15. KATIZMA

Žalm 105

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, * kto všetku jeho chválu rozhlási?

Blažení sú tí, čo zachovávajú právo * a konajú spravodlivo v každý čas.

Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu, * navštív nás svojou spásou,

aby sme videli šťastie tvojich vyvolených, * aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu

a boli hrdí na teba * so všetkými tvojimi dedičmi.

Hrešili sme ako naši otcovia, * konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.

Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, * zabudli na tvoje veľké dobrodenia

a popudzovali ťa, * keď sa blížili k moru, k Červenému moru.

Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil, * aby ukázal svoju moc.

Červenému moru pohrozil a ono vyschlo; * po morskom dne ich previedol ako po púšti.

Vyslobodil ich z rúk nevraživca * a vymanil z rúk nepriateľa.

Ich utláčateľov voda zaliala, * ani jeden z nich nezostal nažive.

Až potom uverili jeho slovám * a pieseň chvály mu spievali.

No onedlho na jeho skutky zabudli * a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.

Na púšti sa oddali žiadostivosti * a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.

Dal im, čo si žiadali, * ba dopustil, že sa presýtili.

V tábore zanevreli na Mojžiša * a na Árona, posväteného Pánovho.

Otvorila sa zem a pohltila Dátana * a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.

I vzbĺkol oheň v ich zástupe * a bezbožníkov spálili plamene.

Urobili si teľa na Horebe * a klaňali sa soche uliatej;

i zamenili svoju slávu * za podobu býka, ktorý trávu požiera.

Zabudli na Boha, svojho záchrancu, * ktorý vykonal veľké divy v Egypte,

zázraky v Chámovej krajine, * v Červenom mori skutky úžasné.

Už povedal, že ich vyhubí, * keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.

On si stal v prielome pred neho, * aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.

Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, * neverili jeho slovám.

Vo svojich stanoch šomrali, * nepočúvali Pánov hlas.

Vtedy zdvihol ruku proti nim, * že ich zničí na púšti.

A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi * a že ich rozoženie do cudzích krajín.

I pridali sa k Beélfegorovi, * jedli z obetí mŕtvym bôžikom;

popudzovali Boha svojou podlosťou, * až skaza na nich doľahla.

Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok * a pohroma prestala.

K dobru sa mu to pripočítalo * z pokolenia na pokolenie naveky.

Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu; * Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;

tak ho rozčúlili, * že nerozvážne slová vyslovil.

Nevyhubili národy, * ako im Pán bol rozkázal.

Ale zmiešali sa s pohanmi * a osvojili si ich správanie.

Uctievali sošky ich bôžikov * a tie sa im stali osídlom.

Synov a dcéry * obetovali zlým duchom.

Prelievali krv nevinnú, * krv svojich synov a dcér

obetovali modlám Kanaánu. * A zem bola poškvrnená krvou;

znečistili sa svojimi skutkami * a porušovali vernosť svojimi zločinmi.

Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, * až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;

vydal ich do rúk pohanov; * vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.

Nepriatelia ich trápili, * pokorili a uvrhli do svojho područia.

Častejšie ich vyslobodil; * no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.

Ale on zhliadol na ich súženie, * keď počul ich náreky.

Rozpamätal sa na svoju zmluvu * a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.

A vzbudil k nim súcit * u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.

Zachráň nás, Pane, Bože náš, * a zhromaždí nás z krajín pohanských,

aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť * a tvojou slávou sa honosiť.

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, * od vekov až naveky.

A všetok ľud nech privolá: * “Staň sa. Amen.”

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 106

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, * ktorých vykúpil z rúk protivníkových

a zhromaždil z rozličných krajín * od východu i západu, od severu i od mora.

Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, * nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.

Mali hlad a smäd, * ubúdalo v nich života.

V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.

Na správnu cestu ich priviedol, * aby šli po nej k trvalému bydlisku.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí,

lebo smädného napojil * a hladného nakŕmil dobrotami.

V temnotách a v tieni smrti sedeli, * sputnaní biedou a železom,

lebo sa vzopreli Božím výrokom * a zámery Najvyššieho zavrhli.

Preto ich srdce útrapami pokoril, * ostali nevládni a bez pomoci.

V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.

Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol * a ich putá rozlomil.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí,

lebo rozdrvil brány bronzové * a rozlomil závory zo železa.

Na ceste neprávosti rozum stratili * a trpeli za svoje priestupky.

Každý pokrm sa im sprotivil * a priblížili sa až k bránam smrti.

V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.

Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich * a vyslobodil ich zo záhuby.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí.

Obetu chvály nech mu prinesú, * o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

Púšťali sa na lodiach po mori * a na veľkých vodách robili obchody.

Tam videli diela Pánove * a na hlbočinách jeho zázraky.

Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, * až sa morské vlny vzdúvaIi;

priam k nebu stúpali a vzápätí sa prepadali do hlbín; * duša im hrôzou zmierala.

Knísali sa a tackali ako opití; * boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.

V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.

Búrku premenil na vánok * a morské vlny umĺkli.

Tešili sa, že vlny utíchli, * a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí.

V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia * a nech ho chvália v zbore starších.

Potoky na púšť premenil * a na súš vodné pramene,

úrodnú zem na soľnú step * pre zlobu jej obyvateľov.

A z púšte zasa urobil jazerá, * z vyschnutej zeme vodné pramene.

Hladujúcich tam usadil * i založili si trvalé bydlisko.

Obsiali polia a vysadili vinice * a získali bohatú úrodu.

I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi * a nezmenšil im ani počet dobytka.

A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy * pod ťarchou nešťastia a bolesti.

Opovrhnutím zahrnul kniežatá * a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

Chudákov však z biedy povzniesol, * ich rody ako stáda rozmnožil.

Spravodliví to uvidia a potešia sa, * ničomníci všetci stratia reč.

Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí * a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 107

Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce: * budem ti spievať a hrať.

Prebuď sa, duša moja, * prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu.

Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi * a zaspievam ti žalmy medzi národmi.

Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo * a tvoja vernosť až po oblaky.

Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

Zachráň svojich najmilších; * pomôž svojou pravicou a vyslyš ma.

Vo svojej svätyni Boh povedal: * “S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie.”

Môj je Galaád a môj je Manasses; * Efraim je prilba mojej hlavy a Júda moje žezlo vladárske.

Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam, * Idumea sa mi stane podnožkou, nad Filištínskom víťazne zajasám.”

Kto ma privedie do opevneného mesta * a kto ma odprevadí až do Idumey?

Kto iný ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? * A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?

Ty nám pomôž dostať sa z útlaku, * pretože ľudská pomoc nestačí.

S Bohom budeme udatní, * on našich nepriateľov pošliape.

Žalm 108

Bože, chvála moja, nemlč, * lebo sa proti mne otvorili ústa hriešnika a ústa podvodníka.

Hovoria proti mne lživým jazykom, * zahŕňajú ma nenávistnými rečami a napádajú ma bez príčiny.

Za moju lásku broja proti mne; * ale ja sa modlím.

Zlom sa mi odplácajú za dobré * a nenávisťou za lásku.

Postav nad neho hriešnika. * Žalobca nech stojí po jeho pravici.

Keď ho budú súdiť, nech vyjde ako odsúdený * a jeho modlitba nech mu bude hriechom.

Jeho dní nech je čím menej * a jeho úrad nech prevezme iný.

Jeho deti nech ostanú sirotami * a vdovou jeho manželka.

Jeho synovia nech sa voslep túlajú a nech žobrú, * nech ich vyženú z ich spustošených príbytkov.

Nech ho úžerník oberie o celý majetok * a plody jeho práce nech rozchvacujú cudzí.

Nech mu nik nepreukáže milosrdenstvo * a nech sa nik nezľutuje nad jeho sirotami.

