molítvu mojú * i ne prézri molénija mojehó.
Vonmí mí i uslýši mjá: * vozskorbích pečáliju mojéju i smjatóchsja.
Ot hlása vrážija i ot stužénija hríšniča, * jáko ukloníša na mjá bezzakónije i vo hňívi vraždováchu mí.
Sérdce mojé smjatésja vo mňí * i bojázň smérti napadé na mjá.
Strách i trépet prijíde na mjá * i pokrý mjá ťmá.
I rích: któ dást mí kriľí, jáko holubíňi * i poleščú, i počíjú
Sé udalíchsja bíhaja * i vodvoríchsja v pustýni.
Čájach Bóha, spasájuščaho mjá * ot malodúšija i ot búri.
Potopí, Hóspodi, i razďilí jazýki ích: * jáko víďich bezzakónije i prerikánije vo hráďi.
Dném i nóščiju obýdet i po sťinám jehó. * Bezzakónije i trúd posreďí jehó i neprávda.
I ne oskuďí * ot stóhn jehó lichvá i lésť.
Jáko ášče by vráh ponosíl mí, preterpíl bých úbo, * i ášče bý nenavíďaj mjá na mjá veleríčeval, ukrýl bých sjá ot nehó.
Tý že, čelovíče ravnodúšne, * vladýko mój i znájemyj mój,
íže kúpno naslaždálsja jesí so mnóju brášen, * v domú Bóžiji chodíchom jedinomyšlénijem.
Da prijídet že smérť na ňá, i da snídut vo ád žívi, * jáko lukávstvo v žilíščach ích, posreďí ích.
Áz k Bóhu vozzvách, * i Hospóď uslýša mjá.
Véčer i zaútra, i polúdne povím, * i vozviščú, i uslýšit hlás mój.
Izbávit mírom dúšu mojú ot približájuščichsja mňí, * jáko vo mnózi bjáchu so mnóju.
Uslýšit Bóh i smirít já, Sýj préžde vík. * Ňísť bo ím izminénija, jáko ne ubojášasja Bóha.
Prostré rúku svojú na vozdajánije, * oskverníša zavít Jehó.
Razďilíšasja ot hňíva licá Jehó, i priblížišasja serdcá ích, * umjáknuša slovesá ích páče jeléja, i tá súť stríly.
Vozvérzi na Hóspoda pečáľ tvojú, i Tój ťá prepitájet, * ne dást vo vík molvý právedniku.
Tý že, Bóže, nizvedéši ích vo studenéc istľínija, * múžije krovéj i ľstí ne prepolovját dnéj svoích. Áz že, Hóspodi, upováju na Ťá.
Psalóm 90
Živýj v pómošči Výšňaho, * v króvi Bóha Nebésnaho vodvorítsja.
Rečét Hóspodevi: zastúpnik mój jesí i pribížišče mojé, * Bóh mój, i upováju na Nehó.
Jáko Tój izbávit ťá ot síti lóvči, * i ot slovesé mjatéžna,
pleščmá Svojíma osinít ťá, i pod kriľi Jehó naďíješisja: * orúžijem obýdet ťá ístina Jehó.
Ne ubojíšisja ot strácha noščnáho, * ot strilý leťáščija vo dní,
ot véšči vo ťmí prechoďášija, * ot srjášča, i bísa polúdennaho.
Padét ot strány tvojejá týsjašča, * i ťmá odesnúju tebé, k tebí že ne priblížitsja,
obáče očíma tvojíma smótriši, * i vozdajánije hríšnikov úzriši.
Jáko Tý, Hóspodi, upovánije mojé, * Výšňaho položíl jesí pribížišče Tvojé.
Ne priídet k tebé zló, * i rána ne priblížitsja ťilesí tvojemú,
jáko Ánhelom Svoím zapovísť o tebí, * sochraníti ťá vo vséch putéch tvojích.
