Ornament

Utreňa

Jerej: Sláva svjaťíj jedinosúščňij, i životvorjáščij, i nerazďilímij trójci, Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu], vsehdá nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Sláva vo výšnich Bóhu, i na zemlí mír v čelovícich blahovolénije. (3x)

Hóspodi, ustňí mojí otvérzeši i ustá mojá vozvisťát chvalú tvojú. (2x)

Psalóm 3.

Hóspodi, čtósja umnóžiša stužájuščiji mí? * mnózi vostájut na mjá. - Mnózi hlahóľut duší mojéj, * ňísť spasénija jemú v Bózi jehó. - Tý že, Hóspodi, zastúpnik mój jesí, * sláva mojá, i voznosjáj hlavú mojú. - Hlásom mojím ko Hóspodu vozzvách, * i uslýša mjá ot horý svjatýja svojejá. - Áz že usnúch i spách: * vostách, jáko Hóspoď zastúpit mjá. - Ne ubojúsja ot tém ľudéj, ókrest napádajuščich na mjá: * voskresní, Hóspodi, spasí mjá, Bóže mój. - Jáko tý porazíl jesí vsjá vraždújuščyja mí vsúje: * zúby hríšnikov sokrušíl jesí. - Hóspodne jésť spasénije, * i na ľúdech tvojích blahoslovénije tvojé.

Áz usnúch i spách, * vostách, jáko Hóspoď zastúpit mjá.

Psalóm 37.

Hóspodi, da ne járostiju tvojéju obličíši mené, * nižé hňívom tvojím nakážeši mené. - Jáko stríly tvojá unzóša vo mňí, * i utverdíl jesí na mňí rúku tvojú. - Ňísť iscilénija v plóti mojéj ot licá hňíva tvojehó, * ňísť míra v kostéch mojích, ot licá hrích mojích. - Jáko bezzakónija mojá prevzydóša hlavú mojú, * i jáko brémja ťážkoje oťahoťíša na mňí. - Vozsmerďíša i sohníša rány mojá, * ot licá bezúmija mojehó. - Postradách i sľakóchsja do koncá, * vés déň sítuja choždách. - Jáko ľádvija mojá napólnišasja poruhánij, * i ňísť iscilénija v plóti mojéj. - Ozlóblen bých, i smiríchsja do zilá, * rykách ot vozdychánija sérdca mojehó. - Hóspodi, préd tobóju vsé želánije mojé, * i vozdychánije mojé ot tebé ne utajísja. - Sérdce mojé smatésja, ostávi mjá síla mojá, * i svít óčiju mojéju, i tój ňísť so mnóju. - Drúzi mojí i ískrenniji mojí, * prjámo mňí priblížišasja i stáša. - I blížniji mojí ot daléče mené stáša, * i nuždáchusja íščuščiji duší mojejá. - I íščuščiji zlája mňí, hlahólachu sujetnaja, * i ľstívnym vés déň poučáchusja. - Áz že jáko hlúch ne slýšach: * i jáko ňím ne otverzájaj úst svojích. - I bých jáko čelovík ne slýšaj, * i ne imýj vo usťích svojích obličénija. - Jáko na ťá, Hóspodi, upovách, * tý uslýšiši, Hóspodi Bóže mój. - Jáko rích: da ne kohdá porádujutmisja vrazí mojí, * i vnehdá podvižátisja nohám mojím na mjá veleríčevaša. - Jáko áz na rány hotóv, * i boľízň mojá predomnóju jésť výnu. - Jáko bezzakónije mojé áz vozviščú, * i popekúsja o hrisí mojém. - Vrazí že mojí živút, i ukripíšasja páče mené, * i umnóžišasja nenavíďaščiji mja bez právdy. - Vozdajúščiji mí zlája vozblahája, obolháchu mjá, * zané hoňách blahostýňu. - Ne ostávi mené, Hóspodi Bóže mój, * ne otstupí ot mené. - Vonmí v pómošč mojú, * Hóspodi spasénija mojehó.

Ne ostávi mené, Hóspodi Bóže mój, * ne otstupí ot mené.

Vonmí v pómošč mojú, * Hóspodi spasénija mojehó.

Psalóm 62.

Bóže, Bóže mój, * k tebí útreňuju. - Vozžadá tebé dušá mojá, * kóľ mnóžiceju tebí plóť mojá. - V zemlí púsťi, i neprechódňi, i bezvódňi, * táko vo svjaťím javíchsja tebí, víďiti sílu tvojú i slávu tvojú. - Jáko lúčši mílosť tvojá páče živót, * ustňí mojí pochvalíťi ťa. - Táko blahoslovľú ťa v živoťí mojém, * o ímeni tvojém vozďižú rúci mojí. - Jáko ot túka i másti da ispólnitsja dušá mojá, * i ustnáma rádosti voschváľat ťa ustá mojá. - Ášče pominách ťa na postéli mojéj, na útrennich poučáchsja v ťa, * jáko býl jesí pomóščnik mój. - I v króvi krilú tvojéju vozrádujusja, prilpé dušá mojá po tebí, * mené že priját desníca tvojá. - Tíji že vsúje iskáša duší mojejá, vnídut v preispódňaja zemlí, * predaďátsja v rúki orúžija, části lísovom búdut. - Cár že vozveselítsja o Bózi: pochválitsja vsják klenýjsja ím, * jáko zahradíšasja ustá hlahóľuščich neprávednaja.

Na útrennich poučáchsja v ťa: * jáko býl jesí pomóščnik mój. - I v króvi krilú tvojéju vozrádujusja.

Priľpé dušá mojá po tebí, * mené že priját desníca tvojá.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:

Psalóm 87.

Hóspodi, Bóže spasénija mojehó, * vo dní vozzvách, i v noščí préd tobóju. - Da vnídet préd ťá molítva mojá: * prikloní úcho tvojé k moléniju mojemú. - Jáko ispólnisja zól dušá mojá, * i živót mój ádu priblížisja. - Privminén bých s nizchoďáščimi v róv, * bých jáko čelovík bez pómošči vo mértvych svobóď. - Jáko jázvenniji spjáščiji vo hróbi, íchže ne pomjanúl jesí ktomú, * i tíji ot rukí tvojejá otrinovéni býša. - Položíša mja v róvi preispódňim, * v témnych i síni smértňij. - Na mňí utverdísja járosť tvojá, * i vsjá vólni tvojá navél jesí na mjá. - Událil jesí znájemych mojích ot mené, * položíša mjá mérzosť sebí. - Predán bých i ne ischoždách, * óči mojí iznemohósťi ot niščetý. - Vozzvách k tebí, Hóspodi, vés déň, * vozďích k tebí rúci mojí. - Jedá mértvymi tvoríši čudesá? * ilí vráčeve voskresját i ispovíďatsja tebí? - Jedá povísť któ v hróbi mílosť tvojú, * i ístinu tvojú v pohíbeli? - Jedá poznána búdut vo tmí čudesá tvojá, * i právda tvojá v zemlí zabvénňij? - I áz k tebí, Hóspodi, vozzvách, * i útro molítva mojá predvarít ťa. - Vskúju Hóspodi otríješi dúšu mojú, * otvraščáješi licé tvojé ot mené? -Níšč jésm áz, i v truďích ot júnosti mojejá, * voznésžesja smiríchsja i iznemohóch. - Na mňí prejdóša hňívi tvojí, * ustrašénija tvojá vozmutíša mjá. - Obydóša mja jáko vodá vés déň: * oderžáša mja vkúpi. - Událil jesí ot mené drúha i ískrenňaho, * i znájemych mojích ot strastéj.

Hóspodi Bóže spasénija mojehó, * vo dní vozzvách, i v noščí préd tobóju.

Da vnídet préd ťá molítva mojá: * prikloní úcho tvojé k moléniju mojemú.

Psalóm 102.

Blahosloví dušé mojá Hóspoda, * i vsjá vnútrenňaja mojá ímja svjatóje jehó. -Blahosloví dušé mojá Hóspoda, * i ne zabyváj vsích vozdajánij jehó. - Očiščájuščaho vsjá bezzakónija tvojá, * isciľájuščaho vsjá nedúhi tvojá. - Izbavľájuščaho ot istľínija živót tvój, * vinčájuščaho ťa mílostiju i ščedrótami. - Ispolňájuščaho vo blahích želánije tvojé, * obnovítsja jáko órľa júnosť tvojá. - Tvorjáj mílostyni Hospóď, * i sudbú vsím obídimym. - Skazá putí svojá Mojséovi, * synovóm Ízrailevym choťínija svojá. - Ščédr i mílostiv Hospóď, * dolhoterpilív i mnohomílostiv. - Ne do koncá prohňívajetsja, * nižé vo vík vraždújet. - Ne po bezzakónijem nášym sotvoríl jésť nám, * nižé po hrichóm nášym vozdál jésť nám. - Jáko po vysoťí nebésňij ot zemlí, * utverdíl jésť Hospóď mílosť svojú na bojáščichsja jehó. - Jelíko otstoját vostócy ot západ, * událil jésť ot nás bezzakónija náša. - Jákože ščédrit otéc sýny, uščédri Hóspoď bojáščichsja jehó: * jáko tój pozná sozdánije náše. - Pomjanú jáko pérsť jesmý:* čelovík jáko travá, dníje jehó jáko cvít sélnyj táko ocvitét. - Jáko dúch prójde v ném, i ne búdet, * i ne poznájet ktomú místa svojehó. - Mílosť že Hospódňa ot víka, * i do víka na bojáščichsja jehó. - I právda jehó na syňích synóv, * chraňáščich zavít jehó. - I pómňaščich zápovidi jehó, * tvoríti já. - Hóspoď na nebesí uhotóva prestól svój, * i cárstvo jehó vsími obladájet. - Blahoslovíte Hóspoda vsí Ánheli jehó, * sílniji krípostiju, tvorjáščiji slóvo jehó, uslýšati hlás slovés jehó. - Blahoslovíte Hóspoda vsjá síli jehó, * sluhí jehó tvorjáščiji vóľu jehó. -Blahoslovíte Hóspoda vsjá ďilá jehó, * na vsjácim mísťi vladýčestvija jehó, blahosloví dušé mojá Hóspoda.

Na vsjákom mísťi vladýčestvija jehó, * blahosloví dušé mojá Hóspoda.

Psalóm 142.

Hóspodi uslýši molítvu mojú, vnuší molénije mojé vo ístiňi tvojéj, * uslýši mjá v právďi tvojéj. - I ne vnídi v súd s rabóm tvojím, * jáko ne opravdítsja préd tobóju vsják živýj. - Jáko pohná vráh dúšu mojú, * smiríl jésť v zémľu živót mój. - Posadíl mjá jésť v témnych, jáko mértvyja víka, * i uný vo mňí dúch mój: vo mňí smjatésja sérdce mojé. - Pomjanúch dní drévnija: poučíchsja vo vsích ďíľich tvojích, * v tvorénijich rukú tvojéju poučáchsja. - Vozďích k tebí rúci mojí, * dušá mojá jáko zémľa bezvódnaja tebí. - Skóro uslýši mjá, Hóspodi, * isčezé dúch mój. - Ne otvratí licá tvojehó ot mené, * i upodóbľusja nizchoďáščym v róv. - Slýšanu sotvorí mňí zaútra mílosť tvojú, * jáko na ťá upovách. - Skaží mňí, Hóspodi, púť, v óň že pojdú, * jáko k tebí vzjách dúšu mojú. - Izmí mjá ot vráh mojích, Hóspodi, k tebí pribihóch,* naučí mjá tvoríti vóľu tvojú, jáko tý jesí Bóh mój. - Dúch tvój blahíj nastávit mjá na zémľu právu, * ímene tvojehó rádi, Hóspodi, živíši mjá právdoju tvojéju. - Izvedéši ot pečáli dúšu mojú, * i mílostiju tvojéju potrebíši vrahí mojá. - I pohubíši vsjá stužájuščyja duší mojéj, * jáko áz ráb tvój jésm.

Uslýši mjá, Hóspodi, v právďi tvojéj, * i ne vnídi v súd s rabóm tvojím.

Uslýši mjá, Hóspodi, v právďi tvojéj, * i ne vnídi v súd s rabóm tvojím.

Dúch tvój blahíj, * nastávit mjá na zémľu právu.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

(Diákon ilí jeréj hlahólet jekténiju sijú. Ášče mirján molítsja, hlahólet tokmó:

Hóspodi, pomíluj. (12x) Sláva, i nýňi: )

Mírom Hóspodu pomólimsja.

Lík: Hóspodi, pomíluj. (na jedínom kójemždo prošéniji)

O svýšňim míri, i spaséniji dúš nášich, Hóspodu pomólimsja.

O míri vsehó míra, blahostojániji svjatých Bóžijich cerkvéj, i sojedinéniji vsích, Hóspodu pomólimsja.

O svjaťím chrámi sém, i s víroju, blahohovínijem, i stráchom bóžijim vchoďáščich v óň, Hóspodu pomólimsja.

O svjaťíjšem vselénsťim Archijeréji nášem (ímja rek), Pápi Rímsťim, Hóspodu pomólimsja.

O preosvjaščénňijšem Archijepískopi i Mitropolíťi nášem Kýr (ímja rék), i o bohoľubívim Jepískopi nášem Kýr (ímja rék), čéstňim presvýterstvi, vo Chrisťí dijákonstvi, o vsém príčťi i ľúdech, Hóspodu pomólimsja.

O bohochranímim naróďi nášem, o prederžáščich vlastéch nášich, i o vsém vójinstvi, Hóspodu pomólimsja.

