Utiereň 2.8.

Kňaz: Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. (3x)Pane, otvor moje pery, a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. (2x)**

Šesťžalmie

Potom prednášame šesťžalmie, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa iba jeden zo žalmov – ak je radový hlas 1. – Ž 3, 2. hlas – Ž 37, 3. hlas – Ž 62, 4. hlas – Ž 87, 5. hlas – Ž 102, 6., 7., 8. hlas – Ž 142.

Žalm3

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. – Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ – Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. – Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. – Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. – Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. – Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu; * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.– Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 62

Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; – ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; – vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov. – O tebe rozjímam hneď za rána. Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

(toto Sláva i teraz... prednášame iba ak sa modlíme všetky žalmy)

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x); bez poklôn

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 87

Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom. – Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Žalm 102

Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; – on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; – on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.– Všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Žalm 142

Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Na správnu cestu * nech ma vedie tvoj dobrý duch.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Kým sa číta šesťžalmie, kňaz sa modlí nasledujúce modlitby:

Prvá modlitba

Dobrorečíme ti, Pane, Bože náš, že si nás zdvihol z nášho lôžka a do našich úst si vložil slová chvály, aby sme sa ti klaňali a vzývali tvoje sväté meno. Prosíme tvoju štedrosť, ktorú si nám v našom živote vždy prejavoval: aj teraz pošli svoju pomoc tým, ktorí stoja pred tvárou tvojej slávy a očakávajú od teba veľké milosrdenstvo. Daj tým, ktorí ti neustále slúžia s bázňou a láskou, aby mohli chváliť tvoju neopísateľnú dobrotu.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Druhá modlitba

Od noci bdie náš duch pred tebou, Bože náš, veď tvoje prikázania sú svetlom na zemi. Nauč nás dosiahnuť spravodlivosť a svätosť v tvojej bázni, lebo oslavujeme teba, nášho živého Boha. Nakloň svoj sluch a vypočuj nás, Pane, a spomeň si po mene na všetkých, čo sa s nami modlia, a zachráň ich svojou mocou. Žehnaj svoj ľud a posväť svoje dedičstvo, daruj pokoj svetu, svojim cirkvám, kňazom, našim svetským predstaveným i všetkému svojmu ľudu.

Lebo zvelebujeme a oslavujeme tvoje vznešené a veľkolepé meno, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Tretia modlitba

Od noci bdie náš duch pred tebou, Bože, veď tvoje prikázania sú svetlom. Nauč nás, Bože, tvojej spravodlivosti, tvojim príkazom a tvojim ustanoveniam. Osvieť oči našej mysle, aby sme nezaspali v hriechu na smrť. Zažeň každú temnotu z našich sŕdc. Daruj nám slnko spravodlivosti a pečaťou svojho Svätého Ducha zachovaj náš život neohrozený. Upriam naše kroky na cestu pokoja. Daj nám prežiť ráno a deň v radosti, aby sme ti prinášali ranné modlitby.

Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Štvrtá modlitba

Vládca, Bože, svätý a nepochopiteľný, ktorý si prikázal svetlu zažiariť z tmy, ty si nám daroval oddych v nočnom spánku a zobudil si nás, aby sme oslavovali a prosili tvoju dobrotu. Vypočul si nás pre svoju dobrosrdečnosť, prijmi nás, ktorí sa ti klaniame a podľa svojich schopností ďakujeme, a daruj nám všetko, o čo ťa prosíme, potrebné na spásu. Učiň nás synmi svetla a dňa, a dedičmi tvojich večných dobier. Spomeň si, Pane, vo svojom veľkom milosrdenstve na tých, ktorí sa spolu s nami modlia, na všetkých našich bratov, ktorí sú na zemi, na mori a na každom mieste tvojho panovania, ktorí potrebujú tvoju lásku a pomoc. Všetkým udeľ svoje veľké milosrdenstvo. Aby naša duša i telo zostali zachránené a s odvahou oslavovali tvoje obdivuhodné a požehnané meno.

Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Piata modlitba

Poklad dobra, nevysychajúci prameň, svätý Otče, divotvorca, všemocný vševládca, tebe sa všetci klaniame a prosíme ťa vzývajúc tvoje milosrdenstvo a zľutovanie na pomoc a ochranu našej poníženosti. Spomeň si, Pane, na svojich služobníkov a prijmi naše ranné modlitby ako kadidlo pred tebou. Spomeň si, Pane, na tých, čo bdejú a spievajú na slávu tvoju i tvojho jednorodeného Syna a nášho Boha, i tvojho Svätého Ducha. Buď im pomocníkom a zástancom, prijmi ich prosby na svoj nebeský duchovný žertveník.

Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Šiesta modlitba

Ďakujeme ti, Pane Bože našej spásy, že všetko konáš pre dobro nášho života, aby sme vždy hľadeli na teba, Spasiteľa a Dobrodinca našich duší. Veď si nám v uplynulej noci daroval odpočinok a zodvihol si nás z našich lôžok, aby sme sa klaňali tvojmu vznešenému menu. Preto ťa prosíme, Pane, daj nám milosť a silu, aby sme ti mohli dôstojne spievať a neprestajne sa modliť, a tak s bázňou a chvením pracovali na svojej spáse s pomocou tvojho Krista. Spomeň si, Pane, na tých, čo ťa v noci vzývali, vypočuj ich a zmiluj sa nad nimi, a pokor im pod nohy útočiacich neviditeľných nepriateľov.

Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Siedma modlitba

Bože a Otče nášho Pána Ježiša Krista, ty si nás zodvihol z nášho lôžka a zhromaždil v čase modlitby. Daj nám milosť, aby sa otvorili naše uši. Prijmi vďakyvzdania podľa našich schopností a nauč nás svojim ustanoveniam, veď sa nevieme modliť, ako treba, ak nás to ty, Pane, nenaučíš skrze svojho Svätého Ducha. Preto ťa prosíme: ak sme doteraz akokoľvek zhrešili, slovom či skutkom, alebo myšlienkou, úmyselne, alebo neúmyselne, ty nám to prepáč a odpusť. Ak budeš hľadieť na neprávosti, Pane, Pane, kto obstojí? Ale u teba je vyslobodenie. Ty jediný si svätý, silný pomocník, ochranca nášho života, teba neustále ospevujeme.

Nech je vždy velebená a oslavovaná vláda tvojho kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Ôsma modlitba

Pane, Bože náš, vyhnal si z nás nočnú skľúčenosť a prizval si nás svätým hlasom, aby sme i v noci dvíhali svoje ruky a oslavovali ťa za tvojej spravodlivé rozhodnutia. Prijmi naše modlitby, prosby, vyznania i nočné bohoslužby. Daruj nám, Bože, nezahanbiteľnú vieru, pevnú nádej a nepokryteckú lásku. Požehnávaj naše príchody a odchody, skutky, diela, slová a myšlienky. Dožič nám, ktorí ťa chválime, ospevujeme a zvelebujeme, dosiahnuť na začiatku dňa tvoju nevýslovnú dobrotu.

Lebo velebíme tvoje presväté meno a oslavujeme tvoje kráľovstvo Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Deviata modlitba

Pane Bože náš, skrze pokánie si daroval ľuďom odpustenie a ako vzor poznania a vyznania hriechov si nám ukázal pokánie proroka Dávida prinášajúce odpustenie. Upadli sme do mnohých a veľkých hriechov. Ty sám, Vládca, sa zmiluj nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie očisť naše neprávosti. Zhrešili sme proti tebe, Pane, ktorý poznáš tajomstvá ľudských sŕdc. Len ty jediný máš právo odpúšťať hriechy. Srdce čisté si v nás utvoril a upevnil nás mocným Duchom, a oznámil nám radostnú zvesť našej spásy. Neodvrhni nás spred svojej tváre, ale láskavo dovoľ, ako dobrý a ľudomilný, aby sme ti do posledného dychu prinášali obetu spravodlivosti a vďakyvzdávanie na tvojich svätých prestoloch.

Skrze milosrdenstvo a lásku tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Desiata modlitba

Bože, Bože náš, svojím rozhodnutím si utvoril rozumné duchovné mocnosti, prosíme ťa a úpenlivo sa modlíme: prijmi náš chválospev, ktorý ti prinášame s celým tvojím stvorenstvom. A vo svojej dobrote nás naplň hojnými darmi. Veď pred tebou sa skláňa každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí, a všetko živé i neživé stvorenstvo ospevuje tvoju neobsiahnuteľnú slávu, lebo ty jediný si živý a nesmierne milosrdný Boh.

Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Jedenásta modlitba

Chválime, oslavujeme, zvelebujeme a ďakujeme ti, Bože našich otcov, že sa pominul tieň noci a znova si nám ukázal denné svetlo. Prosíme tvoju dobrotu: pre svoje veľké milosrdenstvo očisť naše hriechy a prijmi naše prosby, veď sa utiekame k tebe, všemohúcemu a milosrdnému Bohu. V našich srdciach daj zažiariť pravému slnku tvojej spravodlivosti, osvieť náš rozum a zachovaj všetky zmysly, aby sme cez deň šľachetne kráčali po cestách tvojich prikázaní, a tak dosiahli večný život, veď u teba je prameň života. Daj, aby sme boli hodní vychutnať slasť tvojho neprístupného svetla.

Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz: )

Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Boh je Pán a zjavil sa nám, * požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.

(ľud po každom verši opakuje na hlas prvého tropára Boh je Pán...)

Verš 1: Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Verš 2: Obkľúčili ma nepriatelia zovšadiaľ, * ale v mene Pánovom som ich porazil.

Verš 3: Ja nezomriem, budem žiť * a vyrozprávam skutky Pánove.

Verš 4: Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným. * To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.

Tropár, 4. hlas

Kráľovský diadém ovenčil tvoje temeno * vďaka utrpeniam, čo si podstúpil za Krista Boha, * Štefan, prvotrpiteľ spomedzi mučeníkov. * Veď ty si dokázal nerozum židov * a svojho Spasiteľa si videl po pravici Otcovej. ** Jeho pros za naše duše. (dvakrát)

Sláva i teraz, 4. hlas

Nepoškvrnená Panna, Matka Krista Boha, * meč prenikol tvoju presvätú dušu, * keď si videla na kríži dobrovoľne ukrižovaného svojho Syna a Boha. * Neprestaň sa, Požehnaná, u neho za nás prihovárať, ** aby nám daroval odpustenie hriechov.