Na rukách vózmut ťá, * da ne kohdá pretknéši o kámeň nóhu tvojú,
na áspida i vasilíska nastúpiši, * i poperéši ľvá i zmíja.
Jáko na Mjá upová, i izbávľu í: * pokrýju í, jáko pozná ímja Mojé.
Vozzovét ko Mňí, i uslýšu jehó: * s ním jésm v skórbi, izmú jehó, i proslávľu jehó,
dolhotóju dnéj ispólňu jehó, * i javľú jemú spasénije Mojé.
Sláva, i nýňi:
Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)
Hóspodi, pomíluj. (3x)
Sláva, i nýňi:
Psalóm 109
Rečé Hospóď Hóspodevi mojemú: sidí odesnúju Mené, * dóndeže položú vrahí Tvojá podnóžije nóh Tvojích.
Žézl síly póslet tí Hospóď ot Sijóna, * i hospóďstvuj posreďí vrahóv Tvojích.
S Tobóju náčalo v déň síly Tvojejá, vo svítlostech svjatých Tvojích, * iz čréva préžde dennícy rodích Ťá.
Kľátsja Hospóď i ne raskájetsja: * Tý jeréj vo vík, po čínu Melchisedékovu.
Hospóď odesnúju Tebé * sokrušíl jésť v déň hňíva Svojehó carí.
Súdit vo jazýcich, ispólnit padénija, * sokrušít hlavý na zemlí mnóhich.
Ot potóka na putí pijét, * sehó rádi voznesét hlavú.
Allilúija, Psalóm 110
Ispovímsja Tebí, Hóspodi, vsím sérdcem mojím * v sovíťi právych i sónmi.
Vélija ďilá Hospódňa, * izýskana vo vsích vóľach Jehó.
Ispovídanije i velikoľípije ďílo Jehó * i právda Jehó prebyvájet v vík víka.
Pámjať sotvoríl jésť čudés Svojích, * mílostiv i ščédr Hospóď.
Píšču dadé bojáščymsja Jehó, * pomjanét v vík zavít Svój.
Kríposť ďíl Svojích vozvistí ľúdem Svojím, * dáti ím dostojánije jazýk.
Ďilá rúk Jehó ístina i súd, * vírny vsjá zápovidi Jehó,
utveržény v vík víka, * sotvorény vo ístiňi i pravoťí.
Izbavlénije poslá ľúdem Svojím: zapovída v vík zavít Svój; * svjáto i strášno ímja Jehó.
Načálo premúdrosti strách Hospódeň, rázum že bláh vsím tvorjáščym í. * Chvalá Jehó prebyvájet v vík víka.
Allilúija, Psalóm 111
Blažén múž, bojájsja Hóspoda, * v zápovidech Jehó voschóščet ziló.
Síľno na zemlí búdet símja jehó, * ród právych blahoslovítsja:
sláva i bohátstvo v domú jehó, * i právda jehó prebyvájet v vík víka.
Vozsijá vo tmí svít právym, * mílostiv i ščédr, i práveden.
Bláh múž, ščédrja i dajá: ustrójit slovesá svojá na suďí, * jáko v vík ne podvížitsja.
V pámjať víčnuju búdet právednik. * Ot slúcha zlá ne uboítsja,
hotóvo sérdce jehó upováti na Hóspoda. * Utverdísja sérdce jehó, ne ubojítsja, dóndeže vozzrít na vrahí svojá.
Rastočí, dadé ubóhim, právda jehó prebyvájet vo vík víka, * róh jehó voznesétsja v slávi.
Hríšnik úzrit i prohňívajetsja, zubý svojími poskrežéščet i rastájet, * želánije hríšnika pohíbnet.
Sláva, i nýňi:
Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)
Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:
Allilúija, Psalóm 112
Chvalíte, ótrocy, Hóspoda, * chvalíte ímja Hospódne.
Búdi ímja Hospódne blahoslovénno * ot nýňi i do víka.
Ot vostók sólnca do západ * chváľno ímja Hospódne.