O hráďi sém (ilí O vési séj, ilí O svjaťíj obíteli séj ), vsjákom hráďi, straňí, i víroju živúščich v ních, Hóspodu pomólimsja.

O blahorastvoréniji vozdúchov, o izobíliji plodóv zemných, i vrémeňich mírnych, Hóspodu pomólimsja.

O plávajuščich, putešéstvujuščich, nedúhujuščich, strážduščich, pľinénnych, i o spaséniji ích, Hóspodu pomólimsja.

O izbávitisja nám ot vsjákija skórbi, hňíva i núždy, Hóspodu pomólimsja.

Zastupí, spasí, pomíluj, i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Presvjatúju, prečístuju, preblahoslovénnuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, sámi sebé i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Jeréj: Jáko podobájet Tebí vsjákaja sláva, čésť i poklonénije, Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Bóh Hóspoď i javísja nám, blahoslovén hrjadýj vo ímja Hóspodne. (4. hlas)

Stích: Ispovídajtesja Hóspodevi, jáko bláh, jáko vo víki mílosť jehó.

Stích: Obyšédše obydóša mjá i ímenem Hóspodnim protivľáchsja ím.

Stích: Ne umrú, no žív búdu i povím ďilá Hóspodňa.

Stích: Kámeň, jehóže nebrehóša ziždúščiji, séj býsť vo hlavú úhla: ot Hóspoda býsť séj i jésť díven v očesích nášich.

Tropár, hlás 4: Právilo víry i óbraz krótosti, vozderžánija učíteľa javí ťa stádu tvojemú jáže veščéj ístina. Sehó rádi sťažál jesí smirénijem vysókaja, niščetóju bohátaja: ótče svjaščennonačáľniče Nikólaje, molí Christá Bóha, spastísja dušám nášym. (2x)

Sláva, i nýňi, Bohoródičen: Jéže ot víka utajénnoje, i ánhelom nesvídomoje tájinstvo, tobóju, Bohoródice, súščym na zemlí javísja Bóh, v neslítnom sojedinéniji voploščájem, i krést vóleju nás rádi vosprijím: ímže voskresív pervozdánnaho, spasé ot smérti dúšy náša.

Ornament

Psalóm 46

Vsí jazýcy vospleščíte rukámi, * vosklíknite Bóhu hlásom rádovanija.

Jáko Hospóď Výšnij strášen, * Cár vélij po vséj zemlí.

Pokorí ľúdi nám i jazýki pod nóhi náša: * izbrá nám dostojánije Svojé, dobrótu Jákovľu, júže vozľubí.

Vzýde Bóh v voskliknovéniji, * Hospóď vo hlási trúbňi.

Pójte Bóhu nášemu, pójte, pójte Carévi nášemu, pójte. * Jáko Cár vsejá zemlí Bóh, pójte razúmno.

Vocarísja Bóh nad jazýki, * Bóh sidít na Prestóľi svjaťím Svojém.

Kňázi ľúdstiji sobrášasja s Bóhom Avraámlim, * jáko Bóžii deržávnii zemlí ziló voznesóšasja.

Ornament

Psalóm 47

Vélij Hospóď i chválen ziló vo hráďi Bóha nášeho, * v horí svjaťíj Jehó.

Blahokorénnym rádovanijem vsejá zemlí: * hóry Siónskija, rébra síverova, hrád Carjá Velíkaho.

Bóh v ťážestech jehó znájem jésť, * jehdá zastupáet í.

Jáko sé cárije zémstii sobrášasja, * snidóšasja vkúpi.

Tíji víďivše táko, udivíšasja, * smjatóšasja, podvihóšasja.

Trépet priját já: támo boľízni jáko raždájuščija. * Dúchom búrnym sokrušíši korablí Tharsíjskija.

Jákože slýšachom, táko i víďichom vo hráďi Hóspoda síl, * vo hráďi Bóha nášeho, Bóh osnová í vo vík.

Prijáchom, Bóže, mílosť Tvojú * posreďí ľudéj Tvojích.

Po ímeni Tvojemú, Bóže, táko i chvalá Tvojá na koncách zemlí, * právdy ispólň desníca Tvojá.

Da vozveselítsja horá Siónskaja * i da vozrádujutsja dščéri Judéjskija sudéb rádi Tvojích, Hóspodi.

Obydíte Sión i obymíte jehó, * povidite v stolpích jehó.

Položíte serdcá váša v sílu Jehó i razďilíte dómy Jehó, * jáko da povíste v róďi inóm.

Jáko Tój jésť Bóh náš vo vík i v vík víka, * Tój upasét nás vo víki.

Ornament

Psalóm 48

Uslýšite sijá vsí jazýcy, * vnušíte vsí živúščii po vselénňij:

zemnoródniji že i sýnove čelovíčestiji, * vkúpi bohát i ubóh.

Ustá mojá vozhlahóľut premúdrosť, * i poučénije sérdca mojehó rázum.

Prikloňú v prítču úcho mojé, * otvérzu vo psaltíri hanánije mojé.

Vskúju bojúsja v déň ľút? * Bezzakónije pjatý mojejá obýdet mjá.

Naďíjuščiisja na sílu svojú * i o mnóžestvi bohátstva svojehó chvaľáščiisja,

brát ne izbávit, izbávit li čelovík? * ne dást Bóhu izmíny za sjá,

i cínu izbavlénija duší svojejá, * i utrudísja vo vík.

I žív búdet do koncá, * ne úzrit páhuby.

Jehdá uvídit premúdryja umirájuščyja, vkúpi bezúmen i nesmýslen pohíbnut * i ostávjat čuždím bohátstvo svojé.

I hróbi ích žilíšča ích vo vík, selénija ích v ród i ród, * narekóša imená svojá na zémľach.

I čelovík v čésti sýj ne razumí, * priložísja skotóm nesmyslénnym i upodóbisja ím.

Séj púť ích soblázn ím, * i po sích vo usťích svoích blahovoľát.

Jáko óvcy vo áďi položéni súť, smérť upasét já, * i obladájut ími práviji zaútra,

i pómošč ích obetšájet vo áďi, * ot slávy svojejá izrinovéni býša.

Obáče Bóh izbávit dúšu mojú iz rukí ádovy, * jehdá prijémlet mjá.

Ne ubójsja, jehdá razbohaťíet čelovík * ilí jehdá umnóžitsja sláva dómu jehó:

jáko vnehdá umréti jemú, ne vózmet vsjá, * nižé snídet s ním sláva jehó.

Jáko dušá jehó v živoťí jehó blahoslovítsja: * ispovístsja Tebí, jehdá blahosotvoríši jemú.

Vnídet dáže do róda otéc svoích, * dáže do víka ne úzrit svíta.

I čelovík v čésti sýj ne razumí, * priložísja skotóm nesmyslénnym i upodóbisja ím.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:

Ornament

Psalóm 49

Bóh bohóv Hospóď hlahóla * i prizvá zémľu ot vostók sólnca do západ.

Ot Sióna * blahoľípije krasotý Jehó.

Bóh jávi prijídet, Bóh náš, i ne premolčít: * óhň préd Ním vozhorítsja, i ókrest Jehó búrja zíľna.

Prizovét Nébo svýše * i zémľu razsudíti ľúdi Svojá.

Soberíte Jemú prepodóbnyja Jehó, * zaviščájuščyja zavít Jehó o žértvach.

I vozvisťát nebesá právdu Jehó, * jáko Bóh sudijá jésť.

Uslýšite, ľúdije mojí, i vozhlahóľu vám, Izráiľu, i zasviďíteľstvuju tebí: * Bóh, Bóh tvój jésm Áz.

Ne o žértvach tvojích oblíču ťá, * vsesožžénija že Tvojá prédo Mnóju súť výnu.

Ne prijímu ot dómu Tvojehó teľcóv, * nižé ot stád tvojích kozlóv.

Jáko mojí súť vsí zvírije dubrávniji, * skóti v horách i vólove.

Poznách vsjá ptícy nebésnyja, * i krasotá séľnaja so Mnóju jésť.

Ášče vzálču, ne rekú tebí: * Mojá bo jésť vselénnaja i ispolnénije jejá.

Jedá jám mjasá júnča ili króv kozlóv pijú? * Požrí Bóhovi žértvu chvalý i vozdážď Výšnemu molítvy Tvojá.

I prizoví Mjá v déň skórbi tvojejá, * i izmú ťá, i prosláviši Mjá.

Hríšniku že rečé Bóh: vskúju tý povídaješi opravdánija Mojá * i vosprijémleši zavít Mój ustý tvoími?

Tý že voznenavíďil jesí nakazánije * i otvérhl jesí slovesá Mojá vspjáť.

Ášče víďil jesí táťa, tékl jesí s ním, * i s preľuboďíjem učástije tvojé polahál jesí.

Ustá Tvojá umnóžiša zlóbu, * i jazýk tvój spletáše ľščénija.

Siďá, na bráta tvojehó klevetál jesí * i na sýna mátere tvojejá polahál jesí soblázn.

Sijá sotvoríl jesí i umolčách, voznepščevál jesí bezzakónije, * jáko búdu tebí podóben.

Obličú ťá * i predstávľu préd licém tvoím hrichí Tvojá.

Razumíjte ubó sijá, zabyvájuščii Bóha, * da ne kohdá pochítit, i ne búdet izbavľájaj.

Žértva chvalý proslávit Mjá, i támo púť, * ímže javľú jemú spasénije mojé.

Ornament

Psalóm 50

Pomíluj mjá, Bóže, po velícij mílosti Tvojéj, * i po mnóžestvu ščedrót Tvojích očísti bezzakónije mojé.

Najpáče omýj mjá ot bezzakónija mojehó, * i ot hrichá mojehó očísti mjá.

Jáko bezzakónije mojé áz znáju * i hrích mój prédo mnóju jésť výnu.

Tebí Jedínomu sohriších, i lukávoje préd Tobóju sotvorích, * jáko da opravdíšisja vo slovesích Tvojích i pobidíši, vnehdá sudíti Tí.

Sé bo v bezzakóniich začát jésm, * i vo hrisích rodí mjá máti mojá.

Sé bo ístinu vozľubíl jesí, * bezvístnaja i tájnaja premúdrosti Tvojejá javíl mí jesí.

Okropíši mjá issópom, i očíščusja, * omýješi mjá, i páče sňíha ubiľúsja.

Slúchu mojemú dási rádosť i vesélije, * vozrádujutsja kósti smirénnyja.

Otvratí licé Tvojé ot hrích mojích, * i vsjá bezzakónija mojá očísti.

Sérdce čísto sozíždi vo mňí, Bóže, * i dúch práv obnoví vo utróbi mojéj.

Ne otvérži mené ot licá Tvojehó, * i Dúcha Tvojehó Svjatáho ne otimí ot mené.

Vozdážď mí rádosť spasénija Tvojehó, * i Dúchom Vladýčnim utverdí mjá.

Naučú bezzakónnyja putém Tvojím, * i nečestíviji k Tebí obraťátsja.

Izbávi mjá ot krovéj, Bóže, Bóže spasénija mojehó, * vozrádujetsja jazýk mój právďi Tvojéj.

Hóspodi, ustňí mojí otvérzeši, * i ustá mojá vozvisťát chvalú Tvojú.

Jáko ášče by voschoťíl jesí žértvy, dál bých ubó, * vsesožžénija ne blahovolíši.

Žértva Bóhu dúch sokrušén, * sérdce sokrušénno i smirénno Bóh ne uničižít.

Ublaží, Hóspodi, blahovolénijem Tvoím Sióna, * i da sozíždutsja sťíny Jerusalímskija.

Tohdá blahovolíši žértvu právdy, voznošénije i vsesožehájemaja: * tohdá vozložát na oltár Tvój telcý.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:

Ornament

Psalóm 51

Čtó chválišisja vo zlóbi, síľné? * Bezzakónije vés déň.

Neprávdu umýsli jazýk tvój, * jáko brítvu izoščrénu sotvoríl jesí lésť.

Vozľubíl jesí zlóbu páče blahostýni, * neprávdu néže hlahólati právdu.

Vozľubíl jesí vsjá hlahóly potópnyja, * jazýk ľstív.

Sehó rádi Boh razrušít ťá do koncá, vostórhnet ťá, * i preselít ťá ot selénija tvojehó i kóreň tvój ot zemlí živých.

Úzrjat právedniji i ubojátsja, * i o ném vozsmijútsja i rekút:

sé čelovík, íže ne položí Bóha pomóščnika sebí, * no upová na mnóžestvo bohátstva svojehó, i vozmóže sujetóju svojéju.

Áz že jáko máslina plodovíta v domú Bóžiji, * upovách na mílosť Bóžiju vo vík i vo vík víka.

Ispovímsja Tebí vo vík, jáko sotvoríl jesí, * i terpľú ímja Tvojé, jáko bláho préd prepodóbnymi Tvoími.

Ornament

Psalóm 52

Rečé bezúmen v sérdci svojém: * ňísť Bóh, rastľíša i omerzíšasja v bezzakóniich, ňísť tvorjáj blahóje.

Bóh s nebesé priníče na sýny čelovíčeskija, * víďiti, ášče jésť razumivájaj ilí vzyskájaj Bóha?

Vsí ukloníšasja, vkúpi nepotrébni býša, * ňísť tvorjáj blahóje, ňísť do jedínaho.

Ni li urazumíjut vsí ďílajuščiji bezzakónije, sňidájuščiji ľúdi mojá v sňiď chľíba? * Hóspoda ne prizváša.

Támo ustrašíšasja strácha, iďíže ne bí strách, jáko Bóh razsýpa kósti čelovikouhódnikov: * postyďíšasja, jáko Bóh uničiží ích.

