18. KATIZMA

Žalm 119

K Pánovi som volal vo svojom súžení * a on ma vyslyšal.

Osloboď ma, Pane, od Iživých perí * a od ľstivého jazyka.

Čo ti dať alebo čo ešte priložiť, * ty jazyk podvodný?

Ostré šípy bojovníka * a rozpálené uhlíky z borievčia.

Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu * a bývam v stánkoch kedarských.

Už pridlho žijem s tými, * čo nenávidia pokoj.

Ale ja som za pokoj; * no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.

Žalm 120

Svoj zrak upieram na vrchy: * príde mi odtiaľ pomoc?

Pomoc mi príde od Pána, * ktorý stvoril nebo i zem.

Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, * nezdriemne ten, čo ťa stráži.

Nedrieme veru, ani nespí * ten, čo stráži Izraela.

Pán ťa stráži, Pán je tvoja záštita * po tvojej pravici.

Za dňa ťa slnko nezraní * ani mesiac za noci.

Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého; * Pán ti bude chrániť život.

Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod * odteraz až naveky.

Žalm 121

Zaradoval som sa, keď mi povedali: * “Pôjdeme do domu Pánovho.”

Naše nohy už stoja * v tvojich bránach, Jeruzalem.

Jeruzalem je vystavaný ako mesto * spojené v jeden celok.

Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove, * aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo.

Lebo sú tam súdne stolice, * stolice domu Dávidovho.

Pre Jeruzalem proste o pokoj: * “Nech sú bezpeční, čo ťa milujú.

Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb * a istota v tvojich palácoch.”

Kvôli svojim bratom a priateľom * budem hovoriť: “Pokoj s tebou!”

Kvôli domu Pána, nášho Boha, * budem prosiť o šťastie pre teba.

Žalm 122

Oči dvíham k tebe, * čo na nebesiach prebývaš.

Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, * tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami.

Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, lebo už máme dosť pohŕdania; * lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov a pohŕdania pyšných.

Žalm 123

Keby sa nás Pán nebol ujal, * nech to povie Izrael,

keby sa nás Pán nebol ujal, * keď ľudia povstali proti nám,

vari by nás živých boli prehltli, * keď proti nám blčala ich zúrivosť.

Vari by nás bola voda zaliala * a riava sa prevalila cez nás.

Vari by sa boli prevalili cez nás * rozbúrené vody.

Nech je velebený Pán, * že nás nevydal ich zubom za korisť.

Naša duša unikla ako vtáča * zo siete poľovníkov.

Slučka sa roztrhla * a my sme na slobode.

Naša pomoc v mene Pánovom, * ktorý stvoril nebo i zem.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 124

Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion: * nehýbe sa, trvá naveky.

Ako vrchy obklopujú Jeruzalem, * tak je Pán okolo svojho ľudu odteraz až naveky.

Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých, * aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou.

Pane, dobre rob dobrým * a tým, čo majú srdce úprimné.

Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú, * Pán so zločincami zavrhne. Pokoj nad Izraelom!

Žalm 125

Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov, * boli sme ako vo snách.

Ústa sme mali plné radosti * a jazyk plný plesania.

Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: * “Veľké veci urobil s nimi Pán.”

Veľké veci urobil s nami Pán * a máme z toho radosť.

Zmeň, Pane, naše zajatie * ako potoky na juhu krajiny.

Tí, čo sejú v slzách, * s jasotom budú žať.

Keď odchádzali, idúcky plakali * a osivo niesli na siatie.

No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom * a svoje snopy prinesú.

Žalm 126

Ak Pán nestavia dom, * márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.

Ak Pán nestráži mesto, * nadarmo bdejú jeho strážcovia.

Zbytočne vstávate pred svitaním a líhate si neskoro v noci, vy, čo jete ťažko zarobený chlieb; * lebo on dáva svojim miláčkom spánok.

Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia, * jeho odmenou je plod lona.

Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, * tým sú vám synovia z mladých liet.

Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: * neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.

Žalm 127

Blažení všetci, ktorí sa boja Pána, * ktorí kráčajú po jeho cestách.

Budeš jesť z práce svojich rúk; * blažený si a budeš sa mať dobre.

Tvoja manželka je sťa úrodný vinič * na stenách tvojho domu.

Tvoji synovia sú ako mládniky olivy * okolo tvojho stola.

Hľa, takto bude požehnaný človek, * ktorý sa bojí Pána!

Kiež ťa požehná Pán zo Siona * a budeš vidieť dobro Jeruzalema po všetky dni svojho života.

A budeš vidieť synov svojich synov. * Pokoj nad Izraelom!

Žalm 128

Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * nechže povie Izrael:

Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * a nič nezmohli proti mne.

Po mojom chrbte orali oráči, * ťahali dlhé brázdy.

Ale spravodlivý Pán * rozsekal postroje hriešnikov.

Nech s hanbou ustúpia * všetci, čo nenávidia Sion.

