Ornament

Utreňa

Jerej: Sláva svjaťíj jedinosúščňij, i životvorjáščij, i nerazďilímij trójci, Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu], vsehdá nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Ľ.: Amíň.

Sláva vo výšnich Bóhu, i na zemlí mír v čelovícich blahovolénije. 3x

Hóspodi, ustňí mojí otvérzeši i ustá mojá vozvisťát chvalú tvojú. 2x

Psalóm 3.

Hóspodi, čtósja umnóžiša stužájuščiji mí? * mnózi vostájut na mjá. - Mnózi hlahóľut duší mojéj, * ňísť spasénija jemú v Bózi jehó. - Tý že, Hóspodi, zastúpnik mój jesí, * sláva mojá, i voznosjáj hlavú mojú. - Hlásom mojím ko Hóspodu vozzvách, * i uslýša mjá ot horý svjatýja svojejá. - Áz že usnúch i spách: * vostách, jáko Hóspoď zastúpit mjá. - Ne ubojúsja ot tém ľudéj, ókrest napádajuščich na mjá: * voskresní, Hóspodi, spasí mjá, Bóže mój. - Jáko tý porazíl jesí vsjá vraždújuščyja mí vsúje: * zúby hríšnikov sokrušíl jesí. - Hóspodne jésť spasénije, * i na ľúdech tvojích blahoslovénije tvojé.

Áz usnúch i spách, * vostách, jáko Hóspoď zastúpit mjá.

Psalóm 37.

Hóspodi, da ne járostiju tvojéju obličíši mené, * nižé hňívom tvojím nakážeši mené. - Jáko stríly tvojá unzóša vo mňí, * i utverdíl jesí na mňí rúku tvojú. - Ňísť iscilénija v plóti mojéj ot licá hňíva tvojehó, * ňísť míra v kostéch mojích, ot licá hrích mojích. - Jáko bezzakónija mojá prevzydóša hlavú mojú, * i jáko brémja ťážkoje oťahoťíša na mňí. - Vozsmerďíša i sohníša rány mojá, * ot licá bezúmija mojehó. - Postradách i sľakóchsja do koncá, * vés déň sítuja choždách. - Jáko ľádvija mojá napólnišasja poruhánij, * i ňísť iscilénija v plóti mojéj. - Ozlóblen bých, i smiríchsja do zilá, * rykách ot vozdychánija sérdca mojehó. - Hóspodi, préd tobóju vsé želánije mojé, * i vozdychánije mojé ot tebé ne utajísja. - Sérdce mojé smatésja, ostávi mjá síla mojá, * i svít óčiju mojéju, i tój ňísť so mnóju. - Drúzi mojí i ískrenniji mojí, * prjámo mňí priblížišasja i stáša. - I blížniji mojí ot daléče mené stáša, * i nuždáchusja íščuščiji duší mojejá. - I íščuščiji zlája mňí, hlahólachu sujetnaja, * i ľstívnym vés déň poučáchusja. - Áz že jáko hlúch ne slýšach: * i jáko ňím ne otverzájaj úst svojích. - I bých jáko čelovík ne slýšaj, * i ne imýj vo usťích svojích obličénija. - Jáko na ťá, Hóspodi, upovách, * tý uslýšiši, Hóspodi Bóže mój. - Jáko rích: da ne kohdá porádujutmisja vrazí mojí, * i vnehdá podvižátisja nohám mojím na mjá veleríčevaša. - Jáko áz na rány hotóv, * i boľízň mojá predomnóju jésť výnu. - Jáko bezzakónije mojé áz vozviščú, * i popekúsja o hrisí mojém. - Vrazí že mojí živút, i ukripíšasja páče mené, * i umnóžišasja nenavíďaščiji mja bez právdy. - Vozdajúščiji mí zlája vozblahája, obolháchu mjá, * zané hoňách blahostýňu. - Ne ostávi mené, Hóspodi Bóže mój, * ne otstupí ot mené. - Vonmí v pómošč mojú, * Hóspodi spasénija mojehó.

Ne ostávi mené, Hóspodi Bóže mój, * ne otstupí ot mené.

Vonmí v pómošč mojú, * Hóspodi spasénija mojehó.

Psalóm 62.

Bóže, Bóže mój, * k tebí útreňuju. - Vozžadá tebé dušá mojá, * kóľ mnóžiceju tebí plóť mojá. - V zemlí púsťi, i neprechódňi, i bezvódňi, * táko vo svjaťím javíchsja tebí, víďiti sílu tvojú i slávu tvojú. - Jáko lúčši mílosť tvojá páče živót, * ustňí mojí pochvalíťi ťa. - Táko blahoslovľú ťa v živoťí mojém, * o ímeni tvojém vozďižú rúci mojí. - Jáko ot túka i másti da ispólnitsja dušá mojá, * i ustnáma rádosti voschváľat ťa ustá mojá. - Ášče pominách ťa na postéli mojéj, na útrennich poučáchsja v ťa, * jáko býl jesí pomóščnik mój. - I v króvi krilú tvojéju vozrádujusja, prilpé dušá mojá po tebí, * mené že priját desníca tvojá. - Tíji že vsúje iskáša duší mojejá, vnídut v preispódňaja zemlí, * predaďátsja v rúki orúžija, části lísovom búdut. - Cár že vozveselítsja o Bózi: pochválitsja vsják klenýjsja ím, * jáko zahradíšasja ustá hlahóľuščich neprávednaja.

Na útrennich poučáchsja v ťa: * jáko býl jesí pomóščnik mój. - I v króvi krilú tvojéju vozrádujusja.

Priľpé dušá mojá po tebí, * mené že priját desníca tvojá.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:

Psalóm 87.

Hóspodi, Bóže spasénija mojehó, * vo dní vozzvách, i v noščí préd tobóju. - Da vnídet préd ťá molítva mojá: * prikloní úcho tvojé k moléniju mojemú. - Jáko ispólnisja zól dušá mojá, * i živót mój ádu priblížisja. - Privminén bých s nizchoďáščimi v róv, * bých jáko čelovík bez pómošči vo mértvych svobóď. - Jáko jázvenniji spjáščiji vo hróbi, íchže ne pomjanúl jesí ktomú, * i tíji ot rukí tvojejá otrinovéni býša. - Položíša mja v róvi preispódňim, * v témnych i síni smértňij. - Na mňí utverdísja járosť tvojá, * i vsjá vólni tvojá navél jesí na mjá. - Událil jesí znájemych mojích ot mené, * položíša mjá mérzosť sebí. - Predán bých i ne ischoždách, * óči mojí iznemohósťi ot niščetý. - Vozzvách k tebí, Hóspodi, vés déň, * vozďích k tebí rúci mojí. - Jedá mértvymi tvoríši čudesá? * ilí vráčeve voskresját i ispovíďatsja tebí? - Jedá povísť któ v hróbi mílosť tvojú, * i ístinu tvojú v pohíbeli? - Jedá poznána búdut vo tmí čudesá tvojá, * i právda tvojá v zemlí zabvénňij? - I áz k tebí, Hóspodi, vozzvách, * i útro molítva mojá predvarít ťa. - Vskúju Hóspodi otríješi dúšu mojú, * otvraščáješi licé tvojé ot mené? -Níšč jésm áz, i v truďích ot júnosti mojejá, * voznésžesja smiríchsja i iznemohóch. - Na mňí prejdóša hňívi tvojí, * ustrašénija tvojá vozmutíša mjá. - Obydóša mja jáko vodá vés déň: * oderžáša mja vkúpi. - Událil jesí ot mené drúha i ískrenňaho, * i znájemych mojích ot strastéj.

Hóspodi Bóže spasénija mojehó, * vo dní vozzvách, i v noščí préd tobóju.

Da vnídet préd ťá molítva mojá: * prikloní úcho tvojé k moléniju mojemú.

Psalóm 102.

Blahosloví dušé mojá Hóspoda, * i vsjá vnútrenňaja mojá ímja svjatóje jehó. -Blahosloví dušé mojá Hóspoda, * i ne zabyváj vsích vozdajánij jehó. - Očiščájuščaho vsjá bezzakónija tvojá, * isciľájuščaho vsjá nedúhi tvojá. - Izbavľájuščaho ot istľínija živót tvój, * vinčájuščaho ťa mílostiju i ščedrótami. - Ispolňájuščaho vo blahích želánije tvojé, * obnovítsja jáko órľa júnosť tvojá. - Tvorjáj mílostyni Hospóď, * i sudbú vsím obídimym. - Skazá putí svojá Mojséovi, * synovóm Ízrailevym choťínija svojá. - Ščédr i mílostiv Hospóď, * dolhoterpilív i mnohomílostiv. - Ne do koncá prohňívajetsja, * nižé vo vík vraždújet. - Ne po bezzakónijem nášym sotvoríl jésť nám, * nižé po hrichóm nášym vozdál jésť nám. - Jáko po vysoťí nebésňij ot zemlí, * utverdíl jésť Hospóď mílosť svojú na bojáščichsja jehó. - Jelíko otstoját vostócy ot západ, * událil jésť ot nás bezzakónija náša. - Jákože ščédrit otéc sýny, uščédri Hóspoď bojáščichsja jehó: * jáko tój pozná sozdánije náše. - Pomjanú jáko pérsť jesmý:* čelovík jáko travá, dníje jehó jáko cvít sélnyj táko ocvitét. - Jáko dúch prójde v ném, i ne búdet, * i ne poznájet ktomú místa svojehó. - Mílosť že Hospódňa ot víka, * i do víka na bojáščichsja jehó. - I právda jehó na syňích synóv, * chraňáščich zavít jehó. - I pómňaščich zápovidi jehó, * tvoríti já. - Hóspoď na nebesí uhotóva prestól svój, * i cárstvo jehó vsími obladájet. - Blahoslovíte Hóspoda vsí Ánheli jehó, * sílniji krípostiju, tvorjáščiji slóvo jehó, uslýšati hlás slovés jehó. - Blahoslovíte Hóspoda vsjá síli jehó, * sluhí jehó tvorjáščiji vóľu jehó. -Blahoslovíte Hóspoda vsjá ďilá jehó, * na vsjácim mísťi vladýčestvija jehó, blahosloví dušé mojá Hóspoda.

Na vsjákom mísťi vladýčestvija jehó, * blahosloví dušé mojá Hóspoda.

Psalóm 142.

Hóspodi uslýši molítvu mojú, vnuší molénije mojé vo ístiňi tvojéj, * uslýši mjá v právďi tvojéj. - I ne vnídi v súd s rabóm tvojím, * jáko ne opravdítsja préd tobóju vsják živýj. - Jáko pohná vráh dúšu mojú, * smiríl jésť v zémľu živót mój. - Posadíl mjá jésť v témnych, jáko mértvyja víka, * i uný vo mňí dúch mój: vo mňí smjatésja sérdce mojé. - Pomjanúch dní drévnija: poučíchsja vo vsích ďíľich tvojích, * v tvorénijich rukú tvojéju poučáchsja. - Vozďích k tebí rúci mojí, * dušá mojá jáko zémľa bezvódnaja tebí. - Skóro uslýši mjá, Hóspodi, * isčezé dúch mój. - Ne otvratí licá tvojehó ot mené, * i upodóbľusja nizchoďáščym v róv. - Slýšanu sotvorí mňí zaútra mílosť tvojú, * jáko na ťá upovách. - Skaží mňí, Hóspodi, púť, v óň že pojdú, * jáko k tebí vzjách dúšu mojú. - Izmí mjá ot vráh mojích, Hóspodi, k tebí pribihóch,* naučí mjá tvoríti vóľu tvojú, jáko tý jesí Bóh mój. - Dúch tvój blahíj nastávit mjá na zémľu právu, * ímene tvojehó rádi, Hóspodi, živíši mjá právdoju tvojéju. - Izvedéši ot pečáli dúšu mojú, * i mílostiju tvojéju potrebíši vrahí mojá. - I pohubíši vsjá stužájuščyja duší mojéj, * jáko áz ráb tvój jésm.

Uslýši mjá, Hóspodi, v právďi tvojéj, * i ne vnídi v súd s rabóm tvojím.

Uslýši mjá, Hóspodi, v právďi tvojéj, * i ne vnídi v súd s rabóm tvojím.

Dúch tvój blahíj, * nastávit mjá na zémľu právu.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

(Diákon ilí jeréj hlahólet jekténiju sijú. Ášče mirján molítsja, hlahólet tokmó:

Hóspodi, pomíluj. (12x) Sláva, i nýňi:)

Mírom Hóspodu pomólimsja.

Lík: Hóspodi, pomíluj. (na jedínom kójemždo prošéniji)

O svýšňim míri, i spaséniji dúš nášich, Hóspodu pomólimsja.

O míri vsehó míra, blahostojániji svjatých Bóžijich cerkvéj, i sojedinéniji vsích, Hóspodu pomólimsja.

O svjaťím chrámi sém, i s víroju, blahohovínijem, i stráchom bóžijim vchoďáščich v óň, Hóspodu pomólimsja.

O svjaťíjšem vselénsťim Archijeréji nášem (ímja rek), Pápi Rímsťim, Hóspodu pomólimsja.

O preosvjaščénňijšem Archijepískopi i Mitropolíťi nášem Kýr (ímja rék), i o bohoľubívim Jepískopi nášem Kýr (ímja rék), čéstňim presvýterstvi, vo Chrisťí dijákonstvi, o vsém príčťi i ľúdech, Hóspodu pomólimsja.

O bohochranímim naróďi nášem, o prederžáščich vlastéch nášich, i o vsém vójinstvi, Hóspodu pomólimsja.

O hráďi sém (ilí O vési séj, ilí O svjaťíj obíteli séj ), vsjákom hráďi, straňí, i víroju živúščich v ních, Hóspodu pomólimsja.

O blahorastvoréniji vozdúchov, o izobíliji plodóv zemných, i vrémeňich mírnych, Hóspodu pomólimsja.

O plávajuščich, putešéstvujuščich, nedúhujuščich, strážduščich, pľinénnych, i o spaséniji ích, Hóspodu pomólimsja.

O izbávitisja nám ot vsjákija skórbi, hňíva i núždy, Hóspodu pomólimsja.

Zastupí, spasí, pomíluj, i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Presvjatúju, prečístuju, preblahoslovénnuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, sámi sebé i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Jeréj: Jáko podobájet Tebí vsjákaja sláva, čésť i poklonénije, Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Bóh Hóspoď i javísja nám, blahoslovén hrjadýj vo ímja Hóspodne. (6. hlas)

Stích: Ispovídajtesja Hóspodevi, jáko bláh, jáko vo víki mílosť jehó.

Stích: Obyšédše obydóša mjá i ímenem Hóspodnim protivľáchsja ím.

Stích: Ne umrú, no žív búdu i povím ďilá Hóspodňa.

Stích: Kámeň, jehóže nebrehóša ziždúščiji, séj býsť vo hlavú úhla: ot Hóspoda býsť séj i jésť díven v očesích nášich.

Tropár, hlás 6: Ánheľskija síly na hróbi tvojém, i strehúščiji omertvíša: i stojáše Maríja vo hróbi, íščušči prečístaho ťíla tvojehó. Pľiníl jesí ád, ne iskusívsja ot nehó: srítil jesí Ďívu, dárujaj živót, voskresýj iz mértvych, Hóspodi sláva tebí.

Sláva: otcév, hlás 8: Preproslávlen jesí Christé Bóže náš, svitíla na zemlí otcý náši osnovávyj, i ťími ko ístinňij víri vsjá ný nastávivyj: mnohoblahoutróbne, sláva tebí.

I nýňi: tropár vozn**e**sénija, hlás 4: Voznéslsja jesí vo slávi Christé Bóže náš, rádosť sotvorívyj učenikóm, obitovánijem svjatáho Dúcha, izviščénnym ím bývšym blahoslovénijem: jáko tý jesí Sýn Bóžij izbáviteľ míra.

Ornament

Psalóm 9

Ispovímsja Tebí, Hóspodi, vsím sérdcem mojím, * povím vsjá čudesá Tvojá.

Vozveseľúsja i vozrádujusja o Tebí, * pojú ímeni Tvojemú, Výšnij.

Vnehdá vozvratítisja vrahú mojemú vspjáť, * iznemóhut i pohíbnut ot licá Tvojehó.

Jáko sotvoríl jesí súd mój i prjú mojú, * síl jesí na Prestóľi, suďáj právdu.

Zapretíl jesí jazýkom, i pohíbe nečestívyj, * ímja jehó potrebíl jesí vo vík i vo vík víka.

Vrahú oskuďíša orúžija v konéc, i hrády razrušíl jesí, * pohíbe pámjať jehó s šúmom.

I Hospóď vo vík prebyvájet, uhotóva na súd Prestól Svój, * i Tój sudíti ímať vselénňij v právdu, sudíti ímať ľúdem v pravoťí.

I býsť Hospóď pribížišče ubóhomu, * pomóščnik vo blahovrémenijich, v skórbech.

I da upovájut na Ťá znájuščiji ímja Tvojé, * jáko ne ostávil jesí vzyskájuščich Ťá, Hóspodi.