Któ dást ot Sióna spasénije Izráilevó? * Vnehdá vozvratít Bóh pľinénije ľudéj Svoích, vozrádujetsja Jákov i vozveselítsja Izráiľ.

Ornament

Psalóm 53

Bóže, vo ímja Tvojé spasí mjá, * i v síľi Tvojéj sudí mí.

Bóže, uslýši molítvu mojú, * vnuší hlahóly úst mojích.

Jáko čuždíji vostáša na mjá i krípcyji vzyskáša dúšu mojú, * i ne predložíša Bóha préd sobóju.

Sé bo Bóh pomohájet mí, * i Hospóď Zastúpnik duší mojéj.

Otvratít zlája vrahóm mojím, * ístinoju Tvojéju potrebí ích.

Vóleju požrú Tebí, * Ispovímsja ímeni Tvojemú, Hóspodi,

jáko bláho, jáko ot vsjákija pečáli izbávil mjá jesí, * i na vrahí mojá vozzrí óko mojé.

Ornament

Psalóm 54

Vnuší, Bóže, molítvu mojú * i ne prézri molénija mojehó.

Vonmí mí i uslýši mjá: * vozskorbích pečáliju mojéju i smjatóchsja.

Ot hlása vrážija i ot stužénija hríšniča, * jáko ukloníša na mjá bezzakónije i vo hňívi vraždováchu mí.

Sérdce mojé smjatésja vo mňí * i bojázň smérti napadé na mjá.

Strách i trépet prijíde na mjá * i pokrý mjá ťmá.

I rích: któ dást mí kriľí, jáko holubíňi * i poleščú, i počíjú

Sé udalíchsja bíhaja * i vodvoríchsja v pustýni.

Čájach Bóha, spasájuščaho mjá * ot malodúšija i ot búri.

Potopí, Hóspodi, i razďilí jazýki ích: * jáko víďich bezzakónije i prerikánije vo hráďi.

Dném i nóščiju obýdet i po sťinám jehó. * Bezzakónije i trúd posreďí jehó i neprávda.

I ne oskuďí * ot stóhn jehó lichvá i lésť.

Jáko ášče by vráh ponosíl mí, preterpíl bých úbo, * i ášče bý nenavíďaj mjá na mjá veleríčeval, ukrýl bých sjá ot nehó.

Tý že, čelovíče ravnodúšne, * vladýko mój i znájemyj mój,

íže kúpno naslaždálsja jesí so mnóju brášen, * v domú Bóžiji chodíchom jedinomyšlénijem.

Da prijídet že smérť na ňá, i da snídut vo ád žívi, * jáko lukávstvo v žilíščach ích, posreďí ích.

Áz k Bóhu vozzvách, * i Hospóď uslýša mjá.

Véčer i zaútra, i polúdne povím, * i vozviščú, i uslýšit hlás mój.

Izbávit mírom dúšu mojú ot približájuščichsja mňí, * jáko vo mnózi bjáchu so mnóju.

Uslýšit Bóh i smirít já, Sýj préžde vík. * Ňísť bo ím izminénija, jáko ne ubojášasja Bóha.

Prostré rúku svojú na vozdajánije, * oskverníša zavít Jehó.

Razďilíšasja ot hňíva licá Jehó, i priblížišasja serdcá ích, * umjáknuša slovesá ích páče jeléja, i tá súť stríly.

Vozvérzi na Hóspoda pečáľ tvojú, i Tój ťá prepitájet, * ne dást vo vík molvý právedniku.

Tý že, Bóže, nizvedéši ích vo studenéc istľínija, * múžije krovéj i ľstí ne prepolovját dnéj svoích. Áz že, Hóspodi, upováju na Ťá.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

Ornament

(Diákon ilí jeréj hlahólet jekténiju sijú. Ášče mirján molítsja, hlahólet tokmó:

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:)

Páki i páki, mírom Hóspodu pomólimsja.

Lík: Hóspodi, pomíluj. (na jedínom kójemždo prošéniji)

Zastupí, spasí, pomíluj, i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Presvjatúju, prečístuju, preblahoslovénnuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, sámi sebé i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Jeréj: Jáko Tvojá deržáva, i Tvojé jésť cárstvo i síla, i sláva Otcá i Sýna i svjatáho Dúcha, nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Po 1-m stichoslóvii sidálen,

hlás 1. Podóben: Hrób tvój: V Mírich živýj čúvstvenňi, jerárše, mírom razúmno duchóvnym javílsja jesí pomázan, ótče Nikólaje. Ťímže míry čudés tvojích mír oblahovónil jesí, míro prisnotekúščeje prolivája, mírnymi tvojími blahovónnymi slovesý i pámjatiju tvojéju.

Sláva: Oblistaváješi na zemlí čudés lučámi, Nikólaje múdre, i dvížeši vsják jazýk, na slávu že i chvalú na zemlí ťa proslávľšaho: jehóže molí vsjákija núždy izbávitisja pámjať tvojú víroju i ľubóviju počitájuščym otcém izbránije.

I nýňi, Bohoródičen: Vsích tvorcá, Bóha že i soďíteľa, vseneporóčnaja čístaja, Dúchom Božéstvennym v ložesnách začalá jesí, i tľínija kromí rodilá jesí: jehóže slávjašče, ťá vospivájem, Ďívo, jáko palátu vsecarjá, i míra zaščiščénije.

Ornament

Psalóm 55

Pomíluj mjá, Bóže, jáko poprá mjá čelovík, * vés déň borjá stuží mí.

Popráša mjá vrazí mojí vés déň, * jáko mnózi borjúščiji mjá s vysotý.

V déň ne ubojúsja, * áz že upováju na Ťá.

O Bózi pochvaľú slovesá mojá, na Bóha upovách, * ne ubojúsja, čtó sotvorít mňí plóť?

Vés déň slovés mojích hnušáchusja, * na mjá vsjá pomyšlénija ích na zló.

Vseľátsja i skrýjut, tíji pjátu mojú sochraňát, * jákože poterpíša dúšu mojú.

Ni o česómže otríneši já, * hňívom ľúdi nizvedéši.

Bóže, živót mój vozvistích Tebí, položíl jesí slézy mojá pred Tobóju, * jáko i vo obitovániji Tvojém.

Da vozvraťátsja vrazí mojí vspjáť, * vóňže ášče déň prizovú Ťá, sé poznách, jáko Bóh mój jesí Tý.

O Bózi pochvaľú hlahól, * o Hóspoďi pochvaľú slóvo.

Na Bóha upovách, ne ubojúsja, * čtó sotvorít mňí čelovík?

Vo mňí, Bóže, molítvy, * jáže vozdám chvalý Tvojejá,

jáko izbávil jesí dúšu mojú ot smérti, óči mojí ot sléz, * i nózi mojí ot popolznovénija, blahouhoždú pred Hóspodem vo svíťi živých.

Ornament

Psalóm 56

Pomíluj mjá, Bóže, pomíluj mjá, jáko na Ťá upová dušá mojá, * i na síň krilú Tvojejú naďíjusja, dóndeže préjdet bezzakónije.

Vozzovú k Bóhu výšnemu, * Bóhu, blahoďijavšemu mňí.

Poslá s nebesé i spasé mjá, dadé v ponošénije popirájuščyja mjá, * poslá Bóh mílosť Svojú i ístinu Svojú,

i izbávi dúšu mojú ot sredý skímnov. * Pospách smuščén, sýnove čelovíčestiji, zúby ích orúžija i stríly, i jazýk ích méč óstr.

Voznesísja na nebesá, Bóže, * i po vséj zemlí sláva Tvojá.

Síť uhotóvaša nohám mojím i sľakóša dúšu mojú, * iskopáša pred licém mojím jámu i vpadóša v ňú.

Hotóvo sérdce mojé, Bóže, hotóvo sérdce mojé, * vospojú i pojú vo slávi mojéj.

Vostáni sláva mojá, / vostáni psaltírju i húsli, vostánu ráno.

Ispovímsja Tebí v ľúdech, Hóspodi, * vospojú Tebí vo jazýcich,

jáko vozvelíčisja do nebés mílosť Tvojá, * i dáže do óblak ístina Tvojá.

Voznesísja na nebesá, Bóže, * i po vséj zemlí sláva Tvojá.

Ornament

Psalóm 57

Ášče voístinnu úbo právdu hlahólete, * právaja sudíte, sýnove čelovíčestiji.

Íbo v sérdci bezzakónije ďílajete, * na zemlí nepravdu rúki váša spľitájut.

Očuždíšasja hríšnicy ot ložésn, * zabludíša ot čréva, hlahólaša lžú.

Járosť ích po podóbiju zmijínu, * jáko áspida hlúcha i zatykájuščaho úši svojí,

íže ne uslýšit hlása obavájuščich, * obavájem obavájetsja ot premúdra.

Bóh sokrušít zúby ích vo usťích ích, * členóvnyja ľvóv sokrušíl jésť Hospóď.

Uničižátsja jáko vodá mimotekúščaja, * naprjažét lúk svój, dóndeže iznemóhut.

Jáko vósk rastájav otímutsja, * padé óhň na ních i ne víďiša sólnca.

Préžde jéže razumíti térnija vášeho rámna, * jáko žívy, jáko vo hňívi požrét já.

Vozveselítsja právednik, jehdá uvídit otmščénije, * rúci svojí umýjet v króvi hríšnika.

I rečét čelovík: ášče úbo jésť plód právedniku, * úbo jésť Bóh suďá ím na zemlí.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:

Ornament

Psalóm 58

Izmí mjá ot vráh mojích, Bóže, * i ot vostajúščich na mjá izbávi mjá.

Izbávi mjá ot ďílajuščich bezzakónije * i ot múž krovéj spasí mjá.

Jáko sé ulovíša dúšu mojú, napadóša na mjá krípcyji, * nižé bezzakónije mojé, nižé hrích mój, Hóspodi.

Bez bezzakónija tekóch i isprávich, * vostáni v sriténije mojé i vížď.

I tý, Hóspodi Bóže síl, Bóže Izráilev, vonmí positíti vsjá jazýki, * da ne uščédriši vsjá ďílauščyja bezzakónije.

Vozvraťátsja na véčer i vzálčut, * jáko pés, i obýdut hrád.

Sé tíji otviščájut ustý svojími, * i méč vo ustnách ích, jáko któ slýšá?

I Tý, Hóspodi, posmijéšisja ím, * uničižíši vsjá jazýki.

Deržávu mojú k Tebí sochraňú, * jáko Tý, Bóže, zastúpnik mój jesí.

Bóh mój, mílosť Jehó predvarít mjá, * Bóh mój, javít mňí na vrazích mojích.

Ne ubíj ích, da ne kohdá zabúdut zakón Tvój, * rastočí já síloju Tvojéju i nizvedí já, Zaščítniče mój, Hóspodi.

Hrích úst ích, slóvo ustén ích, i játi da búdut v hordýni svojéj, * i ot kľátvy i lží vozvisťátsja v končíňi.

Vo hňívi končíny, i ne búdut, i uvíďat, * jáko Bóh vladýčestvujet Jákovom i koncý zemlí.

Vozvraťátsja na véčer, * i vzálčut, jáko pés, i obýdut hrád.

Tíji razýdutsja jásti. * Ášče li že ne nasýťatsja, i porópščut.

Áz že vospojú sílu Tvojú i vozrádujusja zaútra o mílosti Tvojéj, * jáko býl jesí zastúpnik mój i pribížišče mojé v déň skórbi mojejá.

Pomóščnik mój jesí, Tebí pojú: * jáko Bóh zastúpnik mój jesí, Bóže mój, mílosť mojá.

Ornament

Psalóm 59

Bóže, otrínul ný jesí i nizložíl jesí nás, * razhňívalsja jesí, i uščédril jesí nás.

Strjásl jesí zémľu i smutíl jesí jú, * iscilí sokrušénije jejá, jáko podvížesja.

Pokazál jesí ľúdem Tvoím žestókaja, * napojíl jesí nás vinóm umilénija.

Dál jesí bojáščymsja Tebé známenije, * jéže ubižáti ot licá lúka.

Jáko da izbávjatsja vozľúblennii Tvojí, * spasí desníceju Tvojéju i uslýši mjá.

Bóh vozhlahóla vo svjaťím Svojém: * vozrádujusja i razďiľú Sikímu, i júdoľ žilíšč razmírju.

Mój jésť Halaád, i mój jésť Manassíj, * i Jefrém kríposť hlavý mojejá, Júda cár mój.

Moáv konób upovánija mojehó, na Iduméju prostrú sapóh mój, * mňí inopleménnicy pokoríšasja.

Któ vovedét mjá vo hrád ohraždénijá? * Ilí któ nastávit mjá do Iduméi?

Ne Tý li, Bóže, otrínuvyj nás? * i ne izýdeši, Bóže, v sílach nášich?

Dážď nám pómošč ot skórbi, * i sújetno spasénije čelovíčesko.

O Bózi sotvorím sílu, * i Tój uničižít stužájuščyja nám.

Ornament

Psalóm 60

Uslýši, Bóže, molénije mojé, * voňmí molítvi mojéj.

Ot konéc zemlí k Tebí vozzvách, vnehdá uný sérdce mojé, * na kámeň voznésl mjá jesí, nastávil mjá jesí.

Jáko býl jesí upovánije mojé, * stólp kríposti ot licá vrážija.

Vseľúsja v selénii Tvojém vo víki, pokrýjusja v króvi kríl Tvojích.

Jáko Tý, Bóže, uslýšal jesí molítvy mojá, * dál jesí dostojánije bojáščymsja ímene Tvojehó.