10. katizma

Pane, zmiluj sa. (trikrát)

Sláva, i teraz:

Žalm 70

V teba, Pane, som dúfal; * nebudem zahanbený naveky. – Vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň, * nakloň ku mne svoj sluch a pomôž mi. – Buď mi ochrannou skalou a opevneným hradom na moju záchranu; * veď ty si moja opora a moje útočisko. – Bože môj, vytrhni ma z ruky hriešnika, * z ruky svojvoľníka a ničomníka. – Lebo ja, Pane, túžim za tebou, * ty, Pane, si moja nádej od mojej mladosti. – Od matkinho lona mám v tebe oporu, od života matky si mojím ochrancom; * tebe vždy patrí môj chválospev. – Som ako zázrak pre mnohých * a ty mi mocne pomáhaš. – Nech sa mi ústa naplnia tvojou oslavou * a nech ťa velebím deň čo deň. – Neodožeň ma v čase staroby, * neopusť ma, keď mi sily ochabnú. – Moji nepriatelia hovoria o mne * a tí, čo číhajú na môj život, radia sa spoločne – a vravia: „Boh ho opustil. * Prenasledujte ho a chyťte ho, veď ho nemá kto zachrániť.” – Nevzďaľuj sa, Bože, odo mňa, * Bože môj, ponáhľaj sa mi na pomoc. – Nech sa zahanbia a zhynú moji protivníci, * hanba a potupa nech pokryje tých, čo mi zlo chystajú. – Ja však budem úfať neprestajne * a všade budem šíriť tvoju chválu. – Moje ústa budú hlásať tvoju spravodlivosť * a tvoju spásu deň čo deň, hoci ju ani neviem vyjadriť. – Budem hovoriť o veľkých činoch Pánových; * Pane, budem spomínať len tvoju spravodlivosť. – Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti * a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné. – Až do staroby a do rokov šedivých, * Bože, neopúšťaj ma, kým nezvestujem silu tvojho ramena všetkým pokoleniam budúcim. – Tvoja moc a tvoja spravodlivosť, Bože, * siaha až po nebo, ty si stvoril veľkolepé diela: Bože, kto sa ti vyrovná? – Aké a koľké i trpké súženia dopustil si na mňa; * ale znova si ma oživil a z hlbín zeme si ma opäť vyviedol. – Zveľadíš moju česť, * prídeš a mňa potešíš. – Lebo i ja teba oslávim, tvoju vernosť budem chváliť na harfe, Bože môj, * na citare ti zahrám, svätý Izraela. – Jasať budú moje pery, keď ti zaspievam, * i moja duša, ktorú si vykúpil. – Ba i môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti deň čo deň, * keď potupa i hanba stihne tých, čo mi chystajú zlo.

Žalm 71

Bože, zver svoju právomoc kráľovi, * kráľovmu synovi svoju spravodlivosť, – aby spravodlivo vládol nad tvojím ľudom * a podľa práva nad tvojimi chudobnými. – Vrchy nech ľudu prinesú pokoj * a pahorky spravodlivosť. – Prisúdi právo ľuďom úbohým, * poskytne pomoc deťom bedára a krivditeľa pokorí. – Dlho ako slnko, dlhšie ako luna bude kraľovať * z pokolenia na pokolenie. – Ako dážď spadne na trávu * a ako voda, čo zem zavlažuje. – V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja, * kým mesiac nezhasne. – A bude panovať od mora až k moru * a od rieky až na kraj zeme. – Obyvatelia púšte pred ním pokľaknú * a jeho nepriatelia budú lízať prach. – Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, * oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby. – Budú sa mu klaňať všetci králi, * slúžiť mu budú všetky národy. – On vyslobodí bedára, čo volá k nemu, * i chudobného, ktorému nik nepomáha. – Zmiluje sa nad chudobným a bedárom, * zachráni život úbožiakom. – A vyslobodí ich z útlaku a násilia, * lebo v jeho očiach je vzácna ich krv. – Bude žiť a z Arábie zlato dostávať, * stále sa budú modliť za neho a dobrorečiť mu každý deň. – Na zemi bude hojnosť obilia, * bude sa vlniť až po temená hôr. – Jeho ovocie bude ako Libanon * a mestá rozkvitnú ako poľná tráva. – Jeho meno nech je velebené naveky; * kým bude svietiť slnko, jeho meno potrvá. – V ňom budú požehnané všetky kmene zeme, * zvelebovať ho budú všetky národy. – Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, * čo jediný koná zázraky. – Jeho vznešené meno nech je velebené naveky * a jeho velebou nech sa naplní celá zem. Staň sa! Amen!