Nech sú sťa tráva na streche, * čo uschne prv, ako ju skosia.

Kosec si ňou nenaplní hrsť, * ani viazač snopov náručie.

A čo idú okolo, nezavolajú: * “Pán vás požehnaj; žehnáme vás v mene Pánovom.”

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 129

Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, počuj môj hlas.

Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.

Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, * Pane, kto obstojí?

Ale ty si milostivý * a my ti chceme v bázni slúžiť.

Spolieham sa na teba, Pane, * moja duša sa spolieha na tvoje slovo;

moja duša očakáva Pána * väčšmi ako strážcovia dennicu.

Väčšmi ako strážcovia dennicu * nech očakáva Izrael Pána.

Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

Žalm 130

Pane, moje srdce sa nevystatuje, * moje oči nehľadia povýšene.

Neženiem sa za veľkými vecami * ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

Ale ja som svoju dušu * upokojil a utíšil.

Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, * ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

Dúfaj, Izrael, v Pána * odteraz až naveky.

Žalm 131

Pane, pamätaj na Dávida * a na jeho veľkú ochotu,

že prisahal Pánovi * a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

“Do príbytku svojho domu nevkročím, * ani sa neuložím na svoje lôžko;

svojim očiam nedoprajem spánku * ani svojim viečkam zdriemnutia,

kým nenájdem miesto pre Pána, * príbytok pre mocného Jakubovho Boha.”

Počuli sme, že archa je v Efrate, * a našli sme ju na jaarských nivách.

Vstúpme teda do Pánovho príbytku * a padnime k podnožke jeho nôh.

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, * ty a archa tvojej všemoci.

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti * a tvoji svätí nech plesajú.

Pre svojho služobníka Dávida * neodmietaj tvár svojho pomazaného.

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; * je pravdivá, nikdy ju neodvolá:

“Potomka z tvojho rodu * posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu a moje príkazy, ktoré ich naučím, * aj ich synovia budú sedieť na tvojom tróne naveky.”

Lebo Pán si vyvolil Sion, * želal si mať ho za svoj príbytok:

To je miesto môjho odpočinku naveky; * tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory, * chlebom nasýtim jeho chudobných.

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy * a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať, * svojmu pomazanému pripravím svetlo.

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, * no na jeho hlave zažiari diadém.”

Žalm 132

Aké je dobré a milé, * keď bratia žijú pospolu.

Je to sťa vzácny olej na hlave, * čo steká na bradu, na Áronovu bradu, čo steká na okraj jeho rúcha.

Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské. * Tam Pán udeľuje požehnanie a život naveky.

Žalm 133

Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, * čo bdiete v noci v dome Pánovom.

Zdvíhajte svoje ruky k svätyni * a zvelebujte Pána.

Nech ťa žehná Pán zo Siona, * ktorý stvoril nebo i zem.

Sláva: I teraz:

Trojsväté po Otče náš:

A tieto tropáre, 2. hlas:

Skôr ako ma odsúdiš, Pane, môj Pane, * daruj mi obrátenie a nápravu množstva mojich hriechov: * daruj mi pokoru ducha, aby som mohol volať k tebe: ** Zachráň ma, milosrdný a človeka milujúci môj Bože.

Sláva: Nerozumnému dobytku som sa pripodobnil ja, nečistý, * keď som sa k nim pridal. * Daruj mi obrátenie, Kriste, ** aby som od teba mohol prijať veľké milosrdenstvo.

I teraz: Neodvráť, Vládkyňa, svoju tvár odo mňa, keď sa k tebe modlím, * ale ako milosrdná Matka štedrého Boha * ponáhľaj sa mi darovať obrátenie ešte pred mojím koncom, * aby som bol zachránený skrze teba ** a ospevoval ťa ako svoju záchranu a nezahanbiteľnú nádej, Pani moja.

Pane, zmiluj sa, 40x, a modlitba:

Bože, nezahanbi ma vo svojej zlosti, ani ma netrestaj svojím hnevom. Vládca, Pane Ježišu Kriste, Syn živého Boha, zmiluj sa nado mnou hriešnym, chudobným, obnaženým, lenivým, zanedbaným, reptajúcim, úbohým, zblúdeným, cudzoložníkom, smilníkom, súložníkom mužov, poškvrneným, zblúdeným, nevďačným, nemilosrdným, krutým, pijanom, spaľovaným závisťou, falošným, pozbaveným smelej dôvery, neospravedlniteľným, nehodným tvojej lásky k človeku, hodným však každého trápenia, pekla a múk. Kvôli takému množstvu mojich prehrešení neodovzdaj ma, Vykupiteľu, mukám, ale zmiluj sa nado mnou, lebo som nemocný na duši i tele, v rozume i myšlienkach. A spôsobom, ktorý ty poznáš, zachráň mňa, svojho nehodného služobníka pre modlitby našej prečistej Vládkyne Bohorodičky a všetkých svätých, v ktorých máš od vekov zaľúbenie. Lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen.