Kňaz: Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov, zmiluj sa nad nami.)
Ľud: Amen.
Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. (3x)
Pane, otvor moje pery, a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. (2x)
Potom prednášame šesťžalmie, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa iba jeden zo žalmov – ak je radový hlas 1. – Ž 3, 2. hlas – Ž 37, 3. hlas – Ž 62, 4. hlas – Ž 87, 5. hlas – Ž 102, 6., 7., 8. hlas – Ž 142.
Žalm3
Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. – Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ – Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. – Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. – Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. – Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. – Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.
Žalm 37
Nekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu; * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.– Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.
Žalm 62
Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; – ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; – vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov. – O tebe rozjímam hneď za rána. Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.
(toto Sláva i teraz... prednášame iba ak sa modlíme všetky žalmy)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x) (bez poklôn)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Žalm 87
Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom. – Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.
Žalm 102
Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; – on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; – on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.– Všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.
Žalm 142
Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Na správnu cestu * nech ma vedie tvoj dobrý duch.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Kým sa číta šesťžalmie, kňaz sa modlí nasledujúce modlitby:
Prvá modlitba
Dobrorečíme ti, Pane, Bože náš, že si nás zdvihol z nášho lôžka a do našich úst si vložil slová chvály, aby sme sa ti klaňali a vzývali tvoje sväté meno. Prosíme tvoju štedrosť, ktorú si nám v našom živote vždy prejavoval: aj teraz pošli svoju pomoc tým, ktorí stoja pred tvárou tvojej slávy a očakávajú od teba veľké milosrdenstvo. Daj tým, ktorí ti neustále slúžia s bázňou a láskou, aby mohli chváliť tvoju neopísateľnú dobrotu.
Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Druhá modlitba
Od noci bdie náš duch pred tebou, Bože náš, veď tvoje prikázania sú svetlom na zemi. Nauč nás dosiahnuť spravodlivosť a svätosť v tvojej bázni, lebo oslavujeme teba, nášho živého Boha. Nakloň svoj sluch a vypočuj nás, Pane, a spomeň si po mene na všetkých, čo sa s nami modlia, a zachráň ich svojou mocou. Žehnaj svoj ľud a posväť svoje dedičstvo, daruj pokoj svetu, svojim cirkvám, kňazom, našim svetským predstaveným i všetkému svojmu ľudu.
Lebo zvelebujeme a oslavujeme tvoje vznešené a veľkolepé meno, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Tretia modlitba
Od noci bdie náš duch pred tebou, Bože, veď tvoje prikázania sú svetlom. Nauč nás, Bože, tvojej spravodlivosti, tvojim príkazom a tvojim ustanoveniam. Osvieť oči našej mysle, aby sme nezaspali v hriechu na smrť. Zažeň každú temnotu z našich sŕdc. Daruj nám slnko spravodlivosti a pečaťou svojho Svätého Ducha zachovaj náš život neohrozený. Upriam naše kroky na cestu pokoja. Daj nám prežiť ráno a deň v radosti, aby sme ti prinášali ranné modlitby.
Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Štvrtá modlitba
Vládca, Bože, svätý a nepochopiteľný, ktorý si prikázal svetlu zažiariť z tmy, ty si nám daroval oddych v nočnom spánku a zobudil si nás, aby sme oslavovali a prosili tvoju dobrotu. Vypočul si nás pre svoju dobrosrdečnosť, prijmi nás, ktorí sa ti klaniame a podľa svojich schopností ďakujeme, a daruj nám všetko, o čo ťa prosíme, potrebné na spásu. Učiň nás synmi svetla a dňa, a dedičmi tvojich večných dobier. Spomeň si, Pane, vo svojom veľkom milosrdenstve na tých, ktorí sa spolu s nami modlia, na všetkých našich bratov, ktorí sú na zemi, na mori a na každom mieste tvojho panovania, ktorí potrebujú tvoju lásku a pomoc. Všetkým udeľ svoje veľké milosrdenstvo. Aby naša duša i telo zostali zachránené a s odvahou oslavovali tvoje obdivuhodné a požehnané meno.
Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Piata modlitba
Poklad dobra, nevysychajúci prameň, svätý Otče, divotvorca, všemocný vševládca, tebe sa všetci klaniame a prosíme ťa vzývajúc tvoje milosrdenstvo a zľutovanie na pomoc a ochranu našej poníženosti. Spomeň si, Pane, na svojich služobníkov a prijmi naše ranné modlitby ako kadidlo pred tebou. Spomeň si, Pane, na tých, čo bdejú a spievajú na slávu tvoju i tvojho jednorodeného Syna a nášho Boha, i tvojho Svätého Ducha. Buď im pomocníkom a zástancom, prijmi ich prosby na svoj nebeský duchovný žertveník.
Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Šiesta modlitba
Ďakujeme ti, Pane Bože našej spásy, že všetko konáš pre dobro nášho života, aby sme vždy hľadeli na teba, Spasiteľa a Dobrodinca našich duší. Veď si nám v uplynulej noci daroval odpočinok a zodvihol si nás z našich lôžok, aby sme sa klaňali tvojmu vznešenému menu. Preto ťa prosíme, Pane, daj nám milosť a silu, aby sme ti mohli dôstojne spievať a neprestajne sa modliť, a tak s bázňou a chvením pracovali na svojej spáse s pomocou tvojho Krista. Spomeň si, Pane, na tých, čo ťa v noci vzývali, vypočuj ich a zmiluj sa nad nimi, a pokor im pod nohy útočiacich neviditeľných nepriateľov.
Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Siedma modlitba
Bože a Otče nášho Pána Ježiša Krista, ty si nás zodvihol z nášho lôžka a zhromaždil v čase modlitby. Daj nám milosť, aby sa otvorili naše uši. Prijmi vďakyvzdania podľa našich schopností a nauč nás svojim ustanoveniam, veď sa nevieme modliť, ako treba, ak nás to ty, Pane, nenaučíš skrze svojho Svätého Ducha. Preto ťa prosíme: ak sme doteraz akokoľvek zhrešili, slovom či skutkom, alebo myšlienkou, úmyselne, alebo neúmyselne, ty nám to prepáč a odpusť. Ak budeš hľadieť na neprávosti, Pane, Pane, kto obstojí? Ale u teba je vyslobodenie. Ty jediný si svätý, silný pomocník, ochranca nášho života, teba neustále ospevujeme.
Nech je vždy velebená a oslavovaná vláda tvojho kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Ôsma modlitba
Pane, Bože náš, vyhnal si z nás nočnú skľúčenosť a prizval si nás svätým hlasom, aby sme i v noci dvíhali svoje ruky a oslavovali ťa za tvojej spravodlivé rozhodnutia. Prijmi naše modlitby, prosby, vyznania i nočné bohoslužby. Daruj nám, Bože, nezahanbiteľnú vieru, pevnú nádej a nepokryteckú lásku. Požehnávaj naše príchody a odchody, skutky, diela, slová a myšlienky. Dožič nám, ktorí ťa chválime, ospevujeme a zvelebujeme, dosiahnuť na začiatku dňa tvoju nevýslovnú dobrotu.
