Ornament

Ornament

Jeréj: Blahoslovén Bóh náš, vsehdá nýňi i prísno i vo víki vikóv. (ášče že ňísť jeréja moľáščasja, načinájem: Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Iisúse Christé Bóže náš, pomíluj nás.)

I mý: Amíň.

Sláva Tebí Bože náš, sláva Tebí.

Carjú nebésnyj, uťišiteľu, dúše ístiny, íže vezďí sýj i vsjá ispolňájaj, sokróvišče blahích i žízni podáteľu, priidí i vselísja v ný, i očísti ný ot vsjákija skvérny, i spasí, bláže, dúšy náša.

Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.

Hóspodi, pomíluj. (3x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.

Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.

Amíň.

Hóspodi, pomíluj. (6x)

Hóspodi, pomíluj. (6x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Priidíte, poklonímsja carévi nášemu Bóhu.

Priidíte, poklonímsja, Christú, carévi, nášemu Bóhu.

Priidíte, poklonímsja, i pripadém samomú Hóspodu Iisúsu Christú, carévi i Bóhu nášemu.

Psalóm 103.

Blahosloví dušé mojá Hóspoda, * Hóspodi Bóže moj, vozvelíčilsja jesí ziló. - Vo ispovídanije i vo veleľípotu obleklsja jesí, * oďijájsja svítom jako rízoju. - Prostirájaj nébo jako kóžu, * pokryvájaj vodámi prevýspreňaja svojá. - Polahájaj óblaki na voschoždénije svojé, * choďáj na krylú vítreňu. - Tvorjáj ánheli svojá dúchi, * i sluhí svojá plámeň óhnennyj. - Osnovájaj zémľu na tvérdi jejá, * ne preklonítsja vo vík víka. - Bézdna, jako ríza oďijánije jejá, * na horách stánut vódy. - Ot zapreščénija tvojehó pobíhnut, * ot hlása hróma tvojehó ubojátsja. - Voschóďat hóry, i nischóďat poľá v místo, * jéže osnovál jesí im. - Preďíl položíl jesí jehóže ne préjdut, * nižé obraťátsja pokrýti zémľu. - Posylájaj istóčniki v débrich, * posreďí hór prójdut vódy. - Napajájut vsja zvíri sélnyja, * ždút onáhri v žáždu svojú. - Na tich ptícy nebésnyja privitájut, * ot sredý kámenija daďát hlás. - Napajáj hóri ot prevýsprennych svojích, * ot plodá ďíl tvojích nasýtitsja zemľá. - Prozjabájaj travú skotóm, * i zlák na slúžbu čelovíkom. - Izvestí chľíb ot zemlí, * i vinó veselít sérdce čelovíka. - Umástiti licé jeléjem, * i chľíb sérdce čelovíka ukripít. - Nasýťatsja drevá poľskaja, kédri livánstiji íchže jesí nasadíl, * támo ptícy vozhňizďátsja - Jerodíjevo žilíšče predvodíteľstvujet ími, * hóry vysókija jelénem, kámeň pribížišče zájacem. - Sotvoríl jesí lúnu vo vremená, * sólnce pozná západ svój. - Položíl jesí ťmu i bysť nóšč, * v néjže prójdut vsi zvírije dubrávniji. - Skýmni rykájuščiji voschítiti, * i vzyskáti ot Bóha píšču sebí. - Vozsijá sólnce i sobrášasja, * i v lóžach svojích ľáhut. - Izýdet čelovík na ďílo svojé, * i na ďílanije svojé do véčera. - Jáko vozvelíčišasja ďilá tvojá Hóspodi, vsja premúdrostiju sotvoríl jesí, * ispólnisja zemľá tvári tvojejá. - Sijé móre velíkoje i prostránnoje, * támo hádi íchže ňísť čislá. - Živótnaja málaja s velíkimi, * támo korablí preplávajut. - Zmíj sej, jehóže sozdál jesí ruhátisja jemú, * vsja k tebí čájut, dáti píšču ím vo blahó vrémja. - Dávšu tebí ím soberút, * otvérzšu tebí rúku vsjáčeskaja ispólňatsja bláhosti. - Otvráščšu že tebí licé vozmjatútsja, * otímeši duch ích i isčéznut, i v pérsť svojú vozvraťátsja. - Pósleši dúcha tvojehó i sozíždutsja, * i obnovíši licé zemlí. - Búdi sláva Hospódňa vo víki, * vozveselítsja Hóspoď o ďíľich svojích. - Prizirajáj na zémľu i tvorjáj ju trajstísja, * prikasajájsja horám i dymjátsja. - Vospojú Hospodévi v živoťí mojém, * pojú Bóhu mojemú dóndeže jesm. - Da usladítsja jemú besidá mojá, * áz že vozveseľúsja o Hóspoďi. - Da isčéznut hríšnicy ot zemlí i bezzakónicy, jákože ne býti im, * blahosloví duše mojá Hóspoda. - Sólnce pozná západ svoj, * položíl jesí ťmu i bysť nóšč. - Jáko vozvelíčišasja ďilá tvojá Hóspodi, * vsja premúdrostiju sotvoríl jesí.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

Jeréj že čtét svitílničnyja molítvy.

Molítva pérvaja.

Hóspodi ščédryj i mílostivyj, dolhoterpilíve i mnohomílostive, vnuší molítvu nášu, i vonmí hlásu molénija nášeho, sotvorí s námi známenije vo bláho, nastávi nás na púť Tvoj, jéže chodíti vo ístinňi Tvojéj. Vozveselí serdcá náša, vo jéže bojátisja ímene Tvojehó svjatáho: zané vélij jesí Tý, i tvorjáj čudesá, Tý jesí Bóh jedín, i ňísť podóben Tebí v bozích, Hóspodi: sílen v mílosti, i bláh v kríposti, vo jéže pomoháti, i uťišáti, i spasáti vsjá upovájuščyja vo ímja svjatóje Tvojé.

Jáko podobájet Tebí vsjákaja sláva, čésť i poklonénije, Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Molítva vtorája.

Hóspodi, da ne járostiju Tvojéju obličíši nás, nižé hňívom Tvojím nakážeši nás, no sotvorí s námi po mílosti Tvojéj, vračú i iscilíteľu dúš nášich. Nastávi nás ko pristánišču choťínija Tvojehó: prosvití óči serdéc nášich v poznánie Tvojejá ístiny: i dáruj nám próčeje nastojáščaho dné mírnoje i bezhríšnoje, i vsé vrémja životá nášeho, molítvami svjatýja Bohoródicy, i vsích svjatých.

Jáko Tvojá deržáva, i Tvojé jésť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá, i Sýna, i svjatáho Dúcha, nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Molítva trétija.

Hóspodi, Bóže náš, pomjaní nás hríšnych i nepotrébnych ráb Tvojích, vnehdá prizyváti nám svjatóje poklaňájemoje ímja Tvojé, i ne posramí nás ot čájanija mílosti Tvojejá: no dáruj nám, Hóspodi, vsjá jáže ko spaséniju prošénija, i spodóbi nás ľubíti, i bojátisja Tebé ot vsehó sérdca nášeho, i tvoríti vo vsích vóľu Tvojú.

Jáko bláh i čelovikoľúbec Bóh jesí, i Tebí slávu vozsylájem, Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Molítva četvértaja.

Nemólčnymi písňmi, i neprestánnymi slavoslovléňmi ot svjatých síl vospivájemyj, ispólni ustá náša chvalénija Tvojehó, jéže podáti velíčestvije ímeni Tvojemú svjatómu: i dážď nám učástije, i nasľídije so vsími bojáščimisja Tebé ístinnoju, i chraňáščimi zápovidi Tvojá, molítvami svjatýja Bohoródicy, i vsích svjatých Tvojích.

Jáko podobájet Tebí vsjákaja sláva, čésť i poklonénije, Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň. Amen.