Dní na dní carévy priložíši, * ľíta jehó do dné róda i róda:

prebúdet v vík pred Bóhom. * Mílosť i ístinu Jehó któ vzýščet?

Táko vospojú ímeni Tvojemú vo víki, * vozdáti mí molítvy mojá déň ot dné.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:

Ornament

Psalóm 61

Ne Bóhu li povinétsja dušá mojá? * ot Tohó bo spasénije mojé.

Íbo Tój Bóh mój i spás mój, zastúpnik mój, * ne podvížusja naipáče.

Dokóľi naležité na čelovíka? * Ubivájete vsí vý, jáko sťiňi preklonéňi, i oplótu vozrinovénu?

Obáče cínu mojú soviščáša otrínuti, tekóša v žáždi, * ustý svoími blahoslovľáchu i sérdcem svojím kleňáchu.

Obáče Bóhovi povinísja, * dušé mojá, jáko ot Tohó terpínije mojé.

Íbo Tój Bóh mój i spás mój, * zástupnik mój, ne preseľúsja.

O Bózi spasénije mojé i sláva mojá, * Bóh pómošči mojejá, i upovánije mojé na Bóha.

Upovájte na Nehó vés sónm ľudéj, izlijájte pred Ním serdcá váša, * jáko Bóh pomóščnik náš.

Obáče sújetni sýnove čelovíčestiji, * lžívi sýnove čelovíčestii v míriľich jéže neprávdovati, tíji ot sujetý vkúpi.

Ne upovájte na neprávdu i na voschiščénije ne želájte. * Bohátstvo ášče tečét, ne prilahájte sérdca.

Jedínoju hlahóla Bóh, dvojá sijá slýšach, * zané deržáva Bóžija,

i Tvojá, Hóspodi, mílosť, * jáko Tý vozdási komúždo po ďilóm jehó.

Ornament

Psalóm 62

Bóže, Bóže mój, * k Tebí útreňuju,

vozžadá Tebé dušá mojá, kóľ mnóžiceju Tebí plóť mojá, * v zemlí púsťi i neprochódňi, i bezvódňi.

Táko vo svjaťím javíchsja Tebí, * víďiti sílu Tvojú i slávu Tvojú.

Jáko lúčši mílosť Tvojá páče živót, * ustňí mojí pochvalíťi Ťá.

Táko blahoslovľú Ťá v živoťí mojém, * o ímeni Tvojém vozďižú rúci mojí.

Jáko ot túka i másti da ispólnitsja dušá mojá, * i ustnáma rádosti voschváľat Ťá ustá mojá.

Ášče pominách Ťá na postéli mojéj, * na útrennich poučáchsja v Ťá.

Jáko býl jesí pomóščnik mój, * i v króvi krilú Tvojéju vozrádujusja.

Priľpé dušá mojá po Tebí, * mené že priját desníca Tvojá.

Tíji že vsúje iskáša dúšu mojú, * vnídut v preispódňaja zemlí,

predaďátsja v rúki orúžija, * části lísovom búdut.

Cár že vozveselítsja o Bózi, pochválitsja vsják klenýjsja ím, * jáko zahradíšasja ustá hlahóľuščich neprávednaja.

Ornament

Psalóm 63

Uslýši, Bóže, hlás mój, vnehdá molíti mí sjá k Tebí, * ot strácha vrážija izmí dúšu mojú.

Pokrýj mjá ot sónma lukávnujuščich, * ot mnóžestva ďílauščich neprávdu.

Íže izostríša, jáko méč, jazýki svojá, * naprjahóša lúk svój, véšč hórku,

sostriľáti v tájnych neporóčna, * vnézapu sostreľájut jehó i ne ubojátsja.

Utverdíša sebí slóvo lukávoje, * povídaša skrýti síť, ríša: któ úzrit ích?

Ispytáša bezzakónije, isčezóša ispytájuščiji ispytánija, * pristúpit čelovík, i sérdce hlubokó,

i voznesétsja Bóh. * Stríly mládenec býša jázvy ích,

i iznemohóša na ňá jazýcy ích. * Smutíšasja vsí víďaščii ích,

i ubojásja vsják čelovík, i vozvistíša ďilá Bóžija, * i tvorénija Jehó razumíša.

Vozveselítsja právednik o Hóspoďi i upovájet na Ného, * i pochváľatsja vsí právii sérdcem.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

Ornament

(Diákon ilí jeréj hlahólet jekténiju sijú. Ášče mirján molítsja, hlahólet tokmó:

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:)

Diákon: Páki i páki, mírom Hóspodu pomólimsja.

Lík: Hóspodi, pomíluj. (na jedínom kójemždo prošéniji)

Zastupí, spasí, pomíluj, i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Presvjatúju, prečístuju, preblahoslovénnuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, sámi sebé i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Jeréj: Jáko bláh i čelovikoľúbec Boh jesí, i Tebí slávu vozsylájem, Otcú i Sýnu i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Po 2-m stichoslóvii sidálen,

hlás 4. Pod: javílsja jesí dnés: Vírnym predstáteľstvuješi, pokryvája, sobľudája týja, blažénne, vsjákija skórbi izbavľája jávi, jerárchov krasňíjšaja slávo i chvaló, Nikólaje prepodóbne.

Sláva, hlás 8: Podóben: Premúdrosti: Istóčnik čudés, ótče múdre, prijém ot Hóspoda, vsím vírnym istočáješi, blážénne, medotóčnyja vódy: jáko bo pástyr sýj i propovídnik víry, ístinnaho pástyrja slovesá sobľúl jesí. Ťímže derznovénije k nemú imíja, čelovíki spásl jesí ot smérti, Nikólaje, jerárše blažénne: molí Christá Bóha, hrichóv ostavlénije podáti čtúščym ľubóviju svjatúju pámjať.

I nýňi, Bohoródičen: V tínu vpád hrichóv, i ňísť mňí postojánija, ľúťi potopí mja búrja prehrišénij: no, jáko róždšaja Slóvo, jedínaho čelovikoľúbca, na mjá, rabá tvojehó, prízri, i izbávi mjá vsjákaho hrichá, i strastéj dušetľínnych, i vsjákaho ozloblénija lukávaho ubíjcy, Bohoródice neiskusomúžnaja: molí Christá Bóha, hrichóv ostavlénije dáti mňí, ťá bo nadéždu ímam ráb tvój.

Polijelej:

Chvalíte imja Hospódne, alliluja, chvalíte rabý Hóspoda. - Alliluja, alliluja, alliluja.

Stojáščíi v chrami Hóspodni, v dvorích dómu Bóha nášeho. – Alliluja, alliluja, alliluja.

Hóspodi, imja tvojé vo viki, í pámjať tvojá v rod i rod. - Alliluja, alliluja, alliluja.

Blahoslovén Hóspoď ot Sióna, žívyj v Jerusalími. - Alliluja, alliluja, alliluja.

Ispovídajtesja Hospodevi jáko bláh, alliluja, jáko v viki mílosť jehó. - Alliluja, alliluja.

Utverdívšemu zémľu na vodách, alliluja, jáko v víki mílosť jehó. Alliluja, alliluja.

Rukóju krípkoju í mýšceju vysókoju, alliluja, jáko vo víki mílosť jehó. Alliluja, alliluja.

Ispovídajtesja Bóhu nebesnómu, alliluja, jáko vo viki mílosť jehó. Alliluja, alliluja.

Veličánije: Veličájem ťá Svjatíteľu Christóv Nikólaje, i čtém svjatúju pámjať tvojú: tý bo móliši o nás Christá Bóha nášeho.

Uslýšite sijá vsí jazýcy, vnušíte vsí živúščiji po vselénňij.

Ustá mojá vozhlahóľut premúdrosť, i poučénije sérdca mojehó rázum.

Blahovistích právdu v cérkvi velicij.

Uslýšati mi hlás chvalý tvojejá, i povídati vsjá čudesá tvojá.

Ustá právednaho poučátsja premúdrosti, i jazýk jehó vozhlahólet sud

I jazýk mój poučítsja právďi tvojéj, vés déň chvaľi tvojéj.

Slávoju i čéstiju vinčál jesí jehó.

Blažéni živúščiji v domú tvojém, v vík víka voschváľat ťá.

Sláva: i nýňi: Alliluja. 3x.

(Diákon ilí jeréj hlahólet jekténiju sijú. Ášče mirján molítsja, hlahólet tokmó:

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:)

Diákon: Páki i páki, mírom Hóspodu pomólimsja.

Lík: Hóspodi, pomíluj. (na jedínom kójemždo prošéniji)

Zastupí, spasí, pomíluj, i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Presvjatúju, prečístuju, preblahoslovénnuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, sámi sebé i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Jerej: Jáko svjatísja i proslávisja prečestnóje i velikoľípoje ímja tvojé, Otcá i Sýna i svjatáho Dúcha, nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

sidálen, hlás 5. Podóben: Sobeznačáľnoje slóvo: Premúdraho jerárcha voschválim, jáko tépla v bidách i v skórbech súšča ot Bóha pomóščnika i zaščítnika, vsí Nikolája, vírniji, Bohonósnaho blahočéstno: mólitsja bo ko Hóspodu o víroju tvorjáščich i pojúščich Božéstvennuju pámjať jehó.

Sláva, hlás 4: Podóben: Skóro predvarí: Predstáteľ tepľíjšij cérkve Christóvy pokazálsja jesí, Nikólaje, i jereséj bezbóžnaja učénija razrušája soderznovénijem, i právilo pokazálsja jesí vsím pravoslávija, o vsích moľásja posľídujuščich tvojím Božéstvennym učénijem i nakazánijem.

I nýňi, Bohoródičen: Skóro priimí, Vladýčice, molítvy náša, i sijá prinesí tvojemú Sýnu i Bóhu, Hospožé vseneporóčnaja: izbávi obstojánij k tebí pritekájuščyja: sokruší kovárstva, i nizloží dérzosť vooružájuščichsja bezbóžnych, prečístaja, na rabý tvojá.

V prazniky stepena hlás 4.

Antifon 1. Ot júnosti mojá mnóhija bórjut mja strásti: no sam mja zastupí, i spasí Spase moj.

Nenavíďaščii Sióna, postydítesja ot Hóspoda, jáko travá bo ohném búdete izsóchše.

Sláva: Svjatým Dúchom vsjáka dušá žívitsja, i čistotóju vozvyšájetsja, svitľíjetsja trójčeskim jedínstvom, svjaščennotájňi.

I nýňi: Svjatým Dúchom tóčatsja blahodátnyja struji, napajájušče vsjaku tvár ko ožívléniju.

Diákon: Vónmim.

Jeréj: Mír vsím.

Diákon: Premúdrosť, vónmim.

Prokímen, hlás 4: Čestná pred Hóspodem smérť prepodóbnych jehó.

Stích: Čtó vozdám Hóspodevi o vsích, jáže vozdadé mi?

Jeréj: Hóspodu pomolímsja.

Lík: Hóspodi pomíluj.

Jeréj: Jáko svjat jesí, Bóže naš, i v svjatých počiváješi, i tebí slávu vozsylajem, Otcú, i Sýnu, i svjatomu Duchu, nýňi i prísno i v viki vikov.

Lík: Amíň.

Vsjákoje dychánie da chvalít Hóspoda.

Vsjákoje dychánie da chvalít Hóspoda.

Stich: Chvalíte Bóha v svjatých jehó, chvalíte jehó v utverždénii síly jehó.

Vsjákoje dychánie da chvalít Hóspoda.

O jéže spodobitisja nam slýšaniju svjatáho jevanhelija, mirom Hóspoda Bóha molim.

Lík: Hóspodi pomílu. (3x)

Mír vsím.

I duchovi tvojemú.

Ot Joánna svjatáho jevanhéllija čténije:

Sláva tebí, Hóspodi, sláva tebí.

Vónmim: Poviv Isus: Ja vas posylam jak vivci midži vovkiv. Proto buďte mudry jak hady, i blahy jak holuby. Merkujte na ľudej, bo vas buduť davati na sudy i buduť vas biti u svojich sinagogach. Pro mene vas poveduť pered vladykiv i cariv, štoby vy svidčili jim i pohanam. A jak vas buduť zaperati, ne starajte sja jak abo što budete hovoriti, bo toto, što mate povisti, vam bude dane. Bo ne budete hovoriti vy, no čerez vas bude hovoriti Duch vašoho Otcja. I vydasť na smerť brat brata a otec ďitinu. Ďiti znenaviďať svojich rodičiv i ubjuť jich. Všytky vas buduť nenaviďiti pro moje imja, no chto vytrimať do kincja, bude spasenyj.

Sláva tebí, Hóspodi, sláva tebí.

Psalóm 50.