Vysók nad vsími jazýki Hospóď: * nad nebesý sláva Jehó.
Któ jáko Hóspoď Bóh náš? * Na vysókich živýj
i na smirénnyja prizirájaj * na nebesí i na zemlí,
vozdvizájaj ot zemlí níšča * i ot hnóišča vozvyšájaj ubóha,
posadíti jehó s kňázi, * s kňázi ľudéj svoích,
vseľája neplódov v dóm, * máter o čáďich veseľáščusja.
Allilúija, Psalóm 113
Vo ischóďi Izráilevi ot Jehípta, * dómu Iákovľa iz ľudéj várvar,
býsť Judéja svjatýňa Jehó, * Izráil óblasť Jehó.
Móre víďi i pobižé, * Jordán vozvratísja vspjáť,
hóry vzyhrášasja, jáko ovní, * i chólmi, jáko áhncy óvčiji.
Čtó tí jésť, móre, jáko pobíhlo jesí? * I tebí, Jordáne, jáko vozvratílsja jesí vspjáť?
Hóry, jáko vzyhrástesja, jáko ovní, i chólmi, * jáko áhncy óvčiji?
Ot licá Hospódňa podvížesja zemľá, * ot licá Bóha Jákovľa,
obráščšaho kámeň vo jezéra vodnája * i nesikómyj vo istóčniki vodnýja.
Ne nám, Hóspodi, ne nám, no ímeni Tvojemú * dážď slávu, o mílosti Tvojéj i ístiňi Tvojéj.
Da ne kohdá rekút jazýcy: * hďí jésť Bóh ích.
Bóh že náš na nebesí i na zemlí, * vsjá jelíka voschoťí, sotvorí.
Ídoli jazýk srebró i zláto, * ďilá rúk čelovíčeskich.
Ustá ímut, i ne vozhlahóľut, * óči ímut i ne úzrjat,
úši ímut, i ne uslýšat, * nózdri ímut, i ne oboňájut,
rúci ímut, i ne osjážut, nózi ímut, i ne pójdut, * ne vozhlasját hortánem svojím.
Podóbni ím da búdut tvorjáščiji já, * i vsí naďíjuščijisja na ňá.
Dóm Izráilev upová na Hóspoda: * pomóščnik i zaščítiteľ ím jésť.
Dóm Aaróň upová na Hóspoda: * pomóščnik i zaščítiteľ ím jésť.
Bojáščijisja Hóspoda upováša na Hóspoda: * pomóščnik i zaščítiteľ ím jésť.
Hospóď pomjanúv ný blahoslovíl jésť nás, * blahoslovíl jésť dóm Izráilev, blahoslovíl jésť dóm Aaróň,
blahoslovíl jésť bojáščyjasja Hóspoda, * mályja s velíkimi.
Da priložít Hospóď na vý, * na vý i na sýny váša.
Blahoslovéni vý Hóspodevi, * sotvóršemu nébo i zémľu.
Nebó nebesé Hóspodevi, * zemľú že dadé synovóm čelovíčeskim.
Ne mértviji voschváľat Ťá, Hóspodi, * nižé vsí nizchoďáščiji vo ád,
no mý, živíji, * blahoslovím Hóspoda ot nýňi i do víka.
Allilúija, Psalóm 114
Vozľubích, jáko uslýšit Hospóď * hlás molénija mojehó,
jáko prikloní úcho Svojé mňí, * i vo dní mojá prizovú.
Objáša mjá boľízni smértnyja, bídy ádovy obritóša mjá, * skórb i boľízň obritóch, i ímja Hospódne prizvách:
o, Hóspodi, izbávi dúšu mojú. * Mílostiv Hospóď i práveden, i Bóh náš mílujet.
Chraňáj mladéncy Hospóď: * smiríchsja, i spasé mjá.
Obratísja, dušé mojá, v pokój tvój, * jáko Hospóď blahoďíjstvova ťá.
Jáko izját dúšu mojú ot smérti, * óči mojí ot sléz i nózi mojí ot popolznovénija.
Blahouhoždú pred Hóspodem * vo straňí živých.
Sláva, i nýňi:
Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)
Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:
Allilúija, Psalóm 115
Virovach, ťímže vozhlahólach, * áz že smiríchsja ziló.
Áz že rích vo izstupléniji mojém: * vsják čelovík lóž.
Čtó vozdám Hóspodevi o vsích, * jáže vozdadé mí?
Čášu spasénija prijimú * i ímja Hospódne prizovú,
molítvy mojá Hóspodevi vozdám * pred vsími ľuďmí Jehó.
Čestná pred Hóspodem * smérť prepodóbnych Jehó.
O, Hóspodi, áz ráb Tvój, áz ráb Tvój i sýn rabýni Tvojejá; * rasterzál jesí úzy mojá.
Tebí požrú žértvu chvalý, * i vo ímja Hospódne prizovú.
Molítvy mojá Hóspodevi vozdám * pred vsími ľuďmí Jehó,
vo dvórich dómu Hospódňa, * posreďítebé, Jerusalíme.
Allilúija, Psalóm 116
Chvalíte Hóspoda vsí jazýcy, * pochvalíte Jehó vsí ľúdije,
jáko utverdísja mílosť Jehó na nás, * i ístina Hospódňa prebyvájet vo vík.
Allilúija, Psalóm 117
Ispovídajtesja Hóspodevi, jáko bláh, * jáko vo vík mílosť Jehó.
Da rečét úbo dóm Izráilev: jáko bláh, * jáko vo vík mílosť Jehó.
Da rečét úbo dóm Aaróň: jáko bláh, * jáko vo vík mílosť Jehó.
Da rekút úbo vsí bojáščijisja Hóspoda: jáko bláh, * jáko vo vík mílosť Jehó.
Ot skórbi prizvách Hóspoda, * i uslýša mjá v prostránstvo.
Hospóď mňí pomóščnik, i ne ubojúsja, * čtó sotvorít mňí čelovík?
Hospóď mňí pomóščnik, * i áz vozzrjú na vrahí mojá.
Bláho jésť naďíjatisja na Hóspoda, * néželi naďíjatisja na čelovíka.
Bláho jésť upováti na Hóspoda, * néželi upováti na kňázi.
Vsí jazýcy obydóša mjá, * i ímenem Hospódnim protivľáchsja ím,
obyšédše obydóša mjá, * i ímenem Hospódnim protivľáchsja ím,
obydóša mjá, jáko pčély sót, i razhoríšasja, * jáko óhň v térniji, i ímenem Hospódnim protivľáchsja ím.
Otrinovén prevratíchsja pásti, * i Hospóď priját mjá.
Kríposť mojá i pínije mojé Hospóď, * i býsť mí vo spasénije.
Hlás rádosti i spasénija v selénijich právednych: * desníca Hospódňa sotvorí sílu.
Desníca Hospódňa voznesé mjá, * desníca Hospódňa sotvorí sílu.
Ne umrú, no žív búdu, * i povím ďilá Hospódňa.
Nakazúja nakazá mjá Hospóď, * smérti že ne predadé mjá.
Otvérzite mňí vratá právdy, * všéd v ňá ispovímsja Hóspodevi.
Sijá vratá Hospódňa, * právedniji vnídut v ňá.
Ispovímsja Tebí, jáko uslýšal mjá jesí, * i býl jesí mňí vo spasénije.
Kámeň, jehóže nebrehóša zížduščiji, * séj býsť vo hlavú úhla:
ot Hóspoda býsť séj, * i jésť díven vo očesích nášich.
Séj déň, jehóže sotvorí Hospóď, * vozrádujemsja i vozveselímsja vóň.
O, Hóspodi, spasí že, * o Hóspodi, pospiší že.
Blahoslovén hrjadýj vo ímja Hospódne, * blahoslovíchom vý iz dómu Hospódňa.