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 72

Aký dobrý je Boh voči statočným, * Boh voči tým, čo majú srdce čisté. – No mne sa temer nohy podlomili, * takmer som sa zapotácal. – Lebo som žiarlil na chvastúňov, * keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici. – Neprekáža im zhola nič, * sú zdraví a vypasení, – nesužujú sa ako iní smrteľníci * ani netrpia ako iní ľudia. – Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník * a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho. – Akoby z tuku sa liahne ich zloba * a vybuchuje zlomyseľnosť. – Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, * povýšenecky sa zastrájajú. – Ústa dvíhajú proti nebu * a jazyk sa im vláči po zemi. – Sedia si na výšinách * a nezasahuje ich povodeň. – Vravia si: „Vari to vidí Boh? * A vie o tom Najvyšší?” – Hľa, to sú hriešnici: bezstarostne si žijú * a hromadia bohatstvo. – Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval * a v nevinnosti som si ruky umýval; – šľahaný som deň čo deň * a trestaný už od rána.” – Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,” * to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov. – Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; * zrejme to bolo nad moje sily, – kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, * kde som pochopil, aký bude ich koniec. – Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú * a vrháš ich do záhuby. – Ako vychádzajú navnivoč! * Náhle je po nich, hynú od hrôzy. – Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, * tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane. – Moje srdce je plné trpkosti * a celé vnútro doráňané. – Hlúpy som bol a nechápavý, * a pred tebou som bol ako dobytča. – Ale ja som stále pri tebe * a ty mi držíš pravicu. – Vedieš ma podľa svojho zámeru * a nakoniec ma prijmeš do slávy. – Veď kohože mám na nebi? * A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší. – Hynie mi telo i srdce, * no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý. – Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, * zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní. – Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti * a v Pánu Bohu svoju nádej mať – a ohlasovať všetky jeho diela * v bránach dcéry sionskej.

Žalm 73

Prečo si nás, Bože, tak celkom zavrhol * a prečo si hnevom zahorel proti ovciam tvojej pastviny? – Pamätaj na svoj ľud, * ktorý je tvoj odprvoti. – Vykúpil si výhonok svojho dedičstva, * vrch Sion, na ktorom prebývaš. – Namier svoje kroky k večným zrúcaninám: * nepriateľ spustošil celú svätyňu. – Tí, čo ťa nenávidia, ryčia uprostred tvojho miesta svätého, * vztyčujú svoje zástavy na znak víťazstva. – Podobajú sa tým, čo sa veľmi rozháňajú sekerou v hustom lese. * Tak vylamujú brány chrámové a stŕhajú ich sekerou i hákom. – Podpálili tvoju svätyňu, * príbytok tvojho mena až do základu zneuctili. – V srdci si povedali: „Zničme ich všetkých odrazu, * a vypálili tvoje sväté miesta v krajine. – Nevidíme naše zástavy, niet už proroka * a nik z nás nevie, dokedy to potrvá. – Bože, dokedy sa bude rúhať nepriateľ? * Vari naveky bude protivník urážať tvoje meno? – Prečo odťahuješ svoju ruku * a prečo v lone držíš pravicu? – Veď predsa Boh je naším kráľom od vekov * a spásne skutky konal na zemi. – More si svojou mocou rozdvojil * a rozdrvil si hlavy drakom vo vodách. – Leviatanovi si hlavy roztĺkol, * za pokrm si ho dal morským obludám. – Ty si dal vyvrieť žriedlam i potokom * a vyschnúť riekam nevysychajúcim. – Tvoj je deň, tvoja je aj noc, * ty si utvoril nebeské svetlá i slnko. – Ty si zemi ustanovil hranice; * že je leto a zima, to si ty zariadil. – Pamätaj, Pane, na to, že sa to tebe rúha nepriateľ * a nerozumný ľud tvoje meno uráža. – Nevydaj divej zveri tých, čo ťa oslavujú, * a nezabúdaj nikdy na svojich úbožiakov. – Zhliadni na svoju zmluvu, * veď násilníci si rozložili stany po celej krajine. – Pokorný nech sa s hanbou nevracia, * chudák a bedár budú tvoje meno velebiť. – Vstaň, Bože, a ujmi sa svojej veci, * maj na pamäti urážky, ktorými ťa hlupák častuje deň čo deň. – Nezabúdaj na krik svojich nepriateľov, * veď hurhaj vzbúrencov sa stále stupňuje.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 74

Oslavujeme ťa, Bože, oslavujeme ťa a tvoje meno vzývame, * rozhlasujeme tvoje skutky zázračné. – Ja sám určím čas * a vykonám spravodlivý súd. – Hoc by sa roztápala zem a triasli všetci, čo na nej bývajú, * ja pevne držím jej stĺpy. – Chvastúňom hovorím: „Nevystatujte sa!” * A previnilcom: „Nedvíhajte hlavy! – Nedvíhajte hlavy vysoko, * proti Bohu nehovorte bezočivosti.” – Veď ani od východu, ani od západu, * ani z púšte neprichádza povýšenie. – Ale sudcom je sám Boh: * jedného ponižuje, druhého povyšuje. – Lebo v Pánovej ruke je kalich * plný čistého vína s korením. – On z neho nalieva, až po kvasnice ho musia vyprázdniť, * všetci hriešnici zeme budú z neho piť. – Lež ja naveky chcem ohlasovať * a ospevovať Boha Jakubovho. – Pozrážam všetku pýchu hriešnikov, * no spravodliví vztýčia svoje hlavy.

