Náš prepodobný otec Makarios Egyptský

Narodil sa okolo roka 301 v egyptskej obci Ptinapor ako syn kňaza Abraháma a jeho manželky Sáry. Po náhlej smrti svojej životnej partnerky odišiel na základe súkromného zjavenia do púšte. Bol to takpovediac prevratný čin, pretože dovtedy tam okrem Antona Veľkého (liturgická pamiatka 17. januára) a zatiaľ nikomu neznámeho Pavla Tébskeho (liturgická pamiatka 15. januára) žiadny askéta nebýval. Zomrel vo vysokom veku okolo roka 391, pričom v jeho životopise nachádzame aj nasledujúci príbeh: Keď sa raz modlil, počul hlas: „Makarios, v cnostnom živote si ešte nedosiahol takú dokonalosť ako dve ženy, ktoré bývajú spoločne v blízkom meste.“ Uvedené tvrdenie Makaria zarazilo, pretože v jeho časoch mnohí kresťania považovali mníšstvo prakticky za jedinú cestu ku kresťanskej dokonalosti. Pod vplyvom uvedeného zjavenia zobral svoju palicu a šiel. Keď zaklopal na dvere domu, v ktorom spomínané ženy bývali, jedna z nich ho hneď pozvala dovnútra. Makarios povedal: „Prišiel som sem z ďalekej púšte. Takúto veľkú námahu som podstúpil kvôli vám, lebo túžim poznať vaše dobré skutky. Prosím vás, porozprávajte mi o nich a nič neskrývajte.“ „Uver nám, ctihodný otče,“ odpovedali ženy, „že ešte aj minulú noc sme zdieľali spoločné lôžko so svojimi manželmi, teda nevedieme život zasvätený výlučne Bohu, ale bežný rodinný život. Aké cnosti chceš na nás nájsť?“ Prepodobný však nástojil, aby mu o svojom živote porozprávali, preto povedali: „Pôvodne sme neboli príbuzné, ale neskôr sme sa vydali za dvoch vlastných bratov. Teraz je to už pätnásť rokov, čo žijeme v jednom dome. Za celý čas spoločného života sme jedna druhej nepovedali ani jediné zlé alebo škaredé slovo a nikdy sme sa nehádali, žili sme v pokoji a jednomyseľnosti. Nedávno sme sa jednomyseľne rozhodli opustiť svojich telesných manželov, vzdialiť sa a pripojiť k zhromaždeniu svätých pannien, ktoré slúžia Bohu. Nedokážeme však uprosiť svojich manželov, aby nás prepustili, hoci sme ich o to žiadali veľmi nástojčivo a s mnohými slzami. Keďže sme nedosiahli vytúžené prepustenie, uzatvorili sme zmluvu s Bohom i medzi sebou, že až do svojej smrti nevyriekneme ani jediné svetské slovo, teda my dve sa nebudeme rozprávať o ničom okrem Božích vecí.“ Nato Makarios povedal: „Skutočne, Boh nehľadá ani panny, ani vydaté, ani mnícha, ani človeka žijúceho vo svete, ale hľadá slobodné rozhodnutie a prijíma ho tak, ako samotný skutok. Dobrovoľnému rozhodnutiu každého človeka dáva milosť Svätého Ducha, ktorý pôsobí v človeku a usmerňuje život každého, kto túži po spáse.“ Uvedený príbeh zo života prepodobného Makaria Egyptského je potvrdením viacerých dôležitých právd dotýkajúcich sa duchovného života. Po prvé: Manželstvo je hodné úcty a samo osebe nepredstavuje prekážku dosiahnutia kresťanskej dokonalosti alebo svätosti, ako to občas niektorí kresťania chybne vnímali. Naopak, treba ho chápať ako jednu zo základných ciest k nej. Po druhé: Manželstvo je nerozlučiteľné. Hoci v staroveku bolo dovolené opustiť svojho manželského partnera kvôli vedeniu mníšskeho života, aj vtedy sa vyžadoval súhlas druhej strany. Po tretie: Veľmi dôležité je rozhodnutie našej vôle; aj vtedy, keď ho momentálne nemožno uskutočniť. Po štvrté: Dobré je vyhýbať sa nielen zlým rečiam, obsahujúcim neslušné výrazy, klamstvo, ohováranie, osočovanie a posudzovanie, ale aj rečiam, ktoré sú zbytočné. Po piate: Vidíme, akou vážnou vecou je dobre vychádzať so svojimi najbližšími, starať sa o svoju rodinu a plniť s láskou úlohy, ktoré prináša každodenný život.