Molítva pjátaja.

Blahoslovén jesí, Hóspodi Bóže vsederžíteľu, svídyj úm čelovíčeskij, svídyj íchže trébujem, mnóho mnóžaje páče néželi prósim, ilí razumivájem. Sám, čelovikoľúbče carjú, vo vsém blahíj, udovlí nás mnóžestvom ščedrót Tvojích, jéže nepostýdnoju sóvistiju prizyváti svjatóje ímja Tvojé: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho, i smotrénijem Tvojím vsé jéže ko póľzi nášej ustrój.

Jáko podobájet Tebí vsjákaja sláva, čésť i poklonénije, Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Molítva šestája.

Hóspodi, Hóspodi, prečístoju Tvojéju dlániju soderžáj vsjáčeskaja, dolhoterpjáj na vsích nás, i kájajsja o zlóbach nášich, pomjaní ščedróty Tvojá, i mílosť Tvojú, posití ny Tvojéju bláhostiju, i dážď nám izbižáti i próčeje nastojáščaho dné, Tvojéju blahodátiju, ot razlíčnych kóznej lukávaho, i nenavítnu žízň nášu sobľudí blahodátiju vsesvjatáho Tvojehó Dúcha.

Mílostiju i čelovikoľúbijem jedinoródnaho Tvojehó Sýna, s nímže blahoslovén jesí, so vsesvjatým i blahím i životvorjáščim Tvojím Dúchom, nýňi i prísno, i vo víi vikóv, amíň.

Molítva sedmája.

Bóže velíkij i dívnyj, neizrečénnoju bláhostiju i bohátym prómyslom upravľájaj vsjáčeskaja, i mirskája nám blahája darovávyj: i sporučívyj nám obiščánnoje cárstvo, darovánnymi nám blahími: sotvorívyj ný i dné mimošédšuju čásť ot vsjákaho uklonítisja zlá: dáruj nám i próčeje neporóčno soveršíti pred svjatóju slávoju Tvojéju, píti Ťá jedínaho blaháho i čelovikoľubívaho Bóha nášeho.

Jáko Tý jesí Bóh náš, i Tebí slávu vozsylájem, Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Molítva osmája.

Bóže velíkij i výšnij, jedín imijáj bezsmértije, vo svíťi živýj nepristúpňim, vsjú tvár premúdrostiju sozdávyj, razďilívyj meždú svítom i meždú ťmóju, i sólnce položívyj vo óblasť dné, lunú že i zvízdy vo óblasť nóšči: spodóbivyj nás hríšnych i v nastojáščij čás predvaríti licé Tvojé vo ispovídaniji, i večérneje Tebí slavoslóvije prinestí: sám, čelovikoľúbče, isprávi molítvu nášu jáko kadílo pred Tobóju, i priimí jú v voňú blahouchánija: podážď že nám nastojáščij véčer, i prichoďáščuju nóšč mírnu: oblecý ny orúžijem svíta: izbávi ný ot strácha noščnáho, i vsjákija véšči vo ťmí prechoďáščija: i dážď són, jehóže vo upokojénije némošči nášej darovál jesí, vsjákaho mečtánija dijávoľa svobóden. Jéj, Vladýko blahích podáteľu, da i na lóžach nášich umiľájuščesja, pominájem v noščí ímja Tvojé, i poučénijem Tvojích zápovidej prosviščájemi, v rádosti dušévňij vostánem ko slavoslóviju Tvojejá bláhosti: molítvy i molénija Tvojemú blahoutróbiju prinosjášče, o nášich sohrišénijich, i vsích ľudéj Tvojích, jáže, molítvami svjatýja Bohoródicy, mílostiju posití.

Jáko bláh i čelovikoľúbec Bóh jesí, i Tebí slávu vozsylájem, Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

(Diákon ilí jeréj hlahólet jekténiju sijú. Ášče mirján molítsja, hlahólet tokmó:

Hóspodi, pomíluj. (12x) Sláva, i nýňi:)

Mírom Hóspodu pomólimsja.

Lík: Hóspodi, pomíluj. (na jedínom kójemždo prošéniji)

O svýšňim míri, i spaséniji dúš nášich, Hóspodu pomólimsja.

O míri vsehó míra, blahostojániji svjatých Bóžijich cerkvéj, i sojedinéniji vsích, Hóspodu pomólimsja.

O svjaťím chrámi sém, i s víroju, blahohovínijem, i stráchom bóžijim vchoďáščich v óň, Hóspodu pomólimsja.

O svjaťíjšem vselénsťim Archijeréji nášem (ímja rek), Pápi Rímsťim, Hóspodu pomólimsja.

O preosvjaščénňijšem Archijepískopi i Mitropolíťi nášem Kýr (ímja rék), i o bohoľubívim Jepískopi nášem Kýr (ímja rék), čéstňim presvýterstvi, vo Chrisťí dijákonstvi, o vsém príčťi i ľúdech, Hóspodu pomólimsja.

O bohochranímim naróďi nášem, o prederžáščich vlastéch nášich, i o vsém vójinstvi, Hóspodu pomólimsja.

O hráďi sém (ilí O vési séj, ilí O svjaťíj obíteli séj ), vsjákom hráďi, straňí, i víroju živúščich v ních, Hóspodu pomólimsja.

O blahorastvoréniji vozdúchov, o izobíliji plodóv zemných, i vrémeňich mírnych, Hóspodu pomólimsja.

O plávajuščich, putešéstvujuščich, nedúhujuščich, strážduščich, pľinénnych, i o spaséniji ích, Hóspodu pomólimsja.

O izbávitisja nám ot vsjákija skórbi, hňíva i núždy, Hóspodu pomólimsja.

Zastupí, spasí, pomíluj, i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Presvjatúju, prečístuju, preblahoslovénnuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, sámi sebé i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Jeréj: Jáko podobájet Tebí vsjákaja sláva, čésť i poklonénije, Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Kathisma 1.

Psalóm 1.

Blažén múž, íže ne íde na sovít nečestívych i na putí hríšnych ne stá, i na sidálišči hubítelej ne síde, no v zakóňi Hospódni vóľa jehó, i v zakóne Jehó poučítsja dě́ň i nóšč. I búdet jáko drévo nasaždénno prí ischódiščich vód, jéže plód svój dást vo vréma svojé, i líst jehó ne otpadét; i vsjá, jelíka ášče tvorít, uspíjet. Ne táko nečestívii, ne táko: no jáko prách, jehóže vozmetáet vítr ot licá zemlí. Sehó rádi ne voskrésnut nečestíviji na súd, nižé hríšnicy v sovít právednych. Jáko vísť Hospóď púť právednych, i púť nečestívych pohíbnet.

Psalóm 2.

Vskúju šatášasja jazýcy, ľúdije poučíšasja tščétnym? Predstáša cárije zémstiji kňázi sobrášasja vkúpi na Hóspoda na Christá Jehó. Rastórhnem úzy ích otvéržem ot nás ího ích. Živýj na nebesích posmijétsja ím, Hospóď poruhájetsja ím. Tohdá vozhlahólet ním hnívom Svojím járostiju Svojéju smjatét já. Áz že postávlen jésm Cár ot Nehó nad Sijónom, horóju svjatóju Jehó, vozviščájaj poveľínije Hospódne. Hospóď rečé ko Mní: Sýn Mój jesí Tý, Áz dnés rodích Ťá. Prosí ot Mené, dám Tí jazýki dostojánije Tvojé oderžánije Tvojé koncý zemlí. Upaséši já žezlóm žeľíznym, jáko sosúdy skudéľniči sokrušíši já. I nýňi, cárije, razumíjte, nakažítesja vsí suďáščiji zemlí. Rabótajte Hóspodevi so stráchom rádujtesja Jemú trépetom. Priimíte nakazánije, da ne kohdá prohnívaetsja Hospóď, pohíbnete ot putí právednoho, jehdá vozhorítsja vskóri járosť Jehó. Blažéni vsí, nadíjuščijisja Náň.