Lebo velebíme tvoje presväté meno a oslavujeme tvoje kráľovstvo Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Deviata modlitba
Pane Bože náš, skrze pokánie si daroval ľuďom odpustenie a ako vzor poznania a vyznania hriechov si nám ukázal pokánie proroka Dávida prinášajúce odpustenie. Upadli sme do mnohých a veľkých hriechov. Ty sám, Vládca, sa zmiluj nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie očisť naše neprávosti. Zhrešili sme proti tebe, Pane, ktorý poznáš tajomstvá ľudských sŕdc. Len ty jediný máš právo odpúšťať hriechy. Srdce čisté si v nás utvoril a upevnil nás mocným Duchom, a oznámil nám radostnú zvesť našej spásy. Neodvrhni nás spred svojej tváre, ale láskavo dovoľ, ako dobrý a ľudomilný, aby sme ti do posledného dychu prinášali obetu spravodlivosti a vďakyvzdávanie na tvojich svätých prestoloch.
Skrze milosrdenstvo a lásku tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Desiata modlitba
Bože, Bože náš, svojím rozhodnutím si utvoril rozumné duchovné mocnosti, prosíme ťa a úpenlivo sa modlíme: prijmi náš chválospev, ktorý ti prinášame s celým tvojím stvorenstvom. A vo svojej dobrote nás naplň hojnými darmi. Veď pred tebou sa skláňa každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí, a všetko živé i neživé stvorenstvo ospevuje tvoju neobsiahnuteľnú slávu, lebo ty jediný si živý a nesmierne milosrdný Boh.
Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Jedenásta modlitba
Chválime, oslavujeme, zvelebujeme a ďakujeme ti, Bože našich otcov, že sa pominul tieň noci a znova si nám ukázal denné svetlo. Prosíme tvoju dobrotu: pre svoje veľké milosrdenstvo očisť naše hriechy a prijmi naše prosby, veď sa utiekame k tebe, všemohúcemu a milosrdnému Bohu. V našich srdciach daj zažiariť pravému slnku tvojej spravodlivosti, osvieť náš rozum a zachovaj všetky zmysly, aby sme cez deň šľachetne kráčali po cestách tvojich prikázaní, a tak dosiahli večný život, veď u teba je prameň života. Daj, aby sme boli hodní vychutnať slasť tvojho neprístupného svetla.
Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva, i teraz: )
Diakon: Modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)
Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.
Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.
Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.
Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.
Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.
Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.
Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom ), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.
Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.
Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.
Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Diakon: Boh je Pán a zjavil sa nám, * požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.
(ľud po každom verši opakuje na hlas prvého tropára Boh je Pán...)
Verš prvý: Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Verš druhý: Obkľúčili ma nepriatelia zovšadiaľ, * ale v mene Pánovom som ich porazil.
Verš tretí: Ja nezomriem, budem žiť * a vyrozprávam skutky Pánove.
Verš štvrtý: Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným. * To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.
Narodenie tvoje, Kriste, Bože náš, * prinieslo svetu svetlo múdrosti. * Lebo mudrci hviezdou sa poučili * klaňať sa ti ako Slnku pravdy * a uznávať teba, Východ z výsosti. * Pane, sláva tebe. ~~(dvakrát)*~~
Narodenie tvoje, Kriste, Bože náš, * prinieslo svetu svetlo múdrosti. * Lebo mudrci hviezdou sa poučili * klaňať sa ti ako Slnku pravdy * a uznávať teba, Východ z výsosti. ** Pane, sláva tebe.
Pane, zmiluj sa. (trikrát)
Sláva, i teraz:
Žalm 70
V teba, Pane, som dúfal; * nebudem zahanbený naveky. – Vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň, * nakloň ku mne svoj sluch a pomôž mi. – Buď mi ochrannou skalou a opevneným hradom na moju záchranu; * veď ty si moja opora a moje útočisko. – Bože môj, vytrhni ma z ruky hriešnika, * z ruky svojvoľníka a ničomníka. – Lebo ja, Pane, túžim za tebou, * ty, Pane, si moja nádej od mojej mladosti. – Od matkinho lona mám v tebe oporu, od života matky si mojím ochrancom; * tebe vždy patrí môj chválospev. – Som ako zázrak pre mnohých * a ty mi mocne pomáhaš. – Nech sa mi ústa naplnia tvojou oslavou * a nech ťa velebím deň čo deň. – Neodožeň ma v čase staroby, * neopusť ma, keď mi sily ochabnú. – Moji nepriatelia hovoria o mne * a tí, čo číhajú na môj život, radia sa spoločne – a vravia: „Boh ho opustil. * Prenasledujte ho a chyťte ho, veď ho nemá kto zachrániť.” – Nevzďaľuj sa, Bože, odo mňa, * Bože môj, ponáhľaj sa mi na pomoc. – Nech sa zahanbia a zhynú moji protivníci, * hanba a potupa nech pokryje tých, čo mi zlo chystajú. – Ja však budem úfať neprestajne * a všade budem šíriť tvoju chválu. – Moje ústa budú hlásať tvoju spravodlivosť * a tvoju spásu deň čo deň, hoci ju ani neviem vyjadriť. – Budem hovoriť o veľkých činoch Pánových; * Pane, budem spomínať len tvoju spravodlivosť. – Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti * a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné. – Až do staroby a do rokov šedivých, * Bože, neopúšťaj ma, kým nezvestujem silu tvojho ramena všetkým pokoleniam budúcim. – Tvoja moc a tvoja spravodlivosť, Bože, * siaha až po nebo, ty si stvoril veľkolepé diela: Bože, kto sa ti vyrovná? – Aké a koľké i trpké súženia dopustil si na mňa; * ale znova si ma oživil a z hlbín zeme si ma opäť vyviedol. – Zveľadíš moju česť, * prídeš a mňa potešíš. – Lebo i ja teba oslávim, tvoju vernosť budem chváliť na harfe, Bože môj, * na citare ti zahrám, svätý Izraela. – Jasať budú moje pery, keď ti zaspievam, * i moja duša, ktorú si vykúpil. – Ba i môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti deň čo deň, * keď potupa i hanba stihne tých, čo mi chystajú zlo.
Žalm 71
Bože, zver svoju právomoc kráľovi, * kráľovmu synovi svoju spravodlivosť, – aby spravodlivo vládol nad tvojím ľudom * a podľa práva nad tvojimi chudobnými. – Vrchy nech ľudu prinesú pokoj * a pahorky spravodlivosť. – Prisúdi právo ľuďom úbohým, * poskytne pomoc deťom bedára a krivditeľa pokorí. – Dlho ako slnko, dlhšie ako luna bude kraľovať * z pokolenia na pokolenie. – Ako dážď spadne na trávu * a ako voda, čo zem zavlažuje. – V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja, * kým mesiac nezhasne. – A bude panovať od mora až k moru * a od rieky až na kraj zeme. – Obyvatelia púšte pred ním pokľaknú * a jeho nepriatelia budú lízať prach. – Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, * oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby. – Budú sa mu klaňať všetci králi, * slúžiť mu budú všetky národy. – On vyslobodí bedára, čo volá k nemu, * i chudobného, ktorému nik nepomáha. – Zmiluje sa nad chudobným a bedárom, * zachráni život úbožiakom. – A vyslobodí ich z útlaku a násilia, * lebo v jeho očiach je vzácna ich krv. – Bude žiť a z Arábie zlato dostávať, * stále sa budú modliť za neho a dobrorečiť mu každý deň. – Na zemi bude hojnosť obilia, * bude sa vlniť až po temená hôr. – Jeho ovocie bude ako Libanon * a mestá rozkvitnú ako poľná tráva. – Jeho meno nech je velebené naveky; * kým bude svietiť slnko, jeho meno potrvá. – V ňom budú požehnané všetky kmene zeme, * zvelebovať ho budú všetky národy. – Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, * čo jediný koná zázraky. – Jeho vznešené meno nech je velebené naveky * a jeho velebou nech sa naplní celá zem. Staň sa! Amen!