Pójte Hóspodevi, živúščemu v Sijóňi, * vozvistíte vo jazýcich načinánija Jehó.

Jáko vzyskájaj króvi ích pomjanú, * ne zabý zvánija ubóhich.

Pomíluj mjá, Hóspodi, vížď smirénije mojé ot vráh mojích, * voznosjáj mjá ot vrát smértnych.

Jáko da vozviščú vsjá chvály Tvojá vo vraťích dščére Sijóňi, * vozrádujemsja o spaséniji Tvojém.

Uhľibóša jazýcy v páhubi, júže sotvoríša, * v síti séj, júže skrýša, uvjazé nohá ích.

Znájem jésť Hospóď suďbý tvorjáj, * v ďíľich rukú svojéju uvjazé hríšnik.

Da vozvraťátsja hríšnicy vo ád, * vsí jazýcy zabyvájuščiji Bóha.

Jáko ne do koncá zabvén búdet níščij, * terpínije ubóhich ne pohíbnet do koncá.

Voskresní, Hóspodi, da ne kripítsja čelovík, * da súďatsja jazýcy préd Tobóju.

Postávi, Hóspodi, zakonopoložíteľa nád ními, * da razumíjut jazýcy, jáko čelovícy súť.

Vskúju, Hóspodi, otstojá daléče, * preziráeši vo blahovrémenjiich, v skórbech?

Vnehdá hordítisja nečestívomu, * vozharájetsja níščij, uvjazájut v sovíťich, jáže pomyšľájut.

Jáko chválim jésť hríšnyj v póchotech duší svojejá, * i obíďaj blahoslovím jesť.

Razdraží Hóspoda hríšnyj, po mnóžestvu hňíva svojehó ne vzýščet, * ňísť Bóha préd ním.

Oskverňájutsja putijé jehó na vsjákoje vrémja, * otjémľutsja suďbý Tvojá ot licá jehó, vsími vráhi svojími obladájet.

Rečé bo v sérdci svojém, * ne podvížusja ot róda v ród bez zlá,

jehóže kľátvy ustá jehó polná súť, i hóresti i ľstí, * pod jazýkom jehó trúd i boľízň.

Prisidít v lovíteľstvi s bohátymi v tájnych, * jéže ubíti nepovínnaho, óči jehó na níščaho prizirájeťi.

Lovít v tájňi jáko lév vo ohráďi svojéj, * lovít éže voschítiti níščaho,

voschítiti níščaho, * vnehdá privleščí í v síti svojéj.

Smirít jehó, preklonítsja i padét, * vnehdá jemú obladáti ubóhimi.

Rečé bo v sérdci svojém: zabý Bóh, otvratí licé Svojé, * da ne vídit do koncá.

Voskresní, Hóspodi Bóže mój, * da voznesétsja ruká Tvojá, ne zabúdi ubóhich Tvojích do koncá.

Česó rádi prohňíva nečestívyj Bóha? * Rečé bo v sérdci svojém: ne vzýščet.

Vídiši, jáko Tý boľízň i járosť smotrjáješi, * da prédan búdet v rúci Tvojí,

Tebí ostávlen jésť níščij, * síru Tý búdi pomóščnik.

Sokruší mýšcu hríšnomu i lukávomu, * vzýščetsja hrích jehó i ne obrjáščetsja.

Hospóď Cár vo vík i v vík víka, * pohíbnete, jazýcy, ot zemlí Jehó.

Želánije ubóhich uslýšal jesí, Hóspodi, * uhotóvaniju sérdca ích vňát úcho Tvojé.

Sudí síru i smirénu, * da ne priložít ktomú veličátisja čelovík na zemlí.

Ornament

Psalóm Davídu, 10

Na Hóspoda upovách, káko rečéte duší mojéj: * previtáj po horám, jáko ptíca.

Jáko sé, hríšnicy naľakóša lúk, * uhotóvaša stríly v túľi, sostriľáti vo mráci právyja sérdcem.

Zané jáže Tý soveršíl jesí, oní razrušíša, * právednik že čtó sotvorí Hospóď vo chrámi svjáťim Svojém.

Hóspoď, na nebesí Prestól Jehó, * óči Jehó na níščaho prizirájeťi, víždi Jehó ispytájeťi sýny čelovíčeskija.

Ispytájet právednaho i nečestívaho, * ľúbjaj že neprávdu nenavídit svojú dúšu.

Odoždít na hríšniki síti, óhň i žúpel, * i dúch búren čásť čáši ích.

Jáko práveden Hospóď, i právdy vozľubí, * pravotý víďi licé Jehó.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:

Ornament

Psalóm Davídu, 11

Spasí mjá, Hóspodi, jáko oskuďí prepodóbnyj, * jáko umálišasja ístiny ot synóv čelovíčeskich.

Sújetnaja hlahóla kíjždo ko ískrennemu svojemú, * ustňí ľstívyja v sérdci, i v sérdci hlahólaša zlája.

Potrebít Hospóď vsjá ustný ľstívyja, * jazýk veleríčivyj,

Rékšyja: jazýk náš vozvelíčim, * ustný náša pri nás súť, któ nám Hospóď jésť?

Strásti rádi níščich i vozdychánija ubóhich nýňi voskresnú, * hlahólet Hospóď, položúsja vo spasénije, ne obiňúsja o ném.

Slovesá Hospódňa slovesá čísta, * srebró razžžéno, iskušéno zemlí, očiščéno sedmeríceju.

Tý, Hóspodi, sochraníši ný * i sobľudéši ný ot róda sehó i vo vík.

Ókrest nečestíviji chóďat; * po vysoťí Tvojéj umnóžil jesí sýny čelovíčeskija.

Ornament

Psalóm Davídu, 12

Dokóľi, Hóspodi, zabúdeši mjá do koncá? * Dokóľi otvraščáješi licé Tvojé ot mené?

Dokóľi položú sovíty v dúši mojéj, boľízni v sérdci mojém déň i nóšč? * Dokóľi voznesétsja vráh mój na mjá?

Prízri, uslýši mjá, Hóspodi Bóže mój, * prosvití óči mojí, da ne kohdá usnú v smérť,

da ne kohdá rečét vráh mój: * ukripíchsja na nehó.

Stužájuščiji mí vozrádujutsja, * ášče podvížusja.

Áz že na mílosť Tvojú upovách, * vozrádujetsja sérdce mojé o spaséniji Tvojém,

vospojú Hóspodevi blahoďijavšemu mňí * i pojú ímeni Hóspoda Výšňaho.

Ornament

Psalóm Davídu, 13

Rečé bezúmen v sérdce svojém: ňísť Bóh. * Rastľíša i omerzíšasja v načinánijich, ňísť tvorjáj blahostýňu.

Hospóď s Nebesé priníče na sýny čelovíčeskija, * víďiti, ášče jésť razumivájaj ilí vzyskájaj Bóha.

Vsí ukloníšasja, vkúpi nekľučími býša: * ňísť tvorjaj blahostýňu, ňísť do jedínaho.

Ni lí urazumíjut vsí ďílajuščiji bezzakónije, sňidájuščiji ľúdi mojá v sňíď chľíbá? * Hóspoda ne prizváša.

Támo ubojášasja strácha, iďíže ne bí strách, * jáko Hospóď v róďi právednych.

Sovít níščaho posramíste, * Hospóď že upovánije jehó jésť.

Któ dást ot Sijóna * spasénije Izráilevo?

Vnehdá vozvratít Hospóď pľinénije ľudéj Svojích, * vozrádujetsja Jákov, i vozveselítsja Izráiľ.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:

Ornament

Psalóm Davídu, 14

Hóspodi, któ obitájet v žilíšči Tvojém, * ilí któ vselítsja vo svjátuju hóru Tvojú?

Choďáj neporóčen i ďílajaj právdu, * hlahóľaj ístinu v sérdci svojém.

Íže ne uľstí jazýkom svojím i ne sotvorí ískrennemu svojemú zlá, * i ponošénija ne priját na blížnija svojá.

Uničižén jésť préd ním lukávnujaj, bojáščyja že sjá Hóspoda slávit, * klenýjsja ískrennemu svojemú i ne otmetájasja.

Srebrá svojehó ne dadé v lichvú i mzdý na nepovínnych ne priját. * Tvorjáj sijá ne podvížitsja vo vík.

Ornament

Psalóm Davidu, 15

Sochraní mjá, Hóspodi, * jáko na Ťá upovách.

Rích Hóspodevi: Hospóď mój jesí Tý, * jáko blahích mojích ne trébuješi.

Svjátym, íže súť na zemlí Jehó, * udiví Hospóď vsjá choťínija Svojá v ních.

Umnóžišasja némošči ích, po sích uskoríša: ne soberú sobóry ích ot krovéj, * ni pomjanú že imén ích ustnáma mojíma.

Hospóď čásť dostojánija mojehó i čáši mojejá, * Tý jesí ustrojájaj dostojánije mojé mňí.

Úžja napadóša mí v deržávnych mojích, * íbo dostojánije mojé deržávno jésť mňí.

Blahoslovľú Hóspoda, vrazumívšaho mjá, * ješčé že i do nóšči nakazáša mjá utróby mója.

Predzrích Hóspoda prédo mnóju výnu, * jáko odesnúju mené jésť, da ne podvížusja.

Sehó rádi vozveselísja sérdce mojé, i vozrádovasja jazýk mój, * ješčé že i plóť mojá vselítsja na upovániji.

Jáko ne ostáviši dúšu mojú vo áďi, * nižé dási prepodóbnomu Tvojemú víďiti istľínija.

Skazál mí jesí putí životá, ispólniši mjá vesélija s licém Tvoím, * krasotá v desníci Tvojéj v konéc.

Ornament

Psalóm 16

Uslýši, Hóspodi, právdu mojú, vonmí moléniju mojemú, * vnuší molítvu mojú ne vo ustnách ľstívych.

Ot licá Tvojehó suďbá mojá izýdet, * óči mojí da vídita pravotý.

Iskusíl jesí sérdce mojé, positíl jesí nóščiju, * iskusíl mjá jesí, i ne obrítesja vo mňí neprávda.

Jáko da ne vozhlahóľut ustá mojá ďíl čelovíčeskich, * za slovesá ustén Tvojích áz sochraních putí žéstoki.

Soverší stópy mojá vo stezjách Tvojích, * da ne podvížutsja stópy mojá.

Áz vozzvách, jáko uslýšal mjá jesí, Bóže, * priklóni úcho Tvojé mňí i uslýši hlahóly mojá.

Udiví mílosti Tvojá, spasájaj upovájuščyja na Ťá * ot protívjaščichsja desníci Tvojéj.

Sochraní mjá, Hóspodi, jáko zínicu óka, * v króvi krilú Tvojéju pokrýješi mjá ot licá nečestívych, ostrástšich mjá:

vrazí mojí dúšu mojú oderžáša, túk svój zatvoríša; * ustá ích hlahólaša hordýňu.

Izhoňáščiji mjá nýňi obydóša mjá, * óči svojí vozložíša ukloníti na zémľu.

Objáša mjá jáko lév hotóv na lóv * i jáko skímen obitájaj v tájnych.

Voskresní, Hóspodi, predvarí já i zapní ím, * izbávi dúšu mojú ot nečestívaho,

orúžije Tvojé * ot vráh rukí Tvojéja.

Hóspodi, ot málych ot zémli, razďilí já v živoťí ích, * i sokrovénnych Tvójich ispólnisja črévo ích,

nasýtišasja synóv, * i ostáviša ostánki mladéncem svojím.

Áz že právdoju javľúsja licú Tvojemú, * nasýščusja, vnehdá javíti mí sjá slávi Tvojéj.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

Ornament

(Diákon ilí jeréj hlahólet jekténiju sijú. Ášče mirján molítsja, hlahólet tokmó:

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:)

Páki i páki, mírom Hóspodu pomólimsja.

Lík: Hóspodi, pomíluj. (na jedínom kójemždo prošéniji)

Zastupí, spasí, pomíluj, i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Presvjatúju, prečístuju, preblahoslovénnuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, sámi sebé i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Jeréj: Jáko Tvojá deržáva, i Tvojé jésť cárstvo i síla, i sláva Otcá i Sýna i svjatáho Dúcha, nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Po 1-m stichoslóvii, sidálen,

hlás 6. Hróbu otvérstu, ádu pláčuščusja, Maríja vopijáše ko skrývšymsja apóstolom: izydíte vinohráda ďílatelije, propovídite voskresénija slóvo: voskrése Hospóď, podajáj mírovi véliju mílosť.

Stích: Voskresní Hóspodi Bóže mój, da voznesétsja ruká tvojá, ne zabúdi ubóhich Tvojích do koncá.

Hóspodi, predstojáše hróbu tvojemú Maríja Mahdalína, i plákaše vopijúšči, vertohrádarja ťá mňášči, hlahólaše: hďí položíl jesí víčnyj živót? Hďí skrýl jesí siďáščaho na prestóľi cheruvímsťim? Strehúščiji bo sehó strácha omertvíša. Ilí Hóspoda mojehó dadíte mí, ilí so mnóju vozopíjte: v mértvych býv, i mértvyja voskresívyj, sláva tebí.

Sláva, i nýňi: Bohoródičen. Blahoslovénnuju narekíj tvojú Máter, prišél jesí na strásť vóľnym choťínijem, vozsijáv na kresťí, vzyskáti choťá Adáma, hlahóľa ánhelom: srádujtesja mňí, jáko obrítesja pohíbšaja dráchma. Vsjá múdri ustróivyj Bóže náš, sláva tebí.

Ornament

Psalóm 17

Vozľubľú Ťá, Hóspodi, * kríposte mojá.

Hospóď utverždénije mojé, i pribížišče mojé, i Izbáviteľ Mój, * Bóh mój, Pomóščnik mój, i upováju na Nehó,

Zaščítitel mój, * i róh spasénija mojehó, i Zastúpnik mój.

Chvaľá prizovú Hóspoda * i ot vráh mojích spasúsja.

Oderžáša mjá boľízni smértnyja, i potócy bezzakónija smjatóša mjá, * boľízni ádovy obydóša mjá, predvaríša mjá síti smértnyja.

I vnehdá skorbíti mí, * prizvách Hóspoda, i k Bóhu mojemú vozzvách,

uslýša ot chráma svjatáho Svojehó hlás mój, * i vópľ mój préd Ním vnídet vo úši Jehó.

I podvížesja, i trépetna býsť zemľá, * i osnovánija hór smjatóšasja i podvihóšasja, jáko prohňívasja na ňá Bóh.

Vzýde dým hňívom Jehó, i óhň ot licá Jehó vosplámenitsja, * úhlije vozhorísja ot Nehó.

I prikloní nebesá, i sníde, * i mrák pod noháma Jehó.

I vzýde na Cheruvímy, * i leťí, leťí na krilú vítreňu.

I položí tmú zakróv Svój, ókrest Jehó selénije Jehó, * temná vodá vo óblacich vozdúšnych.

Ot oblistánija préd Ním óblacy proidóša, * hrád i úhlije óhnennoje.

I vozhremí s nebesé Hospóď * i Výšnij dadé hlás Svój.

Nizposlá stríly i razhná já, * i mólniji umnóži, i smjaté já.

I javíšasja istóčnicy vodníji, i otkrýšasja osnovánija vselénnyja, * ot zapreščénija Tvojehó, Hóspodi, ot dochnovénija dúcha hňíva Tvojehó.

Nizposlá s vysotý, i priját mjá, * vospriját mjá ot vód mnóhich.

Izbávit mjá ot vrahóv mojích síľnych i ot nenavíďaščich mjá, * jáko utverdíšasja páče mené.

Predvaríša mjá v déň ozloblénija mojehó, * i býsť Hospóď utverždénije móje.

I izvedé mjá na širotú, * izbávit mjá, jáko voschoťí mjá.

I vozdást mí Hospóď po právďi mojéj * i po čistoťí rukú mojéju vozdást mí.

Jáko sochraních putí Hospódni * i ne nečéstvovach ot Bóha mojehó.

Jáko vsjá suďbý Jehó prédo mnóju * i opravdánija Jehó ne otstupíša ot mené.

I búdu neporóčen s Ním, * i sochraňúsja ot bezzakónija mojehó.

I vozdást mí Hospóď po právďi mojéj * i po čistoťí rukú mojéju préd očíma Jehó.

S prepodóbnym prepodóben búdeši, * i s múžem nepovínnym nepovínen búdeši, i so izbránnym izbrán búdeši, i so stroptívym razvratíšisja.

Jáko Tý ľúdi smirénnyja spaséši * i óči hórdych smiríši.

Jáko Tý prosvitíši svitíľnik mój, Hóspodi, Bóže mój, * prosvitíši tmú mojú.

Jáko Tobóju izbávľusja ot iskušénija * i Bóhom mojím prejdú sťínu.

Bóh mój, neporóčen púť Jehó, slovesá Hospódňa razžžéna, * Zaščítiteľ jésť vsích upovájuščich na Nehó.

Jáko któ Bóh, rázvi Hóspodá, Ilí kto Bóh, rázvi Bóha nášehó? * Bóh prepojasújaj mjá síloju, i položí neporóčen púť mój.

Soveršájaj nózi mojí, jáko jeléni, * i na vysókich postavľájaj mjá.

Naučájaj rúci mojí na bráň, * i položíl jesí lúk míďan mýšca mojá.

I dál mi jesí zaščiščénije spásenija, * i desníca Tvojá vospriját mjá,

i nakazánije Tvojé isprávit mjá v konéc, * i nakazánije Tvojé tó mjá naučít.

Uširíl jesí stopý mojá pódo mnóju, * i ne iznemohósťi plesňí mojí.

Poženú vrahí mojá, i postíhnu já, * i ne vozvraščúsja, dóndeže skončájutsja.

Oskorbľú ích, i ne vozmóhut státi, * padút pod noháma mojíma.

I prepojásal mjá jesí síloju na bráň, * spjál jesí vsjá vostajúščyja na mjá pod mjá.

I vrahóv mojích dál mí jesí chrebét, * i nenavíďaščyja mjá potrebíl jesí.

Vozzváša, i ne bí spasájaj: * ko Hóspodu, i ne uslýša ích.

I istňú já jáko prách préd licém vítra, * jáko brénije putéj pohláždu já.

Izbáviši mjá ot prerikánija ľudéj, * postáviši mjá vo hlavú jazýkov.

Ľúdije, íchže ne víďich, rabótaša mí. * V slúch úcha poslúšaša mjá.

Sýnove čuždíji solháša mí. * Sýnove čuždíji obetšáša i ochromóša ot stéz svojích.

Žív Hospóď, i blahoslovén Bóh, * i da voznesétsja Bóh spasénija mojehó.

Bóh dajáj otmščénije mňí * i pokorívyj ľúdi pod mjá.

Izbáviteľ mój ot vráh mojích hňivlívych, * ot vostajúščich na mjá vozneséši mjá, ot múža neprávedna izbáviši mjá.

Sého rádi ispovímsja Tebí vo jazýcich, Hóspodi, * i ímeni Tvojemú pojú:

veličájaj spasénija caréva, * i tvórjaj mílosť christú svojemú Davídu, i símeni jehó do víka.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:

Ornament

Psalóm 18

Nebesá povídajut slávu Bóžiju, * tvorénije že rukú Jehó vozviščájet tvérď.

Déň dní otryhájet hlahól, * i nóšč nóšči vozviščájet rázum.

Ne súť ríči, nižé slovésa, * íchže ne slýšatsja hlási ích.

Vo vsjú zémľu izýde viščánije ích * i v koncý vsélennyja hlahóly ích.

V sólnce položí selénije svojé, i tój, jáko ženích ischoďáj ot čertóha Svojehó, * vozrádujetsja, jáko ispolín teščí púť.

Ot krája nebesé ischód Jehó, i srítenije Jehó do krája nebesé, * i ňísť íže ukrýjetsja teplotý Jehó.

Zakón Hospódeň neporóčen, obraščájaj dúšy, * sviďíteľstvo Hospódne vírno, umudrjájuščeje mladéncy.

Opravdánija Hospódňa práva, veseľáščaja sérdce, * zápoviď Hospódňa svitlá, prosviščájuščaja óči.

Strách Hospódeň číst, prebyvájaj vo vík víka: * suďbý Hospódni ístinny, opravdány vkúpi,

voždeľínny páče zláta i kámene čéstna mnóha, * i sláždša páče méda i sóta.

Íbo ráb Tvój chranít já, vnehdá sochraníti já, * vozdajánije mnóho.

Hrichopadénija któ razumíjet? * ot tájnych mojích očísti mjá, i ot čuždích poščadí rabá Tvojehó,

ášče ne obladájut mnóju, tohdá neporóčen búdu * i očíščusja ot hrichá velíka.

I búdut vo blahovolénije slovesá úst mojích, i poučénije sérdca mojehó préd Tobóju výnu, * Hóspodi, Pomóščniče mój i Izbáviteľu mój.

Ornament

Psalóm 19

Uslýšit ťá Hospóď v déň pečáli, * zaščítit ťá ímja Bóha Jákovľa.

Póslet tí pómošč ot Svjatáho * i ot Sijóna zastúpit ťá.

Pomjanét vsjáku žértvu tvojú, * i vsesožžénije tvojé túčno búdi.

Dást tí Hospóď po sérdcu tvojemú * i vés sovít tvój ispólnit.

Vozrádujemsja o spaséniji tvojém * i vo ímja Hóspoda Bóha nášeho vozvelíčimsja.

Ispólnit Hospóď vsjá prošénija tvojá. * Nýňi poznách, jáko spasé Hospóď christá Svojehó,

uslýšit jehó s nebesé svjatáho Svojehó, * v sílach spasénije desnícy Jehó.

Síji na kolesnícach, i síi na kóňich, * mý že vo ímja Hóspoda Bóha nášeho prizovém.

Tíji spjáti býša i padóša, * mý že vostáchom i isprávichomsja.

Hóspodi, spasí carjá i uslýši ný, * vóňže ášče déň prizovém Ťá.

Ornament

Psalóm 20

Hóspodi, síloju Tvojéju vozveselítsja cár * i o spaséniji Tvojém vozrádujetsja ziló.

Želánije sérdca jehó dál jesí jemú, * i choťínija ustnú jehó ňísi lišíl jehó.

Jáko predvaríl jesí jehó blahoslovénijem blahostýnnym, * položíl jesí na hlaví jehó vinéc ot kámene čéstna.

Životá prosíl jésť u Tebé, * i dál jesí jemú dolhotú dníj vo vík víka.

Vélija sláva jehó spasénijem Tvojím, * slávu i veleľípije vozložíši na nehó.

Jáko dási jemú blahoslovénije vo vík víka, * vozveselíši jehó rádostiju s licém Tvoím.

Jáko cár upovájet na Hóspoda, * i mílostiju Výšňaho ne podvížitsja.

Da obrjáščetsja ruká Tvojá vsím vrahóm Tvojím, * desníca Tvojá da obrjáščet vsjá nenavíďaščyja Tebé.

Jáko položíši ích jáko péšč óhnennuju vo vrémja licá Tvojehó, * Hospóď hňívom Svojím smjatét já, i sňísť ích óhň.

Plód ích ot zemlí pohubíši, * i símja ích ot synóv čelovíčeskich.

Jáko ukloníša na Ťá zlája, * pomýsliša sovíty, íchže ne vozmóhut sostáviti.

Jáko položíši já chrebét, * vo izbýtcich Tvojích uhotóviši licé ích.

Voznesísja, Hóspodi, síloju Tvojéju, * vospojém i pojém síly Tvojá.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:

Ornament

Psalóm 21

Bóže, Bóže mój, vonmí mí, * vskúju ostávil mjá jesí?

Daléče ot spasénija mojehó * slovesá hrichopadénij mojích.

Bóže mój, vozzovú vo dní, i ne uslýšiši, * i v noščí, i ne v bezúmije mňí.

Tý že vo svjaťím živéši, * chvaló Izráileva.

Na Ťá upováša otcý náši, * upováša i izbávil jesí já.

K Tebí vozzváša, i spasóšasja, * na Ťá upováša, i ne postyďíšasja.

Áz že jésm čérv, a ne čelovík, * ponošénije čelovíkov i uničižénije ľudéj.

Vsí víďaščiji mjá poruháša mí sjá, * hlahólaša ustnámi, pokiváša hlavóju:

upová na Hóspoda, da izbávit jehó, * da spasét jehó, jáko chóščet jehó.

Jáko Tý jesí istórhij mjá iz čréva, * upovánije mojé ot soscú mátere mojejá.

K Tebí privéržen jésm ot ložésn, * ot čréva mátere mojejá Bóh mój jesí Tý.

Da ne otstupíši ot mené, jáko skórb blíz, * jáko ňísť pomohájaj mí.

Obydóša mjá teľcý mnózi, * juncý túčniji oderžáša mjá.

Otverzóša na mjá ustá svojá, * jáko lév voschiščájaj i rykájaj.

Jáko vodá izlijáchsja, i razsýpašasja vsjá kósti mojá, * býsť sérdce mojé jáko vósk, tájaj posreďí čréva mojehó.

Ízsše jáko skudéľ kríposť mojá, i jazýk mój priľpé hortáni mojemú, i v pérsť smérti svél mjá jesí.

Jáko obydóša mjá psí mnózi, sónm lukávych oderžáša mjá, * iskopáša rúci mojí i nózi mojí.

Isčetóša vsjá kósti mojá, * tíji že smotríša i prezríša mjá.

Razďilíša rízy mojá sebí, * i o odéždi mojéj metáša žrébij.

Tý že, Hóspodi, ne udalí pómošč Tvojú ot mené, * na zastuplénije mojé vonmí.

Izbávi ot orúžija dúšu mojú, * i iz rukí pésiji jedinoródnuju mojú.

Spasí mjá ot úst ľvóvych * i ot róh jedinoróž smirénije mojé.

Povím ímja Tvojé brátiji mojéj, * posreďí cérkve vospojú Ťá.

Bojáščijisja Hóspoda, voschvalíte Jehó, vsé símja Iákovle, proslávite Jehó, * da uboítsja že ot Nehó vsé símja Izráilevo.

Jáko ne uničiží, nižé nehodová molítvy níščaho, * nižé otvratí licé Svojé ot mené, i jehdá vozzvách k Nemú, uslýša mjá.

Ot Tebé pochvalá mojá, v cérkvi velícij ispovímsja Tebí, * molítvy mojá vozdám préd bojáščimisja Jehó.

Jaďát ubóziji i nasýťatsja, i voschváľat Hóspoda vzyskájuščiji Jehó, * živá búdut serdcá ích v vík víka.

Pomjanútsja i obraťátsja ko Hospódu vsí koncý zemlí, * i poklóňatsja préd Ním vsjá otéčestvija jazýk.

Jáko Hospódne jésť cárstvije, * i Tój obladájet jazýki.

Jadóša i pokloníšasja vsí túčniji zemlí, * préd Ním pripadút vsí nizchoďáščiji v zémľu, i dušá mojá Tomú živét.

I símja mojé porabótajet Jemú, * vozvistít Hóspodevi ród hrjadúščij.

I vozvisťát právdu Jehó ľúdem róždšymsja, * jáže sotvorí Hospóď.

Ornament

Psalóm 22

Hospóď pasét mjá * i ničtóže má lišít.

Na mísťi zláčňi, támo vselí mjá, * na voďí pokójňi vospitá mjá.

Dúšu mojú obratí, nastávi mjá na stezí právdy, * ímene rádi Svojehó.

Ášče bo i pojdú posreďí síni smértnyja, * ne ubojúsja zlá,

jáko Tý so mnóju jesí: * žézl Tvój i pálica Tvojá, tá mjá uťíšista.

Uhotóval jesí prédo mnóju trapézu soprotív stužájuščym mňí, * umástil jesí jeléjom hlavú mojú, i čáša Tvojá upojavájušči mjá, jáko deržávna.

I mílosť Tvojá poženét mjá vsjá dní životá mojehó; * i jéže vselíti mí sjá v dóm Hospódeň v dolhotú dníj.

Ornament

Psalóm 23

Hospódňa zemľá, i ispolnénije jejá, vsélennaja * i vsí živúščiji na néj.

Tój na morjách osnovál jú jésť, * i na rikách uhotóval jú jésť.

Któ vzýdet na hóru Hospódňú? * Ilí któ stánet na mísťi svjaťím Jehó?

Nepovínen rukáma i číst sérdcem, íže ne priját vsúje dúšu svojú, * i ne kľátsja léstiju ískrennemu svojemú.

Séj priímet blahoslovénije ot Hóspoda, * i mílostyňu ot Bóha, Spása svojehó.

Séj ród íščuščich Hóspoda, * íščuščich licé Bóha Jákovľa.

Vozmíte vratá kňázi váša, * i vozmítesja vratá víčnaja, i vnídet Cár slávy.

Któ jésť séj Cár slávy? * Hospóď krípok i sílen, Hospóď sílen v bráni.

Vozmíte vráta kňázi váša, i vozmítesja vratá víčnaja, * i vnídet Cár slávy.

Któ jésť séj Cár slávy? * Hospóď síl, Tój jésť Cár slávy.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

Ornament

(Diákon ilí jeréj hlahólet jekténiju sijú. Ášče mirján molítsja, hlahólet tokmó:

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:)

Páki i páki, mírom Hóspodu pomólimsja.

Lík: Hóspodi, pomíluj. (na jedínom kójemždo prošéniji)

Zastupí, spasí, pomíluj, i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Presvjatúju, prečístuju, preblahoslovénnuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, sámi sebé i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Jeréj: Jáko bláh i čelovikoľúbec Bóh jesí, i Tebí slávu vozsylájem Otcú i Sýnu i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Po 2-m stichoslóviji, sidálen,

hlás 6. Živót vo hróbi vozležáše, i pečáť na kámeni nadležáše, jáko carjá spjášča vójini strežáchu Christá, i vrahí svojá nevídimo porazívyj, voskrése Hospóď.

Stích: Ispovímsja tebí Hóspodi, vsím sérdcem mojím, povím vsjá čudesá Tvojá.

Vóľnoju smértiju živót bezsmértnyj obritóchom, vsesíľne i jedíne vsích Spáse: tý bo v čestnóm tvojém vostániji vsjá vozzvál jesí, razrušívyj ádovu pobídu i smérti žálo.

Sláva, i nýňi: Bohoródičen: Bohoródice Ďívo, molí Sýna tvojehó, vóleju prihvozdívšahosja na kresťí, i voskrésšaho iz mértvych Christá Bóha nášeho, spastísja dušám nášym.

Ornament

Allilúija, Pasalóm 118.

Bláženi neporóčniji v púti, * choďáščiji v zakóňi Hospódni.

Blažéni ispytájuščiji sviďínija Jehó, vsím sérdcem vzýščut Jehó, * ne ďílajuščiji bo bezzakónija, v putéch Jehó chodíša.

Tý zapovídal jesí zápovidi Tvojá * sochraníti ziló.

Dabý isprávilisja putijé mojí, * sochraníti opravdánija Tvojá.

Tohdá ne postyžúsja, * vnehdá prizríti mí na vsjá zápovidi Tvojá.

Ispovímsja Tebí v právosti sérdca, * vnehdá naučíti mí sjá suďbám právdy Tvojejá.

Opravdánija Tvojá sochraňú, * ne ostávi mené do zilá.

V česóm isprávit juňíjšij púť svój? * vnehdá sochraníti slovesá Tvojá.

Vsím sérdcem mojím vzyskách Tebé, * ne otríni mené ot zápovidej Tvojích.

V sérdci mojém skrých slovesá Tvojá, * jáko da ne sohrišú Tebí.

Blahoslovén jesí, Hóspodi: * naučí mjá opravdánijem Tvojím.

Ustnáma mojíma vozvistích * vsjá suďbý úst Tvojích.

Na putí sviďínij Tvoích nasladíchsja, * jáko o vsjákom bohátstvi.

V zápovidech Tvoích pohlumľúsja, * i urazumíju putí Tvojá.

Vo opravdánijich Tvojích poučúsja, * ne zabúdu slovés Tvojích.

Vozdážď rabú Tvojemú: * živí mjá, i sochraňú slovesá Tvojá.

Otkrýj óči mojí, * i urazumíju čudésa ot zakóna Tvojehó.

Prišléc áz jésm na zemlí: * ne skrýj ot mené zápovidi Tvojá.

Vozľubí dušá mojá vozželáti suďbý Tvojá * na vsjákoje vrémja.

Zapretíl jesí hórdym: * prókľati ukloňájuščijisja ot zápovidej Tvojích.

Otimí ot mené ponós i uničižénije, * jáko sviďínij Tvojích vzyskách.

Íbo sidóša kňázi, i na mjá klevetáchu, * ráb že Tvój hlumľášesja vo opravdánijich Tvojích:

Íbo sviďínija Tvojá poučénije mojé jésť, * i sovíti mojí opravdánija Tvojá.

Priľpé zemlí dušá mojá: * živí mjá po slovesí Tvojemú.

Putí mojá vozvistích, i uslýšal mjá jesí: * naučí mjá opravdánijem Tvojím:

Púť opravdánij Tvoích vrazumí mí, * i pohlumľúsja v čudesích Tvojích.

Vozdremá dušá mojá ot unýnija: * utverdí mjá v slovesích Tvojích.

Púť neprávdy otstávi ot mené, * i zakónom Tvojím pomíluj mjá.

Púť ístiny izvólich, * i suďbý Tvojá ne zabých.

Priľipíchsja sviďínijem Tvojím, Hóspodi, * ne posramí mené.

Púť zápovidej Tvojích tekóch, * jehdá rasšíril jesí sérdce mojé.

Zakonopoloží mňí, Hóspodi, * púť opravdánij Tvoích, i vzyščú i výnu:

Vrazumí mjá, i ispytáju zakón Tvój, * i sochraňú í vsím sérdcem mojím.

Nastávi mjá na stezjú zápovidej Tvoích, * jáko túju voschoťích.

Prikloní sérdce mojé vo sviďínija Tvojá, * a ne v lichoímstvo.

Otvratí óči mojí, jéže ne víďiti sujetý, * v putí Tvojém živí mjá.

Postaví rabú Tvojemú * slóvo Tvojé v strách Tvój.

Otimí ponošénije mojé, * jéže nepščevách: jáko suďbý Tvojá bláhi.

Sé vozželách zápovidi Tvojá, * v právďi Tvojéj živí mjá.

I da priídet na mjá mílosť Tvojá, * Hóspodi, spasénije Tvojé po slovesí Tvojemú.

I otviščáju ponošájuščym mí slóvo: * jáko upovách na slovesá Tvojá.

I ne otimí ot úst mojích slovesé ístinna do zilá, * jáko na suďbý Tvojá upovách.

I sochraňú zakón Tvój výnu, * vo vík i vo vík víka.

I choždách v širóťi, * jáko zápovidi Tvojá vzyskách.

I hlahólach o sviďínijich Tvojích pred carí, * i ne styďáchsja:

I poučáchsja v zápovidech Tvoích, * jáže vozľubích ziló:

I vozdvihóch rúci mojí k zápovidem Tvoím, jáže vozľubích, * i hlumľáchsja vo opravdánijich Tvoích.

Pomjaní slovesá Tvojá rabú Tvojemú, * íchže upovánije dál mí jesí.

Tó mjá uťíši vo smiréniji mojém, * jáko slóvo Tvojé živí mjá.

Hórdii zakonoprestúpovachu do zilá: * ot zakóna že Tvojehó ne ukloníchsja.

Pomjanúch suďbý Tvojá ot víka, Hóspodi, * i uťíšichsja.

Pečáľ priját mjá ot hríšnik, * ostavľájuščich zakón Tvój.

Píta bjáchu mňí opravdánija Tvojá, * na mísťi prišéľstvija mojehó.

Pomjanúch v noščí ímja Tvojé, Hóspodi, * i sochraních zakón Tvój.

Séj býsť mňí, * jáko opravdánij Tvoích vzyskách.

Čásť mojá jesí, Hóspodi, * rích sochraníti zakón Tvój.

Pomolíchsja licú Tvojemú vsím sérdcem mojím: * pomíluj mjá po slovesí Tvojemú.

Pomýslich putí Tvojá, * i vozvratích nózi mojí vo sviďínija Tvojá.

Uhotóvichsja i ne smutíchsja * sochraníti zápovidi Tvojá.

Úžja hríšnik objazášasja mňí, * i zakóna Tvojehó ne zabých.

Polúnošči vostách ispovídatisja Tebí * o suďbách právdy Tvojejá.

Pričástnik áz jésm vsím bojáščymsja Tebé, * i chraňáščym zápovidi Tvojá.

Mílosti Tvojejá, Hóspodi, ispólň zemľá: * opravdánijem Tvoím naučí mjá.

Bláhosť sotvoríl jesí s rabóm Tvojím, Hóspodi, * po slovesí Tvojemú.

Bláhosti, i nakazániju i rázumu naučí mjá, * jáko zápovidem Tvojím vírovach.

Préžde dáže ne smiríti mí sjá, áz prehriších: * sehó rádi slóvo Tvojé sochraních.

Bláh jesí Tý, Hóspodi, * i bláhostiju Tvojéju naučí mjá opravdánijem Tvojím.

Umnóžisja na mjá neprávda hórdych, * áz že vsím sérdcem mojím ispytáju zápovidi Tvojá.

Usyrísja jáko mléko sérdce ích, * áz že zakónu Tvojemú poučíchsja.

Bláho mňí, jáko smiríl mjá jesí, * jáko da naučúsja opravdánijem Tvojím.

Bláh mňí zakón úst Tvojích, * páče týsjašč zlatá i srebrá.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

Hóspodi, pomíluj. (3x)

Sláva, i nýňi:

Rúci Tvoí sotvorísťi mjá, i sozdásťi mjá: * vrazumí mjá, i naučúsja zápovidem Tvojím.

Bojáščijisja Tebé úzrjat mjá i vozveseľátsja, * jáko na slovesá Tvojá upovách.

Razumích Hóspodi, jáko právda suďbý Tvojá, * i voístinnu smiríl mjá jesí.

Búdi že mílosť Tvojá, * da uťíšit mjá po slovesí Tvojemú, rabú Tvojemú.

Da priídut mňí ščedróty Tvojá, i žív búdu, * jáko zakón Tvój poučénije mojé jésť.

Da postyďátsja hórdiji, jáko neprávedno bezzakónnovaša na mjá, * áz že pohlumľúsja v zápovidech Tvojích.

Da obraťát mjá bojáščijisja Tebé, * i víďaščiji sviďínija Tvojá.

Búdi sérdce mojé neporóčno vo opravdánijich Tvojích, * jáko da ne postyžúsja.

Isčezájet vo spasénije Tvojé dušá mojá, * na slovesá Tvojá upovách.

Isčezóša óči mojí v slóvo Tvojé, * hlahóľušče: kohdá uťíšiši mjá?

Zané bých jáko mích na sláňi: * opravdánij Tvoích ne zabých.

Kolíko jésť dnéj rabá Tvojehó? * kohdá sotvoríši mí ot hoňáščich mjá súd?

Povídaša mňí zakonoprestúpnicy hlumlénija, * no ne jáko zakón Tvój, Hóspodi.

Vsjá zápovidi Tvojá ístina: * neprávedno pohnáša mjá, pomozí mí.

Vmáľi ne skončáša mené na zemlí: * áz že ne ostávich zápovidej Tvojích.

Po mílosti Tvojéj živí mjá, * i sochraňú sviďínija úst Tvojích.

Vo vík, Hóspodi, slóvo Tvojé * prebyvájet na nebesí.

V ród i ród ístina Tvojá. * Osnovál jesí zémľu, i prebyvájet.

Učinénijem Tvojím prebyvájet déň, * jáko vsjáčeskaja rabótna Tebí.

Jáko ášče by ne zakón Tvój poučénije mojé býl, * tohdá úbo pohíbl bých vo smiréniji mojém.

Vo vík ne zabúdu opravdánij Tvojích, * jáko v ních oživíl mjá jesí.

[Sredá:]

Tvój jésm áz, spasí mjá, * jáko opravdánij Tvoích vzyskách.

Mené ždáša hríšnicy pohubíti mjá, * sviďínija Tvojá razumích.

Vsjákija končíny víďich konéc, * široká zápoviď Tvojá ziló.

Kóľ vozľubích zakón Tvój, Hóspodi, * vés déň poučénije mojé jésť.

Páče vráh mojích umudríl mjá jesí * zápovidiju Tvojéju, jáko v vík mojá jésť.

Páče vsích učáščich mjá razumích, * jáko sviďínija Tvojá poučénije mojé jésť.

Páče stárec razumích, * jáko zápovidi Tvojá vzyskách.

Ot vsjákaho putí lukáva vozbraních nohám mojím, * jáko da sochraňú slovesá Tvojá.

Ot sudéb Tvojích ne ukloníchsja, * jáko Tý zakonopoložíl mí jesí.

Kóľ sladká hortáni mojemú slovesá Tvojá, * páče méda ustóm mojím.

Ot zápovidej Tvojích razumích, * sehó rádi voznenavíďich vsják púť neprávdy.

Svitíľnik noháma mojíma zakón Tvój, * i svít stezjám mojím.

Kľáchsja i postávich * sochraníti suďbý právdy Tvojejá.

Smiríchsja do zilá, Hóspodi, * živí mjá po slovesí Tvojemú.

Vóľnaja úst mojích blahovolí že, Hóspodi, * i suďbám Tvoím naučí mjá.

Dušá mojá v rukú Tvojéju výnu, * i zakóna Tvojehó ne zabých.

Položíša hríšnicy síť mňí, * i ot zápovidej Tvojích ne zabludích.

Nasľídovach sviďínija Tvojá vo vík, * jáko rádovanije sérdca mojehó súť.

Prikloních sérdce mojé sotvoríti opravdánija Tvojá * v vík za vozdajánije.

Zakonoprestúpnyja voznenavíďich, * zakón že Tvój vozľubích.

Pomóščnik mój i zastúpnik mój jesí Tý, * na slovesá Tvojá upovách.

Uklonítesja ot mené lukávnujuščiji, * i ispytáju zápovidi Bóha mojehó.

Zastupí mjá po slovesí Tvojemú, * i žív búdu, i ne posramí mené ot čájanija mojehó.

Pomozí mí, i spasúsja, * i poučúsja vo opravdánijich Tvoích výnu.

Uničižíl jesí vsjá otstupájuščija ot opravdánij Tvojích, * jáko neprávedno pomyšlénije ích.

Prestupájuščija nepščevách vsjá hríšnyja zemlí, * sehó rádi vozľubích sviďínija Tvojá.

Prihvozdí stráchu Tvojemú plóti mojá, * ot sudéb bo Tvojích ubojáchsja.

Sotvorích súd i právdu, * ne predážď mené obíďaščym mjá.

Vospriimí rabá Tvojehó vo bláho, * da ne oklevetájut mené hórdiji.

Óči mojí isčezósťi vo spasénije Tvojé, * i v slóvo právdy Tvojejá.

Sotvorí s rabóm Tvojím po mílosti Tvojéj, * i opravdánijem Tvojím naučí mjá.

Ráb Tvój jésm áz: vrazumí mjá, * i uvím sviďínija Tvojá.

Vrémja sotvoríti Hóspodevi: * razoríša zakón Tvój.

Sehó rádi vozľubích zápovidi Tvojá * páče zláta i topázija.

Sehó rádi ko vsím zápovidem Tvojím napravľáchsja, * vsják púť neprávdy voznenavíďich.

Dívna sviďínija Tvojá, * sehó rádi ispytá já dušá mojá.

Javlénije slovés Tvojích prosviščájet * i vrazumľájet mladéncy.

Ustá mojá otverzóch, i privlekóch dúch, * jáko zápovidej Tvojích želách.

Sláva, i nýňi:

Allilúia, allilúia, allilúia. Sláva tebí, Bóže. (3x)

Hóspodi, pomíluj. (3x)

Sláva, i nýňi:

Prízri na mjá i pomíluj mjá, * po sudú ľúbjaščich ímja Tvojé.

Stopý mojá naprávi po slovesí Tvojemú, * i da ne obladájet mnóju vsjákoje bezzakónije.

Izbávi mjá ot klevetý čelovíčeskija, * i sochraňú zápovidi Tvojá.

Licé Tvojé prosvití na rabá Tvojehó, * i naučí mjá opravdánijem Tvojím.

Ischódišča vodnája izvedósťi óči mojí, * ponéže ne sochraních zakóna Tvojehó.

Práveden jesí, Hóspodi, * i právi sudí Tvojí.

Zapovídal jesí právdu sviďínija Tvojá, * i ístinu ziló.

Istájala mjá jésť révnosť Tvojá, * jáko zabýša slovesá Tvojá vrazí mojí.

Razžžéno slóvo Tvojé ziló, * i ráb Tvój vozľubí jé.

Juňíjšij áz jésm i uničižén, * opravdánij Tvojích ne zabých.

Právda Tvojá právda vo vík, * i zakón Tvój ístina.

Skórbi i núždy obritóša mjá, * zápovidi Tvojá poučénije mojé.

Právda sviďínija Tvojá v vík, * vrazumí mjá, i žív búdu.

Vozzvách vsím sérdcem mojím, * uslýši mjá, Hóspodi, opravdánija Tvojá vzyščú.

Vozzvách Tí, spasí mjá, * i sochraňú sviďínija Tvojá.

Predvarích v bezhódiji i vozzvách, * na slovesá Tvojá upovách.

Predvarísťi óči mojí ko útru, * poučítisja slovesém Tvojím.

Hlás mój uslýši, Hóspodi, po mílosti Tvojéj: * po suďbí Tvojéj živí mjá.

Priblížišasja hoňáščiji mjá bezzakónijem, * ot zakóna že Tvojehó udalíšasja.

Blíz jesí Tý, Hóspodi, * i vsí putijé Tvoí ístina.

Ispérva poznách ot sviďínij Tvojích, * jáko v vík osnovál já jesí.

Vížď smirénije mojé i izmí mjá, * jáko zakóna Tvojehó ne zabých.

Sudí súd mój i izbávi mjá, * slovesé rádi Tvojehó živí mjá.

Daléče ot hríšnik spasénije, * jáko opravdánij Tvojích ne vzyskáša.

Ščedróty Tvojá mnóhi, Hóspodi, * po suďbí Tvojéj živí mjá.

Mnózi izhoňáščiji mjá i stužájuščiji mí, * ot sviďínij Tvojích ne ukloníchsja.

Víďich nerazumivájuščija i istájach, * jáko slovés Tvojích ne sochraníša.

Vížď, jáko zápovidi Tvojá vozľubích, * Hóspodi, po mílosti Tvojéj živí mjá.

Načálo slovés Tvojích ístina, * i vo vík vsjá suďbý právdy Tvojejá.

Kňázi pohnáša mjá túne, * i ot slovés Tvojích ubojásja sérdce mojé.

Vozrádujusja áz o slovesích Tvojích, * jáko obritájaj korýsť mnóhu.

Neprávdu voznenavíďich i omerzích, * zakón že Tvój vozľubích.

Sedmeríceju dném chvalích Ťá * o suďbách právdy Tvojejá.

Mír mnóh ľúbjaščym zakón Tvój, * i ňísť ím soblázna.

Čájach spasénija Tvojehó, Hóspodi, * i zápovidi Tvojá vozľubích.

Sochraní dušá mojá sviďínija Tvojá * i vozľubí já ziló.

Sochraních zápovidi Tvojá i sviďínija Tvojá, * jáko vsí putijé mojí pred Tobóju, Hóspodi.

Da priblížitsja molénije mojé pred Ťá, Hóspodi, * po slovesí Tvojemú vrazumí mjá.

Da vnídet prošénije mojé pred Ťá, Hóspodi, * po slovesí Tvojemú izbávi mjá.

Otrýhnut ustňí mojí pínije, * jehdá naučíši mjá opravdánijem Tvojím.

Proviščáet jazýk mój slovesá Tvojá, * jáko vsjá zápovidi Tvojá právda.

Da búdet ruká Tvojá jéže spastí mjá, * jáko zápovidi Tvojá izvólich.

Vozželách spasénije Tvojé, Hóspodi, * i zakón Tvój poučénije mojé jésť.

Živá búdet dušá mojá i voschválit Ťá, * i suďbý Tvojá pomóhut mňí.

Zabludích, jáko ovčá pohíbšeje, vzyščí rabá Tvojehó, * jáko zápovidej Tvojích ne zabých.

Blahoslovén jesí, Hóspodi, naučí mjá opravdánijem tvojím. (Včasi spivu ľude stojať)

Anhelskij sobór udivísja, * zrjá tebé v mértvych vminívšasja, * smértnuju že, Spáse, kríposť razorívša, * i so sobóju Adáma vozdvíhša, * i ot áda vsjá svobódša.

Blahoslovén jesí, Hóspodi, naučí mjá opravdánijem tvojím.

Počtó mýra s mílostivnými slezámi, * o učenícy rastvorjájete? * Blistájajsja vo hróbi ánhel, * Myronósicam viščáše: * vídite vý hrób i urazumíjte: * Spás bo * voskresé ot hróba.

Blahoslovén jesí, Hóspodi, naučí mjá opravdánijem tvojím.

Ziló ráno, * Myronósicy tečáchu * ko hróbu tvojemú, rydájuščyja, * no predstá k ním Ánhel i rečé: * Rydánija vrémja prestá, ne pláčite, * voskresénije že * Apóstolom rcýte.

Blahoslovén jesí, Hóspodi, naučí mjá opravdánijem tvojím.

Myronósicy žený * s mýry prišédšyja * ko hróbu tvojemú, Spáse, rydáchu, * Ánhel že k ním rečé hlahóľa: * Čtó s mértvymi živáho pomyšľájete? * Jáko Bóh bo voskresé ot hróba.

Sláva: Poklonímsja Otcú, * i jehó Sýnovi, i svjatómu Dúchu, * svjaťíj Trójci vo jedíňim suščeství, * so Serafímy zovúšče: * svját, svját, * svját jesí, Hóspodi.

I nýňi: Žiznodávca roždši, * hrichá Ďívo Adáma izbávila jesí, * rádosť že Jévi * v pečáľi mistó podalá jesí: * pádšyja že ot žizni, * k séj naprávi, * iz tebé voplotívyjsja * Bóh i čelovík.

Allilúja, Allilúja, Allilúja, sláva tebí Bóže 3x

(Diákon ilí jeréj hlahólet jekténiju sijú. Ášče mirján molítsja, hlahólet tokmó:

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:)

Páki i páki, mírom Hóspodu pomólimsja.

Lík: Hóspodi, pomíluj. (na jedínom kójemždo prošéniji)

Zastupí, spasí, pomíluj, i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Presvjatúju, prečístuju, preblahoslovénnuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, sámi sebé i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Jerej: Jáko svjatísja i proslávisja prečestnóje i velikoľípoje ímja tvojé, Otcá i Sýna i svjatáho Dúcha, nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lík: Amíň

I ábije ipakoí, hlás 6: Vóľnoju i životvorjáščeju tvojéju smértiju Christé, vratá ádova sokrušív jáko Bóh, otvérzl jesí nám drévnij ráj, i voskrés iz mértvych, izbávil jesí ot istľínija živót náš.

Stepenna hlás 6.

Antifon 1. Na nébo óči mojí vozvoždú k tebí, Slove: uščedri mja, da živú tebí.

Pomíluj nas uničižénnych, ustrojája blahopotrébnyja tvojá sosúdy, Slove.

Sláva, i nýňi: Svjatómu Dúchu vsjakaja vsespasíteľnaja viná: ášče kójemu Sej po dostojániju dchnét, skóri vzémlet, ot zemných vosperjájet, vozraščájet, ustrojájet horí.

Antifon 2. Ášče ne Hóspoď by byl v nas, niktože ot nas protívu vozmóhl by vrážijim bránem odolíti: pobiždájuščiji bo, ot zďi voznósjatsja.

Zubý ich da ne játa búdet dušá mojá, jáko ptenéc, Slove: uvý mňi, káko ímam ot vrahá izbýti, hrichoľubív syj?

Sláva, i nýňi: Svatým Dúchom obožénije vsim, blahovolénije, rázum, mir i blahoslovénije: ravnoďíteľnyj bo jesf Otcú i Slóvu.

Antifon 3. Naďíjuščijisja na Hóspoda vrahóm strášni i vsím dívni: horí bo zrját.

V bezzakónija ruk svoích právedných žrébij, pomóščnika ťa imíja Spase, ne prostirájet.

Sláva, i nýňi: Svjatáho Dúcha deržava na vsích, jemúže výšňaja Voinstva poklaňájutsja, so vsjákim dychánijem dólnym.

Diákon: Vónmim.

Jeréj: M**ír vsim.**

Diákon: Premúdrosť, vónmim.

Prokímen, hlás 6: Hóspodi, vozdvíhni sílu tvojú, i priidí vo jéže spastí nás.

Stích: Pasýj Izráiľa vonmí, nastavľájaj jáko ovčá Jósifa.

Jerej: Hóspodu pomolimsja.

Lik: Hóspodi pomiluj.

Jáko svjat jesí, Bóže naš, i v svjatých po**čiváješi, i tebí slávu vozsylajem, Otcú, i Sýnu, i svjatomu Duchu, ný**ňi i prísno i v viki vikov.

Amiň.

Vsjákoje dychánie da chvalít Hóspoda.

Vsjákoje dychánie da chvalít Hóspoda.

Stich: Chvalíte Bóha v svjatých jehó, chvalíte jehó v utverždénii síly jehó.

Vsjákoje dychánie da chvalít Hóspoda.

O jéže spodobitisja nam slýšaniju svjatáho jevanhelija, mirom Hóspoda Bóha molim.

Hóspodi pomiluj. 3x

Mír vsím.

I duchovi tvojemú.

Ot Joánna svjatáho jevanhéllija čténije:

Sláva tebí, Hóspodi, sláva tebí.

Vónmim: V časi po svojim voskresiňu sja Isus pojaviv svojim učenikam kolo Tiverijaďskoho morja. Toto sja stalo tak: Simon Petro, Toma - nazvanyj Dvojňa, Natanajil iz Kany Galilejskoj, synove Zevedeja i dva inšy učeniky Isusa byli vjedno. Simon Petro jim poviv: „Idu loviti ryby.“ Oni povili: „I my ideme z tobov.“ Pišli i takoj sili do loďky. No toj noči ne chopili nič. A jak už bylo rano, na berezi stojav Isus, no učeniky ne znali, že to vin. A Isus sja jich oprosiv: „Ďiti, ci mate dašto jisti?“ oni odpovili: „Ne mame.“ A vin jim poviv: „Spusťte siť po pravij storoňi loďky, a najdete.“ Oni spustili, a už jej ne mohli vyťahnuti, bo v ňij bylo duže mnoho ryb. Tohdy učenik, kotroho Isus ľubiv, poviv Petrovi: „To je Hospoď.“ A Simon Petro jak začuv že to Hospoď, ta vzjav na sebe lachy - bo byv rozblečenyj - i skočiv do morja. A ostatňi učeniky priplavali na loďci, (bo ne byli daleko od bereha, može dvasto lokťiv) i ťahali siť iz rybami. Jak vyšli na zemľu, viďili oheň a na ňim rybu i chľib. (A) Isus jim poviv: „Prines’te z ryb, kotry vy teper’ chopili. Simon Petro pišov i vyťah na bereh siť povnu velikych ryb. Bylo jich sto pjaťdesjať tri. A choc jich bylo tak mnoho, siť sja ne prorvala. Isus jim poviv: „Poďte jisti.“ A nichto z učenikiv ne osmiliv sja joho pozvidovati: „Chto ty?“ bo znali, že to Hospoď. A Isus išov, vzjav chľib i dav jim. Tak samo i rybu. To už treťij raz pojaviv sja Isus učenikam po svojim voskresiňu z mertvych.

Sláva tebí, Hóspodi, sláva tebí.

Taže: Voskresenije Chrístóvo víďivše, poklo­nímsja svjatómu Hóspodu Isúsu, jedínomu bezhríšnomu. Krestú tvojemú poklaňájemsja Christé, í svjatoje voskre­senije tvojé pojém i slávim: Ty bo jesí Boh naš, rázvi tebé inóho ne znájem, ímja tvojé imenújem. Priidíte vsi vírniji, poklonimsja svjatomu Christóvu voskreséniju: se bo priíde Krestóm rádosť vsemú míru. Vsehdá bohoslóvjašče Hóspoda, pojém voskresenije Jehó: raspjátije bo preterpív, smertiju smerť razruší.

Psalóm 50.

Pomíluj mja, Bóže, * po velícij mílosti tvojéj. - I po mnóžestvu ščedrót tvojích * očísti bezzakónije mojé. - Najpáče omýj mja ot bezzakónija mojehó, * i ot hrichá mojehó očísti mja. - Jáko bezzakónije mojé az znáju, * i hrich moj predomnóju jesť výnu. - Tebí jedínomu sohriších i lukávoje pred tobóju sotvorích, * jáko da opravdíšisja vo slovesích tvojích, i pobidíši vnehdá sudíti ti. - Se bo v bezzakónijich začát jesm, * i vo hrisích rodí mja máti mojá. - Se bo ístinu vozľubíl jesí: * bezvístnaja i tájnaja premúdrosti tvojejá javíl mi jesí. - Okropíši mja yssópom i očíščusja, * omýješi mja, i páče sňíha obíľusja. - Slúchu mojemú dási rádosť i vesélije, * vozrádujutsja kósti smirénnyja. - Otvratí licé tvojé ot hrich mojích: * i vsja bezzakónija mojá očísti. - Sérdce čísto sozíždi vo mňi, Bóže, * i duch prav obnoví vo utróbi mojéj. - Ne otvérži mené ot licá tvojehó, * i Dúcha tvojehó svjatáho ne ottimí ot mené. - Vozdážď mi rádosť spasénija tvojehó, * i Dúchom vladýčnym utverdí mja. - Naučú bezzakónnyja putém tvojím, * i nečestíviji k tebí obraťátsja. - Izbávi mja ot krovéj, Bóže, Bóže, spasénija mojehó: * vozrádujetsja jazýk moj právďi tvojéj. - Hóspodi ustňí mojí otvérzeši,* i ustá mojá vozvisťát chválu tvojú. - Jáko ašče by voschoťíl jesí žértvy dal bych úbo, * vsesožžénija ne blahovolíši. - Žértva Bóhu duch sokrušén: * sérdca sokrušénna i smirénna Boh ne uničižít. - Ublaží, Hóspodi, blahovolénijem tvojím Sijóna, * i da soziždutsja sťíny Jerusalímskija. Tohdá blahovolíši žértvu právdy, voznošénije i vsesožžehajémaja, * tohdá vozložát na oltár tvoj telcý.

Sláva, hlás 6. Molítvami svjatých apóstol, Mílostive, očísti mnóžestvo sohrišénij nášych.

I nýňi: Mólitv rádi Prečístyja Bohoródicy, Mílostive, očísti mnóžestvo sohrišénij nášych

Stich: Pomíluj mja, Bóže, po velícij mílosti tvojéj. I po mnóžestvu ščedrót tvojích očísti bezzakónije mojé.

Stichira, hlás 6. Voskrés Isús ot hróba jákože prorečé, dadé nám žývot víčnyj i véliju mílosť.

Jerej: Spasí, Bóže, ľúdi tvojá, i blahosloví dostojánije tvojé, posití mír tvoj mílostiju i ščedrótami, vozvýsi róh christiján pravoslávnych, i nizposlí na ný mílosti tvojá bohátyja, molítvami prečístyja Vladýčicy nášeja Bohoródicy i prisnoďívy Maríji; síloju čestnáho i životvorjáščaho Krestá, zastuplénmi nebésnych Síl bezplótnych, čestnáho i slávnaho proróka, predtéči i krestíteľa Joánna, svjatých slávnych i vsechváľnych Apóstol, i íže vo svjatých Otéc nášich i vseléňskich velíkich učítelej i svjatítelej: Vasílija Velíkaho, Hrihórija Bohoslóva i Joánna Zlatoústaho, Atanásija i Kyrílla, i íže vo svjatých otcá nášeho Nikolája Mýr Lykíjskich čudotvórca, svjatých slavjáňskich Apóstol Kyrílla i Metódija, i svjatáho svjaščenomúčenika Josafáta, svjatých, slávnych i dobropobídnych Múčenik, prepodóbnych i bohonósnych otéc nášich, svjatých i právednych Bohootéc Joakíma i Ánny i prepodobných i bohonósnych otéc nášich Antónija i Teodósija Pečérskich, i svjatáho (jehóže jésť deň ilí chrám), i vsích Svjatých tvojích: mólim Ťa mnohomílostive Hóspodi, uslýši nás hríšnych moľáščichtisja, i pomíluj nás.

Ľ.: Hóspodi pomíluj 12x

Vozhlas: Milostiju i ščedrótami i čelovikoľúbiijem jedinoródnaho Sýna tvojehó s nímže blaholslovén jesí so presvjatým i blahím i životvorjáščym tvojím Dúchom nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Ľ.: Amíň.

Kanón [voskrésen], hlás 6.

Písň 1.

irmós: Jáko po súchu pišešéstvovav Izráiľ, po bézdňi stopámi, honíteľa faraóna víďa potopľájema, Bóhu pobídnuju písň, pojím, vopijáše.

Rasprostértyma dláňma na kresťí, Otéčeskaho ispólnil jesí blahovolénija blahíj Iisúse, vsjáčeskaja: ťímže pobídnuju písň tebí vsí pojém.

Stráchom k tebí jáko rabýňa, smérť poveľívšisja pristupí Vladýci životá, tóju podavájuščemu nám bezkonéčnyj živót i voskresénije.

Bohoródičen: Svojehó priímši soďíteľa, jáko sám voschoťí, iz bezsímenna čréva tvojehó, páče umá voploščájema čístaja, tvárej voístinnu javílasja jesí Vladýčica.

Kanón [vozneséniju], hlás 5.

hlás 5. irmós: Spasíteľu Bóhu v móri ľúdi nemókrymi nohámi nastávľšemu, i faraóna so vsevójinstvom potópľšemu, tomú jedínomu poím: jáko proslávisja.

Vospoím vsí ľúdije, na rámich cheruvímskich voznésšusja so slávoju Christú, i sposadívšemu nás odesnúju Otcá, písň pobídnuju: jáko proslávisja.

Chodátaja Bóhu i čelovíkom Christá, lícy ánheľstiji víďivše, s plótiju v výšnich, udivľáchusja, sohlásno že vospiváchu písň pobídnuju: jáko proslávisja.

Jávľšemusja Bóhu na horí sinájsťij i zakón dávšemu bohovídcu Moiséju, ot horý jeleónskija voznésšemusja plótiju, tomú vsí vospojím: jáko proslávisja.

Bohoródičen: Prečístaja Máti Bóžija, voploščénnaho ot tebé, i ot ňídr Rodíteľa ne otstúpľšaho Bóha, neprestánno molí, ot vsjákaho obstojánija spastí, jáže sozdá.

Kanón [svjatým otcém], hlás 6.

jehóže kraestróčije: Pérvoje vospojú soslóvije pástyrej.

Písň 1.

irmós: Jáko po súchu pišešéstvovav Izráiľ, po bézdňi stopámi, honíteľa faraóna víďa potopľájema, Bóhu pobídnuju písň, pojím, vopijáše.

Svjatých otéc voschvaľája vsesvjatýj sobór, vsesvjatóje tohó vo mňí proricánije, vopijá: moľú ťa Christé, sochranítisja mňí. [Dváždy.]

Bohonósniji otcý, jáko mólnija sošédšesja dnés, tebé Christé jedinoródna, Otcú sobeznačáľna Sýna ispovídaša jásno, i jedinosúščna.

Sláva: Nevísty tvojejá cérkve, blahoslávniji nevistokrasítelije Vladýko, víry jávi opreďilénije izložívše zlatóje, jáko útvariju Bohoľípnoju sijú ukrasíša.

I nýňi: Bohoródičen: Preukrašénna slávoju Božéstvennoju čestnája caríca, Sýnu svojemú i Bóhu predstojít, nám spasénije dušévnoje prosjášči.

Katavásija: Božéstvennym pokrovén, medlenojazýčnyj mrákom, izvitíjstvova Bohopísannyj zakón: tínu bo ottrjás očesé úmnaho, vídit súščaho, i naučájetsja Dúcha rázumu, chvaľá božéstvennymi Písňmi.

Písň 3.

irmós: Ňísť svját jákože tý Hóspodi Bóže mój, voznesýj róh vírnych tvojích bláže, i utverdívyj nás na kámeni ispovídanija tvojehó.

Bóha raspinájema plótiju zrjášči tvár raspadášesja stráchom: no soderžáščeju dlániju nás rádi raspjátaho, krípko soderžášesja.

Smértiju smérť razorívšisja, ležít okajánnaja bezdychánna: životá bo ne terpjášči Božéstvennaho priložénija, mertvá byvájet krípkaja, i dárujetsja vsím voskresénije.

Bohoródičen: Božéstvennaho roždestvá tvojehó čístaja, vsjákij jestestvá čín prevoschódit čúdo: Bóha bo prejestéstvenno začalá jesí vo črévi, i róždši prebyváješi prísno ďíva.

irmós: Síloju krestá tvojehó Christé, utverdí mojé pomyšlénije, vo jéže píti i sláviti spasíteľnoje tvojé voznesénije.

Vozšél jesí žiznodávče Christé ko Otcú, i voznésl jesí ród náš čelovikoľúbče, neizrečénnym blahoutróbijem tvojím.

Číni ánheľstiji Spáse, čelovíčeskoje jestestvó víďivše sovoschoďáščeje tebí, neprestánno udivľájemi vospiváchu ťá.

Užasáchusja ánheľstiji lícy Christé, zrjášče ťá s ťilesém voznésšasja, i vospiváchu svjatóje tvojé voznesénije.

Bohoródičen: Molí neprestánno čístaja, proizšédšaho ot bokú tvojéju, izbávitisja prélesti dijávoli, pojúščym ťá máter Bóžiju.

Ín. irmós: Ňís**ť svját, jákože tý Hóspodi:**

Tók i strásť i sičénije, Árij bezúmnyj roždestvú Božéstvennomu zločéstno nečestívyj prilahája, sičíteľnym otéčeskim mečém otsikáetsja. [Dváždy.]

Jákože drévle Božéstvennyj Avraám, vvójinivšesja vsí vsečestníji Bohohlahóliviji, vrahí tvojá bláže neístovnyja tvojéju síloju krípko pohubíša. [Dváždy.]

Sláva: Pérvoje sobránije sobrávšejesja tvojích svjaščénnych, jedinosúščna ťá Spáse beznačáľnomu Otcú, i tvorcá vsích róždšahosja blahočéstno propovídaša.

I nýňi: Bohoródičen: Ne móžet slóvo zemných, nižé jazýk Ďívo voschvalíti ťá dostójno: iz tebé bo bez símene žiznodávec Christós voplotítisja prečístaja blahovolí.

Katavásia: Razvérze utróby nečádstvovavšija úzy, dosádu že neudoboterpímu blahočádstvujuščija, jedína molítva proróčicy drévle Ánny nosjáščija dúch sokrušén, k síľnomu, i Bóhu rázumov.