Psalóm 3.

Hóspodi, čtó sjá umnóžiša stužájuščiji mí Mnózi vostajút na mjá, mnózi hlahóľut duší mojéj: nísť spasénija jemú Bózi jehó. Tý že, Hóspodi, zastúpnik mój jesí, sláva mojá voznosjáj hlavú mojú. Hlásom moím ko Hóspodu vozzvách, uslýša mjá ot horý svjátyja Svojejá. Áz usnúch spách; vostách, jáko Hospóď zastúpit mjá. Ne ubojúsja ot tém ľudéj, ókrest napádajuščich na mja. Voskresní, Hóspodi, spási mjá, Bóže mój; jáko Tý porazíl jesí vsjá vraždújuščyja mí vsúje, zúby hríšnikov sokrušíl jesí. Hospódne jésť spasénije, na ľúdech Tvojích blahoslovénije Tvojé.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

(Diákon ilí jeréj hlahólet jekténiju sijú. Ášče mirján molítsja, hlahólet tokmó:

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:)

Páki i páki, mírom Hóspodu pomólimsja.

Lík: Hóspodi, pomíluj. (na jedínom kójemždo prošéniji)

Zastupí, spasí, pomíluj, i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Presvjatúju, prečístuju, preblahoslovénnuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, sámi sebé i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Jeréj: Jáko Tvojá deržáva, i Tvojé jésť cárstvo i síla, i sláva Otcá i Sýna i svjatáho Dúcha, nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Hóspodi, vozzvách:, hlás 1.

Psalóm 140.

Hóspodi, vozvách k tebí uslýši mja, * uslýši mja Hóspodi. * Hóspodi, vozvách k tebí uslýši mja, * voňmí hlásu molénija mojehó, * vnehdá vozváti mi k tebí, uslýši mja, Hóspodi.**

Da isprávitsja molítva mojá * jáko kadílo préd tobóju: * vozďijánije rukú mojéju, * žértva večérňaja, uslýší mjá Hóspodi.**

Položí Hóspodi chranénije ustóm mojím, * i dvér ohraždénija o ustnách mojích. - Ne ukloní sérdca mojehó v slovesá lukávstvija, * nepščeváti viný o hrisích. - So čelovíki ďílajuščimi bezzakónije, * i ne sočtúsja s izbránnymi ích. - Nakážet mjá právednik mílostiju, i obličít mjá, * jeléj že hríšnaho da ne namástit hlavý mojejá. - Jáko jéšče i molítva mojá v blahovolénijich ích, * požérty býša pri kámeni sudijí ích. - Uslýšatsja hlahóly mojá jáko vozmohóša: * jáko tólšča zemlí prosídesja na zemlí, rastočíšasja kósti ích pri áďi. - Jáko k tebí Hóspodi, Hóspodi óči mojí, * na ťá upovách, ne otimí dušu mojú. - Sochraní mjá ot síti, júže sostáviša mí, * i ot soblázn ďílajuščich bezzakónije. - Pádut vo mréžu svojú hríšnicy, * jedín jésm áz dóndeže prejdú.

Psalóm 141.

Hlásom mojím k Hóspodu vozzvách, * hlasóm mojím ko Hóspodu pomolíchsja. - Prolíju préd ním molénije mojé, * pečáľ mojú préd ním vozviščú. - Vnehdá isčezáti ot mené dúchu mojemú, * i tý poznal jesí stezí mojá. - Na putí sém po nemúže choždách, * skrýša síť mňí. - Smotrjách odesnúju i vozhľadách, * i ne bí znájaj mené. - Pohíbe bíhstvo ot mené, * i ňísť vzyskajáj duší mojejá. - Vozzvách k tebí Hóspodi rích: * tý jesí upovánije mojé, čásť mojá jesí na zemlí žívych. - Voňmí moléniju mojemú, * jáko smiríchsja ziló. - Izbávi mjá ot hoňáščich mjá, * jáko ukripíšasja páče mené.

Stích 10: Izvedí iz temnícy dúšu mojú, ispovídatisja ímeni tvojemú.

Stích 9: Mené ždút právednicy, dóndeže vozdási mňi.

Stích 8: Iz hlubiný vozvách k tebí Hóspodi, Hóspodi uslýši hlas moj.

Hlás 1. Podóben: Nebésnych činóv: Íže Thesvíťanina Ilijú * kolesníceju óhnennoju * ot zemlí ščédre preložívyj Slóve: * sehó molítvami spasí nás vírno ťá slávjaščich, * i tohó tvorjáščich rádostno * božéstvennuju pámjať i spasénuju.

Stích 7: Da búdut úši tvojí vnémľušči hlásu molénija mojehó.

Íže Thesvíťanina Ilijú * kolesníceju óhnennoju * ot zemlí ščédre preložívyj Slóve: * sehó molítvami spasí nás vírno ťá slávjaščich, * i tohó tvorjáščich rádostno * božéstvennuju pámjať i spasénuju.

Stích 6: Ašče bezzakónija nazriši Hóspodi, Hóspodi kto postojít, jáko u tebé očiščénije jesť.

V trúsi i víchri tónci * víďil jesí Bóžije prišéstvije, Ilijé Bohoblažénne, * prosviščájuščeje ťá drévle: * na kolesníci že siďá četverokónňij, * Nébo preježdál jesí strannoľípno, * udivľájem, Bohoduchnovénne.

Stích 5: Imené rádi tvojehó poterpích ťa Hóspodi, poterpí dušá mojá vo slóvo tvojé, upová dušá mojá na Hóspoda.

Jeréji stúdnyja nožém zaklál jesí: * nébo jazýkom na zémľu ne doždíti uderžál jesí, révnostiju Božéstvennoju razžéhsja: * Jelisséja že ispólnil jesí * míloti podánijem suhúbym, múdre Ilijé, * Božéstvennyja blahodáti.

Íny stichíry,

Stích 4: Ot stráži útrenija do nóšči, ot stráži útrénija da upovájet Isrájiľ na Hóspoda.

hlás 2. Samohlásny. ioánna archijepískopa: Svitíľniki vozsijáša vselénňij dvá, vsesvítlyj Ilijá i Jelisséj: óv úbo Božéstvennym slóvom nebésnyja kápli zatvorí, i carjá obličí, na kolesníci že óhnenňij na nebésá voznesésja: óv že bezčádnyja vódy iscilí, i suhúbu blahodáť priját, Jordánskija strují razďilí. I nýňi so ánhely likújušče, o nás móľat, spastísja dušám nášym.

Stích 3: Jáko u Hóspoda mílosť i mnóhoje u ného izbavlénije, i toj izbávit isrájiľa ot vsich bezzakónij jehó.

Svitíľniki vozsijáša vselénňij dvá, vsesvítlyj Ilijá i Jelisséj: óv úbo Božéstvennym slóvom nebésnyja kápli zatvorí, i carjá obličí, na kolesníci že óhnenňij na nebésá voznesésja: óv že bezčádnyja vódy iscilí, i suhúbu blahodáť priját, Jordánskija strují razďilí. I nýňi so ánhely likújušče, o nás móľat, spastísja dušám nášym.

Stích 2: Chvalíte Hóspoda vsi jazýcy, pochvalíte jehó vsi ľúdije.

Jáže na vozdúsi kolesníca ťá podjémši ohnenósna, jáko v trúsi na nebesá, ohnedochnovénnuju blahodáť tebí čudés podadé, Ilijé Thesvíťanine, netľínna ťá sotvórši, jéže ne víďiti smérti, dóndeže úbo propovísi vsjáčeskim končínu. Ťímže priidí, podajá nám tvoích ispravlénij nakazánije.

Stích 1: Jáko utverdísja mílosť jehó na nás, i ístina Hospódňa prebyvájet vo vík.

Svitíľniče nevečérnij cérkvej, Božéstvennoju révnostiju razžihájem, Ilijé proróče, nebésnyja kápli zatvoríl jesí: i vránom pitán býv, carjá obličíl jesí, i svjaščénniki umoríl jesí: óhň s nebésé svél jesí, i pjaťdesjátnika dvá umorív, napitál jesí vdovícu jeléjem, i mukí máloju hórstiju, i sýna jejá molítvoju voskresíl jesí: óhň razžéhl jesí v voďí: Jordánskija strují píš prešél jesí: kolesníceju že óhnennoju na nebesá voznéslsja jesí, Jelisséju blahodáť suhúbuju pódal jesí. Molísja neprestánno Bóhu, spastísja dušám nášym.

Sláva, hlás 6. Vizantíevo:

Priidíte, pravoslávnych sovokuplénije, sošédšesja dnés v prečestňím chrámi Bohohlahólivych prorók, psalómski vospojém slíčnuju písň, sích proslávľšemu Christú Bóhu nášemu, i vesélijem i rádostiju vozopijém: rádujsja, zemnýj ánhele i nebésnyj čelovéče, Ilijé velikoimeníte: rádujsja, íže suhúbuju blahodáť ot Bóha prijémyj, Jelisséje vsečéstne. Rádujtesja, zastúpnicy tépliji, i predstáteli i vráčeve dúš i ťilés Christoľubívych ľudéj: ot vsjákaho prilóha soprotívna i obstojánija, i vsjákich bíd, izbávite vírno soveršájuščyja vseprázdnstvennuju pámjať vášu.

I nýňi, Bohoródičen:

Któ tebé ne ublažít presvjatája Ďívo? * Któ li ne vospojét tvojehó prečístaho roždestvá? * Bezľítno bo ot Otcá vozsijávyj Sýn jedinoródnyj, * tójže ot tebé čístyja prójde, *neizrečénno voplóščsja, * jestestvóm Bóh sýj, * i jestestvóm býv čelovík nás rádi, * ne vo dvojú licú razďiľájemyj, * no vo dvojú jestestvú * neslítno poznavájemyj. * Tohó molí, čístaja,vseblažénnaja, * pomílovatisja dušám nášym.

Diákon: Premúdrosť, prósti.

Lík: Svíte tíchij, * svjatýja slávy, * bezsmértnaho Otcá nebésnaho, * svjatáho blažénnaho, * Iisúse Christé: * Prišédše sólnca na západ, * víďivše svít večérnij, * pojém Otcá i Sýna i svjatáho Dúcha Bóha. * Dostójin jesí * vo vsja vremená, * pít býti * hlásy prepodóbnými, * Sýne Bóžij, * živót dajáj vsemú míru, * jehóže rádi * vés mír slávit ťa.

Diákon: Vónmim.

Jeréj: Mír vsím.

Diákon: Premúdrosť, vónmim.

U vivtorok večera: Mílosť tvojá, Hóspodi, poženét mjá, vo svjá dní životá mojehó.

Stích: Hóspoď pasét mjá, i ničtóže mjá lišít, na mísťi zláčňi támo vselí mjá.

Cárstv trétiich čténije:

[Hlavá 17] Býsť slóvo Hospódne ko Ilijí proróku, i rečé ko Achávu: žív Hospóď Bóh síl, Bóh Izráilev, jemúže predstojú dnés pred ním, ášče búdet v ľíta sijá rosá, ilí dóžď, ášče ne slovesý úst mojích. I býsť hlahól Hospódeň ko Ilijí, hlahóľa: idí otsjúdu na vostók, i skrýjsja v potóci Choráfovi, pri recí jordánove, i búdet vodá ot potóka, i pijéši jú, i vránom poveľú pitáti ťá támo. I íde Ilijá, i sotvorí po hlahólu Hospódňu, i síde pri potóci Choráfovi, pred licém jordánovym, i vránovi prinošáchu jemú chľíby zaútra, i mjasá k véčeru, i ot potóka pijáše vódu. I býsť po dnéch ízsše potók, jáko ne bí dožďá na zémľu. I býsť hlahól Hospódeň ko Ilijí, hlahóľa: Vostáni, i idí v Saréfthu sidónskuju, i prebúdi támo: sé bo zapovídach žeňí vdovíci prepitáti ťá. I vostáv íde v Saréfthu sidónskuju, i priíde vo vratá hráda, i sé támo žená vdová sobiráše drová, i vozopí Ilijá vo sľíd jejá, i rečé jéj: prinesí mi úbo málo vodý v sosúďi, da pijú. I íde vzjáti vodý. I vozopí Ilijá v sľíd jejá, i rečé jéj: priimí úbo mňí i ukrúch chľíba v rucí tvojéj, i da jám. I rečé žená: žív Hospóď Bóh mój, ášče jésť u mené oprisnók, no rázvi jelíko hórsť mukí v vodonósi, i málo jeléja vo čvánci. I sé áz sobiráju dvá polénca, i vnídu i sotvorjú sebí i čádom moím, i sňímy, i úmrem. I rečé k néj Ilijá: derzáj i vnídi, i ne sotvorí po hlahólu tvojemú, no sotvorí mňí ottúdu oprisnók mál préžde, i izneséši mí: sebí že i čádom tvojím sotvoríši posľidí. Jáko táko hlahólet Hospóď Bóh Izráilev: vodonós mukí ne oskuďíjet, i čvánec jeléja ne umálitsja do dné, dóndeže dást Hospóď dóžď na zémľu. I íde žená, i sotvorí po hlahólu Ilijinú: i dadé jemú, i jaďáše tój, i tá, i čáda jejá. I ot tohó dné vodonós mukí ne oskuďí, i čvánec jeléja ne umálisja, po hlahólu Hospódňu, íže hlahóla rukóju Ilijinóju. I býsť po hlahóľich sích, i razboľísja sýn žený, hospoží dómu, i bí boľízň jehó kripká ziló, dóndeže ne ostá v ném dúch. I rečé žená ko Ilijí: čtó mňí i tebí, čelovíče Bóžij, všél jesí ko mňí vospomjanúti hrichí mojá, i umoríti sýna mojehó? I rečé Ilijá k žeňí: dážď mí sýna tvojehó. I vzját jehó ot lóna jejá, i voznesé jehó v hórnicu, v néjže sám počiváše, i položí jehó na odrí svojém. I vozopí Ilijá ko Hóspodu, i rečé: uvý mňí, Hóspodi, sviďíteľu vdový, u nejáže áz prebyváju, tý ozlóbil jesí jéže umoríti sýna jejá. I dúnu na ótročišča trikráty, i prizvá Hóspoda, i rečé: Hóspodi Bóže mój, da vozvratítsja úbo dušá ótročišča sehó v óň, i býsť táko. I vozopí Ilijá, i uslýša Hospóď hlás Ilijín, i vozvratísja dušá ótročišča, i oživé. I poját Ilijá ótročišča, i svedé i ot hórnicy v dóm, i dadé i máteri jehó. I rečé Ilijá k néj: vížď, jáko žív jésť sýn tvój. I rečé žená ko Ilijí: sé razumích, jáko čelovík Bóžij jesí tý, i hlahól Hospódeň vo usťích tvoích ístinen.

Cárstv trétiich čténije:

[Hlavá 18] Býsť hlahól Bóžij ko Ilijí Thesvíťaninu, v trétije ľíto cárstva Achávľa, hlahóľa: idí i javísja Achávu, dám bo dóžď na licé zemlí. I býsť jáko víďi Acháv Ilijú, i rečé k nemú: ášče tý jesí razvraščájaj Izráiľa? I rečé Ilijá: ne razvraščáju áz Izráiľa, no tý, i dóm otcá tvojehó, vnehdá ostáviste vý Hóspoda Bóha svojehó, i idóste v sľíd Vaála. I nýňi poslí, i soberí ko mňí vés Izráiľ, na hóru karmíľskuju, i proróki stúdnyja vaálovy, íchže trísta i pjaťdesját: i prorók mérzskich četýresta, jadúščich trapézu Jezavélinu. I po hlahólu Iliinú poslá Acháv vo vés Izráiľ, i sobrá vsjá proróki na hóru karmílskuju, i privedé ko vsém ím Ilijú. I rečé ím Ilijá: dokóľi vý chrámlete na óba koľína váša? Ášče jésť Hospóď Bóh, idíte v sľíd jehó: ášče li vaál jésť, tó idíte za ním. I ne otviščáša jemú ľúdije slovesé. I rečé Ilijá k ľúdem, áz jésm ostách prorók Hospódeň jedín: i prorócy vaálovy, íchže trísta i pjaťdesját mužéj, i prorókov mérzskich četýresta. I rečé Ilijá: dadíte mí dvá juncá, da izbereté sebí jedínaho, i rastešíte i na údy, i vozložíte i na drová, da ne priložité ohňá. I áz rastešú juncá druháho, i vozložú na drová, i ohňá ne vozhňiščú. I da prizoveté imená bohóv vášich, i áz prizovú ímja Hóspoda Bóha mojehó: i búdet Bóh, íže ášče poslúšajet ohném, tój jésť Bóh. I otviščáša vsí ľúdije, i ríša: dóbr hlahól Ilijín, íže hlahóla, da búdet táko. I rečé Ilijá prorókom stúdnym: izberíte sebí juncá jedínaho, i sotvoríte vý préžde, jáko vás jésť mnóžestvo, i prizovíte imená bohóv vášich, i ohňá ne prihňiščájte. I pojáša juncá, i sotvoríša táko. I prizyváchu ímja Vaálovo ot útra i do polúdne, i ríša: poslúšaj nás, Vaále, poslúšaj nás. I ne bí hlása, ni poslušánija: i ryskáchu ókolo žértvennika, íže sotvoríša síji. I býsť polúdne, i poruhásja ím Ilijá Thesvíťanin, i rečé: zovíte hlásom velíkim, jáko bóhu vášemu neprázdnstvo jésť: da jedá čtó ínoje stróit, ilí usnúl jésť, da ubudité jehó? I zovjáchu hlásom velíkim, i krojáchusja po obýčaju svojemú noží, i mnózi bíša sebé bičmí do prolítija króve svojejá. I proricáchu, i býsť do véčera, jáko býti vrémja vzýti žértvi, i ne bí hlása. I hlahóla Ilijá k prorókom stúdnym, hlahóľa: otstupíte nýňi, da i áz sotvorjú žértvu mojú, i otstupíša tíji i umólknuša. I rečé Ilijá k ľúdem: pristupíte ko mňí, i pristupíša k nemú vsí ľúdije. I priját Ilijá dvanádesjať kámenij, po čislú koľín synóv Izráilevych, jákože hlahóla jemú Hospóď: Izráiľ búdet ímja tvojé. I sozdá kámenije vo ímja Hospódne, i iscilí oltár raskópannyj: i sotvorí móre vmiščájuščeje dví míri símene ókrest oltarjá. I voskladé poľína na oltár, íže sotvorí, i rastesá na údy vsesožehájemoje, i vozloží na poľína, i obýde oltár. I rečé Ilijá: prinesíte mí četýre vodonósy vodý, i vozlivájte na vsesožžénija i na poľína, i sotvoríša táko. I rečé: udvójte, i udvóiša. I rečé: utrójte, i utróiša. I prochoždáše vodá ókrest oltarjá, i móre ispólnisja vodý. I vozopí Ilijá na nébo, i rečé: Hóspodi Bóže Avraámov i Isaákov i Jákovľ, poslúšaj mené, Hóspodi, poslúšaj mené dnés ohném: da razumíjut vsí ľúdije síji, jáko tý jesí jedín Hospóď Bóh Izráilev, i áz ráb tvój, i tebé rádi sotvorích ďilá sijá vsjá: i tý obratí serdcá ľudéj sích v sľíd tebé. I padé óhň ot Hóspoda s nebesé, i pojadé vsesožžénija i poľína i kámenije i pérsť, i vódu, jáže bí v móri, vsjá polizá óhň. I padóša vsí ľúdije na lici svojém, i ríša: voístinnu Hospóď Bóh, tój jésť Bóh. I rečé Ilijá k ľúdem: poimájte proróki vaálovy, da ni jedín skrýjetsja ot ních, i jáša ích, i vedé já Ilijá na potók Kíssov, i tú ích zaklá. I rečé Ilijá posém Achávovi: sé hlás choždénija doždévnaho, vprjazí kolesnícu tvojú, i snídi, da ne postíhnet tebé dóžď. I vzýde Ilijá na karmílskuju hóru, i preklónsja na zémľu, i položí licé svojé meždú koľínoma svojíma, i pomolísja ko Hóspodu. I nébo pomračísja óblaki i dúchom, i býsť dóžď vélij: i pláčasja Acháv, íde do Jezraéľa. I ruká Hospódňa býsť na Ilijí: i sťahnúv črésla svojá, i tečé pred Achávom do Izráiľa. I vozvistí Acháv žeňí svojéj Jezavéli, vsjá jelíka sotvorí Ilijá: i jáko zaklá proróki nožém. I poslá Jezavéľ ko Ilijí, hlahóľa: útro v séj že čás položú dúšu tvojú, jákože dúšu jedínaho ot sích. I slýša i ubojásja Ilijá, vostáv íde duší rádi svojejá, i priíde vo Virsavíju, zémľu Júdovu. I ostávi ótročišča svojehó támo, i íde v pustýňu dné púť. I prišéd síde pod smérčijem, i prosí duší svojéj smérti, i rečé: dovľíjet mí, Hóspodi, priimí úbo dúšu mojú ot mené, jáko ňísm áz páče otéc. I ľáže i úspe pod sádom. I sé ánhel Hospódeň kosnúsja jemú, i rečé jemú: vostáni, jážď i píj. I vozzrív Ilijá, i sé pri vozhláviji jehó oprisnók jačménnyj, i korčáh vodý: I vostá, i jadé, i pít, i obráščsja úspe. I obráščsja ánhel Hospódeň vtoríceju, i kosnúsja jemú, i rečé jemú: vostáni, jážď i píj, jáko mnóh ot tebé púť. I vostá, i jadé i pít: i íde v kríposti jádi tojá četýredesjať dnéj, i četýredesjať noščéj do horý chorívskija. I vníde támo v peščéru, i vselísja v néj, i sé hlahól Hospódeň k nemú, i rečé jemú Hospóď: čtó ty zďí, Ilijé? I rečé Ilijá: revnúja porevnovách po Hóspoďi Bóze vsederžíteli, jáko ostáviša ťá sýnove Izráilevy i oltarí tvojá raskopáša, i proróki tvojá orúžijem izbíša, i ostách áz jedín, i íščut duší mojejá izjáti jú. I rečé ánhel: izýdi útro, i stáni v horí pred Hóspodem, i sé mimoídet Hospóď, i dúch vélij i krípok, razorjája hóry, i sokrušája kámenije pred Hóspodem: ne v dúsi Hospóď, i po dúsi víchr, i ne v víchri Hospóď. I po víchri óhň, i ne vo ohní Hospóď: i po ohní hlás chláda tónka, i támo Hospóď. I býsť jáko uslýša Ilijá, pokrý licé svojé mílotiju svojéju, i izýde, i stá pri peščéri. I sé k nemú býsť hlás, i rečé: čtó zďí tý, Ilijé? I rečé Ilijá: revnúja porevnovách po Hóspoďi Bózi vsederžíteli, jáko ostáviša zavít tvój sýnove Izráilevy, i oltarí tvojá raskopáša, i proróki tvojá izbíša orúžijem, i ostách áz jedín, i íščut duší mojejá izjáti jú. I rečé Hospóď k nemú: idí, vozvratísja putém tvoím, i pójdeši v púť pustýni damáskovy, i pomážeši Azaíla na cárstvo vo Assiríi: I Iiúa sýna na Messíina pomážeši v carjá Izráiľu, i Jelisséa sýna Safátova pomážeši vmísto sebé proróka.

Cárstv četvértych čténije:

Býsť vo dní óny, obríte Ilijá Jelisséa sýna Safátova, i tój oráše volámi. I íde Ilijá k nemú, i povérže Ilijá míloť svojú na ném: i ostávi Jelisséj volý, i tečé sozadí Ilijí, i služáše jemú. I býsť jehdá vzjátu býti Ilijí Hóspodem v víchri jáko na nébo. I idósta Ilijá i Jelisséj v Halhály. Rečé Ilijá k Jelisséju: sidí úbo zďí, jáko Hospóď poslá mjá do Jordána. I rečé Jelisséj: žív Hospóď, i živá dušá tvojá, ášče ostávľu tebé. I poidósta óba, i pjaťdesját mužéj ot synóv proróčeskich priidóša i stáša prjámo izdaléča, óba že stásta pri Jordáňi. I priját Ilijá míloť svojú, i svít jú, i porazí jéju vódy, i razďilísja vodá sjúdu i sjúdu, i preidósta óba po súchu: I býsť jáko preidósta, i rečé Ilijá Jelisséju: prosí čtó sotvorjú tebí, préžde dáže ne vzját búdu ot tebé. I rečé Jelisséj: da búdet úbo dúch, íže v tebé, suhúb vo mňí. I rečé Ilijá: ožestočíl jesí prosíti: obáče ášče uvídiši mjá vzémlema ot tebé, búdet tí táko, ášče li že ne uvídiši, ne búdet. I býsť idúščym ím, i hlahóľuščym, i sé kolesníca óhnenna, i kóni óhnenni, i razďilí meždú obíma, i vzjátsja Ilijá trúsom, jáko na nébo. I Jelisséj zrjáše, i tój vopijáše: ótče, ótče, kolesníca Izráileva, i kóni jehó, i ne víďi jehó ktomú. I játsja Jelisséj za rízy svojá, i razdrá já na dvóje, i vzját míloť Iliinú Jelisséj, pádšuju verchú jehó. I obratítsja Jelisséj, i stá na brézi Jordána. I priját Jelisséj míloť Iliinú, pádšuju verchú jehó, i udári vódy, i ne razďilíšasja. I rečé Jelisséj: hďí úbo jésť Bóh Iliín apfó? I udári Jelisséj vódy vtoróje, i razďilíšasja vódy, i préjde po súchu.

(Diákon ilí jeréj hlahólet jekténiju sijú. Ášče mirján molítsja, hlahólet tokmó:

Hóspodi, pomíluj. (40x)

Sláva, i nýňi:)

Rcím vsí ot vsejá duší, i ot vsehó pomyšlénija nášeho rcím.

Lík: Hóspodi, pomíluj.

Hóspodi vsederžíteľu, Bóže otéc nášich, mólimtisja, uslýši i pomíluj.

Lík: Hóspodi, pomíluj.

Pomíluj nás, Bóže, po velícij mílosti tvojéj, mólimtisja uslýši i pomíluj.

Lík: Hóspodi, pomíluj. Hóspodi, pomíluj. Hóspodi, pomíluj. (na jedínom kójemždo prošéniji)

Jéšče mólimsja o svjaťíjšem vselénsťim Archijeréji nášem (ímja rék), i o preosvjaščénňijšem Archijepískopi i Mitropolíťi nášem Kýr (ímja rék) i o bohoľubívim Jepískopi nášem Kýr (ímja rék), o služáščich i poslužívšich vo svjaťím chrámi sém, i o otcích nášich duchóvnych, i vséj vo Chrisťí brátiji nášej.

Ješčé mólimsja o bohochranímim naróďi nášem, o prederžáščich vlastéch nášich i o vsém vójinstvi.

Ješčé mólimsja o predstojáščich ľúdech, i ožidájuščich ot tebé velíkija i bohátyja mílosti, za tvorjáščich nám mílostyňu, i za vsjá pravoslávnyja (ilí pravovírnyja) christijány.

Jeréj: Jáko mílostiv i čelovikoľúbec Bóh jesí, i tebí slávu vozsylájem Otcú i Sýnu i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Spodóbi, Hóspodi:

Spodóbi, Hóspodi, vo véčer sej, * bez hrichá sochranitísja nám. - Blahoslovén jesí, Hóspodi, Bóže otéc nášich, * i chváľno i proslávlenno ímja tvojé vo víki, amíň. - Búdi, Hóspodi, mílosť tvojá na nas, * jákože upováchom na ťa. - Blahoslovén jesí, Hóspodi, * naučí nas opravdánijem tvojím. - Blahoslovén jesí, Vladýko, * vrazúmi nas opravdánijem tvojím. - Blahoslovén jesí, Svjatýj, * prosvití nás opravdániji tvojími. - Hóspodi, mílosť tvojá vo vik, * ďíl rukú tvojéju ne prezri. - Tebí podobájet chvalá, * tebí podobájet pínije. - Tebí sláva podobájet * Otcú i Sýnu i svjatómu Dúchu. - Nýňi i prísno, * i vo víki vikóv, amíň.

(Diákon ilí jeréj hlahólet jekténiju sijú. Ášče mirján molítsja, hlahólet tokmó:

Hóspodi, pomíluj. (12x)

Sláva, i nýňi:)

Diákon: Ispólnim večerňuju molítvu nášu Hóspodevi.

Lík: Hóspodi, pomíluj.

Zastupí, spasí, pomíluj i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Lík: Hóspodi, pomíluj.

Véčera vsehó soveršénna, svjáta, mírna i bezhríšna, u Hóspoda prósim.

Lík: Podáj, Hóspodi. (na jedínom kójemždo prošéniji)

Ánhela mírna, vírna nastávnika, chraníteľa dúš i ťilés nášich, u Hóspoda prósim.

Proščénija i ostavlénija hrichóv, i prehrišénij nášich, u Hóspoda prósim.

Dóbrych i poléznych dušám nášym, i míra mírovi, u Hóspoda prósim.

Próčeje vrémja životá nášeho v míri i pokajániji skončáti, u Hóspoda prósim.

Christijánskija končíny životá nášeho, bezboľíznenny, nepostýdny, mírny, i dóbraho otvíta na strášňim sudíšči Christóvi, prósim.

Presvjatúju, prečístuju, preblahoslovénnuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, samí sebé, i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Jeréj: Jáko bláh i čelovikoľúbec Bóh jesí, i tebí slávu vozsylájem, Otcú, i Sýnu i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno, i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Jeréj: Mír vsím

Lík: I dúchovi tvojemú.

Diákon: Hlavý váša Hóspodevi prikloníte.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Molítva hlavopriklonénija: Hóspodi Bóže naš, priklonívyj nebesá i sošédyj na spasénije róda čelovíčeskaho, prízri na rabý Tvojá, i na dostojánije Tvojé. Tebí bo strášnomu i čelovikoľúbcu sudijí, Tvojí rabí podkloníša hlavý, svojá pokoriša výja, ne ot čelovík ožidájušče pómošči, no Tvojejá naďíjuščesja mílosti, i Tvojehó čájušče spasénija: jáže sochraní na vsjákoje vrémja, i po nastojáščem véčeri, i v prichoďáščuju nošč, ot vsjákaho vrahá, ot vsjákaho protívnaho ďíjstva diávoľskaho, i ot pomyšlénij sújetnych, i vospominánij lukávych.

Jeréj: Búdi deržáva cárstvija Tvojehó blahoslovéna i preproslávlena, Otcá i Sýna, i svjatáho Dúcha, nýňi i prísno, i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Na litíi stichíra chráma, i svjátáho samohlásny,

hlás 4: Netľínnaho sojedinénija pričástnik, blažénne proróče, býl jesí o Bózi Spási mojém, molítvoju Jordán razďilív, po súchu prešél jesí, i na óhnenňij kolesníci jáko na nebesá voschiščén býl jesí, suhúbuju blahodáť Jelisséju ostávľ. Ťímže mólim ťá, ášče i ťílom voschiščén býl jesí, no dúchom ot nás ne razlučájsja, i vsehdá Christú molísja, spastísja dušám nášym.

Svitozáren óblak, Božéstvennyj proróče, javílsja jesí, iskápaja túču Bohorazúmija vsím vírnym, napajája bohátno vinóm vesélija vsích, víroju pritíčuščich k Božéstvenňijšemu chrámu tvojemú. Ťímže mólim ťá, Božéstvennyj proróče i bohovídče Ilijé, pobídy na vrahí vóinstvu nášemu dáruj, i dušám nášym véliju mílosť.

Samodéržcu umú plóť pokoríl jesí, Božéstvennyj Ilijé proróče, usérdno voschoždénija jáko po stepénem v sérdci tvojém polahája. Ťímže i neprávdovavša carjá obličív, hňíva Bóžija zapreščénije izrék, i stúdnyja svjaščénniki jáko neprávedny nožém pohubíl jesí, i vsích naučíl jesí jásno vopíti: voístinnu jedín jésť Bóh, jehóže Ilijá propovída.

Sláva, hlás 6: O nečestíva carjá poveľínija! o postá ispólnena króve i bezzakónija! Zapovída póst, da ubíjstvo sotvorít, i ábije ubijén býsť Navuthéj Izráilťanin. Čtó že, proróče, k sím rékl jesí? Jáko táko hlahólet Hospóď: ponéže bez právdy múža Izráilťanina ubíl jesí, tákožde i tvojá króv prolijéna búdet, i bludnícy v króvi tvojéj izmýjutsja. No molítvami, Christé, tvojehó proróka i propovídnika, takováho bezčelovíčestva izbávi dúšy náša, jáko čelovikoľúbec.

I nýňi: Bohoródice, tý jesí lozá ístinnaja, vozrastívšaja nám plód životá, tebí mólimsja, molísja, Vladýčice, so svjatými apóstoly, pomílovati dúšy náša.

Litijna jekténija:

Svj.: Spasí, Bóže, ľúdi tvojá, i blahosloví dostojánije tvojé, posití mír tvoj mílostiju i ščedrótami, vozvýsi róh christiján pravoslávnych, i nizposlí na ný mílosti tvojá bohátyja, molítvami prečístyja Vladýčicy nášeja Bohoródicy i prisnoďívy Maríji; síloju čestnáho i životvorjáščaho Krestá, zastuplénmi nebésnych Síl bezplótnych, čestnáho i slávnaho proróka, predtéči i krestíteľa Joánna, svjatých slávnych i vsechváľnych Apóstol, i íže vo svjatých Otéc nášich i vseléňskich velíkich učítelej i svjatítelej: Vasílija Velíkaho, Hrihórija Bohoslóva i Joánna Zlatoústaho, Atanásija i Kyrílla, i íže vo svjatých otcá nášeho Nikolája Mýr Lykíjskich čudotvórca, svjatých slavjáňskich Apóstol Kyrílla i Metódija, i svjatáho svjaščenomúčenika Josafáta, svjatých, slávnych i dobropobídnych Múčenik, prepodóbnych i bohonósnych otéc nášich, svjatých i právednych Bohootéc Joakíma i Ánny i prepodobných i bohonósnych otéc nášich Antónija i Teodósija Pečérskich, i svjatáho (jehóže jésť deň ilí chrám), i vsích Svjatých tvojích: mólim Ťa mnohomílostive Hóspodi, uslýši nás hríšnych moľáščichtisja, i pomíluj nás.

Ľ.: Hóspodi pomíluj 12x

Svj.: Jéšče mólimsja o svjaťíšem vselénsťím Archijeréji (ímja rék) Pápi rímsťim, i o bohoľubívim jepískopi nášem Kýr (imjá rek), i o vsečestňíjšem otcí nášem Protoarchimandríťi (ímja rék), Protoihúmeňi (ímja rék), Ihúmeňi (ímja rék), i otcích nášich duchóvnych, i vséj vo Chrisťí brátiji nášej, i o vsjácij duší christijánsťij skorbjáščej i ozlóblenňij, mílosti Bóžija i pómošči trébujuščej: o pokrovéniji svjatáho chráma sehó (obíteli sejá) i živúščich v ném (v néj), o soumiréniji i ustrojéniji vsého míra: o blahostojániji svjatých Bóžijich Cerkvéj, o spaséniji i pómošči, íže so tščánijem i stráchom Bóžijim truždájuščichsja i služáščich otéc i brátij nášich, o póslannych, i vo otšéstviji súščich, o isciléniji v némoščech sležáščich, o pókoj blažénnyja pámjati i ostavléniji hrichóv vsím prežde počívšym otcém i brátijam nášim zďi ležáščym i povsjúdu pravovoslávnym: o izbavléniji pľinénnych, o brátijach nášich vo slúžbach súščich, i o vsích služáščich i poslužívšich vo svjaťím chrámi sém (obíteli séj), rcím vsí.

Ľ.: Kýrije eléjson 12x

Svj.: Uslýši ný, Bóže Spasíteľu náš, upovánije vsích koncéj zemlí, i súščich na móri daléče, i Mílostive, mílostiv búdi nám o hrisích nášich i pomíluj nás: mílostiv bo i čelovikoľúbec Bóh jesí, i tebí slávu vozsylájem, Otcú i Sýnu i Svjatómu Dúchu, nýňi i prísno, i vo víki vikóv. Amíň.

Svj.: † Mír vsím.

Ľ.: I dúchovi tvojému.

Svj.: Hlavý váša Hóspodevi prikloníte.

Ľ.: Tebí Hóspodi.

Svj.: Vladýko mnohomílostive, Hóspodi Isúse Christé Bóže náš, molítvami prečístyja Vladýčicy nášeja Bohoródicy i prisnoďívy Maríji, síloju čestnáho i životvorjáščaho Krestá, zastuplénmi nebésnych Sil bezplótnych, čestnáho i slávnaho proróka, predtéči i krestíteľa Joánna, svjatých slávnych i vsechváľnych Apóstol, svjatých, i dobropobídnych Múčenik, prepodóbnych i bohonósnych otéc nášich, i íže vo svjatých Otéc nášich i vseléňskich velíkich učítelej i svjatítelej: Vasílija Velíkaho, Hrihórija Bohoslóva i Joánna Zlatoústaho, Atanásija i Kyrílla, i íže vo svjatých otcá nášeho Nikolája Mýr Lykíjskich čudotvórca, svjatých slavjáňskich Apóstol Kyrílla i Metódija, i svjatáho svjaščenomúčenika Josafáta, svjatých i právednych Bohootéc Joakíma i Ánny i prepodobných i bohonósnych otéc nášich Antónija i Teodósija Pečérskich i svjatáho (jehóže jésť deň ilí chrám) i vsích Svjatých tvojích: blahoprijátnu sotvorí molítvu nášu, dáruj nám ostavlénije prehrišénij nášich, pokrýj nás króvom krylú tvojéju, otžení ot nás vsjákaho vráha i supostáta, umirí nášu žízň, Hóspodi, pomíluj nás i mír tvój, i spasí dúšy náša, jáko bláh i čelovikoľúbec.

Ľ.: Amíň.