Žalm 75

Známy je Boh v Judei * a v Izraeli je jeho meno veľké. – V Jeruzaleme má stan * a na Sione príbytok. – Tam polámal lesklé luky * aj štít, aj meč a zbroj vojnovú. – Ty, zázračný, žiariš z vrchov plienenia; * olúpení boli chrabrí bojovníci. – A teraz spia svoj sen, * ochabli ruky všetkých hrdinov. – Bože Jakubov, keď si ty pohrozil, * zmeraveli jazdci aj kone. – Si hrozný; kto sa môže vzoprieť proti tebe, * keď sa rozhneváš? – Z neba si vyniesol rozsudok; * zem sa zatriasla a zatíchla, – keď povstal Boh a súdil, * aby zachránil všetkých tichých na zemi. – Lebo teba oslávi aj hnev človeka * a tí, čo sa vyhnú hnevu, budú sláviť tvoj sviatočný deň. – Pánovi, svojmu Bohu, skladajte sľuby a plňte ich; * všetci, čo vôkol neho stojíte, prineste dary hroznému. – Tomu, čo kniežatám smelosť odníma * a pre zemských kráľov je postrachom.

Žalm 76

Hlasne volám k Pánovi, * k Bohu volám a on ma počuje. – Boha hľadám v deň svojho súženia, * vystieram svoje ruky za noci neúnavne. – Moja duša sa nechce dať potešiť, * na Boha myslím a vzdychám, uvažujem a klesám na duchu. – Viečka mi držíš v bdelosti, * som rozrušený a nevládzem hovoriť. – Premýšľam o dňoch minulých * a dávne roky mám na mysli. – Za noci rozjímam vo svojom srdci, premýšľam a v duchu sa pýtam: * Vari Boh zavrhuje naveky a viac sa nezmiluje? – Vari je navždy koniec jeho dobrote, * prestalo jeho slovo z pokolenia na pokolenie? – Či Boh zabúda na zmilovanie, * či pre hnev zdržiava svoje zľutovanie? – Vtedy som si povedal: „To je tá bolesť moja, * že sa pravica Najvyššieho odvrátila odo mňa." – Pamätám, Pane, na tvoje skutky, * pamätám na dávne zázraky. – O všetkých tvojich dielach rozmýšľam * a uvažujem o tvojich činoch. – Bože, tvoja cesta je svätá. * Ktorý boh je taký veľký, ako je náš Boh? – Ty si Boh, ty konáš zázraky, * národom si dal poznať svoju moc. – Svojím ramenom si vyslobodil svoj ľud, * synov Jakubových a Jozefových. – Bože, uzreli ťa vody, uzreli ťa vody a rozbúrili sa * i zvírili sa hlbiny. – Oblaky vychrlili prúdy vôd, v mračnách hrom zadunel * a zôkol-vôkol tvoje šípy šľahali. – Ako hrmot kolies zaburácal tvoj hrom, * blýskavica ožiarila zemekruh, zem sa zachvela a zatriasla. – Tvoja cesta vedie cez more a cez veľké vody tvoje chodníky, * ale tvoje stopy nikde nebadať. – Ako ovce si viedol svoj ľud * rukou Mojžiša a Árona.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Sedalen, 8. hlas

Keď zločinec uzrel na kríži * pôvodcu života, hovoril: * „Ak by si ty, spolu s nami ukrižovaný, nebol vtelený Boh, * slnko by nebolo ukrylo svoje lúče, * ani zem by sa nebola triasla. * Bože, ktorý si pretrpel hrozné bolesti, * spomeň si na mňa vo svojom kráľovstve.“

Sláva, i teraz:

Panna, keď si uzrela pribitého na kríž uprostred dvoch zločincov Boha, * ktorý v tvojom lone prijal ľudské telo, * v hlbokom zármutku si volala: * „Syn môj najdrahší! * Ako si sa mohol nechať dobrovoľne ukrižovať ty, ktorý snímaš hriechy sveta? * Preto ti chcem navždy spievať piesne chvály.“

11. katizma

Pane, zmiluj sa. (trikrát)

Sláva, i teraz:

Žalm 77

Počúvaj, ľud môj, moju náuku, * nakloň sluch k slovám mojich úst. – Otvorím svoje ústa v podobenstvách, * vyrozprávam starodávne tajomstvá. – Čo sme počuli a poznali * a čo nám rozprávali naši otcovia, – nezatajíme pred ich synmi; ďalším pokoleniam vyrozprávame * slávne a mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil. – Jakubovi dal nariadenie a pre Izraela vyhlásil za zákon, * aby to, čo prikázal našim otcom, zvestovali svojim synom; – majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, * synovia, ktorí sa narodia. – Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom, * aby svoju dôveru vkladali v Boha, – aby nezabúdali na Božie diela * a zachovávali jeho príkazy; – aby neboli ako ich otcovia, * vzdorné a zatvrdnuté pokolenie, – pokolenie nestáleho srdca, * ktorého duch nebol verný Bohu. – Synovia Efraima, obratní lukostrelci, * v deň bitky utiekli. – Nezachovávali zmluvu s Bohom * a odopreli kráčať podľa jeho zákona. – Zabudli na jeho činy * a na zázraky, ktoré im ukázal. – Pred zrakom ich otcov divy vykonal * v krajine egyptskej, na pláni taniskej. – Rozdvojil more a previedol ich cezeň, * vody postavil ako val. – Vo dne ich viedol oblakom, * za noci žiarou ohnivou. – Rozštiepil skalu na púšti * a napojil ich vodou ako z prívalu. – Potokom dal vytrysknúť zo skaly * a vody nechal ako rieky tiecť. – Ale oni proti nemu ďalej hrešili, * na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho. – Pokúšali Boha vo svojom srdci, * dychtivo sa dožadovali pokrmu. – Proti Bohu reptali * a vraveli: „Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?” – A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla, * a potoky sa rozliali. – A či on môže aj chlieb dať * a svojmu ľudu mäso obstarať?” – Počul to Pán a hnevom zahorel, oheň vzplanul proti Jakubovi * a hnev vzkypel proti Izraelovi. – Lebo nedôverovali Bohu * a nedúfali v jeho pomoc. – Rozkázal teda horným oblakom * a otvoril brány nebies; – a pršala im manna za pokrm * a dal im chlieb z neba. – Človek jedol chlieb anjelský; * pokrmu im dal dosýta. – Z oblohy vyburcoval vietor východný, * svojou mocou priviedol vietor od juhu – a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, * okrídlené vtáky ako morský piesok. – Padali doprostred ich tábora, * okolo stanov. – Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, * splnil im, čo si žiadali. – Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, * ešte mali pokrm v ústach, – keď proti nim vzplanul Boží hnev, popredných mužov pozabíjal * a zničil výkvet Izraela. – Ale oni ďalej hrešili * a neverili v jeho zázraky. – Ich dni ukončil ako dych, * ich roky náhlou smrťou. – Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, * obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu. – Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, * že Najvyšší, Boh, je ich záchranca. – No podvádzali ho svojimi ústami, * svojím jazykom ho klamali. – Ich srdcia neboli k nemu úprimné * ani jeho zmluve neboli verní. – On sa predsa zľutoval * a odpustil im vinu a nezničil ich. – Často svoj hnev potlačil * a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu. – Veď pamätal, že sú len ľudia, * závan, ktorý sa rozplynie a nevráti. – Koľko ráz ho na púšti popudzovali * a k hnevu na stepi podnecovali. – Znova a znova pokúšali Boha * a roztrpčovali svätého Izraela. – Už nepamätali na jeho činy * ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov. – V Egypte urobil svoje znamenia, * svoje zázraky na pláni taniskej. – Na krv premenil ich rieky a potoky, * že už nemali čo piť. – Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, * žaby, aby ich trápili. – Ich úrodu vydal húseniciam napospas * a kobylkám plody ich námahy. – Vinice im zbil ľadovcom * a moruše mrazom. – Ľadovcu vydal ich dobytok, * ich čriedy bleskom ohnivým. – Zoslal na nich oheň svojho hnevu, * rozhorčenie, hrôzu a strach ako poslov skazy. – Uvoľnil cestu svojmu hnevu, neušetril ich od smrti, * ich život vydal moru napospas. – Pobil všetko prvorodené v Egypte, * prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových. – Svoj ľud však ako ovce vyviedol * a viedol ako stádo po púšti. – Viedol ich bezpečne a nemali strach, * ich nepriateľov však more pokrylo. – A priviedol ich do svojej svätej zeme, * na vrch, čo získala jeho pravica. – Pred nimi vyhnal kmene pohanské, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu * a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským. – Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha, * a nezachovávali jeho príkazy. – Odpadávali a boli neverní ako ich otcovia, * sklamali ako pokazený luk. – Rozhnevali ho obradmi na výšinách * a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť. – Počul to Boh a rozhneval sa, * a na Izraela veľmi zanevrel. – Opustil príbytok v Silo, * stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi. – Vydal svoju silu do zajatia, * do rúk nepriateľa svoju nádheru. – Svoj ľud vydal meču napospas * a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu. – Ich mládencov pohltil oheň, * ich panny sa nemohli zasnúbiť. – Kňazi padli pod mečom * a ich vdovy nemal kto oplakať. – Pán sa však prebral ako zo spánku, * ako hrdina vínom zmorený. – Porazil utekajúcich nepriateľov, * pokryl ich večnou potupou. – Zavrhol stánok Jozefov * ani Efraimov kmeň si nezvolil, – lež vyvolil si kmeň Júdov, * vrch Sion, ten si obľúbil. – A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú, * ako zem, ktorú upevnil naveky. – A vyvolil si svojho sluhu Dávida, * od čriedy oviec ho vyzdvihol, – vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá, * aby pásol Jakuba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo. – A on ich pásol so srdcom bez úhony * a viedol ich rukou skúsenou.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 78

Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva, * poškvrnili tvoj svätý chrám a Jeruzalem obrátili na rumy. – Mŕtvoly tvojich služobníkov dali za pokrm vtákom lietavým * a divej zveri dávali telá tvojich svätých. – Rozlievali ich krv ako vodu * vôkol Jeruzalema a nemal ich kto pochovať. – Susedia nás začali potupovať * a okolití ľudia haniť a vysmievať. – Dokedy ešte, Pane? Chceš sa hnevať naveky? * Či tvoje rozhorčenie bude blčať sťa oheň? – Svoj hnev vylej na pohanov, ktorí ťa neuznávajú, * a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú tvoje meno. – Veď pohltili Jakuba * a spustošili jeho obydlia. – Zabudni na hriechy našich otcov; * príď nám čím skôr v ústrety so svojím milosrdenstvom, lebo sme veľmi úbohí. – Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása, a vysloboď nás; * a pre svoje meno odpusť nám hriechy. – Prečo majú pohania hovoriť: * „Kdeže je ten ich Boh?” – Nech sa pred našimi očami na pohanoch ukáže * pomsta za vyliatu krv tvojich služobníkov. – Nech dôjde k tebe nárek zajatých; * silou svojho ramena zachovaj synov smrti nažive. – A našim susedom vráť sedemnásobne do lona potupu, * ktorou pohanili teba, Pane. – Ale my, tvoj ľud a ovce tvojej pastviny, * chceme ťa zvelebovať naveky a z pokolenia na pokolenie hlásať tvoju slávu.

Žalm 79

Pastier Izraela, * čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj! – Ty, čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa * pred Efraimom, Benjamínom a Manassesom. – Vzbuď svoju moc * a príď nás zachrániť. – Bože, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení. – Pane, Bože zástupov, * dokedy sa budeš hnevať na modlitby svojho ľudu? – Kŕmil si nás ako chlebom slzami * a slzami si nás napájal v hojnosti. – Dopustil si, že sa pre nás svária naši susedia * a naši nepriatelia si z nás robia posmech. – Bože zástupov, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení. – Z Egypta si preniesol vinicu, * pohanov si vyhnal a vysadil si ju. – Pôdu si pripravil pre ňu, * zasadil si jej korene a zaplnila krajinu. – Svojou tôňou pokryla úbočia * a Božie cédre ratolesťami. – Svoje výhonky vystrela až k moru, * až po rieku Eufrat svoje letorasty. – Prečo si zbúral jej ohradu * a oberajú z nej všetci, čo idú okolo? – Diviak lesný ju rozrýva * a pasie sa na nej poľná zver. – Bože zástupov, vráť sa, * zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu. – A chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica, * chráň i výhonok, ktorý si si vypestoval. – Tí, čo ju vypálili od koreňa, * pred hrozbou tvojej tváre zahynú. – Nech je tvoja ruka nad mužom po tvojej pravici, * nad synom človeka, ktorého si si ty vyvolil. – Už neodstúpime od teba a ty nás zachováš pri živote, * a budeme vzývať tvoje meno. – Pane, Bože zástupov, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Žalm 80

Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha, * jasajte Bohu Jakubovmu. – Vezmite harfy, udrite na bubon, * na ľúbu lýru a citaru. – Zatrúbte rohom pri nove mesiaca * i pri jeho splne v deň našej slávnosti. – Lebo také je nariadenie pre Izrael * a zákon Boha Jakubovho. – Taký príkaz dal Jozefovi, * keď vychádzal z krajiny egyptskej; počul som reč mne neznámu: – „Z jeho pliec som sňal bremeno * a z jeho rúk ťažký kôš. – V súžení si ma vzýval a vyslobodil som ťa, * za clonou búrky som ťa vypočul, vyskúšal som ťa pri vodách meríbskych. – Počúvaj , ľud môj, svedčím proti tebe, * kiež by si ma poslúchol, Izrael. – Nebudeš mať iného boha * ani sa nebudeš klaňať bohu cudziemu. – Veď ja som Pán, tvoj Boh, * ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny; otvor si ústa a ja ti ich naplním. – Ale môj ľud nepočúval na môj hlas * a Izrael nedbal o mňa. – Preto som ich ponechal v tvrdosti ich srdca: * nech si len idú za svojimi preludmi. – Keby ma môj ľud bol poslúchol, * keby bol Izrael kráčal mojimi cestami, – ihneď by som bol jeho nepriateľov pokoril * a jeho utláčateľov svojou rukou pritlačil. – Zaliečali by sa mu nepriatelia Pánovi * a ich osud by trval naveky. – Kŕmil by som ho jadrom pšeničným * a sýtil medom zo skaly.”

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 81

Vstáva Boh v zhromaždení Božom, * uprostred bohov koná súd. – Dokedy ešte chcete súdiť nespravodlivo * a nadržiavať hriešnikom? – Prisúďte právo bedárom a sirotám, * spravodlivosť vymáhajte poníženým a chudobným. – Ratujte chudobného * a núdzneho vysloboďte z rúk hriešnika... – Nemajú múdrosti ani rozumu, tápu v temnotách, * hýbu sa všetky základy zeme. – I povedal som: „Ste bohmi, * všetci ste synmi Najvyššieho.” – Ale aj vy, ako každý človek, umriete, * padnete ako každý velikáš. – Vstaň, Bože, a súď zem, * lebo všetky národy sú tvojím dedičstvom.