Po 3. Pisňi:

(Diákon ilí jeréj hlahólet jekténiju sijú. Ášče mirján molítsja, hlahólet tokmó:

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:)

Páki i páki, mírom Hóspodu pomólimsja.

Lík: Hóspodi, pomíluj. (na jedínom kójemždo prošéniji)

Zastupí, spasí, pomíluj, i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Presvjatúju, prečístuju, preblahoslovénnuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, sámi sebé i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Jerej: Jako Ty jesi Boh naš, i Tebí slávu vozsylájem Otcú i Sýnu i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Kondák samohlásen, hlás 6: Jéže o nás ispólniv smotrénije, i jáže na zemlí sojedinív nebésnym, voznéslsja jesí vo slávi Christé Bóže náš, nikákože otlučájasja, no prebyvája neotstúpnyj, i vopijá ľúbjaščym ťá: áz jésm s vámi, i niktóže na vý.

íkos: Jáže zemlí na zemlí ostávivšiji, jáže pépeľnaja pérsti ustupájuščiji, prijidíte vosprjánem, i na vysotú vozvedém óči i mýsli, vperím vídy, vkúpi čúvstva, na nebésnaja vratá smértniji, nepščújim býti v másličnoj horí, i vziráti na izbavľájuščaho na óblacich nosíma. Otonúdu bo Hospóď na nebésá vostečé, i támo daroľubézny dáry razdajá apóstolom svojím, uťíšiv já jáko otéc, i utverdív já, nastáviv jáko synóv, i rečé k ním: ne razlučájusja vás, áz jésm s vámi, i niktóže na vý.

Táže, sidálen otcém. Hlás 4. [Podóben]: Skóro predvarí: Svitíľnicy presvítliji ístiny Christóvy míru javístesja na zemlí voístinnu blažénňijšiji otcý Bohoviščánniji, izsušívše jéresi chúľnych jazykovrédij, i uhasívše plamenovídnaja zloslávnych smuščénija: ťímže jáko svjatítelije Christóvy, molítesja spastísja nám.

Sláva: druhíj, hlás tójže. [Podóben],: Voznesýjsja: Nikéjskij svítlyj hrád dnés, ot vsejá zemlí k sebí prizvá trísta i osmnádesjať svjaščennonačáľnikov, na hlahólavšaho chulú Árija, i umaľájuščaho jedínaho ot Tróicy, Sýna i Slóva súščaho Bóžija, jehóže Árija nizlóžše, víru utverdíša.

I nýňi: voznesénija. [Podóben]: Vozšéd na nebesá so slávoju, i sosidýj Otcú odesnúju, nikákože razlučílsja jesí čelovikoľúbče Christé: Dúcha že svjatáho premúdrym učenikóm tvojím posláti obiščávyj, i náša ozarívyj mýsli, dážď prosviščénije, jáko da neprestánno pojém ťá, Vladýko.

Písň 4.

irmós: Christós mojá síla, Bóh i Hospóď, čestnája cérkov Bohoľípno pojét vzyvájušči, ot smýsla čísta o Hóspoďi prázdnujušči.

Drévo procvité Christé ístinnyja žízni: krest bo vodruzísja, i napojívsja króviju i vodóju ot netľínnych tvojích rébr, živót nám prozjabé.

Ne ktomú mňí zmíj lóžno obožénije podlahájet: Christós bo Bohoďíteľ čelovíča jestestvá, nýňi nevozbránno stezjú mňí žízni ustróji.

Bohoródičen: Jáko voístinnu neizhlahólanna i nepostížna súť, tvojehó Bohoródice Bohoľípnaho roždestvá, súščym na zemlí i na nebesí, prisnoďívo tájinstva.

Ín. irmós: Uslýšach slúch síly krestá, jáko ráj otvérzesja ím, i vozopích: sláva síľi tvojéj Hóspodi.

Voznéslsja jesí vo slávi, ánhelov carjú, Uťíšiteľa nám ot Otcá posláv. Ťímže vopijém: sláva Christé, vozneséniju tvojemú.

Jáko vzýde Spás ko Otcú s plótiju, udivíšasja ánheľskaja vójinstva, i vozopíša: sláva Christé vozneséniju tvojemú.

Hórnija síly hórňijšym vopijáchu: vratá vozmíte Christú nášemu carjú, jehóže vospivájem vkúpi so Otcém i Dúchom.

Bohoródičen: Ďíva rodí, i máternich ne pozná, no Máti úbo jésť, ďívoju že prebýsť: júže vospivájušče, rádujsja Bohoródice, vzyvájem.

Ín. irmós: Christós mojá síla, Bóh i Hospóď, čestnája cérkov Bohoľípno pojét vzyvájušči, ot smýsla čísta o Hóspoďi prázdnujušči.

Preľuboďíjstvovavyj Árij umóm nerazúmnym pravoslávnuju víru, otéčeskimi sudý izhnán býsť ot cérkve, jákože úd hnilýj, zloimenítyj. [Dváždy.]

O tebí Vladýko, podvizávsja lík otéc, tvojá vrahí ziló pobidí i sojestéstvenna ťá Otcú i Dúchu proslávi.

Sláva: Chodátaj býl jesí Bóže i čelovíče, Bóhu i čelovíkom Christé: ťímže vo dvojú ťá jestestvú jedínaho znájušče Sýna, Bohomúdriji propovídaša.

I nýňi: Bohoródičen: Mértva mjá pokazá sadá vkušénije, žízň že drévo iz tebé jávľšejesja vsečístaja voskresí, i rájskija sládosti nasľídnika mjá pokazá.

Katavásija: Carjú caréj, jakovýj ot jakováho jedín Slóve proizšédyj, ot Otcá bezvinóvnaho, ravnomóščnaho tvojehó Dúcha apóstolom ístinno poslál jesí, jáko bláhoďíteľa pojúščym: sláva deržávi tvojéj Hóspodi.

Písň 5.

irmós: Bóžijim svítom tvojím bláže, útreňujuščich tí dúšy ľubóviju ozarí, moľúsja, ťá víďiti Slóve Bóžij, ístinnaho Bóha ot mráka hrichóvnaho vzyvájušča.

Ustupájut mí Cheruvími nýňi, i plámennoje orúžije Vladýko pleščí mňí dajét, ťá víďivše Slóve Bóžij, ístinnaho Bóha, razbójniku púť sotvóršaho v ráj.

Ne ktomú bojúsja jéže v zémľu Vladýko Christé vozvraščénija: tý bo ot zemlí vozvél mjá jesí zabvéna, blahoutróbija rádi mnóhaho, k vysoťí netľínija voskresénijem tvojím.

Bohoródičen: Bohoródicu ťá ot duší, Vladýčice míru blahája, ispovídajuščich spasáj: ťá bo predstáteľnicu nepobidímuju ímamy, ístinnuju Bohorodíteľnicu.

Ín. irmós: Útreňujušče vopijém tí Hóspodi, spasí ny: tý bo jesí Bóh náš, rázvi bo tebé inóho ne znájem.

Ispólniv vesélija vsjáčeskaja mílostive, k hórnim sílam s plótiju prišél jesí.

Ánheľskija síly vzémlema tebé víďivše, vratá, vzyváchu, carjú nášemu vozmíte.

Apóstoli víďivše vozvyšájema Spása, s trépetom vzyváchu carjú nášemu: sláva tebí.

Bohoródičen: Ďívu po roždeství pojém ťá Bohoródice, tý bo Bóha Slóva plótiju mírovi rodilá jesí.

Ín. irmós: Bóžijim svítom tvojím bláže, útreňujuščich tí dúšy ľubóviju ozarí, moľúsja, ťá víďiti Slóve Bóžij, ístinnaho Bóha ot mráka hrichóvnaho vzyvájušča.

Krásny nóhi jáko voístinnu, nýňi propovídajuščich ťá mír vsják úm preimúščij, vsích ánhelov i čelovíkov Christé, i mnóžestvom míra mír sovokupľájuščij. [Dváždy.]

Premúdrosť, sílu, Ótčeje Slóvo ipostásnoje Christé, tebé sošédšesja propovídaša, vsesvjatáho svjaščénstva čéstno zakónom pečátavše, Božéstvenniji učítelije. [Dváždy.]

Sláva: Vód strujámi čístymi učénija, pravoslávnuju cérkov napojívšiji, na vodách pokója nýňi naslaždájetesja víčno rádujuščesja.

Bohoródičen: Svíščnik prečístaja svítlyj, vsím ozarjájuščij Christá právdy sólnce, tebé vídušče jedína Bohorodíteľnice čístaja, tvojé nýňi zastuplénije prizyvájem.

Katavásija: Rišíteľnoje očiščénije hrichóv, ohnedochnovénnuju prijimíte Dúcha rósu, o čáda svitoobráznaja cerkóvnaja. Nýňi ot Sijóna bo izýde zakón, jazykoohneobráznaja Dúcha bláhodáť.

Písň 6.

irmós: Žitéjskoje móre vozdvizájemoje zrjá napástej búreju, k tíchomu pristánišču tvojemú priték vopijú ti: vozvedí ot tlí živót mój, mnohomílostive.

Raspinájem Vladýko, hvozďmí úbo kľátvu júže na nás očístil jesí, kopijém že probodájem v rébra, Adámovo rukopisánije razdráv, mír svobodíl jesí.

Adám nizvedén býsť, léstiju zapénsja, ko ádovi própasti: no jestestvóm Bóh že i mílostiv, sošél jesí ko iskániju, i na rámu ponés, sovoskresíl jesí.

Bohoródičen: Prečístaja Vladýčice, róždšaja čelovíkom kórmčiju Hóspoda, strastéj mojích nepostojánnoje i ľútoje razžení smuščénije, i tišinú podážď sérdcu mojemú.

Ín. irmós: Obýde mjá bézdna, hrób mňí kít býsť, áz že vozopích k tebí čelovikoľúbcu, i spasé mja desníca tvojá Hóspodi.

Vzyhrášasja apóstoli, zrjášče na vysotú dnés ziždíteľa vzémlema upovánijem Dúcha, i stráchom zovjáchu: sláva voschódu tvojemú.

Predstáša ánheli, vopijúšče Christé učenikóm tvojím: ímže óbrazom víďiste Christá voschoďášča s plótiju, páki priídet právednyj vsích sudijá.

Jáko víďiša ťá Spáse náš nebésnyja síly, na vysotú vzémlema s ťílom, vzyváchu, hlahóľušče: velíkoje, Vladýko, čelovikoľúbije tvojé.

Bohoródičen: Kupinú ťa neopalímuju, i hóru, i ľístvicu oduševlénnuju, i dvér nebésnuju dostójno slávim Maríje slávnaja, pravoslávnych pochvaló.

Ín. irmós: Žitéjskoje móre vozdvizájemoje zrjá napástej búreju, k tíchomu pristánišču tvojemú priték vopijú ti: vozvedí ot tlí živót mój, mnohomílostive.

Utajítisja ne vozmóže plévelov síjatel, prómysla neizrečénnaho, neístovstvu tezoimenít narečénnyj: Júďi bo porevnováv, jákože ón razsídesja vselukávyj. [Dváždy.]

Božéstvennoje sobránije otéc čestnóe, jedinoródnoje ozarénije, ot suščestvá vozsijávšeje Ótča, propovídujet ťá Vladýko, i préžde vsích vík roždénna Sýna.

Sláva: Črévo rasterzájetsja po slovesí, istóčnik mútnyj i nepítnyj jereséj, istočívšij zločestívych, rálom molítvy svjaščénnik Božéstvennych promýslenňije.

I nýňi: Bohoródičen: Velíkij prednapisá vo prorócich Moiséj, tebé kovčéh, i trapézu, i svíščnik, i rúčku, obrázno známenuja voploščénije výšňaho iz tebé Máti Ďívo.

Katavásija: Očiščénije nám Christé i spasénije Vladýko, vozsijál jesí ot Ďívy, da jáko proróka ot zvírja morskáho pérsej Jónu, ot tlí ischitíši vsehó Adáma vseródna pádšaho.

Po 6. pisňi

(Diákon ilí jeréj hlahólet jekténiju sijú. Ášče mirján molítsja, hlahólet tokmó:

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:)

Páki i páki, mírom Hóspodu pomólimsja.

Lík: Hóspodi, pomíluj. (na jedínom kójemždo prošéniji)

Zastupí, spasí, pomíluj, i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Presvjatúju, prečístuju, preblahoslovénnuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, sámi sebé i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Jerej: Jáko tý jesí cár míra, i Spás dušám nášym, i Tebí slávu vozsylájem Otcú i Sýnu i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Kondák otcém, hlás 8. [Podóben]: jáko načátki: Apóstol propovídanije, i otéc dohmáty, cérkvi jedínu víru zapečatľíša, jáže i rízu nosjášči ístiny, istkánu ot jéže svýše Bohoslóvija, ispravľájet i slávit blahočéstija velíkoje tájinstvo.

íkos: Vysókim propovídanijem, Bóžiju cérkov uslýšim vopijúšču: žáždaj da hrjadét ko mňí i pijét čášu, júže deržú, čáša jésť premúdrosti, sijé pitijé ístiny slóvom počerpóch, vódu prolivájuščuju ne prekoslóvija, no ispovídanija, júže pijá nýňišnij Izráiľ, Bóha zrít viščájušča: vídite, vídite, jáko sám áz jésm, i ne premiňájusja: áz Bóh pérvyj, áz že i po sích, i rázvi mené ňísť inóho otňúd. Otsjúdu pričaščájuščijisja nasýťjatsja, i voschváľat blahočéstija velíkoje tájinstvo.

Sinaksárij v neďíľu svjatých 318 Bohonósnych otéc, í**ž**e v Nikéji.

Stích: Svitíl sobránije izbránnoje:

Lučevídny prosvitíte mňí mýsli.

Stích: Stránna Sýna Ótča suščestvá, hlahóľa:

Árij síce, Bóžija slávy stránen.

V tójže dě́ň, v neďíľu sedmúju po pásci, íže v Nikéji pérvyj sobór prázdnujem trísta i osminádesjati Bohonósnych otéc, viný rádi sicevýja: Ponéže bo Hospóď náš Iisús Christós, v plóť obolkíjsja, jéjuže po nám smotrénije vsé neizrečénno ďíjstvova, i ko Otéčeskomu páki vzýde prestólu, choťjášče pokazáti svjatíji, jáko voístinnu Sýn Bóžij býsť čelovik, i soveršénnyj čelovík voznesésja Bóh, i síde odesnúju velíčestvija na vysókich, sobór séj svjatých otéc táko jehó propovída, i ispovída jedinosúščna, i jedinočéstna Otcú. Sím slóvom po slávnom vozneséniji, nastojáščij ustáviša prázdnik, áki sobránije tolíkich otéc predyzvoďášče, sehó vo plóti voznésšasja Bóha ístinna, i vo plóti čelovíka soveršénna propovídajušče. Sobór že séj býsť pri Konstantíňi velícim carí, v dvadesjátom ľíťi cárstva jehó, honéniju prestávšu. Séj v Rími préžde obladáše, potóm že i vseslávnyj Konstantíň hrád sebí tezoimenít sozdáv. V ľíto ot sozdánija míra pjáť týsjašč osmsót trídesjať osmóje, jáže na Árija načáša hlahólati. Íže Árij bjáše úbo ot Livíji, vo Aleksandríju že prišéd, i dijákon ot svjaščennomúčenka Petrá aleksandríjskaho postávlen býv ponéže chúliti načát na Sýna Bóžija, tvár sehó propovídaja, ot ne súščich že býti, i daléče súšča ot Božéstvennaho dostojánija zloupotrebíteľno že premúdrosti i slóvu Bóžiju hlahólatisja: jáko upodóbľšasja Savélliju zločestívomu, jedinolíčno, i jedinoipostásno hlahóľušču Božestvó. i ovohdá úbo Otcú byváti, ovohdá že Sýnu, ovohdá že Dúchu svjátómu. Sijá úbo Árija chúľašča, velíkij Pétr ot svjaščénstva jehó otlučájet, Christá jáko mladénca na svjáťím žértvennici víďiv, v razdránnu oblečéna rízu i hlahóľušča, jáko Árij razdrá jú. Achílla že, po Petrí patriárchiju priímyj aleksandríjskaho hráda, na obiščánijich páki razrišájet Árija: k sím že postavľájet jehó i presvítera, i vo Aleksandríji učíteľa predpostavľájet. Achílľi že skončávšusja, Aleksándr byvájet patrijárch, íže Árija tájažde i hóršaja chúľašča obrít, ot cérkve izrínuv, sobórom tohó nizložív, jákože hlahólet Feodorít: jáko i prelóžna jestestvá Christá hlahólaše, i bezúmnuju i bezdúšnuju vosprijáti plóť Hóspodu, pérvyj séj otrýhnu. Árij úbo mnóhich svojemú zločéstiju podvéd, píšet i usvojájet Nikomidíjskaho Jevsévija, tírskaho Pavlína, Jevsévia že kesaríjskaho, i iných, i na Aleksándra vmiščájetsja. Aleksándr že vezďí po vselénňij chulý ónaho i nizložénije posláv, mnóhich na mésť vozdvíže. Cérkvi úbo smuščájemij, i mnóhim choťáščym christijánskaja priimáti, vozbraňájemym že ľuboprínijem učénija, velíkij Konstantín vezďí po vselénňij, ľudskími kolesnícami i nosíly, súščyja otcý v Nikéju sobráv, támo i sám prichódit. I otcém úbo vsím sédšym, poveľín i sám síde ne na cársťim prestóľi, no na umálenňim dostojánija sidálišči. I jáže na Ária hlahólannym bývšym, anáfemi úbo ón, i ónomu smúdrstvujuščiji vsí podlahájutsja. Slóvo že Bóžije ot svjatých otéc, jedinosúščnoje, i jedinočéstnoje, i sobeznačáľnoje propovídajetsja Otcú. Izlahájut že síji víry svjatýj simvól, privédše tój dáže i do jéže, I v Dúcha svjátáho Hóspoda: jéže posém, vtorýj ispólni sobór. Zatverdí že k sím pérvyj sobór i páschi prázdnik, kohdá, i káko podobájet nám tój soveršáti, i ne so Judéji, jákože bjáše pérvije obýčno. Izlahájet že i právil o cerkóvnom ispravléniji dvádesjať. Svjatýj že víry simvól, velíkij, i ravnoapóstoľnyj Konstantín pósľížde vsích, červlénymi zatverdí písmeny. Bjáchu že archijeréj úbo svjatých sích otéc dvesťí trídesjať i dvá. Svjáščénnikov že i dijákonov, k sím že i monáchov ósmdesjať i šésť: vsích že trísta i osmnádesjať. Znamenítiji že síi: Silvéstr rímskij archijeréj. Mitrofán konstantíňa hráda, bólen sýj: síji úbo býša tú črez svojá mistobľustíteli. Aleksándr aleksandríjskij, so Afanásijem velíkim, archidiákonom tohdá súščim, i Jevstáfij antiochíjskij, i Makárij jerusalímskij. Ossíj kudrúvskij jepískop. Pafnútij ispovídnik. Mirotočívyj Nikoláj, i Spiridón trimifúntskij, íže támo filosófa nizložív krestí, trisólnečnoje jemú pokazáv. Posreďí že sobóra dvimá k Bóhu prestávľšemasja otcéma archijeréoma, velíkij Konstantín v kovčéhi ích preďíl svjatáho sobóra vložív, i tvérdo zakľučív, obrite i ot óňich zapečátan že i podpísan neizrečénnymi slovesý Bóžijimi. Soveršívšusja že sobóru, ponéže i Carhrád užé sozidájemyj soveršísja. Prizyváet Konstantín velíkij svjatýja ónyja vsjá múžy, íže i obšédše vés hrád, i molítvovavše i dovóľno, cárstvujuščij býti hradovóm ustavľájut, i Máteri slóva tohó vozložíša carjú poveľívšu. I táko svjatíji kíjždo otidóša v dómy. No ješčé k Bóhu ne otšédšu velíkomu Konstantínu, s sýnom svojím Konstántijem skíptry sobľudájušču, Árij k carjú prichódit, hlahóľa: ostavľáju vsjá, i cérkvi Bóžijej sojedinítisja choščú. Napisáv úbo svojá chulý obísi na výji, i áki by sobóru povinújasja, vo óno rukóju udarjája, sím hlahólaše povinovátisja: i úbo cár vo obščénije prijáti Ária patrijárchu konstantíňa hráda poveľivájet. Bjáše že tohdá po Mitrofáňi Aleksándr, íže zlonrávije vídyj múža, ne vírujaj bjáše, i moľášesja Bóhu javíti jemú, ášče po vóli jehó Árij priobščítsja. jehdá že vrémja priíde, v néže podobáše soslužíti jemú tepľíjšij byvájet v molítvi. Árij že k cérkvi hrjadýj, i ňíhde blíz stolpá torhóvnaho, rastórhšusja jehó črévu, v naródnoje podtrónije vchódit, i támo razsídesja, vsé vnútrenňije zdánije izryhájet dólu, Júdino razsidánije podjém, o rávňim predáteľstvi Slóva, i Bóžijaho Sýna Ótča suščestvá otterzája, rasterzájetsja sám, i mértv obríten býv: i táko Bóžija cérkov ot ónaho páhuby izminísja. Svjátých tréch sót i osminádesjati Bohonósnych otéc molítvami, Christé Bóže náš, pomíluj nás. amíň.

Písň 7.

irmós: Rosodáteľnu úbo péšč soďíla ánhel prepodóbnym otrokóm, chaldéji že opaľájuščeje veľínije Bóžije, mučíteľa uviščá vopíti: blahoslovén jesí Bóže otéc nášich.

Rydájuščeje vo strásti tvojéj sólnce, vo mrák oblečésja, i vo dní po vséj Vladýko zemlí svít pomérče, vopijá: blahoslovén jesí Bóže otéc nášich.

Oblekóšasja Christé, schoždénijem tvojím vo svít preispódňaja, práotec že vesélija ispólnen javívsja, likovstvúja vzyhráše, vopijá: blahoslovén jesí Bóže otéc nášich.

Tróičen: Cárstvujuščeje i vsími vlaďáščeje jestestvó triipostásnoje, bláhosti i bezmírnyja pučíny svít pojúšče, vozopijím vírnii: blahoslovén jesí Bóže otéc nášich.

Ínyj. Irmós: V peščí óhnenňij pisnoslóvcy spasýj ótroki, blahoslovén Bóh otéc nášich.

Na óblacich svíta voznesýjsja, i spasýj mír, blahoslovén Bóh otéc nášich.

Na rámu Christé, zablúždšeje vzém jestestvó, voznéssja Bóhu i Otcú privél jesí.

Vozšédyj v plóti k bezplótnomu Otcú, blahoslovén Bóh otéc nášich.

Umerščvlénnoje náše hrichóm jestestvó vzém, tvojemú svójstvennomu Otcú Spáse, privél jesí.

Ínyj. irmós: Rosodáteľnu úbo péšč soďíla ánhel prepodóbnym otrokóm, chaldéji že opaľájuščeje veľínije Bóžije, mučíteľa uviščá vopíti: blahoslovén jesí Bóže otéc nášich.

Pobidíste neístovstvu tezoimenítaho Árija, neístovstvovavšaho ľúťi, i hlahólavšaho na vysotú neprávednaja. Bóžiju bo Sýnu otrečésja vopíti: blahoslovén jesí Bóže otéc nášich. [Dváždy.]

Sýna hrómova podražájušče čúdniji, Slóva Otcú sobeznačáľna i jedinoprestóľna, ohnezráčnymi ustý vášimi vsích naučíste vopíti: blahoslovén jesí Bóže otéc nášich. [Dváždy.]

Sláva: Jáko krilátii, Slóvu pomóhšiji, priidóste Bohoblažénnii, ot konéc bo vselénnyja sobrá vás Dúch svjatýj vopíti: blahoslovén jesí Bóže otéc nášich.

I nýňi: Bohoródičen: Júnošy trí péšč ne opalí, roždestvó proobrazújuščyja tvojé: Božéstvennyj bo óhň tebé ne opalív, vselísja v ťá, i vsích prosvití vopíti: blahoslovénna jesí Bóha plótiju poróždšaja.

Katavásija: Sohlásnaja vozšumí orhánskaja písň, počitáti zlatosotvorénnyj bezdúšnyj istukán: Uťíšiteleva že svitonósnaja blahodáť počestvúet, jéže vopíti: Tróice jedínaja, ravnosíľnaja, beznačáľnaja, blahoslovéna jesí.

Písň 8.

irmós: Iz plámene prepodóbnym rósu istočíl jesí, i právednaho žértvu vodóju popalíl jesí: vsjá vo tvoríši Christé, tókmo jéže choťíti, ťá prevoznósim vo vsjá víki.

Judéjskija drévle prorokoubíjcy ľúdi, Bohoubíjcy závisť nýňi soďíla, tebé na krést voznésšyja, Slóve Bóžij: jehóže prevoznósim vo vsjá víki.

Nebésnych kruh ne ostávil jesí, i vo ád sošéd, vsehó sovozdvíhl jesí Christé, ležáščaho vo hnóji čelovíka. Ťímže ťá pojém vo vsjá víki.

Bohoródičen: Ot svíta svitodávca Slóva začalá jesí, i róždši neskazánno presúščestvennaho: Dúch bo v ťá Ďívo Božéstvennyj vselísja. Ťímže ťá pojém vo vsjá víki.

Ín. irmós Iz Otcá préžde vík roždénnaho Sýna, i Bóha, i v posľídňaja ľíta voploščénnaho ot Ďívy Mátere, svjaščénnicy pójte, ľúdije prevoznosíte vo vsjá víki.

Vo dvojú suščestvú vozleťívšaho žiznodávca Christá na nebesá so slávoju, i Otcú sosíďášča, svjaščénnicy pójte, ľúdije prevoznosíte vo vsjá víki.

Ot rabóty ídoľskija tvár izbávivšaho, i predstávivšaho tú svobódnu svojemú Otcú, tebé Spáse pojém, i tebé prevoznósim vo vsjá víki.

Svojím schoždénijem nizložívšaho supostáta, i svojím vozšéstvijem voznésšaho čelovíki, svjaščénnicy pójte, ľúdije prevoznosíte vo vsjá víki.

Bohoródičen: Cheruvímov prevýššaja javílasja jesí Bohoródice čístaja, vo črévi tvojém sími nosímaho nosívšaja: jehóže s bezplótnymi čelovícy slavoslóvim vo vsjá víki.

Ín. irmós: Iz plámene prepodóbnym rósu istočíl jesí, i právednaho žértvu vodóju popalíl jesí: vsjá vo tvoríši Christé, tókmo jéže choťíti, ťá prevoznósim vo vsjá víki.

Prosvitívšesja lučámi tvojehó Bóžestvá blazíji tvojí pástyrije, tebé ispovídaša bytijú soďíteľa vsích i Hóspoda: jehóže prevoznósim vo vsjá víki. [Dváždy.]

Lík pástyrej prisnopámjatnyj sobrávsja, Bohomúdrenno Tróicu nesozdánnuju nýňi Bohoslóvja, vsích učít vopíti: ťá prevoznósim vo vsjá víki. [Dváždy.]

Bláhoslovím Otcá, i Sýna, i svjatáho Dúcha, Hóspoda.

Svjáščennonačáľnicy, pástyrije dostoslávniji, Christóvu cérkov prosviščájut, inýj ínudu sijú osviščájušče, i prevoznosjášče vo vsjá víki.

Bohoródičen: Tájno vo óbrazich predvíďíša tebé prorócy vsí, Slóvo róždšuju, plóť bo iz tebé vzémyj séj prójde suhúb: jehóže prevoznósim vo vsjá víki.

Táže, Chválim, bláhoslovím, poklaňájemsja Hóspodevi, pojúšče, i prevoznosjášče vo vsjá víki.

Katavásia: Razrišájet úzy, i orošájet plámeň, trisvítlyj Bohonačálija óbraz: pojút ótrocy, blahoslovít že jedínaho Spása i vseďíteľa, jáko blahoďíteľa sotvorénnaja vsjáčeskaja tvár.

Po 8.pisňi:

Jeréj: Bohoródicu i Máter svíta v písnech vozveličím:

Velíčit dušá mojá Hóspoda, i vozrdádovasja dúch mój o Bózi Spási mojém. (Včasi spivu ľude stojať)

Čestňíjšuju Chruvím i slavňíjšuju bez sravnénija Serefím bez istľínija Bóha Slova róždšuju, súščuju Bohoródicu ťá velčájem.

Jáko prizrí na smirénije rabý svojejá, se bo ot nýňi ublažát mjá vsí ródi.

Jáko sotvorí mňí velíčije síľnyj, i svjáto ímja jehó, i mílosť jehó v ródy rodóv bojáščymsja jehó.

Sotvorí deržávu mýšcejú svojéju, rastočí hórdyja mýsliju sérdca ích.

Nizloží síľnyja s prestól i voznesé smirénnyja, álčuščyja ispólni bláh, i bohaťáščyjasja otpustí tščý.

Vospriját Izráiľa ótroka svojehó, pomjanúti mílosti, jákože hlahóla k otcém nášym Avraámu i símeni jehó do víka.

Písň 9.

irmós: Bóha čelovíkom nevozmóžno víďiti, na nehóže ne smíjut číni ánheľstiji vziráti: tobóju bo vsečístaja, javísja čelovíkom slóvo voploščénno, jehóže veličájušče, s nebésnymi vóji, ťá ublažájem.

Strastém nepričásten tý prebýl jesí Slóve Bóžij, plótiju priobščívsja strastém: no rišíši ot strastéj čelovíka, strastém býv strásť Spáse náš, jedín bo jesí bezstrásten i vsesílen.

Tľú smértnuju prijém, i tľínija sobľúl jesí ťílo tvojé nevkúsno: tvojá že životvorjáščaja i Božéstvennaja Vladýko dušá, vo áďi ne ostávlena býsť, no jákože ot sná voskrés, nás sovozdvíhl jesí.

Tróičen: Bóha Otcá, Sýna sobeznačáľna, vsí čelovícy ustnámi úbo čístymi slávim: neizrečénnuju že i preslávnuju Dúcha vsesvjatáho sílu počitájem: jedína bo jésť vsesíľnaja Trójca nerazlúčnaja.

Ín. Irmós: Ťá páče umá i slovesé Máter Bóžiju, v ľíto bezľítnaho neizrečénno róždšuju vírniji jedinomúdrenno veličájem.

Tebé izbáviteľa míra Christá Bóha, apóstoli víďašče Božéstvenno vozvyšájema, so stráchom ihrájušče veličáchu.

Tvojú obožívšujusja plóť zrjášče Christé, na vysoťí ánheli, drúh ko drúhu hlahólachu: voístinnu séj jésť Bóh náš.

Tebé bezplótnych čínove Christé Bóže, na óblacich vzémlema víďašče vzyváchu: slávy carjú vratá vozmíte.

Bohoródičen: Rádujsja Bohoródice, Máti Christá Bóha, jehóže rodilá jesí, dnés ot zemlí voznosíma, so apóstoly zrjášči vozveličála jesí.

Ín. irmós: Bóha čelovíkom nevozmóžno víďiti, na nehóže ne smíjut číni ánheľstiji vziráti: tobóju bo vsečístaja, javísja čelovíkom slóvo voploščénno, jehóže veličájušče, s nebésnymi vóji, ťá ublažájem.

Obrít vý spobórniki sobrá, deržávnoju síloju vooružív Dúcha, Otcú sobeznačáľnoje, i soprestóľnoje Slóvo, préžde vík súščeje: jehóže nýňi vsesvjaščénniji, s nebésnymi vójinstvy prísno slávite. [Dváždy.]

Pážiť Árijevu ľútyja jéresi, jáko vráčeve dušám že i ťilesém ustáviste, svjaščénnyj víry simvól vsím izložívše, íže nýňi deržášče, pámjať vášu svjaščennoďítelije prísno slávim. [Dváždy.]

Sláva: Jáko svít sýj Christé prečístyj, ot strastéj mhlý dúšu mojú očísti, molítvami Vladýko tvojích služítelej, nýňi tebé propovídavšich beznačáľna, nesozdánna, ziždíteľa že vsích i Bóha, i Otcú sobeznačáľna.

I nýňi: Bohoródičen: Mértvym voskresénije nýňi darovásja tvojím neizrečénnym i neizhlahólannym roždestvóm, Bohoródice Vladýčice: žízň bo iz tebé plótiju obložéna vsím vozsijá, i smérti neusklábnoje jávi razruší.

Katavásia: Rádujsja caríce, máteroďívstvennaja slávo: vsjáka bo udoboobraščáteľnaja blahohlahólivaja ustá vitíjstvovati ne móhut, tebé píti dostójno: nizumivájet že úm vsják, tvojé roždestvó razumíti. Ťímže ťá sohlásno slávim.

Po 9. pisňi.

(Diákon ilí jeréj hlahólet jekténiju sijú. Ášče mirján molítsja, hlahólet tokmó:

Hóspodi, pomíluj. (3x) Sláva, i nýňi:)

Páki i páki, mírom Hóspodu pomólimsja.

Lík: Hóspodi, pomíluj. (na jedínom kójemždo prošéniji)

Zastupí, spasí, pomíluj, i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Presvjatúju, prečístuju, preblahoslovénnuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, sámi sebé i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Lík: Tebí, Hóspodi.

Jerej: Jáko tebé chváľat vsjá síly nebésnyja, i tebí slávu vozsylájem Otcú i Sýnu i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lík: Amíň.

Svját Hospóď Boh náš.

Lík: Svját Hospóď Boh náš. Svját Hospóď Boh náš. Svját Hospóď Boh náš.

Stích: Voznosíte Hospóda Boha našeho i poklaňájtesja podnóžiju nohú jeho, jáko svjáto jesť.