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Žalm 72
Aký dobrý je Boh voči statočným, * Boh voči tým, čo majú srdce čisté. – No mne sa temer nohy podlomili, * takmer som sa zapotácal. – Lebo som žiarlil na chvastúňov, * keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici. – Neprekáža im zhola nič, * sú zdraví a vypasení, – nesužujú sa ako iní smrteľníci * ani netrpia ako iní ľudia. – Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník * a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho. – Akoby z tuku sa liahne ich zloba * a vybuchuje zlomyseľnosť. – Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, * povýšenecky sa zastrájajú. – Ústa dvíhajú proti nebu * a jazyk sa im vláči po zemi. – Sedia si na výšinách * a nezasahuje ich povodeň. – Vravia si: „Vari to vidí Boh? * A vie o tom Najvyšší?” – Hľa, to sú hriešnici: bezstarostne si žijú * a hromadia bohatstvo. – Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval * a v nevinnosti som si ruky umýval; – šľahaný som deň čo deň * a trestaný už od rána.” – Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,” * to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov. – Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; * zrejme to bolo nad moje sily, – kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, * kde som pochopil, aký bude ich koniec. – Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú * a vrháš ich do záhuby. – Ako vychádzajú navnivoč! * Náhle je po nich, hynú od hrôzy. – Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, * tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane. – Moje srdce je plné trpkosti * a celé vnútro doráňané. – Hlúpy som bol a nechápavý, * a pred tebou som bol ako dobytča. – Ale ja som stále pri tebe * a ty mi držíš pravicu. – Vedieš ma podľa svojho zámeru * a nakoniec ma prijmeš do slávy. – Veď kohože mám na nebi? * A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší. – Hynie mi telo i srdce, * no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý. – Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, * zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní. – Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti * a v Pánu Bohu svoju nádej mať – a ohlasovať všetky jeho diela * v bránach dcéry sionskej.
Žalm 73
Prečo si nás, Bože, tak celkom zavrhol * a prečo si hnevom zahorel proti ovciam tvojej pastviny? – Pamätaj na svoj ľud, * ktorý je tvoj odprvoti. – Vykúpil si výhonok svojho dedičstva, * vrch Sion, na ktorom prebývaš. – Namier svoje kroky k večným zrúcaninám: * nepriateľ spustošil celú svätyňu. – Tí, čo ťa nenávidia, ryčia uprostred tvojho miesta svätého, * vztyčujú svoje zástavy na znak víťazstva. – Podobajú sa tým, čo sa veľmi rozháňajú sekerou v hustom lese. * Tak vylamujú brány chrámové a stŕhajú ich sekerou i hákom. – Podpálili tvoju svätyňu, * príbytok tvojho mena až do základu zneuctili. – V srdci si povedali: „Zničme ich všetkých odrazu, * a vypálili tvoje sväté miesta v krajine. – Nevidíme naše zástavy, niet už proroka * a nik z nás nevie, dokedy to potrvá. – Bože, dokedy sa bude rúhať nepriateľ? * Vari naveky bude protivník urážať tvoje meno? – Prečo odťahuješ svoju ruku * a prečo v lone držíš pravicu? – Veď predsa Boh je naším kráľom od vekov * a spásne skutky konal na zemi. – More si svojou mocou rozdvojil * a rozdrvil si hlavy drakom vo vodách. – Leviatanovi si hlavy roztĺkol, * za pokrm si ho dal morským obludám. – Ty si dal vyvrieť žriedlam i potokom * a vyschnúť riekam nevysychajúcim. – Tvoj je deň, tvoja je aj noc, * ty si utvoril nebeské svetlá i slnko. – Ty si zemi ustanovil hranice; * že je leto a zima, to si ty zariadil. – Pamätaj, Pane, na to, že sa to tebe rúha nepriateľ * a nerozumný ľud tvoje meno uráža. – Nevydaj divej zveri tých, čo ťa oslavujú, * a nezabúdaj nikdy na svojich úbožiakov. – Zhliadni na svoju zmluvu, * veď násilníci si rozložili stany po celej krajine. – Pokorný nech sa s hanbou nevracia, * chudák a bedár budú tvoje meno velebiť. – Vstaň, Bože, a ujmi sa svojej veci, * maj na pamäti urážky, ktorými ťa hlupák častuje deň čo deň. – Nezabúdaj na krik svojich nepriateľov, * veď hurhaj vzbúrencov sa stále stupňuje.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Žalm 74
Oslavujeme ťa, Bože, oslavujeme ťa a tvoje meno vzývame, * rozhlasujeme tvoje skutky zázračné. – Ja sám určím čas * a vykonám spravodlivý súd. – Hoc by sa roztápala zem a triasli všetci, čo na nej bývajú, * ja pevne držím jej stĺpy. – Chvastúňom hovorím: „Nevystatujte sa!” * A previnilcom: „Nedvíhajte hlavy! – Nedvíhajte hlavy vysoko, * proti Bohu nehovorte bezočivosti.” – Veď ani od východu, ani od západu, * ani z púšte neprichádza povýšenie. – Ale sudcom je sám Boh: * jedného ponižuje, druhého povyšuje. – Lebo v Pánovej ruke je kalich * plný čistého vína s korením. – On z neho nalieva, až po kvasnice ho musia vyprázdniť, * všetci hriešnici zeme budú z neho piť. – Lež ja naveky chcem ohlasovať * a ospevovať Boha Jakubovho. – Pozrážam všetku pýchu hriešnikov, * no spravodliví vztýčia svoje hlavy.
Žalm 75
Známy je Boh v Judei * a v Izraeli je jeho meno veľké. – V Jeruzaleme má stan * a na Sione príbytok. – Tam polámal lesklé luky * aj štít, aj meč a zbroj vojnovú. – Ty, zázračný, žiariš z vrchov plienenia; * olúpení boli chrabrí bojovníci. – A teraz spia svoj sen, * ochabli ruky všetkých hrdinov. – Bože Jakubov, keď si ty pohrozil, * zmeraveli jazdci aj kone. – Si hrozný; kto sa môže vzoprieť proti tebe, * keď sa rozhneváš? – Z neba si vyniesol rozsudok; * zem sa zatriasla a zatíchla, – keď povstal Boh a súdil, * aby zachránil všetkých tichých na zemi. – Lebo teba oslávi aj hnev človeka * a tí, čo sa vyhnú hnevu, budú sláviť tvoj sviatočný deň. – Pánovi, svojmu Bohu, skladajte sľuby a plňte ich; * všetci, čo vôkol neho stojíte, prineste dary hroznému. – Tomu, čo kniežatám smelosť odníma * a pre zemských kráľov je postrachom.
Žalm 76
Hlasne volám k Pánovi, * k Bohu volám a on ma počuje. – Boha hľadám v deň svojho súženia, * vystieram svoje ruky za noci neúnavne. – Moja duša sa nechce dať potešiť, * na Boha myslím a vzdychám, uvažujem a klesám na duchu. – Viečka mi držíš v bdelosti, * som rozrušený a nevládzem hovoriť. – Premýšľam o dňoch minulých * a dávne roky mám na mysli. – Za noci rozjímam vo svojom srdci, premýšľam a v duchu sa pýtam: * Vari Boh zavrhuje naveky a viac sa nezmiluje? – Vari je navždy koniec jeho dobrote, * prestalo jeho slovo z pokolenia na pokolenie? – Či Boh zabúda na zmilovanie, * či pre hnev zdržiava svoje zľutovanie? – Vtedy som si povedal: „To je tá bolesť moja, * že sa pravica Najvyššieho odvrátila odo mňa." – Pamätám, Pane, na tvoje skutky, * pamätám na dávne zázraky. – O všetkých tvojich dielach rozmýšľam * a uvažujem o tvojich činoch. – Bože, tvoja cesta je svätá. * Ktorý boh je taký veľký, ako je náš Boh? – Ty si Boh, ty konáš zázraky, * národom si dal poznať svoju moc. – Svojím ramenom si vyslobodil svoj ľud, * synov Jakubových a Jozefových. – Bože, uzreli ťa vody, uzreli ťa vody a rozbúrili sa * i zvírili sa hlbiny. – Oblaky vychrlili prúdy vôd, v mračnách hrom zadunel * a zôkol-vôkol tvoje šípy šľahali. – Ako hrmot kolies zaburácal tvoj hrom, * blýskavica ožiarila zemekruh, zem sa zachvela a zatriasla. – Tvoja cesta vedie cez more a cez veľké vody tvoje chodníky, * ale tvoje stopy nikde nebadať. – Ako ovce si viedol svoj ľud * rukou Mojžiša a Árona.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz: )
Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Z lásky k nám si spočíval v jasliach, * veľmi trpezlivý náš Spasiteľ. * Dobrovoľne si sa stal dieťaťom. * Pastieri ťa ospevovali a spolu s anjelmi ti volali: * Buď chvála a sláva Kristu, nášmu Bohu, * lebo sa narodil na zemi, * aby obnovil tvár zeme.
Sláva i teraz, opakuje sa sedalen
Pane, zmiluj sa. (trikrát)
Sláva, i teraz:
Žalm 77
Počúvaj, ľud môj, moju náuku, * nakloň sluch k slovám mojich úst. – Otvorím svoje ústa v podobenstvách, * vyrozprávam starodávne tajomstvá. – Čo sme počuli a poznali * a čo nám rozprávali naši otcovia, – nezatajíme pred ich synmi; ďalším pokoleniam vyrozprávame * slávne a mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil. – Jakubovi dal nariadenie a pre Izraela vyhlásil za zákon, * aby to, čo prikázal našim otcom, zvestovali svojim synom; – majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, * synovia, ktorí sa narodia. – Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom, * aby svoju dôveru vkladali v Boha, – aby nezabúdali na Božie diela * a zachovávali jeho príkazy; – aby neboli ako ich otcovia, * vzdorné a zatvrdnuté pokolenie, – pokolenie nestáleho srdca, * ktorého duch nebol verný Bohu. – Synovia Efraima, obratní lukostrelci, * v deň bitky utiekli. – Nezachovávali zmluvu s Bohom * a odopreli kráčať podľa jeho zákona. – Zabudli na jeho činy * a na zázraky, ktoré im ukázal. – Pred zrakom ich otcov divy vykonal * v krajine egyptskej, na pláni taniskej. – Rozdvojil more a previedol ich cezeň, * vody postavil ako val. – Vo dne ich viedol oblakom, * za noci žiarou ohnivou. – Rozštiepil skalu na púšti * a napojil ich vodou ako z prívalu. – Potokom dal vytrysknúť zo skaly * a vody nechal ako rieky tiecť. – Ale oni proti nemu ďalej hrešili, * na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho. – Pokúšali Boha vo svojom srdci, * dychtivo sa dožadovali pokrmu. – Proti Bohu reptali * a vraveli: „Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?” – A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla, * a potoky sa rozliali. – A či on môže aj chlieb dať * a svojmu ľudu mäso obstarať?” – Počul to Pán a hnevom zahorel, oheň vzplanul proti Jakubovi * a hnev vzkypel proti Izraelovi. – Lebo nedôverovali Bohu * a nedúfali v jeho pomoc. – Rozkázal teda horným oblakom * a otvoril brány nebies; – a pršala im manna za pokrm * a dal im chlieb z neba. – Človek jedol chlieb anjelský; * pokrmu im dal dosýta. – Z oblohy vyburcoval vietor východný, * svojou mocou priviedol vietor od juhu – a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, * okrídlené vtáky ako morský piesok. – Padali doprostred ich tábora, * okolo stanov. – Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, * splnil im, čo si žiadali. – Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, * ešte mali pokrm v ústach, – keď proti nim vzplanul Boží hnev, popredných mužov pozabíjal * a zničil výkvet Izraela. – Ale oni ďalej hrešili * a neverili v jeho zázraky. – Ich dni ukončil ako dych, * ich roky náhlou smrťou. – Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, * obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu. – Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, * že Najvyšší, Boh, je ich záchranca. – No podvádzali ho svojimi ústami, * svojím jazykom ho klamali. – Ich srdcia neboli k nemu úprimné * ani jeho zmluve neboli verní. – On sa predsa zľutoval * a odpustil im vinu a nezničil ich. – Často svoj hnev potlačil * a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu. – Veď pamätal, že sú len ľudia, * závan, ktorý sa rozplynie a nevráti. – Koľko ráz ho na púšti popudzovali * a k hnevu na stepi podnecovali. – Znova a znova pokúšali Boha * a roztrpčovali svätého Izraela. – Už nepamätali na jeho činy * ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov. – V Egypte urobil svoje znamenia, * svoje zázraky na pláni taniskej. – Na krv premenil ich rieky a potoky, * že už nemali čo piť. – Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, * žaby, aby ich trápili. – Ich úrodu vydal húseniciam napospas * a kobylkám plody ich námahy. – Vinice im zbil ľadovcom * a moruše mrazom. – Ľadovcu vydal ich dobytok, * ich čriedy bleskom ohnivým. – Zoslal na nich oheň svojho hnevu, * rozhorčenie, hrôzu a strach ako poslov skazy. – Uvoľnil cestu svojmu hnevu, neušetril ich od smrti, * ich život vydal moru napospas. – Pobil všetko prvorodené v Egypte, * prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových. – Svoj ľud však ako ovce vyviedol * a viedol ako stádo po púšti. – Viedol ich bezpečne a nemali strach, * ich nepriateľov však more pokrylo. – A priviedol ich do svojej svätej zeme, * na vrch, čo získala jeho pravica. – Pred nimi vyhnal kmene pohanské, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu * a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským. – Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha, * a nezachovávali jeho príkazy. – Odpadávali a boli neverní ako ich otcovia, * sklamali ako pokazený luk. – Rozhnevali ho obradmi na výšinách * a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť. – Počul to Boh a rozhneval sa, * a na Izraela veľmi zanevrel. – Opustil príbytok v Silo, * stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi. – Vydal svoju silu do zajatia, * do rúk nepriateľa svoju nádheru. – Svoj ľud vydal meču napospas * a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu. – Ich mládencov pohltil oheň, * ich panny sa nemohli zasnúbiť. – Kňazi padli pod mečom * a ich vdovy nemal kto oplakať. – Pán sa však prebral ako zo spánku, * ako hrdina vínom zmorený. – Porazil utekajúcich nepriateľov, * pokryl ich večnou potupou. – Zavrhol stánok Jozefov * ani Efraimov kmeň si nezvolil, – lež vyvolil si kmeň Júdov, * vrch Sion, ten si obľúbil. – A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú, * ako zem, ktorú upevnil naveky. – A vyvolil si svojho sluhu Dávida, * od čriedy oviec ho vyzdvihol, – vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá, * aby pásol Jakuba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo. – A on ich pásol so srdcom bez úhony * a viedol ich rukou skúsenou.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Žalm 78
Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva, * poškvrnili tvoj svätý chrám a Jeruzalem obrátili na rumy. – Mŕtvoly tvojich služobníkov dali za pokrm vtákom lietavým * a divej zveri dávali telá tvojich svätých. – Rozlievali ich krv ako vodu * vôkol Jeruzalema a nemal ich kto pochovať. – Susedia nás začali potupovať * a okolití ľudia haniť a vysmievať. – Dokedy ešte, Pane? Chceš sa hnevať naveky? * Či tvoje rozhorčenie bude blčať sťa oheň? – Svoj hnev vylej na pohanov, ktorí ťa neuznávajú, * a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú tvoje meno. – Veď pohltili Jakuba * a spustošili jeho obydlia. – Zabudni na hriechy našich otcov; * príď nám čím skôr v ústrety so svojím milosrdenstvom, lebo sme veľmi úbohí. – Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása, a vysloboď nás; * a pre svoje meno odpusť nám hriechy. – Prečo majú pohania hovoriť: * „Kdeže je ten ich Boh?” – Nech sa pred našimi očami na pohanoch ukáže * pomsta za vyliatu krv tvojich služobníkov. – Nech dôjde k tebe nárek zajatých; * silou svojho ramena zachovaj synov smrti nažive. – A našim susedom vráť sedemnásobne do lona potupu, * ktorou pohanili teba, Pane. – Ale my, tvoj ľud a ovce tvojej pastviny, * chceme ťa zvelebovať naveky a z pokolenia na pokolenie hlásať tvoju slávu.
Žalm 79
Pastier Izraela, * čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj! – Ty, čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa * pred Efraimom, Benjamínom a Manassesom. – Vzbuď svoju moc * a príď nás zachrániť. – Bože, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení. – Pane, Bože zástupov, * dokedy sa budeš hnevať na modlitby svojho ľudu? – Kŕmil si nás ako chlebom slzami * a slzami si nás napájal v hojnosti. – Dopustil si, že sa pre nás svária naši susedia * a naši nepriatelia si z nás robia posmech. – Bože zástupov, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení. – Z Egypta si preniesol vinicu, * pohanov si vyhnal a vysadil si ju. – Pôdu si pripravil pre ňu, * zasadil si jej korene a zaplnila krajinu. – Svojou tôňou pokryla úbočia * a Božie cédre ratolesťami. – Svoje výhonky vystrela až k moru, * až po rieku Eufrat svoje letorasty. – Prečo si zbúral jej ohradu * a oberajú z nej všetci, čo idú okolo? – Diviak lesný ju rozrýva * a pasie sa na nej poľná zver. – Bože zástupov, vráť sa, * zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu. – A chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica, * chráň i výhonok, ktorý si si vypestoval. – Tí, čo ju vypálili od koreňa, * pred hrozbou tvojej tváre zahynú. – Nech je tvoja ruka nad mužom po tvojej pravici, * nad synom človeka, ktorého si si ty vyvolil. – Už neodstúpime od teba a ty nás zachováš pri živote, * a budeme vzývať tvoje meno. – Pane, Bože zástupov, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení.
Žalm 80
Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha, * jasajte Bohu Jakubovmu. – Vezmite harfy, udrite na bubon, * na ľúbu lýru a citaru. – Zatrúbte rohom pri nove mesiaca * i pri jeho splne v deň našej slávnosti. – Lebo také je nariadenie pre Izrael * a zákon Boha Jakubovho. – Taký príkaz dal Jozefovi, * keď vychádzal z krajiny egyptskej; počul som reč mne neznámu: – „Z jeho pliec som sňal bremeno * a z jeho rúk ťažký kôš. – V súžení si ma vzýval a vyslobodil som ťa, * za clonou búrky som ťa vypočul, vyskúšal som ťa pri vodách meríbskych. – Počúvaj , ľud môj, svedčím proti tebe, * kiež by si ma poslúchol, Izrael. – Nebudeš mať iného boha * ani sa nebudeš klaňať bohu cudziemu. – Veď ja som Pán, tvoj Boh, * ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny; otvor si ústa a ja ti ich naplním. – Ale môj ľud nepočúval na môj hlas * a Izrael nedbal o mňa. – Preto som ich ponechal v tvrdosti ich srdca: * nech si len idú za svojimi preludmi. – Keby ma môj ľud bol poslúchol, * keby bol Izrael kráčal mojimi cestami, – ihneď by som bol jeho nepriateľov pokoril * a jeho utláčateľov svojou rukou pritlačil. – Zaliečali by sa mu nepriatelia Pánovi * a ich osud by trval naveky. – Kŕmil by som ho jadrom pšeničným * a sýtil medom zo skaly.”
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Žalm 81
Vstáva Boh v zhromaždení Božom, * uprostred bohov koná súd. – Dokedy ešte chcete súdiť nespravodlivo * a nadržiavať hriešnikom? – Prisúďte právo bedárom a sirotám, * spravodlivosť vymáhajte poníženým a chudobným. – Ratujte chudobného * a núdzneho vysloboďte z rúk hriešnika... – Nemajú múdrosti ani rozumu, tápu v temnotách, * hýbu sa všetky základy zeme. – I povedal som: „Ste bohmi, * všetci ste synmi Najvyššieho.” – Ale aj vy, ako každý človek, umriete, * padnete ako každý velikáš. – Vstaň, Bože, a súď zem, * lebo všetky národy sú tvojím dedičstvom.
Žalm 82
Bože, neodpočívaj a nemlč, * nebuď ticho, Bože, – lebo, hľa, tvoji nepriatelia zúria * a dvíhajú hlavu tí, čo ťa nenávidia. – Spriadajú úskočné plány proti tvojmu ľudu * a radia sa proti tým, ktorých ty chrániš. – Hovoria si: „Poďte, vyhubme ich, aby neboli národom, * aby sa meno Izraela už ani nespomenulo.” – Tak sa jednomyseľne dohovorili, * proti tebe uzavreli zmluvu: – stany Edomu a Izraelčania, Moab a Agarénčania, * Gebal, Amon a Amalek, Filištínsko s obyvateľmi Týru. – Ba aj Asýrsko sa k nim pridalo; * stali sa pomocou synom Lotovým. – Urob im to, čo Madiánčanom a Sisarovi, * čo Jabinovi pri potoku Kišon; – pohynuli pri Endore * a stali sa hnojivom zeme. – S ich kniežatami nalož ako s Orebom a Zebom * a so všetkými ich vojvodcami ako so Zebeeom a Salmanom, – ktorí povedali: * „Zaujmime dedičné Božie pastviny!” – Bože môj, daj, nech sú ako páperie, * ako plevy vo vetre, – ako požiar, čo lesy spaľuje, * a ako plameň stravujúci hory; – tak ich prenasleduj svojou búrkou * a vydes ich svojou víchricou. – Hanbou im prikry tvár * a budú hľadať tvoje meno, Pane. – Nech sa hanbia a desia na veky vekov, * nech sa hanbia a hynú. – Nech poznajú, že tvoje meno je Pán, * že ty jediný si najvyšší nad celou zemou.
Žalm 83
Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; * túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových. – Moje srdce i moje telo * vznášajú sa k Bohu živému. – Veď aj vrabec si nájde príbytok * a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá: – tvoje oltáre, Pane zástupov, * môj kráľ a môj Boh. – Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome * a bez prestania ťa velebia. – Blažený človek, ktorému ty pomáhaš, * keď sa chystá na svätú púť. – Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, * lebo ranný dážď ho odeje požehnaním. – Stúpajú a síl im stále pribúda, * až na Sione uvidia Boha najvyššieho. – Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu, * vypočuj ma, Bože Jakubov. – Bože, náš ochranca, pohliadni * a pozri na tvár svojho pomazaného. – Jeden deň v tvojich nádvoriach * je lepší než iných tisíce. – Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha, * ako prebývať v stanoch hriešnikov. – Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, milosť a slávu udeľuje Pán; * neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti. – Pane zástupov, * blažený človek, čo sa spolieha na teba.
Žalm 84
Pane, svojej krajine si preukázal milosť, * Jakuba si zbavil poroby. – Svojmu ľudu si odpustil vinu * a zakryl si všetky jeho hriechy. – Všetok hnev si v sebe potlačil * a zmiernil svoje rozhorčenie. – Obnov nás, Bože, naša spása, * a odvráť od nás svoj hnev. – Vari sa chceš hnevať na nás naveky * a z pokolenia na pokolenie svoj hnev prenášať? – Či sa k nám nevrátiš a neoživíš nás, * aby sa tvoj ľud mohol v tebe radovať? – Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo * a daj nám svoju spásu. – Budem počúvať, čo povie Pán, Boh; * on ohlási pokoj svojmu ľudu – a svojim svätým * a tým, čo sa k nemu obracajú úprimne. – Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja, * a jeho sláva bude prebývať v našej krajine. – Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom, * spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú. – Vernosť vyrastie zo zeme, * spravodlivosť zhliadne z neba. – Veď Pán dá požehnanie * a svoje plody vydá naša zem. – Pred ním bude kráčať spravodlivosť * a po stopách jeho krokov spása.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz: )
Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Sláva i teraz, opakuje sa sedalen
V panenskom lone, Bohorodička, * nosila si vteleného Boha, * jedného z nerozdielnej Trojice, * Večného a Nepochopiteľného, * tejže podstaty s Otcom. * Milosť, čo si dostala, ožiarila vesmír. * Všetci ťa velebia. * Preto aj my ti ustavične spievame: * Raduj sa, prečistá panenská Matka.
Sláva i teraz, opakuje sa sedalen
~~Žalm 134~~
(zvyčajne sa prednáša iba skrátená verzia, teda len hrubo zvýraznené verše)
Chváľte meno Pánovo, aleluja, * chváľte ho, služobníci Pánovi. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Ktorí ste v dome Pánovom a na nádvoriach domu nášho Boha. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; * ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Veď si Pán vyvolil Jakuba, * Izraela za svoje vlastníctvo. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Ja viem, že Pán je veľký, * že náš Boh je nad všetkými bohmi. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Čokoľvek Pán chce, urobí na nebi i na zemi, * v mori a vo všetkých priepastiach. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Od kraja zeme privádza oblaky, * bleskami vyvoláva dážď. * Aleluja, aleluja, aleluja.
On pobil prvorodených Egypta, * ľudí aj zvieratá. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky * proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom. * Aleluja, aleluja, aleluja.
On porazil mnohé národy * a pozabíjal mocných kráľov: * Aleluja, aleluja, aleluja.
Sehona, kráľa amorejského, a Oga, kráľa Bášanu, * a všetkých kráľov kanaánskych. * Aleluja, aleluja, aleluja.
A ich krajinu dal do dedičstva, * do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Pane, tvoje meno trvá na veky * a tvoja pamiatka z pokolenia na pokolenie. Aleluja, aleluja, aleluja.
Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu * a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata, * sú dielom ľudských rúk. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Majú ústa, ale nehovoria, * majú oči, a nevidia. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Majú uši, ale nepočujú, * nie sú schopné ani dýchať ústami. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Nech sú im podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Dom Izraelov, zvelebuj Pána; dom Áronov, zvelebuj Pána. Dom Léviho, zvelebuj Pána; * Aleluja, aleluja, aleluja.
Všetci bohabojní, zvelebujte Pána. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Nech je zvelebený Pán zo Sionu, čo sídli v Jeruzaleme. * Aleluja, aleluja, aleluja.
~~Žalm 135~~
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
Oslavujte Boha nad bohmi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
Oslavujte Pána nad pánmi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
On jediný koná veľké zázraky, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
On múdro stvoril nebesia, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
On rozprestrel zem nad vodami, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
On stvoril veľké svetlá, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
Slnko, aby panovalo vo dne, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
Mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
On pobil egyptských prvorodencov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
On vyviedol Izraela spomedzi nich, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
Mocnou rukou a vystretým ramenom, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
On rozdelil Červené more na dve časti, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
A Izraela previedol jeho stredom, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
On previedol svoj ľud cez púšť, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
On pobil význačných kráľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
A pozabíjal mocných kráľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
Sehona, kráľa amorejského, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
A Oga, kráľa Bášanu, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; * Aleluja, aleluja.
A Ich krajinu dal za dedičstvo, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
Za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
On pamätal na nás v našom ponížení, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
A oslobodil nás od našich nepriateľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
On dáva pokrm každému stvoreniu, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
O**slavujte Boha nebies, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.**
Velebíme ťa, * Kriste, Darca života, * lebo z lásky k nám si sa narodil * z prečistej Panny Márie.
__Jasaj Bohu, celá zem; * hrajte a spievajte na slávu jeho mena.
Hovorte Bohu: * Aké úžasné sú tvoje diela.
On bude volať ku mne: * Ty si môj Otec.
__Svojich nepriateľov * si rozprášil silou ramena.
__A ja ho ustanovím za prvorodeného, * za najvyššieho medzi kráľmi zeme.
__Vykúpenie poslal svojmu ľudu, * zmluvu uzavrel naveky.
__Budú sa mu klaňať všetci králi, * slúžiť mu budú všetky národy.
Ktorý boh je taký veľký, ako je náš Boh? * Ty si Boh, ty konáš zázraky,
__Ty si kňaz naveky * podľa radu Melchizedechovho.
Dám ti do dedičstva národy * a do vlastníctva celú zem.
__Budeš nad nimi panovať * žezlom železným.
__Vo zvitku knihy je napísané o mne, * že mám plniť tvoju vôľu.
__Tvoj trón, Bože, trvá naveky * a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.
__Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, * preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal.
Pán mi povedal: Ty si môj syn. * Ja som ťa dnes splodil.
Sláva: I teraz: Aleluja! Aleluja! Aleluja! Sláva tebe, Bože! (trikrát)
Bulhar
Poďte, spievajme s anjelskými zbormi: * „Sláva na výsostiach Bohu, * ktorý sa narodil v jaskyni.“
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz: )
Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo sa požehnáva tvoje meno a oslavuje sa tvoje kráľovstvo, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Poďme sa pozrieť, veriaci, kde sa narodil Kristus. * Poďme do Betlehema za hviezdou * a za múdrymi kráľmi z Východu. * Tam ustavične spievajú anjeli. * Hudbou ich dôstojne sprevádzajú pastieri. * Spoločne vzdávajú chválu Bohu: * „Sláva na výsostiach dnes narodenému v jaskyni * z panenskej Bohorodičky.“
Sláva i teraz, opakuje sa sedalen
Od mladosti mojej * stíhajú ma mnohé strasti. * Ale zastaň sa ma * a zachráň ma, Spasiteľ.
Vy, čo v nenávisti máte Sion, * zahanbite sa pred Pánom, * lebo budete zničení * ako tráva ohňom.
Sláva, 4. hlas
Svätým Duchom * každá duša sa živí * a čistotou sa povznáša, * skveje sa leskom * tajuplnej Božej Trojice.
I teraz, 4. hlas
Svätý Duch napĺňa * studnice milosti * a nimi oživuje * všetko tvorstvo.
Diakon: Vnímajme!
Kňaz: Pokoj všetkým.
Diakon: Premúdrosť, vnímajme!
Splodil som ťa ako rosu pred východom zornice. * Pán prisahal a nebude ľutovať.
Verš: Pán povedal môjmu Pánovi: * „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.”
Diakon: Modlime sa k Pánovi.
Diakon: Modlime sa k Pánovi.
Kňaz: Svätý si, Bože náš, a vo svätyni prebývaš, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Diakon: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.
Ľud opakuje po každom verši: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.
Verš: Chváľte Boha v jeho svätyni.
Verš: Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.
Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.
Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)
Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.
Kňaz: Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Kňaz: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša (zač. 2; Mt 1, 18 – 25).
Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.
Diakon: Vnímajme!
S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala zo Svätého Ducha. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je zo Svätého Ducha. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.” To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal skrze proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,” čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. Ale nepoznal ju, kým neporodila svojho prvorodeného syna; a dal mu meno Ježiš.
Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.
Žalm 50
Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.
Sláva, 2. hlas
Dnes sa všetko napĺňa radosťou, * lebo Kristus sa narodil z Panny.
I teraz, 2. hlas
Dnes sa všetko napĺňa radosťou, * lebo Kristus sa narodil v Betleheme.
Verš: Zmiluj sa, Bože, nado mnou, pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.
Stichira, 6. hlas
(6. hlas) Sláva na výsostiach a pokoj na zemi, * lebo dnes Betlehem uvítal Kráľa, * ktorý večne s Otcom tróni. * Dnes anjeli prekrásnymi nebeskými spevmi * novonarodené Dieťa zvelebujú: * Sláva na výsostiach Bohu * a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.
Diakon: Spas, Bože, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo. Navštív svoj svet milosrdenstvom a zľutovaním, pozdvihni slávu pravoverných kresťanov a zošli na nás svoje bohaté milosrdenstvo; na prosby našej prečistej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny; mocou úctyhodného a životodarného kríža; pod ochranou úctyhodných nebeských beztelesných mocností; na prosby ctihodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána; svätých slávnych a všechválnych apoštolov; našich svätých otcov a veľkých učiteľov celého sveta i svätiteľov: Bazila Veľkého, Gregora Teológa a Jána Zlatoústeho; našich svätých otcov alexandrijských arcibiskupov Atanáza a Cyrila; nášho otca svätého Mikuláša arcibiskupa, lýcijskomyrského divotvorcu; svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov; svätého apoštolom rovného veľkého kniežaťa Vladimíra; svätého hieromučeníka Jozafáta; blažených hieromučeníkov Pavla a Vasiľa, prešovských biskupov; blaženého hieromučeníka Teodora, mukačevského biskupa; blaženého hieromučeníka Metoda, michalovského protoigumena; svätých slávnych mučeníkov víťazných v dobrom boji; našich prepodobných a bohonosných otcov Antona a Teodózia Pečerských a ostatných našich prepodobných a bohonosných otcov i matiek; svätých a spravodlivých Pánových predkov Joachima a Anny a všetkých svätých, prosíme ťa, najmilostivejší Pane, vypočuj nás hriešnych, ktorí sa k tebe modlíme, a zmiluj sa nad nami.
Kňaz: Milosťou a štedrosťou i láskou k ľuďom tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
1. pieseň. Irmos: Krista narodeného oslávte! * Krista z nebies vítajte! * Kristus je na zemi, radujte sa! * Nech celá zem velebí Pána. * Ľudia, radostne jasajte, * že Boh sa tak preslávil.
3. pieseň. Irmos: Zaspievajme pred vekmi od Otca neporušene zrodenému Slovu * a v posledných časoch bez muža vtelenému Kristu Bohu: * Ty si našou mocou a svätý si, Pane.
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz: )
Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Nebo k tebe, malému dieťaťu uloženému v jasliach, priviedlo prvotinu z národov, keď hviezdou pozvalo mudrcov. Nenašli však žezlo ani trón, no najposlednejšiu chudobu- veď čo je chudobnejšie ako jaskyňa? A čo pokornejšie ako plienky? V nich zažiarila bohatstvo tvojho Božstva: Pane, sláva tebe.
4. pieseň. Irmos: Výhonok z koreňa Jesseho, * a ty, Kriste, ako kvet si vypučal z neho, * z Panny, z hory chvályhodnej, * z jej zatienenej časti. * Prišiel si a vtelil sa z muža neznajúcej, * hoci si nemateriálny, ó, Bože! * Sláva tvojej sile, Pane!
5. pieseň. Irmos: Ty si Boh pokoja, Otec dobrodení, * ty si nám poslal Anjela svojho veľkého plánu. * On prináša pokoj. * Tak sme došli k svetlu poznania Boha, * prešli sme z noci do dňa. * Oslavujeme ťa, Milovník ľudí.
6. pieseň. Irmos: Morská obluda vyvrhla zo svojej útroby mladého Jonáša * tak ako ho prijala. * A Slovo, ktoré sa ubytovalo v Panne a prijalo telo, * prešlo a neporušenou ju zachovalo. * Ten, ktorý nevidel porušenie, * zachoval neporušenou tú, čo ho porodila.
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz: )
Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Kondák, 3. hlas
Dnes Panna rodí večného Boha. * Zem ako dar Neprístupnému ponúkla jaskyňu. * Anjeli s pastiermi ho oslavujú. * Mudrci s hviezdou k nemu putujú, * lebo večný Boh z lásky k nám sa narodil ako Dieťa.
Ikos
Betlehem nám znova otvoril raj. * Vstúpme a obzrime si ho! * Tam je pokrm sviatostnej Eucharistie. * Poďte, nasýťme sa tým, čo nám vnútro jaskyne skrýva. * Tam je koreň, z ktorého bez vlahy vypučí kvet nášho odpustenia hriechov. * Tam sa nachádza nekopaná studňa, * z ktorej sa túžil napiť Dávid. * Tam je Panna, ktorá porodila Syna a túžbu Adamovu i Dávidovu uhasila. * Poďme tam, kde sa narodil večný Boh ako malé dieťa.
7. pieseň. Irmos: Mládenci, vychovaní v zbožnosti, * opovrhli zločinným rozkazom. * Nezľakli sa hrozby ohňa, ale stojac uprostred plameňa spievali: * Bože otcov, si požehnaný.
8. pieseň. Irmos: Nadprirodzený zázrak zobrazila pec, čo rosu vydala, * lebo mládencov, ktorých prijala, nespálila, * ako ani Pannu oheň Božstva, do útroby ktorej vošiel. * Preto s radosťou spievajme: * Nech všetko tvorstvo dobrorečí Pánovi * a vyvyšuje ho na veky.
Diakon: Bohorodičku a Matku Svetla piesňami zvelebujme.
Medzispev: Zvelebuj, * moja duša, * v jaskyni narodeného * Krista Kráľa.
9. pieseň. Irmos: Vidím úžasné a preslávne tajomstvo: * Nebo - jaskyňu. * Cherubínsky trón - Pannu. * Jasle, miesto, kde leží nevmestiteľný Kristus Boh. * Toho spevmi zvelebujme.
Medzispev: Zvelebuj, * moja duša, * čestnejšiu a slávnejšiu nad nebeské vojská, * prečistú, panenskú Bohorodičku.
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz: )
Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Z výsosti nás navštívil náš Spasiteľ. * Svetlo, čo vyžiarilo pred východom slnka. * A my, v tme a tieni smrti, našli sme pravdu, * lebo Pán sa narodil z Panny. (trikrát)
Žalm 148
Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. * Chváľte Pána z nebies, chváľte ho na výsostiach. * Tebe, Bože, patrí pieseň.
Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti. * Tebe, Bože, patrí pieseň.
Chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; – chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, –oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha,– vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, starci a junáci nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.
Žalm 149
Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy. – Aby ich súdili podľa písaného práva. * Všetkým jeho svätým to bude na slávu.
Žalm 150
Chváľte Pána v jeho svätyni! * Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.
Verš: Chváľte ho za jeho činy mohutné; * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť.
(4. hlas) Veseľte sa, spravodliví, jasajte nebesia, * vysoké vrchy, radujte sa! * Lebo sa narodil Kristus. * Panna ako vznešený cherubínsky trón * nosí pod srdcom vtelené Božie Slovo. * Pastieri obdivujú narodeného, * mudrci prinášajú dary Vládcovi. * Anjeli mu spievajú: ** Nepochopiteľný Pane, sláva tebe.
Verš: Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou.
Panenská Bohorodička, porodila si Spasiteľa. * Ty si odstránila kliatbu Evy, * lebo si Matkou milovaného Syna večného Otca. * Pod srdcom si nosila vtelené Božie Slovo. * Toto tajomstvo sa nedá pochopiť, * len živou vierou ho môžeme všetci osláviť, * keď spolu s tebou budeme volať: ** Sláva tebe, nepochopiteľný Pane.
Verš: Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou.
Poďme osláviť Matku Spasiteľovu, * lebo aj pri pôrode si zachovala panenstvo: * Buď pozdravené, duchovné Mesto Kráľa a Boha! * V tebe Kristus prebýval, * v tebe nám spásu chystal. * S Gabrielom ju zvelebujme, * s pastiermi ju oslavujme. * Pros, Bohorodička, svojho Syna, ** aby spasil naše duše.
Verš: Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.
Otec ochotne zvolil, aby Slovo telom sa stalo. * A Panna rodí vteleného Boha. * Hviezda výzvu dá a mudrci sa idú klaňať.* * Pastieri žasnú a všetko tvorstvo sa raduje.
Keď prišiel čas tvojho príchodu na svet, * práve sa konal súpis celého ľudstva. * Chcel si písať mená ochotných veriť v tvoje narodenie, * preto dal cisár taký rozkaz. * Tvojím narodením sa obnovilo tvoje Kráľovstvo, * ktoré nemá počiatok. * Preto aj my ti prinášame nielen súpis mien, * ale bohatstvo úcty našej viery, ** ako nášmu Bohu a Spasiteľovi.
Dnes sa z Panny rodí Kristus v Betleheme, * dnes sa Bezpočiatočný začína * a Slovo sa telom stáva. * Nebeské mocnosti sa radujú * a zem s ľuďmi plesá. * Múdre kniežatá mu prinášajú dary, * pastieri sa divia Narodenému. * My však neprestajne voláme: * Sláva na výsostiach Bohu ** a na zemi pokoj, v ľuďoch dobrá vôľa.
Kňaz: Sláva tebe, ktorý si nám zjavil svetlo.
Sláva Bohu na nebi * a mier na zemi. * V ľuďoch dobrá vôľa. * Chválime ťa, velebíme ťa. * Klaniame sa ti, oslavujeme ťa. * Dobrorečíme ti pre nesmiernu tvoju slávu, Pane a Kráľu nebeský, * Bože, Otče, všemohúci Vládca, * Pane náš a jednorodený Synu, Ježišu Kriste i Svätý Duchu, Pane Bože. * Baránku Boží, Synu Otca. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, prijmi naše modlitby. * Ty, čo sedíš po pravici Otcovej, zmiluj sa nad nami. * Len ty sám si svätý, ty jediný si Pán, * Ježiš Kristus v sláve Boha Otca. Amen. * Každý deň ťa budeme velebiť a tvoje meno chváliť navždy a naveky. * Ráč nás, Pane, v tento deň zachrániť od hriechu. * Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, bol si naše útočisko z pokolenia na pokolenie. * Riekol som: Pane, zmiluj sa nado mnou a uzdrav moju dušu, lebo som sa prehrešil proti tebe. * Pane, k tebe sa utiekam. * Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. * Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uzrieme svetlo. * Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú.
Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (trikrát)
Sláva, i teraz:
Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.
Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.
Narodenie tvoje, Kriste, Bože náš, * prinieslo svetu svetlo múdrosti. * Lebo mudrci hviezdou sa poučili * klaňať sa ti ako Slnku pravdy * a uznávať teba, Východ z výsosti. ** Pane, sláva tebe.
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (40x)
Sláva, i teraz: )
Diakon: Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.
Po každej prosbe ľud odpovedá: Pane, zmiluj sa. (3x)
Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme (alebo svätom dome ), za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.
Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.
Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.
Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva, i teraz: )
Vykonajme našu rannú modlitbu k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Celé ráno prežité v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.
Po každej prosbe ľud odpovedá: Daruj nám, Pane.
Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.
Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení, prosme si od Pána.
Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.
Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.
Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Kňaz: Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.
Ľud: Pred tebou, Pane.
A kňaz hovorí potichu túto modlitbu:
Najsvätejší Pane, ktorý žiješ na výsostiach a svojím vševidiacim okom sleduješ každú bytosť, pred tebou sme sklonili svoju dušu i telo. A prosíme ťa, Svätý svätých: požehnaj nás svojou neviditeľnou rukou zo svojho svätého príbytku. Vo svojej dobrote a láske odpusť nám všetky poklesky vedomé i nevedomé. A našej duši i telu udeľ potrebné milosti.
Kňaz: Lebo ty nás miluješ a chrániš, Bože náš, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Diakon: Premúdrosť.
Ľud: Požehnaj.
Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen. Upevni, Bože, pravú vieru na veky vekov.
Kňaz: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.
Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.
Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Kňaz: Kristus, náš pravý Boh, ktorý sa na našu spásu narodil v jaskyni v júdskom Betleheme a bol uložený do jasieľ, na prosby svojej prečistej Matky a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.
Ľud: Amen.
Ak sa nemodlí kňaz, prednášame: Čestnejšia si: Sláva, i teraz: Pane, zmiluj sa. (3x) Pane, požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.