6. KATIZMA

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení * a netrestaj ma v svojom hneve,

lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka.

Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.

Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.

Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť.

Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň.

Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé.

Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam.

Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.

Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne.

Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, * aj moji príbuzní sa ma stránia.

Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady.

Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa.

Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť.

Pane pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.

A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“

Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične.

Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim.

Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.

Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre.

Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.

Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 38

Povedal som: “Budem dávať pozor na svoje správanie, * aby som nezhrešil jazykom.

K svojim ústam postavím stráž, * dokiaľ je hriešnik predo mnou.”

Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, * bolesť sa mi však znova ozvala.

Srdce sa mi rozpálilo v hrudi * a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.

A môj jazyk preriekol: * “Daj mi poznať, Pane, môj koniec

i aký je ešte počet mojich dní; * nech si uvedomím, aký je krátky môj život.”

Hľa na pár piadí si mi dní nameral * a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.

Veru, len zdaním je bytie človeka, * každý sa mihne ako vidina.

Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, * poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? * Ty si moja nádej.

Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď * a nevystav ma hlupákovi na posmech.

Onemel som, neotvorím ústa, * lebo si to ty urobil.

Odním odo mňa svoje tresty, * bo hyniem pod úderom tvojej ruky.

Trestami za hriechy naprávaš človeka. * Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; veru, každý človek je len márna vidina.

Pane, vyslyš moju modlitbu, * nakloň sluch k môjmu volaniu.

Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; * veď u teba som iba hosť, len pútnik, ako všetci moji otcovia.

Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, * skôr, než odídem a než ma viac nebude.

Žalm 39

Čakal som, čakal na Pána * a on sa ku mne sklonil.

Vyslyšal môj nárek * a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu.

Nohy mi postavil na skalu * a kroky mi upevnil.

Do úst mi vložil pieseň novú, * chválospev nášmu Bohu.

Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní * a budú dúfať v Pána.

Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru * a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať.

Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj; * a v tvojich zámeroch s nami kto sa ti vyrovná?

Aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky, * toľko ich je, že sa nedajú spočítať

Obety a dary si nepraješ, * lež uši si mi otvoril.

Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, * preto som povedal: “Hľa prichádzam. Vo zvitku knihy je napísané o mne, že mám plniť tvoju vôľu.

A to chcem, Bože môj, * hlboko v srdci mám tvoj zákon.”

Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení; * svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš.

Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam, * rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse.

Neskrývam tvoju milosť * a pravdu pred veľkým zhromaždením.

Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo, * tvoja milosť a tvoja pravda nech, mi vždy pomáhajú.

Zo všetkých strán sa na mňa kopia nespočetné pohromy, * opantalo ma toľko hriechov, že nemám o nich prehľadu.

A je ich viac, než mám vlasov na hlave, * až mi z toho srdce zamiera.

Pane, ráč ma zachrániť, * príď mi čím skôr na pomoc.

Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, * čo mi číhajú na život a čo mi ho chcú zničiť.

Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, * čo mi chcú zle.

Nech zmeravejú hanbou tí, * čo mi hovoria: “Tak mu treba!”

No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, * čo ťa hľadajú.

A tí, čo túžia po tvojej pomoci, * nech stále hovoria: “Nech je zvelebený Pán!”

Ja som síce biedny a úbohý, * no Pán sa stará o mňa.

Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ * Bože môj, nemeškaj.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 40

Blažený, kto pamätá na bedára; * v deň nešťastia ho vyslobodí Pán.

Pán ho bude chrániť, zachová ho nažive, urobí ho šťastným na zemi * a nevydá ho nepriateľom napospas.

Na lôžku bolesti Pán mu pomoc poskytne, * v chorobe sníme z neho všetku slabosť.

Volám: “Pane, zmiluj sa nado mnou, * uzdrav moju dušu, zhrešil som proti tebe.”

Nepriatelia hovoria o mne zlomyseľne: * “Kedyže už zomrie? A kedy zanikne jeho meno?”

A keď ma niekto navštívi, hovorí neúprimne, * v srdci hromadí zlobu a potom odíde von a ohovára ma.

Moji nepriatelia si šuškajú proti mne * a zmýšľajú zle o mne:

Už ho prikvačila zlá choroba; * a keď raz zaľahol, viac sa nepozbiera a nevstane.”

Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôveroval * a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.

Ale ty, Pane, zmiluj sa nado mnou; * pomôž mi vstať a ja im odplatím.

Z toho poznám, že ma máš rád, * ak môj nepriateľ už nezajasá nado mnou.

Ty sa ma ujmeš, lebo som nevinný, * a naveky ma postavíš pred svoju tvár.

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela * od vekov až naveky. Staň sa. Amen.

Žalm 41

Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, * tak moja duša, Bože, túži za tebou.

Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; * kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?

Slzy sú mojím chlebom vo dne i v noci, * keď sa ma deň čo deň spytujú: “Kdeže je tvoj Boh?”

Duša sa mi rozplýva pri spomienke, * ako som putoval ku vznešenému stánku

a vstupoval do domu Božieho s radostným plesaním * a s piesňou ďakovnou uprostred zástupov sláviacich sviatky.

Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? * Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, moju spásu a môjho Boha.

Moja duša je skormútená; * preto si spomínam na teba pri Jordáne a Hermone a na vrchu Misar.

Hlbina hlbine sa ozýva na hukot vodopádov; * všetky tvoje krútňavy a prívaly prešli ponad mňa.

Vo dne mi svoju milosť udeľuje Pán. * V noci mu zasa ja spievam a modlím sa k Bohu môjho života.

Hovorím Bohu: “Ty si moja opora; prečo na mňa zabúdaš? * A prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?”

Sťa by mi kosti drvili, keď ma moji utláčatelia tupia, * keď sa ma deň čo deň spytujú: “Kdeže je tvoj Boh?”

Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? * Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, spásu mojej tváre a môjho Boha.

Žalm 42

Súď ma, Bože, * a rozhodni môj spor s neverným ľuďom;

zachráň ma pred zločincom a úskočným človekom. * Veď ty, Bože, si moje útočište.

Prečo si ma odohnal * a prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?

Zošli svoje svetlo a svoju pravdu; * ony nech ma sprevádzajú a privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov.

I pristúpim k Božiemu oltáru, k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním, * a citarou ťa, Bože, môj Bože, zvelebím.

Prečo si smutná, duša moja? * A prečo sa chveješ?

Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, * spásu mojej tváre a môjho Boha.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 43

Bože, na vlastné uši sme počuli, * naši otcovia nám rozprávali

o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, * za dní pradávnych.

Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, * zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil.

Veď nie svojím mečom získali krajinu, * nepomohlo im vlastné rameno,

ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, * lebo ich máš rád.

Ty si môj kráľ a môj Boh, * ty pomáhaš Jakubovi.

Len s tebou sme zahnali nepriateľov * a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

Nespolieham sa veru na svoj luk, * ani môj meč ma nezachráni.

Ty si nás zachránil pred utláčateľmi * a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.

V Bohu sa budeme chváliť celý deň * a naveky budeme velebiť tvoje meno.

Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, * už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.

Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi * a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.

Vydal si nás ako ovce na zabitie * a roztrúsil si nás medzi pohanov.

Svoj ľud si predal bez zisku * a neobohatil si sa jeho predajom.

Vystavil si nás na potupu susedom * a na posmech i pohanu nášmu okoliu.

Urobil si z nás príslovie pre pohanov * a národy krútia hlavou nad nami.

Celý deň mám pred očami svoju potupu * a rumenec hanby mi pokrýva tvár,

keď počúvam potupné a posmešné hlasy, * keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

Toto všetko nás postihlo, hoci sme nezabudli na teba * a neporušili sme zmluvu s tebou.

Naše srdce sa neodvrátilo od teba, * ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,

a predsa si nás ponížil v kraji líšok * a zahalil tôňou smrti.

Keby sme zabudli na meno nášho Boha * a vzpínali ruky k bohu cudziemu,

či Boh na to nepríde? * On predsa pozná tajnosti srdca.

Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, * pokladajú nás za ovce na zabitie.

Prebuď sa, Pane, prečo spíš? * Vstaň a nezavrhni nás navždy.

Prečo odvraciaš svoju tvár? * Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?