Na stichóvňi stichíry,

hlás 8. Podóben: o preslávnaho čudesé! Iliá prorók predívnyj, * zaréju úm prosvitív, * vés býsť Božéstven , i carjá nečestíva súd neprávednyj zrjá nehodújet: * ťímže i sudóm Bóžijim otrečénije posylájet na nehó, * tákožde i carícu, jáko nemílostivu i zlatoľubívu, * sudú Bóžiju predadé. * No molítvami, Christé, tvojehó proróka Ilií , spasí vsích nás, jáko milosérd.

Stích: Moiséj i Aarón vo jeréjech jehó, i Samujíl v prizyvájuščich ímja jehó.

Dokóľi, Hóspodi, * púť nečestívych spíjetsja, * proróče, rékl jesí? * Tý nasadíl jesí, i vkoreníšasja, * i sotvoríša plód bezzakónija: * voístinnu i sámi zľí pohibóša nečéstijem svoím. * Vozopijút k tebí, i ne uslýšiši. * Vskúju mí pokazál jesí nečéstije * sudéj zakonoprestúpnych?

Stích: Tý jesí jeréj vo víki, po čínu Melchisedékovu:

Íže čestnóje tvojé voschoždénije, * čestnýj vo prorócich, * velíkij Ilijé, * prázdnujuščich tvoími molítvami * ot bíd izbavľáj i skorbéj, * i ľútych nachoždénij: * da vsehdá tebé, preslávnyj proróče, * Christoimenítiji ľúdije, * počitájem i ublažájem.

Sláva, hlás 6: Proróče, propovídniče Christóv, prestóla velíčestvija nikohdáže otstupáješi, i kojemúždo boľášču prísno predstojíši. Vo výšnich služjá, vselénnuju blahoslovľáeši, vsjúdu proslavľájem: prosí očiščénije dušám nášym.

I nýňi, Bohoródičen: Tvoréc i izbáviteľ mój, prečístaja, Christós Hospóď *iz tvojích ložésn prošéd, * v mjá obolkíjsja, * pérvyja kľátvy Adáma svobodí. * Ťímže tí, vsečístaja, * jáko Bóžiji Máteri že i Ďívi, * voístinnu vopijém nemólčno: * rádujsja ánheľski, rádujsja Vladýčice, * predstáteľstvo i pokróve, * ispasénije dúš nášich.

Táže:

Nýňi otpuščáješi rabá tvojehó, Vladýko, * po hlahólu tvojemú s mírom. * Jáko víďista oči mojí spasénije tvojé, * jéže jesí uhotovál pred licém vsich ľudéj. * Svít vo otkrovénije jazýkov * i slávu ľudéj tvojích Ísraiľa

Svjatýj Bóže, svjatýj krípkij, svjatýj bezsmértnyj, pomíluj nás. (3x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Presvjatája Tróice pomíluj nás: Hóspodi, očísti hrichí náša: Vladýko, prostí bezzakónija náša: svjatýj, posití, i iscilí némošči náša, ímene Tvojehó rádi.

Hóspodi, pomíluj. (3x)

Sláva Otcú, i Sýnu, i Svjatómu Dúchu.

I nýňi i prísno, i vo víki vikóv, amíň.

Ótče naš, íže jesí na nebesích, da svjatítsja ímja Tvojé, da priídet cárstvije Tvojé: da búdet vóľa Tvojá, jáko na nebesí i na zemlí. Chľíb náš nasúščnyj dážď nám dnés, i ostávi nám dólhi náša, jákože i mý ostavľájem dolžnikóm nášym: i ne vvedí nás vo iskušénije, no izbávi nás ot lukávaho.

Jeréj: Jáko tvojé jesť cárstvo, i síla, i sláva, Otcá i Sýna, i Svjatáho Dúcha, nýňi, i prísno, i vo víki vikóv.

Amíň.

Na blahoslovéniji chľíbov Tropár, hlás 4: Vo plóti ánhel, prorókov osnovánije, vtorýj predtéča prišéstvija Christóva, Ilijá slávnyj, svýše poslávyj Jelisséjevi blahodáť, nedúhi othoňáti, i prokažénnyja očiščáti: ťímže i počitájuščym jehó tóčit iscilénija. Dváždy.

I Bohoródice Ďívo: jedínoždy:

Svj.: Hóspodu pomolímsja.

Ľ.: Hóspodi pomíluj.

Svjaščenyk čitať molitvu posvjačiňa litijnych dariv:

Hóspodi Isúse Christé Bóže náš, blahoslovívyj pjať chľíbov, i pjať týsjač naróda nasýtivyj: sám i nýňi, Vladýko, blahosloví chľíby sijá, † pšenícu, vinó, i jeléj, i umnóži já vo hráďi sém, (vési, abo obíteli sej) i vo vsém míri tvojém vsehdá, i ot ních vkušájuščych vírnych tvojích osvjatí. Jáko ty jesí blahoslovjájaj i osvjaščájaj Christé Bóže naš, i tebí slávu vozsylájem, so beznačálnym ti Otcém, i vsesvjatým, i blahím, i životvorjáščym ti Dúchom, nýňi i prísno, i vo víki vikóv.

Ľ.: Amíň.

Ľ.: Búdi imja Hospodne blahoslovénno ot nýňi i do víka. 3x

Psalóm 33.

Blahoslovľú Hóspoda na vsjákoje vremjá, výnu chvála jehó vo usťích mojích. – O Hóspoďi da pochválitsja dušá mojá, da uslýšat krótciji i vozveseľátsja. – Vozvelíčite Hóspoda so mnoju, i voznesém ímja jehó vkúpi. – Vzyskách Hóspoda i uslýša mja, i ot vsich skorbéj mojích izbávi mja. – Pristupíte k nemú i prosvititésja, i licá váša ne postyďátsja. –Sej níščij vozzvá i Hóspoď uslýša í, i ot vsich skorbéj jehó spasé í. –Opolčítsja Ánhel Hóspodeň ókrest bojáščichsja jehó, i izbávit ich. –Vkusíte i vídite, jáko blah Hóspoď, blažén múž iže upovájet naň. –Bójtesja Hóspoda vsi svjatíji jehó, jáko ňísť lišénija bojáščymsja jehó. – Bohátiji obniščáša i vzalkáša, vzyskájuščiji že Hóspoda ne lišátsja vsjákaho blahá.

Sláva i nýňi: Hóspodi pomíluj, Hóspodi pomíluj, Hóspodi pomíluj, blahoslóvi.

Svj.: Blahoslovénije Hóspodne na vas, tohó blahodátiju i čelovikoľúbijem, vsehdá, nýňi i prísno, i vo víki vikóv.

Ľ.: Amíň.

Diákon: Premúdrosť.

Lík: Blahosloví.

Jeréj: Syj blahoslovén Christós Bóh náš, vsehdá, nýňi i prísno, i vo víki vikóv.

Lík: Amíň. Utverdí, Bóže, svjatúju pravoslávnuju (ilí katholíčeskuju) víru, vo víki vikóv.

Jeréj: Presvjatája Bohoródice, spasí nás.

Lík: Čestňíjšuju Cheruvím i slávňijšuju béz sravnénija Serafím, béz istľínija Bóha Slóva róždšuju, súščuju Bóhoródicu ťa veličájem.

Jeréj: Sláva tebi, Christé Bóže, upovánije náše, sláva tebí.

Lík: Sláva Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, i nýňi i prísno, i vo víki vikóv. Amíň. Hóspodi, pomíluj (3x). Blahosloví.

Jeréj: Christós ístinnyj Bóh náš, molítvami prečístyja svojejá Mátere, svjatých slávnych i vsechváľnych apóstol . . . i vsích svjatých, pomílujet i spasét nás, jáko bláh i čelovikoľúbec.

Lík: Amíň.

Ášče mírjan molítsja, hlahólet tókmo: Čestňíjšuju Cheruvím: Sláva, i nýňi: Hóspodi, pomíluj (3x) Hóspodi, blahosloví. Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Iisúse Christé Bóže náš, pomíluj nás. Amíň.

Ornament