Bóh Hospóď, i javísja nám: * sostávite prázdnik vo učaščájuščich do róh oltarévych.
Bóh mój jesí Tý, i Ispovímsja Tebí, Bóh mój jesí Tý, i voznesú Ťá. * Ispovímsja Tebí, jáko uslýšal mjá jesí, i býl jesí mňí vo spasénije.
Ispovídajtesja Hóspodevi, jáko bláh, * jáko vo vík mílosť Jehó.
Sláva, i nýňi:
Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)
Hóspodi, pomíluj. (3x)
Tropár, hlás 2.
Íže v šestýj déň že i čás, na kresťí prihvoždéj, * v rají derznovénnyj Adámov hrích, i sohrišénij nášych rukopisánije razderí, ** Christé Bóže, i spasí nás.
Stích 1: Vnuší, Bóže, molítvu mojú, i ne prézri molénija mojehó.
Íže v šestýj déň že i čás, na kresťí prihvoždéj, * v rají derznovénnyj Adámov hrích, i sohrišénij nášych rukopisánije razderí, ** Christé Bóže, i spasí nás.
Stích 2: Áz k Bóhu vozzvách, i Hóspoď uslýša mjá.
Íže v šestýj déň že i čás, na kresťí prihvoždéj, * v rají derznovénnyj Adámov hrích, i sohrišénij nášych rukopisánije razderí, ** Christé Bóže, i spasí nás.
Sláva, i nýňi, Bohoródičen:
Jáko ne ímamy derznovénija za premnóhija hrichí náša: * ty íže ot tebé róždšahosja molí, Bohoródice Ďívo: * mnóho bo móžet molénije máterneje ko blahosérdiju Vladýki. * Ne prézrí hríšnych moľbý, vsečístaja, * jáko mílostiv jésť í spastí mohíj, * íže i stradáti o nás izvólivyj.
Tropár proróčestva, hlás 3. Zastúpnik náš Bóh Jákovľ, i zaščítiteľ jésť v déň pečáľi.
Sláva, i nýňi, tójže: Zastúpnik náš Bóh Jákovľ, i zaščítiteľ jésť v déň pečáľi.
Prokímen, psalóm 87, hlás 6: Níšč jésm áz, i v truďích ot júnosti mojejá.
Stích: Hóspodi Bóže spasénija mojehó, vo dní vozzvách, i v noščí pred tobóju.
proróčestva Isáijina čténije.
[Hlavá 40, st. 18- 31.] Táko hlahólet Hospóď: komú upodóbiste Hóspoda, i kójemu podóbiju upodóbiste jehó? Jedá óbraz sotvorí drevoďílateľ, ilí zlátar slijáv zláto pozlatí jehó, ilí podóbijem sotvorí jehó? Drévo bo nehnijúščeje izbirájet drevoďílateľ, i múdri íščet, káko postávit óbraz jehó, i da ne pokolébletsja. Ne razumíste li, ne slýšaste li? Ne vozvistísja li vám ispérva? Ne razumíste li osnovánija zemlí, Soderžáj krúh zemlí, i živúščyja na néj áki prúhi: postávivyj nébo jáko kamáru, i prostér jé, jáko skíniju obitáti. Dajáj kňázi, áki ničtóže, vlaďíti, i zémľu, áki ničtóže sotvorí. Ne nasaďát bo, nižé nasíjut, i ne vkorenítsja v zemlí korénije ích: dchné na ních vítr, i izschóša, i búrja áki stéblije vózmet ích. Nýňi úbo komú mjá upodóbiste, i voznesúsja, rečé svjatýj? Vozzríte na vysotú očíma vášima, i vídite, któ sotvorí sijá vsjá? Nosjáj po čislú útvar svojú, i vsjá po ímeni prozovét ot mnóhija slávy, i v deržávi kríposti svojejá ničtóže utajísja ot tebé. Jedá bo rečéši Jákove, i čtó hlahólal jesí Izráiľu? Utaísja púť mój ot Bóha, i Bóh mój súd otjá i otstupí. I nýňi ne urazumíl li jesí? Ni lí slýšal jesí? Bóh víčnyj, Bóh ustróivyj koncý zemlí, ne vzálčet, nižé utrudítsja, nižé jésť izobrítenije premúdrosti jehó. Dajáj álčuščym kríposť, i neboľíznennym pečáľ. Vzálčut bo juňíjšiji, i utruďátsja júnoty, i izbránniji ne krípcy búdut: Terpjáščiji že Hóspoda izmiňát kríposť.