Jeho potomstvo nech vyhynie, * nech je vytreté v ďalšom pokolení ich meno.

Pán nech pamätá na neprávosť jeho otcov * a hriech jeho matky nech sa nezotrie.

Pán nech ich má stále pred očami * a nech vyhladí ich pamiatku zo zeme.

Za to, že mu ani nenapadlo byť milosrdným, ale prenasledoval bedára a žobráka * a skľúčeného v srdci chcel usmrtiť.

Miloval kliatbu, nech ho teda postihne; * nechcel požehnanie, nech sa teda vzdiali od neho.

Preklínanie si obliekal sťa odev, * nech vojde do jeho vnútra ako voda a do jeho kostí ako olej.

Nech mu je šatou, ktorou sa odeje, * a pásom, ktorým sa vždy opáše.

Tak nech Pán odplatí tým, čo na mňa žalujú * a zle hovoria proti mne.

Ale ty, Pane, Pane, pre svoje meno sa ma zastaň, * veď tvoje milosrdenstvo je láskavé;

zachráň ma, lebo ja som úbohý a chudobný * a moje srdce je vo mne ranené.

Odchádzam ako tieň, ktorý sa nakláňa, * striasajú ma ako kobylku.

Od pôstu sa mi podlamujú kolená, * a telo mi chradne bez oleja.

Som im už len na posmech; * keď ma vidia, potriasajú hlavou.

Pomôž mi, Pane, Bože môj, * zachráň ma podľa svojho milosrdenstva.

Nech poznajú, že to tvoja ruka, * že si to ty, Pane, urobil.

Oni nech preklínajú, * ty však žehnaj;

nech sú zahanbení tí, čo vystupujú proti mne, * a tvoj služobník nech sa raduje.

Nech hanba pokryje tých, čo ma osočujú, * a potupa nech ich zahalí ako plášť.

Veľmi budem oslavovať Pána svojimi ústami, * budem ho chváliť uprostred zástupov,

lebo on stojí po pravom boku chudáka, * aby ho zachránil pred jeho sudcami.

Sláva: I teraz:

Trojsväté po Otče náš:

A tieto tropáre, 1. hlas:

Ako more je množstvo mojich prehrešení, Spasiteľ, * kruto som sa ponoril do svojich prehrešení. * Daj mi ruku, ako Petrovi a spas ma, Bože ** a zmiluj sa nado mnou.

Sláva: Hriešnymi myšlienkami a skutkami som sa odsúdil, Spasiteľ, * daruj mi, Bože, myšlienku na obrátenie, aby som volal: * Zachráň ma, dobrotivý Dobrodinec ** a zmiluj sa nado mnou.

I teraz: V Bohu blažená a celkom nepoškvrnená Služobnica, * mňa poškvrneného a zohaveného pre moje nemiestne a poškvrnené myšlienky * očisť, biedneho, nepoškvrnená a čistá, ** najsvätejšia Matka a Panna.

Pane, zmiluj sa, 40x, a modlitba:

Vládca, Pane Ježišu Kriste, ty si môj pomocník a ja som v tvojich rukách. Pomôž mi a nenechaj ma prehrešovať sa voči tebe, veď som zblúdilec. Nenechaj ma nasledovať vôľu môjho tela: neprehliadni ma, Pane, veď som chorý. Ty vieš, čo je pre mňa užitočné, nenechaj ma teda zahynúť v mojich hriechoch. Nezanechaj ma, Pane, neodstúp odo mňa, lebo k tebe sa utiekam, nauč ma konať tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. Uzdrav moju dušu, lebo som zhrešil proti tebe. Spas ma pre svoje milosrdenstvo, lebo pred tebou sú všetci, čo mi chcú zle a ja nemám iného útočiska okrem teba, Pane. Nech sa zahanbia všetci, ktorí povstávajú proti mne a snažia sa získať moju dušu, aby ju zničili: lebo ty jediný si Silný medzi všetkými, Pane a tvoja je sláva na veky vekov. Amen.