Veď naša duša je pokorená až do prachu, * naše telo je pritlačené k zemi.

Vstaň, Pane, pomôž nám * a vykúp nás, veď si milosrdný.

Žalm 44

Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, svoje verše venujem kráľovi. * Môj jazyk je ako pero rýchlopisca.

Ty si najkrajší z ľudských synov. Z tvojich perí plynie milota. * Preto ťa Boh požehnal naveky.

Ty, najmocnejší, pripáš si meč na bedrá; * svoju velebu a dôstojnosť.

Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz * a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť.

Nech ťa tvoja pravica *učí konať úžasné skutky.

Tvoje ostré šípy zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov; * poddajú sa ti národy.

Tvoj trón, Bože, trvá naveky * a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.

Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, * preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti viac ako tvojich druhov.

Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou * a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny.

Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; * po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru.

Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch, * zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.

Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; * on je tvoj Pán, vzdaj mu poklonu.

Dcéry z Týru ti prinesú dary * a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa.

Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, * jej odevom sú zlaté tkanivá.

V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; * za ňou ti privádzajú panny, jej družice.

Sprevádza ich jasot radostný, * tak vstupujú do kráľovského paláca.

Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia; * urobíš ich kniežatami nad celou zemou.

Na tvoje meno budem pamätať * vo všetkých pokoleniach.

Preto ťa národy budú velebiť navždy * a na veky vekov.

Žalm 45

Boh je naše útočište a sila * aj najistejšia pomoc v súžení.

Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem * a vrchy na dno morské padali.

Nech hučia vody mora a nech sa vzdúvajú * a vrchy nech sa trasú pod jeho náporom.

Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, * posvätný stánok Najvyššieho.

Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede; * už od úsvitu mu Boh pomáha.

Národy sa búria, klátia sa kráľovstvá; * tu zaznie jeho hlas a zem sa roztápa.

S nami je Pán zástupov, * naším útočišťom je Boh Jakubov.

Poďte a pozrite na diela Pánove, * aké úžasné veci vykonal na zemi.

Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny, * láme luky a drúzga oštepy a štíty v ohni spaľuje.

Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh, * vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem.

S nami je Pán zástupov, * naším útočišťom je Boh Jakubov.

Sláva: I teraz:

Trojsväté po Otče náš:

A tieto tropáre, 3. hlas:

Chválu ti vzdávam, Pane, * a všetky svoje prehrešenia ti vyznávam. ** Bože, daruj mi obrátenie a zmiluj sa nado mnou.

Sláva: Zachráň ma, Bože môj, ako si vtedy mýtnika zachránil * a neprehliadol si slzy smilnej ženy. * Prijmi aj moje vzdychy, ** Spasiteľ môj, a zachráň ma.

I teraz: Pokorne sa teraz utiekam k tvojej ochrane, celá Nepoškvrnená, * zbav ma, Bohorodička, modly vášní ** ty, ktorá si porodila spôsobujúceho bezvášnivosť.

Pane, zmiluj sa, 40x, a modlitba:

Vzdávame ti vďaky, Pane Bože náš, za všetky tvoje dobrodenia, od začiatku života až doteraz, ktoré si v nás, nehodných, vykonal: za tie, o ktorých vieme i nevieme, za zjavné i skryté, skrze skutok i slovo. Ty nás miluješ tak, že si sa rozhodol vydať za nás svojho jednorodeného Syna. Učiň nás byť hodnými tvojej lásky. Daj nám múdrosť skrze svoje slovo, skrze bázeň pred tebou nám vdýchni zo svojej sily: a hriechy, ktoré sme spáchali úmyselne či neúmyselne, odpusť a nezapočítaj nám. Uchráň našu dušu vo svätosti a dovoľ jej predstúpiť pred tvoj prestol, majúc čisté svedomie a daj nám dôstojný koniec hodný tvojej lásky k človeku. A spomeň si, Pane, na všetkých, ktorí v pravde vzývajú tvoje meno, spomeň si na všetkých tých, či už nám chcú dobré či zlé. Veď všetci sme ľudia a biedny je každý človek. Preto sa modlíme k tebe, Pane: Daruj nám veľkú milosť skrze tvoje milosrdenstvo.