Prokímen, psalóm 88, hlás 6: Blažéni ľúdije víduščiji voskliknovénije.
Stích: Hóspodi, vo svíťi licá tvojehó pójdem.
Skóro da predvarját ný ščedróty Tvojá, Hóspodi, jáko obniščáchom ziló. Pomozí nám, Bóže Spáse náš, slávy rádi ímene Tvojehó, Hóspodi, izbávi nás, i očísti hríchí náša, ímene rádi tvojehó.
Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.
Hóspodi, pomíluj. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.
Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.
Amíň.
Troparí, hlás 2.
Spasénije soďílal jesí posreďí zemlí, Christé Bóže, * na kresťí prečísťiji rúci Tvojí prostérl jesí, * sobirája vsjá jazýki, zovúščyja: ** Hóspodi, sláva Tebí.
Sláva:
Prečístomu óbrazu Tvojemú poklaňájemsja, blahíj, * prosjášče proščénija prehrišénij nášich, Christé Bóže: * vóleju bo blahovolíl jesí plótiju vzýti na krést, * da izbáviši, jáže sozdál jesí ot rabóty vrážija. * Ťím blahodárstvenno vopijém Tí: * rádosti ispólnil jesí vsjá, Spáse náš, ** prišédyj spastí mír.
I nýňi: (v poneďiľnik, vtórnik i četvertók)
Milosérdija súšči istóčnik, * mílosti spodóbi nás, Bohoródice, * prízri na ľúdi sohrišívšyja, javí jáko prísno sílu tvojú: * na ťá bo upovájušče, rádujsja vopijém tí, ** jákože inohdá Havrijíl, bezplótnych archistratíh.
I nýňi: (sréda i pjatók) Krestobohoródičen:
Preproslávlena jesí, Bohoródice ďívo, pojém ťá: * krestóm bo sýna tvojehó nizložísja ád, * i smérť umertvísja, umerščvléniji vostáchom i životá spodóbichomsja, * ráj vosprijáchom, drévneje naslaždénije. * Ťím blahodarjášče slavoslóvim, * jáko deržávnaho Christá Bóha nášeho, ** i jedínaho mnohomílostivaho.
Hóspodi, pomíluj. (40x)
Íže na vsjákoje vrémja i na vsjákij čás, na nebesí i na zemlí poklaňájemyj i slávimyj, Bóže blahíj, dolhoterpilívyj i mnohomílostivyj, právednyja ľubjáj, i hríšnyja mílujaj, vsjá zovýj ko spaséniju, obiščánija rádi búduščich bláh: sám, Hóspodi, primí í náša v čás séj molítvy, i isprávi živót náš k zápovidem Tvojím, dúšy náša osvjatí i ťilesá očísti, pomyšlénija isprávi, rázum ucilomúdri i istrézvi, i izbávi nás ot vsjákija skórbi, zól i boľíznej, i ohradí nás svjatými ánhely Tvojími, jáko da opolčénijem ích sobľudájemi i nastavľájemi, dostíhnem v jedínstvo víry, i v rázum neprikosnovénnyja Tvojejá slávy: jáko blahoslovén jesí vo víki vikóv, amíň.
Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:
Čestňíjšuju Cheruvím i slávňijšuju bez sravnénija Serafím, bez istľínija Bóha Slóva róždšuju súščuju Bohoródicu ťá veličájem.