Pomíluj mja, Bóže, * po velícij mílosti tvojéj. - I po mnóžestvu ščedrót tvojích * očísti bezzakónije mojé. - Najpáče omýj mja ot bezzakónija mojehó, * i ot hrichá mojehó očísti mja. - Jáko bezzakónije mojé az znáju, * i hrich moj predomnóju jesť výnu. - Tebí jedínomu sohriších i lukávoje pred tobóju sotvorích, * jáko da opravdíšisja vo slovesích tvojích, i pobidíši vnehdá sudíti ti. - Se bo v bezzakónijich začát jesm, * i vo hrisích rodí mja máti mojá. - Se bo ístinu vozľubíl jesí: * bezvístnaja i tájnaja premúdrosti tvojejá javíl mi jesí. - Okropíši mja yssópom i očíščusja, * omýješi mja, i páče sňíha obíľusja. - Slúchu mojemú dási rádosť i vesélije, * vozrádujutsja kósti smirénnyja. - Otvratí licé tvojé ot hrich mojích: * i vsja bezzakónija mojá očísti. - Sérdce čísto sozíždi vo mňi, Bóže, * i duch prav obnoví vo utróbi mojéj. - Ne otvérži mené ot licá tvojehó, * i Dúcha tvojehó svjatáho ne ottimí ot mené. - Vozdážď mi rádosť spasénija tvojehó, * i Dúchom vladýčnym utverdí mja. - Naučú bezzakónnyja putém tvojím, * i nečestíviji k tebí obraťátsja. - Izbávi mja ot krovéj, Bóže, Bóže, spasénija mojehó: * vozrádujetsja jazýk moj právďi tvojéj. - Hóspodi ustňí mojí otvérzeši,* i ustá mojá vozvisťát chválu tvojú. - Jáko ašče by voschoťíl jesí žértvy dal bych úbo, * vsesožžénija ne blahovolíši. - Žértva Bóhu duch sokrušén: * sérdca sokrušénna i smirénna Boh ne uničižít. - Ublaží, Hóspodi, blahovolénijem tvojím Sijóna, * i da soziždutsja sťíny Jerusalímskija. Tohdá blahovolíši žértvu právdy, voznošénije i vsesožžehajémaja, * tohdá vozložát na oltár tvoj telcý.

Sláva, hlás 6. Mólitvami apostolov, Mílostive, očísti mnóžestvo sohrišénij nášych.

I nýňi: Mólitvami Bohoródicy, Mílostive, očísti mnóžestvo sohrišénij nášych

Stich: Pomíluj mja, Bóže, po velícij mílosti tvojéj. I po mnóžestvu ščedrót tvojích očísti bezzakónije mojé.

stichíra, hlás 6: Nasľídniče Bóžij, sopričástniče Christóv, služíteľu Hospódeň, svjáte Nikólaje, po ímeni tvojemú táko i žitijé tvojé: sprosijá bo sidíňi rázum, sviďíteľstvovaše svítlosť licá tvojehó dušévnoje nezlóbije, izvístvovaše krótosť slóva molčalívoje. Žízň tvojá slávna, i uspénije so svjatými: molí o dušách nášich.

Jerej: Spasí, Bóže, ľúdi tvojá, i blahosloví dostojánije tvojé, posití mír tvoj mílostiju i ščedrótami, vozvýsi róh christiján pravoslávnych, i nizposlí na ný mílosti tvojá bohátyja, molítvami prečístyja Vladýčicy nášeja Bohoródicy i prisnoďívy Maríji; síloju čestnáho i životvorjáščaho Krestá, zastuplénmi nebésnych Síl bezplótnych, čestnáho i slávnaho proróka, predtéči i krestíteľa Joánna, svjatých slávnych i vsechváľnych Apóstol, i íže vo svjatých Otéc nášich i vseléňskich velíkich učítelej i svjatítelej: Vasílija Velíkaho, Hrihórija Bohoslóva i Joánna Zlatoústaho, Atanásija i Kyrílla, i íže vo svjatých otcá nášeho Nikolája Mýr Lykíjskich čudotvórca, svjatých slavjáňskich Apóstol Kyrílla i Metódija, i svjatáho svjaščenomúčenika Josafáta, svjatých, slávnych i dobropobídnych Múčenik, prepodóbnych i bohonósnych otéc nášich, svjatých i právednych Bohootéc Joakíma i Ánny i prepodobných i bohonósnych otéc nášich Antónija i Teodósija Pečérskich, i svjatáho (jehóže jésť deň ilí chrám), i vsích Svjatých tvojích: mólim Ťa mnohomílostive Hóspodi, uslýši nás hríšnych moľáščichtisja, i pomíluj nás.

Lík: Hóspodi pomílu. (12x)

Vozhlas: Milostiju i ščedrótami i čelovikoľúbiijem jedinoródnaho Sýna tvojehó s nímže blaholslovén jesí so presvjatým i blahím i životvorjáščym tvojím Dúchom nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Kanón Bohoródicy.

Hlás 1. Písň 1.

irmós: Písň pobídnuju pojím vsí Bóhu, sotvóršemu dívnaja čudesá mýšceju vysókoju, i spásšemu Izráiľa, jáko proslávisja.

Premúdrosti bézdnu róždšaja, kápli múdrosti mí istóčnik blahodátno točáščij, čístaja, nizposlí, pisnoslóviti blahodátej tvojích pučínu.

Pojú ťa, vsepítaja, júže vospivájut ánhelov číni, jáko Bóha róždšuju prepítaho, jehóže vsjá tvár vospivájet: jáko proslávisja.

Ín kanón svjatáho, jehóže kraehranésije: Tebí, Nikólaje, vospiváju Božéstvennoje pínije. Tvorénije Theofánovo.

Hlás 2. Písň 1.

irmós: Vo hlubiňí postlá inohdá faraonítskoje vsevóinstvo preoružénnaja síla, voplóščšejesja že Slóvo vsezlóbnyj hrích potrebílo jésť: preproslávlennyj Hospóď, slávno bo proslávisja.

Vincenósec prestólu Christóvu, premúdre Nikólaje, predstojá so ánheľskimi vójinstvy, prosviščénije mí dáruj, ozarjájuščeje duší mojejá omračénije, jáko da voschvaľú, rádujasja, tvojú, vseblažénne, pámjať.

Proslavľájaj vsjá Hospóď, tohó slávjaščyja, ťá vírnym pribížišče dadé, napástej izbavľájušča pritekájuščyja k tvojemú króvu, Nikólaje, i prizyvájuščyja ťá víroju i ľubóviju, preslávne.

Bohoródičen: Sravnítisja želánije mí vložív zmíj vselukávyj, soďíteľu, jáko pľínnika voschíti. Tobóju že, vsečístaja, vozzván bých, obožívsja ístinňijše: tý bo, o Bohomáti, mené obožívšaho rodilá jesí.

Druhíj kanón po alfavítu, kromí Tróičnov i Bohoródičnov.

Hlás 1. Písň 1.

irmós: Christós raždájetsja, slávite. Christós s nebés, srjáščite. Christós na zemlí, voznosítesja. Pójte Hóspodevi vsjá zemľá, i vesélijem vospójte ľúdije, jáko proslávisja.

Nedoumínnym jazýkom i ustnámi pochvalénije máloje i molénije prinestí tvojemú, Nikólaje, priidóch Bohopodražánnomu preizjáščestvu: no, jáko bohatodávec, Spása i Bóha mílostiva podážď mí.

Čelovík sýj nebésnyj, ravnoánhelen na zemlí javílsja jesí, vdóv zaščítnik hotóvyj, i utruždájemych otmstíteľ, i vsím skorbjáščym v bidách pomóščnik, ótče Nikólaje.

Skazújet vsjá podsólnečnaja, Nikólaje treblažénne, čudés tvojích dobroďítelej pučínu: níščiji predstáteľa, i sirotý i vdový pitáteľa, i sľipíji putevoždá, vsí že pobórnika.

Tróičen: Tróicu čestvúju nesozdánnuju, Otcá i Sýna so Dúchom, suščestvó prósto, Božestvó, jestestvó nesikómoje, suščéstvenňi, trí ipostási, razďiľája líčno i po ipostási.

Bohoródičen: Bezsímenno Slóvo začalá jesí jedínaho ot Tróicy, vseneporóčnaja, i sehó plótiju rodilá jesí, prebývši po roždeství Ďíva, jáko i préžde. Sehó, jáko Sýna tvojehó i Bóha, o nás prísno molí.

Katavásia: irmós: Christós raždájetsja, slávite. Christós s nebés, srjáščite. Christós na zemlí, voznosítesja. Pójte Hóspodevi vsjá zemľá, i vesélijem vospójte ľúdije, jáko proslávisja.

Písň 3.

irmós: Da utverdítsja sérdce mojé v vóli tvojéj, Christé Bóže, íže nad vodámi nébo utverždéj vtoróje, i osnovávyj na vodách zémľu, vsesíľne.

Nebés čisťíjšeje carévo obítelišče, blahodátno dýšuščij voístinnu i blahovónnyj ráj, nadéždu Christiján, Bohorodíteľnicu mojú vospiváju.

Slóvom Slóvo porodilá jesí, slóvom vsé k suščestvú privédšaho slovésnoje jestestvó, kúpno i bezslovésnoje, bezslovésija izbavľájuščaho čelovíki, vseblahoslovénnaja.

Ín. irmós: Procvilá jésť pustýňa, jáko krín, Hóspodi, jazýčeskaja neploďáščaja cérkov, prišéstvijem tvojím, v néjže utverdísja mojé sérdce.

Nikólaje blažénne, Vladýki ískrennij učeník tý býv, spasáješi k tebí pritekájuščyja ot ľútych bíd i smérti hórkija.

Očísti rabý tvojá, hrichóv ostavlénije, jáko bláh, dáruja, Nikolája, tvojehó uhódnika, jáže k tebí chodátajstvy, mnohomílostive.

Bohoródičen: Utolí smuščénije duší mojejá, prečístaja, i žízň okormí, vsesvjatája, Bóha róždšaja, v némže utverdísja sérdce mojé.

Ín. irmós: Préžde vík ot Otcá roždénnomu netľínno Sýnu, i v posľídňaja ot Ďívy voploščénnomu bezsímenno Christú Bóhu vozopijím: voznesýj róh náš, svját jesí Hóspodi.

Skrižáľ v sérdci sťažáv, Bohomúdre, mnóhich dobroďítelej, napísanu bezsmértnym i prečístym pérstom Christá Bóha, Nikólaje, páče méda i sóta sládosť tóčiši iz ustén tvojích.

Pokazá blahodáť na tebí preslávne čudesá, Nikólaje: čístoje bo žitijé tvojé, voístinnu zláta svitľíjši, oblistájet mráčnyja dúšy zaréju Božéstvennaho Dúcha.

Živéši i po smérti, vo snéch jávi javľájasja, i júnoši ot smérti preslávno izbávil jesí, vopijá jávi carjú: ne obídi mužéj, sújetnoju závistiju oklevetánnych.

Tróičen: Mílostiva búdi mňí, vsesvjátája Tróice, Bóže náš, bezmírnymi prehrišéniji oskvernívšemu žitijé, Ótče, Sýne i Dúše živýj, sobľudájušči mjá otvsjúdu, i prísno neujázvlenna ot skórbi.

Bohoródičen: Dajéši, Bohoródice, spasénija nadéždu rabóm tvojím, i v núždach i napástech skorotéčnymi molítvami sobľudáti i pomoháti predstáni: tý bo jesí pochvalá nám vírnym, prisnoďívo.

Katavásia: irmós: Préžde vík ot Otcá roždénnomu netľínno Sýnu, i v posľídňaja ot Ďívy voploščénnomu bezsímenno Christú Bóhu vozopijím: voznesýj róh náš, svját jesí Hóspodi.

Po 3. Pisňi:

(Diákon ilí jeréj hlahólet jekténiju sijú. Ášče mirján molítsja, hlahólet tokmó:

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi: )

Páki i páki, mírom Hóspodu pomólimsja.

Lík: Hóspodi, pomíluj. (na jedínom kójemždo prošéniji)

Zastupí, spasí, pomíluj, i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Presvjatúju, prečístuju, preblahoslovénnuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, sámi sebé i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Jeréj: Jako Ty jesi Boh naš, i Tebí slávu vozsylájem Otcú i Sýnu i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Sidálen, hlás 8. Podóben: Premúdrosti: Vozšéd na vysotú dobroďítelej, i Božéstvennymi ottúdu, ótče, ozarívsja sijániji čudés, presvítel voístinnu javílsja jesí mírovi pástyr, nám v napástech sýj predstáteľ nepobidím: ťímže, preslávno vrahá pobidív, lžú othnál jesí, i čelovíki spásl jesí ot smérti, Nikólaje, molí Christá Bóha, hrichóv ostavlénije darováti čtúščym ľubóviju svjatúju pámjať tvojú.

Sláva, druhíj sidálen, hlás tójže: Rikú iscilénij obíľňi izlivájuščuju i istóčnik ťá čudés neoskúdnyj pokazá, Nikólaje, mílosti bézdna: ťážkimi bo nedúhami hórci dručímiji, i zlokľučéňmi žitijá ľúťi múčimiji, vsjákija skórbi cilébnuju voístinnu obritájut ľičbú, téploje tvojé zaščiščénije. Sehó rádi vopijém tí: molísja Christú Bóhu, prehrišénij ostavlénije darováti prázdnujuščym ľubóviju svjatúju pámjať tvojú.

I nýňi, Bohoródičen: Jáko Ďívu i jedínu v ženách, ťá bez símene róždšuju Bóha plótiju, vsí ublažájem ródi čelovíčestiji: óhň bo vselísja v ťá Božestvá, i jáko mladénca dojíši ziždíteľa i Hóspoda. Ťím ánheľskij i čelovíčeskij ród, dostójno slávim presvjatóje roždestvó tvojé, i sohlásno vopijém tí: molí Christá Bóha, sohrišénij ostavlénije darováti poklaňájuščymsja víroju presvjatómu roždestvú tvojemú.

Písň 4.

irmós: Dúchom províďa, proróče Avvakúme, slovesé voploščénije, propovídal jesí, vopijá: vnehdá priblížitisja ľítom, poznáješisja, vnehdá priití vrémeni, pokážešisja. Sláva síľi tvojéj, Hóspodi.

Smérti úbo viná zemným Jéva býsť, sovítom zmíja: tý že, Ďívo čístaja, róždšaja slóvom Slóvo, bezsmértija i žízni chodátaica javílasja jesí. Ťímže dostójno pojém ťá.

Dúchom prorócy predzrjášče ťá, čístaja, hóru, dvér, trapézu, svjatýj kivót, svíščnik, prestól žízni, stámnu i ódr, Bóžiju Máter v hadánijich ťá projavíša. Íchže mý zrím sbytijé.

Ín. irmós: Prišél jesí ot Ďívy ne chodátaj, ni ánhel, no sám, Hóspodi, voplóščsja, i spásl jesí vsehó mja čelovíka. Ťím zovú ti: sláva síľi tvojéj, Hóspodi.

Priblíživsja čísťi zarjám duchóvnym, svitonósec býl jesí, míra prosviščája koncý, vsím predstáteľstvuja, i vsjá spasája víroju, k tebí pritekájuščyja.

Izbavľája ot smérti, jáko javílsja jesí pérvije, Nikólaje, júnoši, prepodóbne: táko i nýňi mjá spasí ot vsjákaho obstojánija, i napástej i bíd, vseblažénne.

Oblistál jesí dobroďítelej sijáňmi, vseblažénne, podražáteľ preizrjádňijšij tvojehó Vladýki býv, spasáješi že, prizyvájem, blahohovínijem i ľubóviju ťá slávjaščyja.

Bohoródičen: Nájde na ťá Vladýka tvári voploščájem, i spasája, jáko blahoutróben, vsehó mja čelovíka: ťímže vírniji Bohoródicu ťá slávim.

Ín. irmós: Žézl iz kórene Jesséjeva i cvít ot nehó, Christé, ot Ďívy prozjábl jesí, iz horý, chváľnyj, priosinénnyja čášči, prišél jesí voplóščsja ot neiskusomúžnyja, neveščéstvennyj i Bóže, sláva síľi tvojéj, Hóspodi.

Imenovánije tvojé, jedíno voístinnu prizyvájemo, ot vsích vrážijich sovít skóro izbavľájet zovúščyja tebí tépľi, svjaščénne Nikólaje: jáko pérvije vojevódy izbávil jesí, spasí i nás ot vsjákaho ľútaho obstojánija.

Prestólu predstojá Bóžiju, molíti priľížno, múdre, ne prestáj o vsích nás, tvojích vírnych rabích, čúdne Nikólaje: da ohňá víčnaho izbávimsja, i ot vrahóv, jazýka lukávaho i ozloblénija.

Vračevánija tóčiši vsjúdu víroju k tebí pritekájuščym, i ot úz izbavľáješi vsjá. Ťímže pečáľ nášu v rádosť preloží tvojími Bohoprijátnymi molítvami, Nikólaje presvítle, nizlahája hórdosť vrahóv nášich.

Tróičen: Beznačáľnaho Božestvá načálo Otcá, i Sýna čtú, i Dúcha počitáju vsesvjatáho: vsjáčeskich vseďíteľnoje, jedínstvennoje, nesikómoje, tremí charaktíry i lícy razďiľájemoje prísno, jedíno cárstvo nerazďíľnoje.

Bohoródičen: Tý voístinnu páče zemných i nebésnych čestňíjši jedína jesí, Bohorodíteľnice: vsích bo tvorcá vo utróbi začalá jesí, plótiju véščnoju oďíjana, róždši bez símene, o novoľípnaho zrínija!

Katavásia: irmós: Žézl iz kórene Jesséjeva i cvít ot nehó, Christé, ot Ďívy prozjábl jesí, iz horý, chváľnyj, priosinénnyja čášči, prišél jesí voplóščsja ot neiskusomúžnyja, neveščéstvennyj i Bóže, sláva síľi tvojéj, Hóspodi.

Písň 5.

irmós: Svítlyj nám vozsijáj svít prisnosúščnyj, útreňujuščym o suďbách zápovidej tvoích, Vladýko čelovikoľúbče, Christé, Bóže náš.

Jáko kivót, čestnája, svjaščénija, i jáko ohneobráznyj prestól svját, i jáko paláta osvjaščénna, Vladýčice, vmistíla jesí Bóha vsederžíteľa.

Máti neiskusomúžnaja v ďívach, tý páki Ďíva v máterech, jedína prečístaja, javílasja jesí: Bóha bo neizrečénno rodilá jesí, jestestvó vozdajúščaho.

Ín. irmós: Prosviščénije vo tmí ležáščich, spasénije otčájannych, Christé Spáse mój, k tebí útreňuju, carjú míra, prosvití mja sijánijem tvojím: inóho bo, rázvi tebé, bóha ne znáju.

Bohoľípnym žitijém, treblažénne, prosviščájem osuždénnyja neprávednym izrečénijem umréti, predstáv, izbávil jesí, Vladýci Christú zovúščyja: inóho bo, rázvi tebé, bóha ne znájem.

Na nebesích prisnosúščnuju slávu nýňi zrjá, i neizhlahólannyja i Božéstvennyja zarí svitľíjšimi naslaždájasja sijániji, pokrýj mjá predstáteľstvom tvojím, prepodóbne, uhódniče Christóv vsečéstne.

Bohoródičen: Da tvój vzýščeši óbraz, pohrebénnyj strasťmí, Spáse, nebésnych utaívsja síl, voplóščsja iz Ďívy, javílsja jesí tebí zovúščym: inóho, rázvi tebé, bóha ne znájem.

Ín. irmós: Bóh sýj míra, Otéc ščedrót, velíkaho sovíta tvojehó ánhela, mír podavájušča, poslál jesí nám: ťím, Bohorazúmija k svítu nastávľšesja, ot nóšči útreňujušče, slavoslóvim ťá, čelovikoľúbče.

Propovídujet tvojá, ótče, čudesá, nýňi mír, veličájšaja mitropólija i likíjskaja jepárchija, i vsjá otéčestvija tvojá čudoďíjstva, ímiže vsjá ot boľíznej i skorbéj izbavľáješi, Bohoblažénne Nikólaje.

Pitáteľ vdóv i otéc sirót, pomóščnik súščym v skórbech vseizrjádňijšij, pláčuščym uťišénije, pástyr i putevóžď vsích bluďáščich, Nikólaje, sýj, i nás tvojími molítvami ot bíd izbávi.

Prestávilsja jesí ot zemlí k neveščéstvennym obítelem, iďíže zríši dobrótu neizrečénnuju Christóvu, i ánheľskim vóinstvom sobesídnik javílsja jesí. Ťímže, so apóstoly i s múčeniki likúja, priľížno Vladýci vsích, ótče Nikólaje, o nás molísja.

Tróičen: Sobeznačáľnaja trí jedinoprestóľnaja, nerazďíľnaho že jedínaho Božestvá slávľu samovlástnaja líca jávi, ímže iz ne súščaho privedóchsja vo jéže býti, so ánhely zovýj: svját, svját, svját jesí, Hóspodi.

Bohoródičen: Čelovíkom spasénije vsím i upovánije, jáže predvarjájušči jedína i spasájušči, pomozí i nýňi nám, vopijúščym tebí, čístaja, i prizyvájuščym ťá prísno vo obstojániji ľútych: predstáteľnicy bo i inýja, rázvi tebé, po Bózi ne ímamy.

irmós: Bóh sýj míra, Otéc ščedrót, velíkaho sovíta tvojehó ánhela, mír podavájušča, poslál jesí nám: ťím, Bohorazúmija k svítu nastávľšesja, ot nóšči útreňujušče, slavoslóvim ťá, čelovikoľúbče.

Písň 6.

irmós: Proróka Jónu podražája, vopijú: živót mój, bláže, svobodí iz tlí, i spasí mja, Spáse míra, zovúšča: sláva tebí.

Zastuplénije vírnych, i pečáľnych rádostnoje vesélije, rádostiju obohatí duchóvnoju rabý tvojá, želájuščyja zastuplénija tvojehó.

Nébo slovésnoje, chrám prečístyj, svjatýj kivót, krasňíjšij Bóžij ráj, v némže drévo žízni mojejá, da pojétsja.

Ín. irmós: V bézdňi hrichóvňij vaľájasja, neizsľídnuju milosérdija tvojehó prizyváju bézdnu: ot tlí, Bóže, mjá vozvedí.

že pobídy, Nikólaje, vinéc na tvojém versí dostójno položísja: jáko pobidíteľ úbo izrjádňijšij, ťá prizyvájuščyja spasí.

Umerščvléna mjá, blažénne, prehrišéňmi, i strastéj trevolnéňmi pohružájema, javívsja, spasí ko pristánišču Božéstvennyja vóli.

Bohoródičen: Na ťá nadéždy vozložích, Máti prisnoďívo, spasénija mojehó, i ťá predstáteľnicu polaháju žízni, tvérdu že i nepokolebímu.

Ín. irmós: Iz utróby Jónu mladénca izblevá morskíj zvír, jaková priját: v Ďívu že vséľšejesja slóvo, i plóť prijémšeje, prójde sochránšeje netľínnu. Jehóže bo ne postradá istľínija róždšuju sochraní nevreždénnu.

Nóvyj javílsja jesí Avraám, Nikólaje, jáko jedinoródna bo sýna privél jesí umá Vladýci tvojemú, bezkróvnyja žértvy prinosjá prísno. Otonúduže blahoslovílsja jesí, jáko strannoľúbec, ótče, i Tróicy býl jesí obíteľ božéstvenna i neporóčna.

Stránna i užásna soďiváješi čudesá, Nikólaje, po vséj zemlí i v móri daléče bídstvujuščym, skorotéčnymi molítvami predstáteľstvuja, nemoščným vráč, i níščym pitáteľ, pobídy na vrahí tezoimenít ľúdem vírnym javľájasja.

Ókom úmnym províďa búduščaja, učénij právych napólnil jesí vsjá koncý: jedinosúščna Otcú Sýna vozviščája nám, Árijevo neístovstvo potrebíl jesí, stólp pravoslávnyja víry, čestnája tvojá predložív ispravlénija.

Tróičen: Čtú i počitáju Tróicu nerazďíľnuju, tremí lícy razďiľájemuju prísno, sojediňájemuju že suščestvóm i jestestvóm, jáko jedíno načálo, Otcá, i Sýna, i Dúcha svjatáho, vsími deržávno Vladýčestvujuščuju, i vsjá sobľudájuščuju, jáko chóščet.

Bohoródičen: Vés voplóščsja vo utróbi tvojéj, prečístaja, Christós Bóh, bez símene rodísja: ne sterpí bo svojích rúk sozdánije zríti ot ľstívaho múčimo, priíde rabozráčnym óbrazom, čelovíčeskij ród izbáviti.

irmós: Iz utróby Jónu mladénca izblevá morskíj zvír, jaková priját: v Ďívu že vséľšejesja slóvo, i plóť prijémšeje, prójde sochránšeje netľínnu. Jehóže bo ne postradá istľínija róždšuju sochraní nevreždénnu.

Po 6. pisňi

(Diákon ilí jeréj hlahólet jekténiju sijú. Ášče mirján molítsja, hlahólet tokmó:

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi: )

Páki i páki, mírom Hóspodu pomólimsja.

Lík: Hóspodi, pomíluj. (na jedínom kójemždo prošéniji)

Zastupí, spasí, pomíluj, i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Presvjatúju, prečístuju, preblahoslovénnuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, sámi sebé i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Jeréj: Jáko tý jesí cár míra, i Spás dušám nášym, i Tebí slávu vozsylájem Otcú i Sýnu i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Kondák hlás 3. Podóben: Ďíva dnés: V Mírich, svjáte, svjaščennoďíjstviteľ pokazálsja jesí, Christóvo bo, prepodóbne, Jevánhelije ispólniv, položíl jesí dúšu tvojú o ľúdech tvojích, i spásl jesí nepovínnyja ot smérti. Sehó rádi osvjatílsja jesí, jáko velíkij taínnik Bóžija blahodáti.

íkos: Vospojím nýňi svjatíteľa písňmi, mírskim ľúdem pástyrja i učíteľa, da molítvami jehó prosvitímsja: sé bo javísja číst vés, netľínen dúchom, Christú prinosjá žértvu neporóčnu, čístu, Bóhu blahoprijátnu, jáko svjatíteľ očiščén i dušéju i ťílom. Ťímže sýj ístinno cérkve predstáteľ i pobórnik sejá, jáko velíkij taínnik Bóžija blahodáti.

Písň 7.

irmós: Péšč, Spáse, orošášesja, ótrocy že, likújušče, pojáchu: otcév Bóže, blahoslovén jesí.

Vysočájšij, nébo ťá oduševlénnoje, čertóh že, čístaja, blahodátno okružén, zlatoobráznuju porfíru i ráj pokazá.

Utverdí umá mojehó vraščénije, pomyšlénije mjatéžno ukrepí na nedvížimom kámeni pokróvom tvojím, Máti Ďívo.

Ín. irmós: Óbrazu zlatómu, na póli deíri služímu, trijé tvojí ótrocy nebrehóša bezbóžnaho veľínija, posreďí že ohňá vvérženi, orošájemi pojáchu: blahoslovén jesí, Bóže otéc nášich.

Óstromu iskušéniju vpadóch, ľúťi postrekájem, i ko vratóm áda priblížichsja, skorbmí poražájem, spasí mja molítvami tvojími, blažénne, i vozstávi pojúšča: blahoslovén, jesí, Bóže otéc nášich.

Nezachodímaho svíta neveščéstvennymi lučámi oblistájem, súščyja vo tmí skorbéj ozlóblennyja ischíti, i k prosviščéniju vesélija nastávi pojúščyja: blahoslovén jesí, Bóže otéc nášich.

Bohoródičen: Molí Christá, Sýna tvojehó i Bóha, Ďívo Bohorodíteľnice, prodánnyja ľútymi prehrišéňmi i lésťmi zmijínymi, króviju jehó čestnóju izbávitisja pojúščym: blahoslovén jesí, Bóže otéc nášich.

Ín. irmós: Ótrocy blahočéstiju sovospitáni, zločestívaho veľínija nebréhše, óhnennaho preščénija ne ubojášasja, no posreďí plámene stojášče pojáchu: otcév Bóže, blahoslovén jesí.

Vsjákich ľútych nedúh vráč vseizrjádňijšij, ótče Nikólaje, javívsja, duší mojejá némošč iscilív, podážď mí blahozdrávije vopíti: otcév Bóže, blahoslovén jesí.

Izbáviv drévle vojevódy ot smérti, svjáte, i týja vozdvíhl jesí píti i sláviti Spása Christá s víroju téploju, íže i vzyváchu: otcév Bóže, blahoslovén jesí.

Premúdrosti čáši priblíživsja táinstvenno, ustnámi tvojími, ótče Nikólaje, kápli odoždénija počérpl jesí, páče méda i sóta, ľúdem poveľivája vopíti: otcév Bóže, blahoslovén jesí.

Tróičen: Tróice, ťá vospivájem, jedínice trisijátelňijšaja, jedinosúščnaja, Ótče, Sýne i Dúše svjatýj: v níchže vsí krestívšesja vospivájem: otcév Bóže, blahoslovén jesí.

Bohoródičen: Jáko vsích tvárej výšši jesí, Bohoródice, molísja tvojemú Sýnu i Bóhu, izbávitisja múki čestvújuščym ťá voístinnu i slávjaščym: otcév Bóže, blahoslovén jesí.

irmós: Ótrocy blahočéstiju sovospitáni, zločestívaho veľínija nebréhše, óhnennaho preščénija ne ubojášasja, no posreďí plámene stojášče pojáchu: otcév Bóže, blahoslovén jesí.

Písň 8.

irmós: Jehóže užasájutsja ánheli i vsjá vójinstva, jáko tvorcá i Hóspoda, pójte svjaščénnicy, proslávite, ótrocy, blahoslovíte ľúdije i prevoznosíte vo vsjá víki.

Jáko oduševlénnyj čertóh i vdochnovénnaja červleníca, chlamída červlenošárnaja vsích carjá javílasja jesí, Ďívo, i porfíra, iz nejáže plóť soprosijá Bohočelovíka Slóva.

Začalá jesí, prečístaja, vsjú tvár hórstiju soderžáščaho, jáko ziždíteľa i Bóha, neizrečénno, nepostížno, nás rádi po nám čelovíka bývša, i jéže bí ne otstúpľša.

Ín. irmós: V péšč óhnennuju ko otrokóm jevréjskim snizšédšaho i plámeň v rósu prelóžšaho Bóha, pójte ďilá, jáko Hóspoda, i prevoznosíte vo vsjá víki.

Jáko bláh i sostradátelen, vo hlubiňí napástej ľúťi soderžímyja svobodí, blažénne Nikólaje, ot soderžáščich ľútych razrišénije podajá molítvami tvojími, jáže ko Spásu Christú, svjaščennotaínniče.

Tajnovóžď súščich páče umá, svjatých služíteľ i nebésnych sýj, Bohomúdre: archijeréj že víren, prehrišénij ostavlénija prosí ot Spása nášeho, svjaščennojavlénne.

Bohoródičen: Iznemohájet mój nýňi úm, vo hlubinú vpád bezčéstija, jáko otvsjúdu razlíčnymi obját jésm zlými: no tý, Ďívo, iscilí, bezstrástija svítom oďivájušči.

Ín. irmós: Čúda prejestéstvennaho, rosodáteľnaja izobrazí péšč óbraz: ne bó, jáže priját, palít júnyja, jáko nižé óhň Božestvá Ďívy, v ňúže vníde utróbu. Ťím, vospivájušče, vospojém: da blahoslovít tvár vsjá Hóspoda, i prevoznósit vo vsjá víki.

Číni patrijárchov i apóstolov, i svjaščennomúčenikov sobóri, i prorókov soslóvije, vés sobór póstničeskij blažát Božéstvennoje žitijé tvojé, s nímiže i mý vopijém: da blahoslovít tvár vsjá Hóspoda, i prevoznósit jehó vo víki.

Vysočájšij vsecarjú, velikoderžávne, molítvami prepodóbnaho pástyrja žízň umirí vsích, Slóve, christiján, pobórstvuja na várvary, da tebí Christú zovém: da blahoslovít tvár vsjá Hóspoda, i prevoznósit vo vsjá víki.

Svítom prosvíščsja nepristúpnym, ótče, dúšy súščich v skórbi ozarjáješi, razorjája vsjú mráčnuju tmú napástej, oblistáv že vesélijem serdcá náša. Ímiže dalečesijáteľno prosviščájemi, vopijém: da blahoslovít tvár vsjá Hóspoda, i prevoznósit vo vsjá víki.

Tróičen: Živót i životý, i jedín i trí svíty, Tróicu vírno vospivájem, otéčeskim vozsľídujušče Božéstvennym ístinno učénijem, Otcá i Sýna, i Dúcha svjatáho. S nímiže, blahočéstvujušče, vospojím: da blahoslovít tvár vsjá Hóspoda, i prevoznósit vo vsjá víki.

Bohoródičen: Čúdo strannoľípno kupiná óbraz proobrazí, čístaja otrokovíce, horjášči neopáľna drévle na horí sinájsťij, tájnu roždestvá tvojehó propisújušči: óhň bo v ťá Božestvá vselívyjsja nevrédnu ťá sobľudé. Jehóže vospivájem vo vsjá víki.

irmós: Čúda prejestéstvennaho, rosodáteľnaja izobrazí péšč óbraz: ne bó, jáže priját, palít júnyja, jáko nižé óhň Božestvá Ďívy, v ňúže vníde utróbu. Ťím, vospivájušče, vospojém: da blahoslovít tvár vsjá Hóspoda, i prevoznósit vo vsjá víki.

Po 8.pisňi:

Jeréj: Bohoródicu i Máter svíta v písnech vozveličím:

Velíčit dušá mojá Hóspoda, i vozrdádovasja dúch mój o Bózi Spási mojém.

Čestňíjšuju Chruvím i slavňíjšuju bez sravnénija Serefím bez istľínija Bóha Slova róždšuju, súščuju Bohoródicu ťá velčájem.

Jáko prizrí na smirénije rabý svojejá, se bo ot nýňi ublažát mjá vsí ródi.

Jáko sotvorí mňí velíčije síľnyj, i svjáto ímja jehó, i mílosť jehó v ródy rodóv bojáščymsja jehó.

Sotvorí deržávu mýšcejú svojéju, rastočí hórdyja mýsliju sérdca ích.

Nizloží síľnyja s prestól i voznesé smirénnyja, álčuščyja ispólni bláh, i bohaťáščyjasja otpustí tščý.

Vospriját Izráiľa ótroka svojehó, pomjanúti mílosti, jákože hlahóla k otcém nášym Avraámu i símeni jehó do víka.

Písň 9.

irmós: Živoprijémnyj istóčnik prisnotekúščij, svitonósnyj svitíľnik blahodáti, chrám oduševlénnyj síň prečístuju, nebesé i zemlí prostránňijšuju, Bohoródicu, vírniji veličájem.

Strujú blahodáti tvojejá istočí mi, plámenem zlokľučénij opaľájemu, i ľúťi istajavájemu, istóčniče, blahodátno točáščij, róždšaja rikú blahodátej, iz nejáže pijáj, vžáždetsja nikohdáže.

Jáko ženichá ťa krásnyj čertóh, jáko Vladýčňu palátu oduševlénnu, jáko porfíru vsezlatúju, jáko krásňijšeje obítelišče Christóvo, Vladýčice vsích, umoľájuščaho ťá, spasí mja.

Ín. irmós: Beznačáľna rodíteľa Sýn Bóh i voplóščsja ot Ďívy nám javísja, omračénnaja prosvitíti, sobráti rastočénnaja. Ťím vsepítuju Bohoródicu veličájem.

Sviščámi blahodáti, Bohomúdre, prosviščájem, i svitíľnik blahočéstija jávi býl jesí, súščyja v napástech spasáješi, i súščyja vo hlubiňí morsťij izbavľáješi, i pitáješi álčuščyja preslávno, vseblažénne.

že v rají sládosti nýňi vodvorjájasja, i neizrečénnuju slávu jásno zrjá, ot nebésnych krúh pivcý tvojá naziráješi, ot strastéj izbavľája, Bohonóse vseblažénne.

Bohoródičen: Premúdrosť, i sílu, i Slóvo ipostásnoje Ótčeje, Bohomáti čístaja, rodilá jesí, ot tvojích prečístych krovéj svój chrám priímšuju, i semú po sojedinéniju sojedinívšujusja nerazďíľno.

Ín. irmós: Tájinstvo stránnoje vížu i preslávnoje: nébo, vertép: prestól cheruvímskij, Ďívu: jásli, vmistílišče, v níchže vozležé nevmistímyj Christós Bóh: jehóže, vospivájušče, veličájem.

Likovstvújem duchóvno vsí prazdnoľúbcy, nebesá veselítesja, hóry že i chólmi, cérkvi i ďív lícy, i póstnikov svítlosť, v pámjati vseblažénnaho: v néjže, sošédšesja, Spása veličájem.

Da pojút písňmi neprestánno vsí koncý, pochváľnymi vincý vérch Nikolája ukrašájušče jávi, uhódnika Christá Bóha: jehóže molítvami ot strastéj že i bíd da izbávimsja.

Jáko dostójnoje priimí pínije, Nikólaje, málaho trudá sehó, jákože Christós priját vdový dvá lépta. Ne vozhnušájsja okajánnaho strasťmí, ne horďásja bo, treblažénne, derznúch.

Tróičen: Sojediňájetsja jedinosúščnoju vóleju Tróica: razďiľájetsja že páki líčno nerazďíľňi, sobľudájušči deržávu prísno, Otéc, Sýn, i Dúch živýj, jedín triipostásnyj Bóh, jehóže veličájem.

Bohoródičen: Potrebísja vsjáka pečáľ roždestvóm tvojím, i otját Hospóď rydánije i pláč, i vsjáku slézu ot vsjákaho licá zemnoródnych, čístaja Bohoródice neiskusobráčnaja. O tebí i mý dólhi ispolňájem.

irmós: Tájinstvo stránnoje vížu i preslávnoje: nébo, vertép: prestól cheruvímskij, Ďívu: jásli, vmistílišče, v níchže vozležé nevmistímyj Christós Bóh: jehóže, vospivájušče, veličájem.

Po 9. pisňi.

(Diákon ilí jeréj hlahólet jekténiju sijú. Ášče mirján molítsja, hlahólet tokmó:

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi: )

Páki i páki, mírom Hóspodu pomólimsja.

Lík: Hóspodi, pomíluj. (na jedínom kójemždo prošéniji)

Zastupí, spasí, pomílu, i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Presvjatúju, prečístuju, preblahoslovénnuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, sámi sebé i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Jeréj: Jáko tebé chváľat vsjá síly nebésnyja, i tebí slávu vozsylájem Otcú i Sýnu i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Svitílen. Podóben: Žený uslýšite. Velíkaho archipástyrja i jerárcha vsí, predsidáteľa mirlikíjskaho Nikolája voschválim: mnóhi bo múžy spasé, neprávedno umréti imúščyja. I carjú javľájetsja so Avlávijem vo sňí, rišá neprávednyj súd.

Sláva: Veľmí ťa proslávi v čudesích Hospóď, i žíva i po koncí, jerárše Nikólaje: któ bo ot ľubvé víry tókmo svjatóje tvojé ímja prizovét, i ne ábije uslýšan, tépla ťá predstáteľa obritáet?

I nýňi, Bohoródičen: Múdrosť ipostásnuju, i Slóvo presúščestvennoje, i vračá vsích Christá róždši, Ďívo, hnojénija i jázvy duší mojejá iscilí ľútyja i mnohovrémennyja, i sérdca mojehó strástnaja pomyšlénija umertví.

(Hlás 1.) Vsjakoje dychanije da chvalit Hospoda, chvalite Hospoda s nebes, chvalite jeho vo vyšnich. Tebi podobaje pisň Bože.

Chvalíte jehó vsí Ánheli jehó, chvalíte jehó vsjá síly jehó, tebí podobájet písň, Bóže.

Chvalíte jehó sólnce i luná, chvalíte jehó vsjá zvízdy i svít. - Chvalíte jehó nebesá nebés, i vodá jáže prevýše nebés, da voschváľat ímja Hóspodne. - Jáko tój rečé i býša, tój poveľí i sozdášasja. - Postávi já vo vík i vo vík víka, poveľínije položí i ne mímo idét - Chvalíte Hóspoda ot zemlí zmijéve i vsjá bézdny. - Óhň, hrád, sňíh, hóloť, dúch búren, tvorjáščaja slóvo jehó. - Hóry i vsí chólmi, dréva plodonósna i vsí kédry. - Zvírije i vsí skóti, hádi i ptícy pernáty. - Cáriji zémstiji i vsí ľúdije, kňázi i vsí sudijí zémstiji. - Júnoši i ďívy, stárcy s júnotami, da voschváľat ímja Hóspodne, jáko voznesésja ímja tohó jedínaho. - Ispovídanije jehó na zemlí i na nebesí, i voznesét róh ľudéj svojích. - Písň vsím prepodóbnym jehó, synovóm Izrailevym, ľúdem približjuščymsja jemu.

Psalóm 149.