Lík: Svját Hospóď Boh náš. Svját Hospóď Boh náš. Svját Hospóď Boh náš.

Eksapostilárij voskrésen: Tiverijádskoje móre s ďiťmí zevedéovymi, Nathanájila s Petróm že, i s druhíma dvimá drévle, i Thomú imjáše na lóvi, íže Christóvym poveľínijem odesnúju vvérhše, mnóžestvo izvlekóša rýb: jehóže Pétr poznáv, k nemú broďáše, ímže trétije javléjsja, i chľíb pokazá, i rýbu na úhľich.

Sláva: otcév. [Podóben]: Žený uslýšite: Otéc Božéstvennych dnés pámjať prázdnujušče, moléňmi ťích mólim vseščédre: vsjákaho vredá jereséj izbávi ľúdi tvojá Hóspodi, i vsjá spodóbi, Otcá Slóva sláviti, i vsesvjatáho Dúcha.

I nýňi: voznesénija: Učenikóm zrjáščym ťá, voznéslsja jesí Christé ko Otcú sosiďá, ánheli predtekúšče zovjáchu: vozmíte vratá, vozmíte, cár bo vzýde k načáľnomu svítu slávy.

(Hlás 6.) Vsjakoje dychanije da chvalit Hospoda, chvalite Hospoda s nebes, chvalite jeho vo vyšnich. Tebi podobaje pisň Bože.

Chvalíte jehó vsí Ánheli jehó, chvalíte jehó vsjá síly jehó, tebí podobájet písň, Bóže.

Chvalíte jehó sólnce i luná, chvalíte jehó vsjá zvízdy i svít. - Chvalíte jehó nebesá nebés, i vodá jáže prevýše nebés, da voschváľat ímja Hóspodne. - Jáko tój rečé i býša, tój poveľí i sozdášasja. - Postávi já vo vík i vo vík víka, poveľínije položí i ne mímo idét - Chvalíte Hóspoda ot zemlí zmijéve i vsjá bézdny. - Óhň, hrád, sňíh, hóloť, dúch búren, tvorjáščaja slóvo jehó. - Hóry i vsí chólmi, dréva plodonósna i vsí kédry. - Zvírije i vsí skóti, hádi i ptícy pernáty. - Cáriji zémstiji i vsí ľúdije, kňázi i vsí sudijí zémstiji. - Júnoši i ďívy, stárcy s júnotami, da voschváľat ímja Hóspodne, jáko voznesésja ímja tohó jedínaho. - Ispovídanije jehó na zemlí i na nebesí, i voznesét róh ľudéj svojích. - Písň vsím prepodóbnym jehó, synovóm Izrailevym, ľúdem približjuščymsja jemu.

Psalóm 149

Vospójte Hospodévi písň nóvu, chvalénije jehó v cérkvi prepodóbnych. - Da vozveselítsja Izráiľ o sotvoršém jehó, i sýnove Sijóni vozrádujutsja o carí svojém. - Da voschváľat ímja jehó v líci, v tympáňi i psaltíri da pojút jemú. - Jáko blahovolít Hóspoď v ľúdech svojích, i voznesét krótkija vo spasénije. - Voschváľatsja prepodóbniji vo slávi, i vozrádujutsja na ložách svojích. - Voznošénija Bóžija v hortáni ích, i meči obojúdu ostrý v rukách ích. - Sotvoríti otmščénije v jazýcich, obličénija v ľúdech. - Svjazáti carí ích púty, i slávnyja ích ručnými okóvy žeľíznymi.

Psalóm 150

Stich: Sotvoríti v ních súd napísan, sláva sijá búdet vsím prepodóbnym jehó.

hlás 6: Krest tvój Hóspodi, žízň i voskresénije ľúdem tvojím jésť, i náň naďíjuščesja, tebé voskrésšaho Bóha nášeho pojém: pomíluj nás.

Stich: Chvalíte Bóha vo svjatých jehó, chvalíte jehó v utverždéniji síly jehó.

Pohrebénije tvojé Vladýko, ráj otvérze čelovíčeskomu ródu, i ot tlí izbávľšesja, tebé voskrésšaho Bóha nášeho pojém: pomíluj nás.

Stich: Ch_valíte jehó na sílach jehó, * chvalíte jehó po mnóžestvu velí_čestvija jehó.

So Otcém i Dúchom Christá vospojím voskrésšaho iz mértvych, i k nemú vozopijím: tý jesí žízň náša i voskresénije, pomíluj nás.

Stich: Ch_valíte jehó v hlási trúb_ňim, * chvalíte jehó v psaltíri i húsľich.

Tridnéven voskrésl jesí Christé iz hróba, jákože jésť písano, sovozdvíhnuvyj práotca nášeho: ťímže ťá i slávit ród čelovíčeskij, i pojét tvojé voskresénije.

Íny stichíry svjatých otéc,

Stich: Chvalíte jehó v tympáňi i líci, * chvalíte jehó v strúnach i orháňi.

hlás 6. [Podóben], : Vsjú otložívše: Vsé sobrávše dušévnoje chudóžestvo, i Božéstvennym Dúchom srazsmotrívše, nebésnyj i čestnýj simvól víry, čestníji otcý Bohopísanňi načertáša: v némže jávstvenijše róždšemu sobeznačáľnaho Slóva naučájut, i vseístinno jedinosúščnaho, apóstoľskim posľídujušče projavlénno učénijem, blahoslávniji i prebohátiji ístinno, i Bohomúdriji.

Stich: Chvalíte jehó v kymváľich dobrohlásnych, chvalíte jehó v kymváľich vosklicánija, * vsjákoje dychánije da chvalít Hóspoda.

Vsé prijémše úmnoje sijánije svjatáho Dúcha, prejestéstvenňijšeje blahoslóvije, krátkimi hlahóly, i mnóhim rázumom Bohoduchnovénno proviščáša: jáko Christóvy propovídnicy, Jevánheľskich predstátelije učénij blážénniji, i blahočestívych predánij, svýše prijémše sích otkrovénije jávi, i prosvíščšesja, izložíša víru Bohonaučénnuju.

Stích: Bláhoslovén jesí Hóspodi Bóže otéc nášich, i chváľno i proslávleno ímja Tvojé vo víki.

Vsé sobrávše pástyrskoje iskússtvo, i járosť podvíhše nýňi právedňijšuju, otmstíteľňi ťážkija othnáša i páhubnyja vólki, práščeju Dúcha izvérhše ot cerkóvnaho ispolnénija, pádšyja jáko k smérti, i jáko neiscíľno nedúhovavšyja Božéstvenniji pástyrije, i jáko rabí ístinňijšiji Christóvy, i Božéstvennaho propovídanija tajínnicy svjaščénňijšiji.

Stích: Soberíte jemú prepodóbnyja jehó, zaviščájuščyja zavít Jehó o žértvach.

I páki 1-ju stichíru: Vsé sobrávše dušévnoje chudóžestvo, i Božéstvennym Dúchom srazsmotrívše, nebésnyj i čestnýj simvól víry, čestníji otcý Bohopísanňi načertáša: v némže jávstvenijše róždšemu sobeznačáľnaho Slóva naučájut, i vseístinno jedinosúščnaho, apóstoľskim posľídujušče projavlénno učénijem, blahoslávniji i prebohátiji ístinno, i Bohomúdriji.

Sláva: hlás 8: Svjatých otcév lík, ot konéc vselénnyja stékšijsja, Otcá i Sýna i Dúcha svjatáho, jedíno suščestvó naučíša i jestestvó, i tájnu Bohoslóvija jásno predáša cérkvi: íchže pochvaľájušče víroju ublažím, hlahóľušče: o Božéstvennyj pólče, Bohohlahóliviji orúžnicy opolčénija Hospódňa, zvízdy mnohosvítlyja mýslennyja tvérdi, tájinstvennaho Sijóna neoborímiji stolpí, mirodochnovénniji cvíti rájstiji, vsezlatája ustá Slóva, nikéjskaja pochvaló, vselénnyja ukrašénije, priľížno molítesja o dušách nášich.

I nýňi, hlás 2: Preblahoslovénna jesí, Bohoródice Ďívo: * voplóščšimbosja iz tebé, * ád pľinísja, Adám vozzvásja, * kľátva potrebísja, Jéva svobodísja, * smérť umertvísja, i mý ožíchom, * ťímže pojúšče vozopijém: * blahoslovén Christós Bóh náš, izvólivyj táko sláva tebí.

Jerej: Sláva tebí pokazávšemu nam svit.

Slavoslovije velikoje. (Včasi spivu ľude stojať)

Sláva v výšnich Bóhu, i na zemlí mir , v čelovícich blahovolénije. Chválim ťa, blahoslovím ťa , kláňajemtisja slavoslóvim ťa. - Blahodarim ťa, velikija rádi slávy tvojejá * Hóspodi Carjú nebésnyj. - Bóže Otče vsederžiteľu, Hóspodi Sýne jedinorodnyj , Isúse Christé, i svjatýj Dúše, Hóspodi Bóže. - Áhnče Bóžij, * Sýne Otč. - Vzémľaj hrich míra, * po­miluj nas. - Vzémľaj hrihí míra, * prijmi molitvy náša. - Siďaj odesnúju Otca, * pomiluj nas. - Jáko ty jedín svjat, ty jedín Hóspoď Isús Christós, * v slávu Bóha Otcá, amiň. - Na vsják deň blahoslovím ťa, * i voschválim ímja tvojé vo viki i vo vík vika. - Spodóbi, Hóspodi, v deň sej bez hrichá sochranítisja nam. Blahoslovén jesí, Hóspodi Bóže Otec nášich, * i chváľno i proslávlenno ímja tvojé vo víki, amiň. - Búdi, Hóspodi, mí­losť tvojá na nas, * jákože upováchom na ťa. - Blahoslovén jesí. Hóspodi, * naučí nas opravdánijem tvoím. - Blahoslovén jesí, Vladýko, * vrazumí nas opravdánijem tvoím. - Blahoslovén jesí, Svjatýj, * prosviti nas oprav-dánii tvoímí. - Hóspodi, prí­bížišče byl jesí nam, v rod í rod. - Az rich, Hóspodi, po­miluj mja: * i iscilí dúšu moju, jáko sohriších tebí. - Hóspodi, k tebí pribihóch, naučí mja tvoríti vóľu tvoju, jáko ty jesí Boh moj - Jáko u tebé jésť istóčnik života, * v svíťi tvojém uzrim svit. Probávi mílosť tvoju* víduščym ťa.

Svjatýj Bóže, svjatýj kripkij, svjatýj bezsmertnyj pomiluj nas. 3x.

Sláva, i nýňi: Svjatýj bezsmertnyj pomiluj nas.

Svjatýj Bóže, svjatýj kripkij, svjatýj bezsmertnyj pomiluj nas

Tropár po Slavosloviji:

hlás 1, 3, 5, 7. Dnés spasénije míru býsť, pojém voskrésšemu iz hróba, i načáľniku žízni nášeja, razrušív bo smértiju smérť, pobídu dadé nám i véliju mílosť.

hlás 2, 4, 6, 8. Voskrés iz hróba, i úzy rasterzál jesí áda, razrušív bo osuždénije smérti Hóspodi, vsjá ot sitéj vrahá izbávivyj, javívyj že sebé apóstolom tvojím, poslál jesí ích na própoviď, i ťími mír tvój podál jesí vselénňij, jedíne čelovikoľúbče.

Jerej: Pomíluj nás Bóže po velícij mílosti tvojéj, mólimtisja uslýši i pomíluj.

Lik: Hóspodi pomíluj 3x.

Jéšče mólimsja o svjaťíjšem vselénsťim Archijeréji (ímja rék), i o bohoľubívim Jepískopi nášem Kýr (ímja rék), o vsečestňíjšem otcí nášem Protoarchimandríťi (ímja rék), i Protoihúmeňi (ímja rék), Ihúmeňi (ímja rék), i o otcích nášich duchóvnych, i o vséj jéže vo Chrisťí brátiji nášej.

Hóspodi pomíluj. 3x

Ješčé mólimsja o predstojáščich ľúdech, i ožidájuščich ot tebé velíkija i bohátyja mílosti, za tvorjáščich nám mílostyňu, i za vsjá pravoslávnyja christijány.

Hóspodi pomíluj. 3x

Jerej: Jáko mílostiv i čelovikoľúbec Bóh jesí, i tebí slávu vozsylájem Otcú i Sýnu i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno i vo víki vikóv.

Lik: Amíň.

Jekténija prositelnaja:

Jerej: Ispólnim utrénuju molítvu nášu Hóspodevi.

Lik: Hóspodi pomíluj.

Zastupí, spasí, pomíluj i sochraní nás, Bóže, tvojéju blahodátiju.

Hóspodi pomíluj.

Útra vsehó soveršénna, svjáta, mírna i bezhríšna, u Hóspoda prosím.

Podáj Hóspodi.

Ánhela míra, vírna nastávnika, chraníteľa dušám i ťílom nášym, u Hóspoda prosím.

Proščénija i ostavlénija hrichóv i prehrišénij nášich, u Hóspoda prosím.

Dóbrych i poléznych dušám nášym, i míra mírovi, u Hóspoda prosím.

Próčeje vrémja životá nášeho v míri i pokajániji skončáti, u Hóspoda prosím.

Christijánskija končíny životá nášeho, bezboľíznenny, nepostýdny, mírny, i dóbraho otvíta na strášňim sudíšči Christóvi, prosím.

Presvjatúju, Prečístuju, Preblahoslovén-nuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, samí sebé, i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Tebí Hóspodi.

Jerej: Jáko Bóh mílosti i ščedrót i čelovikoľúbija jesí, i tebí slávu vozsylájem, Otcú i Sýnu i svjatómu Dúchu, i nýňi i prísno, i vo víki vikóv.

Lik: Amíň.

Mír vsím

I dúchovi tvojemú.

Hlavý váša Hóspodevi prikloníte.

Tebí Hóspodi.

Jerej hlahólet molítvu sijú tájno: Hospodi svjatýj, vo výšnich živýj, i na smirénnyja prizirájaj, i vsevíďaščim ókom Tvojím prizirájaj na vsjú tvár, Tebí prokloníchom výju sérdca i ťilesé, i mólimsja Tebí: prostrí rúku Tvojú nevídimuju ot svjatáho žilíšča Tvojehó, i blahosloví vsja ný. I ášče čtó sohrišíchom vóleju ilí nevóleju, jáko bláh i čelovikoľúbec Boh prostí, dáruja mirnaja i premirnaja blahaja Tvoja.

Jerej: Tvóje bo jest jéže mílovati i spasáti ný Bóže i tebí slávu vozzsylájem, Otcúi Sýnu i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno, i vo víki vikóv.

Lik: Amíň.

Diákon: Premúdrosť.

Lík: Blahosloví.

Jeréj: Syj blahoslovén Christós Bóh náš, vsehdá, nýňi i prísno, i vo víki vikóv.

Lík: Amíň. Utverdí, Bóže, svjatúju pravoslávnuju (ilí katholíčeskuju) víru, vo víki vikóv.

Jeréj: Presvjatája Bohoródice, spasí nás.

Lík: Čestňíjšuju Cheruvím i slávňijšuju béz sravnénija Serafím, béz istľínija Bóha Slóva róždšuju, súščuju Bóhoródicu ťa veličájem.

Jeréj: Sláva tebi, Christé Bóže, upovánije náše, sláva tebí.

Lík: Sláva Otcú, i Sýnu, i svjatómu Dúchu, i nýňi i prísno, i vo víki vikóv. Amíň. Hóspodi, pomíluj (3x). Blahosloví.

Jeréj: Vo slávi voznesýjsja ot nás na nébo, i odesnúju sidýj Boha i Otca, spasénija nášeho rády,

Christós ístinnyj Bóh náš, molítvami prečístyja svojejá Mátere, svjatých slávnych i vsechváľnych apóstol . . . i vsích svjatých, pomílujet i spasét nás, jáko bláh i čelovikoľúbec.

Lík: Amíň.

Ášče mírjan molítsja, hlahólet tókmo: Čestňíjšuju Cheruvím: Sláva, i nýňi: Hóspodi, pomíluj (3x) Hóspodi, blahosloví. Molítvami svjatých otéc nášich, Hóspodi Iisúse Christé Bóže náš, pomíluj nás. Amíň.

Sláva, i nýňi: Stichíra Jevánhelskaja, hlás 6: Po jéže vo ád sošéstviji, i jéže iz mértvych voskreséniji, skorbjášče jákože dostójaše, o razlučéniji tvojém Christé, učenicý na ďílanije obratíšasja, i páki korabľá i mréži, i lóva nihďíže. No tý Spáse, javívsja jáko Vladýka vsích, odesnúju mréži poveľiváješi vovreščí, i býsť slóvo ďílo vskóri. I mnóžestvo rýb mnóhoje, i véčerja stránnaja hotóva na zemlí: jejáže pričastívšymsja tohdá tvojím učenikóm, i nás nýňi mýslenno spodóbi nasladítisja, čelovikoľúbče Hóspodi.

Ornament