Ímenem Hóspodnim blahosloví ótče.
Jeréj: Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Iisúse Christé Bóže náš, pomíluj nás.
(ášče že ňísť jeréja moľáščasja, hlahólem: Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Iisúse Christé Bóže náš, pomíluj nás. )
Lík: Amiň.
Molitva sv. Jefrema:
Jerej: Hóspodi i Vladýko životá mojehó, duch unýnija, nebrežénija, ľubonačálija í prazdnoslóvija otžení ot mené. Poklon dozemnyj.
Duch že cilomúdrija i smirenomúdrija, terpínija í ľubvé dáruj mí nedostójnomu rabú tvojemú. Poklon dozemnyj.
Hóspodi Carjú, dážď mňí zríti mojá sohrišénija i ne osuždáti bráta mojehó, jáko blahoslovén jesí vo víki vikóv, amiň. Poklon dozemnyj.
12 malych poklónov, hlahóľušče na kíjždo poklón:
Bóže, mílostiv búdi mňi hríšnomu.
Bóže, očísti hrichí moja i pomíluj mjá.
Bez čislá sohriších, Hóspodi, prostí mjá.
i páki: Hóspodi i Vladýko životá mojehó, duch unýnija, nebrežénija, ľubonačálija í prazdnoslóvija otžení ot mené. Duch že cilomúdrija i smirenomúdrija, terpínija í ľubvé dáruj mí nedostójnomu rabú tvojemú. Hóspodi Carjú, dážď mňí zríti mojá sohrišénija i ne osuždáti bráta mojehó, jáko blahoslovén jesí vo víki vikóv, amiň. Poklon dozemnyj.
Táže:
Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.
Hóspodi, pomíluj. (3x)
Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.
I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.
Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.
Amíň.
Hospodi pomíluj. (12x)
Posém molítvu sijú:
Bóže i Hóspodi síl, i vsejá tvári soďíteľu, íže za milosérdije neizrečénnyja mílosti tvojejá, jedinoródnaho Sýna tvojehó, Hóspoda nášeho Isúsa Christá, nizposlávyj na spasénije róda nášeho: i čestným jehó krestóm, rukopisánije hrích nášich rasterzávyj, í pobidívyj ťím načála, i vlásti tmý: sám Vladýko čelovikoľúbče, prijmí i nás hríšnych blahodárstvennyja sijá í molébnyja molítvy, i izbávi nás ot vsjákaho vsehubíteľnaho, i mráčnaho hrichopadénija, í vsích ozlóbiti nás íščuščich vídimych í nevídimych vráh, prihvozdí stráchu tvojemú plóti náša, í ne ukloní serdéc nášich v slovesá ilí pomyšlénija lukávstvija, no ľubóviju tvojéju ujazví dúšy náša, da k tebí vsehdá vzirájušče, i jéže ot tebé svítom nastavľájemi, tebé nepristúpnaho i prisnosúščnaho zrjášče svíta, neprestánnoje tebí ispovídanije, í blahodarénije vozsylájem, beznačáľnomu Otcú, so jedinoródnym tvojím Sýnom, i vsesvjatým i blahím, i životvorjáščim tvojím Dúchom, nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.
Jeréj: Sláva tebi, Christé Bóže, upovánije náše, sláva tebí.
Lík: Sláva Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, i nýňi i prísno, i vo víki vikóv. Amíň. Hóspodi, pomíluj. (3x) Blahosloví.
Jeréj: Christós ístinnyj Bóh náš, molítvami prečístyja svojejá Mátere, prepodóbnych i bohonósnych otéc nášich i vsích svjatých, pomílujet i spasét nás, jáko bláh i čelovikoľúbec.
Lík: Amíň.
Ášče mírjan molítsja, hlahólet tókmo: Čestňíjšuju Cheruvím: Sláva, i nýňi: Hóspodi, pomíluj (3x) Hóspodi, blahosloví. Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Iisúse Christé Bóže náš, pomíluj nás. Amíň.