Vospójte Hospodévi písň nóvu, chvalénije jehó v cérkvi prepodóbnych. - Da vozveselítsja Izráiľ o sotvoršém jehó, i sýnove Sijóni vozrádujutsja o carí svojém. - Da voschváľat ímja jehó v líci, v tympáňi i psaltíri da pojút jemú. - Jáko blahovolít Hóspoď v ľúdech svojích, i voznesét krótkija vo spasénije. - Voschváľatsja prepodóbniji vo slávi, i vozrádujutsja na ložách svojích. - Voznošénija Bóžija v hortáni ích, i meči obojúdu ostrý v rukách ích. - Sotvoríti otmščénije v jazýcich, obličénija v ľúdech. - Svjazáti carí ích púty, i slávnyja ích ručnými okóvy žeľíznymi.

Na chvalítech stichíry, na 6,

Stích: Sotvoríti v ních súd napísan, sláva sijá búdet vsím prepodóbnym jehó.

hlás 1. Samohlásny. Vozzrív neuklónno na vysotú rázuma, i uzrív nejavlénno premúdrosti hlubinú, tvojími učéňmi mír obohatíl jesí, ótče. O nás prísno molísja Christú, svjatíteľu Nikólaje.

Stích: Chvalíte Bóha vo svjatých jehó, chvalíte jehó vo utveržéniji síly jehó.

Čelovíče Bóžij, i vírnyj uhódniče, i strojíteľu tohó táin, i múžu želánij duchóvnych, stólpe oduševlénnyj, i vdochnovénnyj óbraz: jáko Božéstvennoje bo sokróvišče ťá mírskaja cérkov, čuďáščisja, prijála jésť, i molítvennika o dušách nášich.

Stích: Chvalíte jehó na sílach jehó, chvalíte jehó po mnóžestvu velíčestvija jehó.

hlás 1. Podóben: Nebésnych činóv: Cérkóvnyja cvíty obletája, * jákože ptenéc výšňaho hňizdá ánheľskaho, * Nikólaje treblažénne, * zovéši prísno k Bóhu o vsích nás, * íže v núždnych bidách i iskušénijich, * i izbavľáješi molítvami tvojími.

Stich: Chvalíte jehó v hlási trúbňim, * chvalíte jehó v psaltíri i húsľich.

Svjaščénnyja odéždy krasotú * ďíjateľnymi soďílal jesí dobroďíteľmi svitľíjšuju, * ótče Bohonóse. * Ťímže nám svjaščennoďíjstvuješi dívnaja, * slávnych čudés svjaščennoďíteľu, * ľútych izbavľája ný.

Stich: Chvalíte jehó v tympáňi i líci, * chvalíte jehó v strúnach i orháňi.

Nevídimych dobróty prochoďá, * strášnuju ónu razumíl jesí * slávu svjatých, svjáte. * Ťímže nám nebésnaja slovesá * prisnoživótnych óňich viďínij javľáješi, * svjaščénňijšij ótče.

Stich: Chvalíte jehó v kymváľich dobrohlásnych, chvalíte jehó v kymváľich vosklicánija, * vsjákoje dychánije da chvalít Hóspoda.

Jáko vo sňí predstál jesí blahočestívomu carjú, * i úzniki, ótče, ot smérti izbávil jesí: * molísja neprestánno, * jáko da i nýňi molítvami tvojími * izbávimsja ot iskušénij i bíd i boľíznej, * dostójno blahochváľaščiji ťá.

Sláva, hlás 5: Vostrúbim trubóju písnej, vzyhrájem prázdnstvennaja, i likovstvújem, rádujuščesja, v molébnoje toržestvó Bohonósnaho otcá. Ľúdije da stekútsja, i íže sónnym strášnym javlénijem carjá prepirájušča, nepovínno deržímyja trí otpustíti vojevódy, da vospojút. Pástyrije i učítelije dóbraho pástyrja, podobnorevníteľna pástyrja, sošédšesja, voschválim. Íže v nedúzich vračá, i íže v bidách izbáviteľa, hríšniji zastúpnika, níščiji sokróvišče, i íže v skórbich uťíšiteľa, spútnika putešéstvujuščiji, na móri súščiji pravíteľa, i vsí vezďí tépľi predvarjájušča, velíkaho svjatíteľa voschvaľájušče, síce rcém: presvjatýj Nikólaje, predvarí, i izbávi ný ot nastojáščija bidý, i spasí stádo tvojé molítvami tvojími.

I nýňi, Bohoródičen, podóben. Tvorénije patriárcha Hérmana: Vostrúbim trubóju písnej: priníkši bo svýše, vsecaríca Máti Ďíva blahoslovéňmi vinčevájet vospivájuščyja jú. Ľúdije da stekútsja, i caríci da vospléščut v písnech, carjá róždšej, íže smértiju deržímyja pérvije razrišíti čelovikoľúbno blahovolívšaho: pástyrije i učítelije, dóbraho pástyrja prečístuju Máter, sošédšesja, voschválim. Svíščnik zlatozárnyj, svitonósnyj óblak, nebés prostránňijšuju oduševlénnyj kivót, ohnezráčnyj Vladýčeň prestól, mannoprijémnuju zlatúju stámnu, zatvorénnuju slóva dvér, vsích christiján pribížišče, písňmi Bohohlásnymi pochvaľájušče, síce rcém: paláto Slóva, spodóbi smirénnych nás nebésnaho cárstvija: ničtóže bo nevozmóžno chodátajstvu tvojemú.

Jerej: Sláva tebí pokazávšemu nam svit.

Slavoslovije velikoje.

Sláva v výšnich Bóhu, i na zemlí mir , v čelovícich blahovolénije. Chválim ťa, blahoslovím ťa , kláňajemtisja slavoslóvim ťa. - Blahodarim ťa, velikija rádi slávy tvojejá * Hóspodi Carjú nebésnyj. - Bóže Otče vsederžiteľu, Hóspodi Sýne jedinorodnyj , Isúse Christé, i svjatýj Dúše, Hóspodi Bóže. - Áhnče Bóžij, * Sýne Otč. - Vzémľaj hrich míra, * po­miluj nas. - Vzémľaj hrihí míra, * prijmi molitvy náša. - Siďaj odesnúju Otca, * pomiluj nas. - Jáko ty jedín svjat, ty jedín Hóspoď Isús Christós, * v slávu Bóha Otcá, amiň. - Na vsják deň blahoslovím ťa, * i voschválim ímja tvojé vo viki i vo vík vika. - Spodóbi, Hóspodi, v deň sej * bez hrichá sochranítisja nam. Blahoslovén jesí, Hóspodi Bóže Otec nášich, * i chváľno i proslávlenno ímja tvojé vo víki, amiň. - Búdi, Hóspodi, mí­losť tvojá na nas, * jákože upováchom na ťa. - Blahoslovén jesí. Hóspodi, * naučí nas opravdánijem tvoím. - Blahoslovén jesí, Vladýko, * vrazumí nas opravdánijem tvoím. - Blahoslovén jesí, Svjatýj, * prosviti nas opravdánii tvoímí. - Hóspodi, prí­bížišče byl jesí nam, v rod í rod. - Az rich, Hóspodi, po­miluj mja: * i iscilí dúšu moju, jáko sohriších tebí. - Hóspodi, k tebí pribihóch *, naučí mja tvoríti vóľu tvoju, jáko ty jesí Boh moj - Jáko u tebé jésť istóčnik života, * v svíťi tvojém uzrim svit. Probávi mílosť tvoju * víduščym ťa.

Svjatýj Bóže, svjatýj kripkij, svjatýj bezsmertnyj pomiluj nas.

Svjatýj Bóže, svjatýj kripkij, svjatýj bezsmertnyj pomiluj nas.

Svjatýj Bóže, svjatýj kripkij, svjatýj bezsmertnyj pomiluj nas.

Sláva, i nýňi: Svjatýj bezsmertnyj pomiluj nas.

Svjatýj Bóže, svjatýj kripkij, svjatýj bezsmertnyj pomiluj nas.

Tropár po Slavosloviji:

Tropár, hlás 4: Právilo víry i óbraz krótosti, vozderžánija učíteľa javí ťa stádu tvojemú jáže veščéj ístina. Sehó rádi sťažál jesí smirénijem vysókaja, niščetóju bohátaja: ótče svjaščennonačáľniče Nikólaje, molí Christá Bóha, spastísja dušám nášym.

Sláva, i nýňi, Bohoródičen: Jéže ot víka utajénnoje, i ánhelom nesvídomoje tájinstvo, tobóju, Bohoródice, súščym na zemlí javísja Bóh, v neslítnom sojedinéniji voploščájem, i krést vóleju nás rádi vosprijím: ímže voskresív pervozdánnaho, spasé ot smérti dúšy náša.

~~(Diákon ilí jeréj hlahólet jekténiju sijú. Ášče mirján molítsja, hlahólet tokmó:~~

Hóspodi, pomíluj. (12x)

Sláva, i nýňi: )

Jerej: Pomíluj nás, Bóže, po velícij mílosti tvojéj, mólimtisja uslýši i pomíluj.

Lík: Hóspodi, pomíluj. Hóspodi, pomíluj. Hóspodi, pomíluj. (na jedínom kójemždo prošéniji)

Jéšče mólimsja o svjaťíjšem vselénsťim Archijeréji nášem (ímja rék), i o preosvjaščénňijšem Archijepískopi i Mitropolíťi nášem Kýr (ímja rék) i o bohoľubívim Jepískopi nášem Kýr (ímja rék)­, o služáščich i poslužívšich vo svjaťím chrámi sém, i o otcích nášich duchóvnych, i vséj vo Chrisťí brátiji nášej.

Ješčé mólimsja o bohochranímim naróďi nášem, o prederžáščich vlastéch nášich i o vsém vójinstvi.

Ješčé mólimsja o predstojáščich ľúdech, i ožidájuščich ot tebé velíkija i bohátyja mílosti, za tvorjáščich nám mílostyňu, i za vsjá pravoslávnyja (ilí pravovírnyja) christijány.

Jeréj: Jáko mílostiv i čelovikoľúbec Bóh jesí, i tebí slávu vozsylájem Otcú i Sýnu i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Jekténija prositelnaja:

Jerej: Ispólnim utrénuju molítvu nášu Hóspodevi.

Lík: Hóspodi, pomíluj.

Zastupí, spasí, pomíluj i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Lík: Hóspodi, pomíluj.

Dné vsehó soveršénna, svjáta, mírna i bezhríšna, u Hóspoda prósim.

Lík: Podáj, Hóspodi. (na jedínom kójemždo prošéniji)

Ánhela mírna, vírna nastávnika, chraníteľa dúš i ťilés nášich, u Hóspoda prósim.

Proščénija i ostavlénija hrichóv, i prehrišénij nášich, u Hóspoda prósim.

Dóbrych i poléznych dušám nášym, i míra mírovi, u Hóspoda prósim.

Próčeje vrémja životá nášeho v míri i pokajániji skončáti, u Hóspoda prósim.

Christijánskija končíny životá nášeho, bezboľíznenny, nepostýdny, mírny, i dóbraho otvíta na strášňim sudíšči Christóvi, prósim.

Presvjatúju, prečístuju, preblahoslovénnuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, samí sebé, i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Jerej: Jáko Bóh mílosti i ščedrót i čelovikoľúbija jesí, i tebí slávu vozsylájem, Otcú i Sýnu i svjatómu Dúchu, i nýňi i prísno, i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Jeréj: Mír vsím

Lík: I dúchovi tvojemú.

Diákon: Hlavý váša Hóspodevi prikloníte.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Jerej hlahólet molítvu sijú tájno: Hospodi svjatýj, vo výšnich živýj, i na smirénnyja prizirájaj, i vsevíďaščim ókom Tvojím prizirájaj na vsjú tvár, Tebí prokloníchom výju sérdca i ťilesé, i mólimsja Tebí: prostrí rúku Tvojú nevídimuju ot svjatáho žilíšča Tvojehó, i blahosloví vsja ný. I ášče čtó sohrišíchom vóleju ilí nevóleju, jáko bláh i čelovikoľúbec Boh prostí, dáruja mirnaja i premirnaja blahaja Tvoja.

Jerej: Tvóje bo jest jéže mílovati i spasáti ný Bóže i tebí slávu vozzsylájem, Otcúi Sýnu i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno, i vo víki vikóv.

Lik: Amíň.

Diákon: Premúdrosť.

Lík: Blahosloví.

Jeréj: Syj blahoslovén Christós Bóh náš, vsehdá, nýňi i prísno, i vo víki vikóv.

Lík: Amíň. Utverdí, Bóže, svjatúju pravoslávnuju (ilí katholíčeskuju) víru, vo víki vikóv.

Jeréj: Presvjatája Bohoródice, spasí nás.

Lík: Čestňíjšuju Cheruvím i slávňijšuju béz sravnénija Serafím, béz istľínija Bóha Slóva róždšuju, súščuju Bóhoródicu ťa veličájem.

Jeréj: Sláva tebi, Christé Bóže, upovánije náše, sláva tebí.

Lík: Sláva Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, i nýňi i prísno, i vo víki vikóv. Amíň. Hóspodi, pomíluj. (3x) Blahosloví.

Jeréj: Christós ístinnyj Bóh náš, molítvami prečístyja svojejá Mátere, svjatých slávnych i vsechváľnych apóstol . . . i vsích svjatých, pomílujet i spasét nás, jáko bláh i čelovikoľúbec.

Lík: Amíň.

Ášče mírjan molítsja, hlahólet tókmo: Čestňíjšuju Cheruvím: Sláva, i nýňi: Hóspodi, pomíluj (3x) Hóspodi, blahosloví. Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Iisúse Christé Bóže náš, pomíluj nás. Amíň.

Ornament