20. KATIZMA

Žalm 143

Nech je zvelebený Pán, môj ochranca, * čo učí moje ruky zápasiť a moje prsty bojovať.

On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy, * on je moje útočište a môj osloboditeľ,

on je moja záštita, na ktorú sa spolieham; * on mi podrobuje môj ľud.

Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš, * a syn človeka, že myslíš na neho?

Preludu sa človek podobá, * jeho dni sú ako letiaci tieň.

Pane, zníž nebesia a zostúp z nich; * dotkni sa vrchov a budú chrliť dym.

Zablýskaj bleskom a rozpráš nepriateľov, * vypusť šípy a vydes ich.

Vystri ruku z výsosti; * vytrhni ma a vysloboď z prívalov, z rúk cudzincov;

ich ústa luhajú * a ich pravica je krivoprísažná.

Bože, novú pieseň ti zaspievam; * zahrám ti na desaťstrunovej citare.

Ty pomáhaš kráľom, * ty zachraňuješ svojho sluhu Dávida pred mečom záhuby.

Vytrhni ma a vysloboď z rúk cudzincov. * Ich ústa luhajú, ich pravica je krivoprísažná.

Naši synovia nech sú ako mládniky, * čo vyrastajú v mladistvej sile.

Naše dcéry nech sú sťa stĺpy nárožné, * kresané ako kvádre chrámové.

Naše sýpky nech sú plné, * nech je v nich hojnosť všetkých plodov.

Našich oviec nech sú nesčíselné tisíce * na našich nivách; náš statok nech je vypasený.

Nech niet trhlín na hradbách ani vyhnanstva, * ani náreku na našich uliciach.

Blažený ľud, ktorému sa tak vodí; * blažený ľud, ktorého Bohom je Pán.

Žalm 144

Oslavovať ťa chcem, Bože, môj kráľ, * a tvoje meno velebiť navždy a naveky.

Budem ťa velebiť každý deň * a tvoje meno chváliť navždy a naveky.

Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden, * tvoju veľkosť nemožno preskúmať.

Z pokolenia na pokolenie ide chvála tvojich skutkov * a všetky pokolenia ohlasujú tvoju moc.

Hovoria o vznešenosti tvojej slávy a veleby * a rozprávajú o tvojich zázrakoch.

Hovoria aj o sile tvojich skutkov úžasných * a rozprávajú o tvojej veľkosti.

Rozhlasujú chválu tvojej veľkej láskavosti * a plesajú nad tvojou spravodlivosťou.

Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a veľmi láskavý.

Dobrý je Pán ku každému * a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam.

Nech ťa oslavujú, Pane, všetky tvoje diela * a tvoji svätí nech ťa velebia.

Nech rozprávajú o sláve tvojho kráľovstva * a o tvojej moci nech hovoria;

nech ľuďom oznamujú tvoje zázraky * i slávu a velebu tvojho kráľovstva.

Tvoje kráľovstvo je kráľovstvo pre všetky veky * a tvoja vláda sa rozprestiera na všetky pokolenia.

Pán je vo všetkých svojich slovách pravdivý * a svätý vo všetkých svojich skutkoch.

Pán podopiera všetkých, čo klesajú, * a dvíha všetkých skľúčených.

Oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba * a ty im dávaš pokrm v pravý čas.

Otváraš svoju ruku * a dobrotivo nasycuješ všetko živé.

Spravodlivý je Pán na všetkých svojich cestách * a svätý vo všetkých svojich skutkoch.

Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, * všetkým, čo ho vzývajú úprimne.

Vyplní želanie bohabojných, * vyslyší ich modlitbu a zachráni ich.

Pán ochraňuje všetkých, čo ho milujú, * a ničí všetkých hriešnikov.

Nech moje ústa hlásajú slávu Pánovu * a všetko živé nech jeho sväté meno velebí navždy a naveky.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 145

Chváľ, duša moja, Pána; * celý život chcem chváliť Pána, svojmu Bohu spievať, kým len budem žiť.

Nespoliehajte sa na kniežatá * ani na ľudí vôbec; oni pomôcť nemôžu.

Vyjde z nich duch a vrátia sa do svojej zeme; * v ten deň padnú ich plány.

Blažený, komu pomáha Boh Jakubov, * kto sa spolieha na Pána, svojho Boha.

On stvoril nebo i zem, * more a všetko, čo je v ňom.

On zachováva vernosť naveky, * utláčaným prisudzuje právo, hladujúcim dáva chlieb.

Pán vyslobodzuje väzňov, Pán otvára oči slepým, * Pán dvíha skľúčených, Pán miluje spravodlivých.

Pán ochraňuje cudzincov, ujíma sa siroty a vdovy, * ale hatí cesty hriešnikov.

Pán bude kraľovať naveky; * tvoj Boh, Sion, z pokolenia na pokolenie.

Žalm 146

Chváľte Pána, lebo je dobré ospevovať nášho Boha, * lebo je milé hlásať jeho slávu.

Pán stavia Jeruzalem * a zhromažďuje roztratených Izraelitov.

Uzdravuje skľúčených srdcom * a obväzuje ich rany.

On pozná počet hviezd * a každú volá po mene.

Veľký je náš Pán a veľmi mocný, * jeho múdrosť je nesmierna.

Tichých sa Pán ujíma, * ale hriešnikov ponižuje až po zem.

Prespevujte Pánovi piesne oslavné, * na citare hrajte nášmu Bohu.

On zaťahuje nebo oblakmi * a zemi pripravuje dážď.

Na vrchoch dáva pučať tráve * aj bylinám pre tvory, čo slúžia človeku.

Potravu dáva ťažnému dobytku * i mladým havranom, čo k nemu krákajú.

V sile koňa nemá potechu * ani záľubu v mužovi svalnatom.

Pánovi sa páčia tí, čo sa ho boja, * a tí, čo dúfajú v jeho milosrdenstvo.

Žalm 147

Chváľ, Jeruzalem, Pána, * oslavuj, Sion, svojho Boha.

Lebo upevnil závory tvojich brán * a požehnal tvojich synov v tebe.

Zaisťuje pokoj tvojim hraniciam, * sýti ťa najlepšou pšenicou.

Svoj rozkaz na zem zosiela, * rýchlo sa šíri jeho slovo.

Sneh dáva ako vlnu, * rozsýpa srieň ako popol.

Kamenec spúšťa ako omrvinky; * ktože vydrží v jeho mraze?

Ale keď zošle svoje slovo, roztopí sa, čo zamrzlo; * keď zavanie jeho dych, vody sa rozprúdia.

On svoje slovo zvestuje Jakubovi, * svoje zákony a prikázania Izraelovi.

Neurobil tak iným národom, * nezjavil im svoje zámery.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 148

Chváľte Pána z nebies, * chváľte ho na výsostiach.

Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti;

chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé;

chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou.

Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené.

Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie.

Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny,

oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha,

vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre,

divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo.

Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia,

mládenci a panny, * starci a junáci

nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené.

Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc.

Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.

Žalm 149

Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých.

Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom.

Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare.

Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom.

Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach.

Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný,

aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy,

aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy a aby ich súdili podľa písaného práva. * všetkým jeho verným to bude na slávu

Žalm 150

Chváľte Pána v jeho svätyni, * chváľte ho na jeho vznešenej oblohe!

Chváľte ho za jeho činy mohutné, * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť!

Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou!

Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou!

Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, * chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Sláva: I teraz:

Trojsväté po Otče náš:

A tieto tropáre, 8. hlas:

Ty si dovŕšenie všetkého dobra, môj Kriste, * preto naplň radosťou a veselosťou moju dušu ** a zachráň ma ako jediný premilosrdný.

Sláva: Aj keď som zhrešil pred tebou, môj Spasiteľu Kriste, * nepoznám iného Boha okrem teba. * Spolieham sa na tvoje milosrdenstvo. * Prijmi ma, keď konám obrátenie, * milosrdný Otče, jednorodený Synu i Duchu Svätý, ** ako márnotratného syna a zachráň ma.

I teraz: Nepoznáme iné útočisko * ani vrúcnu zástankyňu okrem teba. * Ty máš smelú dôveru k tomu, ktorý sa narodil z teba, Vládkyňa, ** pomôž mi a zachráň mňa, svojho služobníka.

Pane, zmiluj sa, 40x, a modlitba:

Pane Ježišu Kriste, Bože môj, zmiluj sa nado mnou hriešnym a odpusť mne, svojmu nehodnému služobníkovi, čím som sa prehrešil počas celého môjho života až do dnešného dňa a čo som ako človek vykonal: moje dobrovoľné i nedobrovoľné prehrešenia, spáchané skutkom i slovom, rozumom i myšlienkami, na čom som sa spolupodieľal a čo som vykonal v nepozornosti a veľkej lenivosti i povrchnosti. Keď som sa zaprisahával v tvojom mene, alebo som krivo prisahal, alebo niekoho hanobil v mysli, alebo som niekoho ponižoval či ohováral, alebo zarmútil či niečím nahneval, alebo som niekoho okradol, smilnil alebo klamal či potajomky jedol. Ak ku mne prišiel môj blížny a ja som si ho nevšímal, alebo som zarmútil či nahneval svojho brata, alebo keď sa pri modlitbe a speve žalmov môj zlý rozum zaoberal zlými vecami. Alebo keď som sa presycoval krásou, alebo keď som sa hlúpo smial, alebo keď som hovoril hlúpe žarty, alebo keď som vyhľadával márnu slávu, keď som sa vystatoval, alebo keď som videl márnu krásu a nechal som sa ňou oklamať, alebo keď som uvažoval o škaredých veciach. Ak som sa niekedy nestaral o modlitbu, alebo keď som nezachoval príkazy môjho duchovného otca, alebo keď som vyslovoval prázdne slová, alebo keď som urobil čokoľvek zlé. Veď som vykonal ešte horšie veci ako tieto, na ktoré už nepamätám. Zmiluj sa, Pane, a všetko mi odpusť, aby som v pokoji zaspal a odpočíval, ospevujúc a dobrorečiac i oslavujúc ťa spolu s tvojím bezpočiatočným Otcom i s presvätým, dobrotivým a život tvoriacim tvojím Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.