Žalm 82

Bože, neodpočívaj a nemlč, * nebuď ticho, Bože, – lebo, hľa, tvoji nepriatelia zúria * a dvíhajú hlavu tí, čo ťa nenávidia. – Spriadajú úskočné plány proti tvojmu ľudu * a radia sa proti tým, ktorých ty chrániš. – Hovoria si: „Poďte, vyhubme ich, aby neboli národom, * aby sa meno Izraela už ani nespomenulo.” – Tak sa jednomyseľne dohovorili, * proti tebe uzavreli zmluvu: – stany Edomu a Izraelčania, Moab a Agarénčania, * Gebal, Amon a Amalek, Filištínsko s obyvateľmi Týru. – Ba aj Asýrsko sa k nim pridalo; * stali sa pomocou synom Lotovým. – Urob im to, čo Madiánčanom a Sisarovi, * čo Jabinovi pri potoku Kišon; – pohynuli pri Endore * a stali sa hnojivom zeme. – S ich kniežatami nalož ako s Orebom a Zebom * a so všetkými ich vojvodcami ako so Zebeeom a Salmanom, – ktorí povedali: * „Zaujmime dedičné Božie pastviny!” – Bože môj, daj, nech sú ako páperie, * ako plevy vo vetre, – ako požiar, čo lesy spaľuje, * a ako plameň stravujúci hory; – tak ich prenasleduj svojou búrkou * a vydes ich svojou víchricou. – Hanbou im prikry tvár * a budú hľadať tvoje meno, Pane. – Nech sa hanbia a desia na veky vekov, * nech sa hanbia a hynú. – Nech poznajú, že tvoje meno je Pán, * že ty jediný si najvyšší nad celou zemou.

Žalm 83

Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; * túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových. – Moje srdce i moje telo * vznášajú sa k Bohu živému. – Veď aj vrabec si nájde príbytok * a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá: – tvoje oltáre, Pane zástupov, * môj kráľ a môj Boh. – Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome * a bez prestania ťa velebia. – Blažený človek, ktorému ty pomáhaš, * keď sa chystá na svätú púť. – Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, * lebo ranný dážď ho odeje požehnaním. – Stúpajú a síl im stále pribúda, * až na Sione uvidia Boha najvyššieho. – Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu, * vypočuj ma, Bože Jakubov. – Bože, náš ochranca, pohliadni * a pozri na tvár svojho pomazaného. – Jeden deň v tvojich nádvoriach * je lepší než iných tisíce. – Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha, * ako prebývať v stanoch hriešnikov. – Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, milosť a slávu udeľuje Pán; * neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti. – Pane zástupov, * blažený človek, čo sa spolieha na teba.

Žalm 84

Pane, svojej krajine si preukázal milosť, * Jakuba si zbavil poroby. – Svojmu ľudu si odpustil vinu * a zakryl si všetky jeho hriechy. – Všetok hnev si v sebe potlačil * a zmiernil svoje rozhorčenie. – Obnov nás, Bože, naša spása, * a odvráť od nás svoj hnev. – Vari sa chceš hnevať na nás naveky * a z pokolenia na pokolenie svoj hnev prenášať? – Či sa k nám nevrátiš a neoživíš nás, * aby sa tvoj ľud mohol v tebe radovať? – Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo * a daj nám svoju spásu. – Budem počúvať, čo povie Pán, Boh; * on ohlási pokoj svojmu ľudu – a svojim svätým * a tým, čo sa k nemu obracajú úprimne. – Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja, * a jeho sláva bude prebývať v našej krajine. – Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom, * spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú. – Vernosť vyrastie zo zeme, * spravodlivosť zhliadne z neba. – Veď Pán dá požehnanie * a svoje plody vydá naša zem. – Pred ním bude kráčať spravodlivosť * a po stopách jeho krokov spása.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Sedalen, 8. hlas

Uprostred raja na strome dozrela smrť, * ale uprostred zeme nám vyrástol strom života. * Predtým než Adam okúsil ovocie prvého stromu, bol blažený, * ale porušením príkazu upadol do hriechu. * Na dreve kríža však Kristus zachránil ľudstvo, * jeho zásluhou znovu môžeme byť naveky šťastní.

Sláva, i teraz:

Sme zachránení pred večnou smrťou * krížom tvojho Syna a nášho Boha, Panna Mária. * Preto ťa všetci spoločne oslavujeme, Bohorodička, * a velebíme tvoje meno, tak ako si predpovedala. * Neustále ti predkladáme aj svoje prosby, * aby si nám vyprosila odpustenie všetkých pokleskov.

Pane, zmiluj sa. _(trikr_át)

Sláva, i teraz:

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Kánon, 8. hlas

1. pieseň, Irmos: Spievajme Pánovi, * lebo on previedol svoj ľud vodami Červeného mora. * Veľmi sa preslávil.

Verš: Sláva, Pane, tvojmu úctyhodnému Krížu.

Oslavujeme ťa, nepoškvrnená Bohorodička, * lebo si do svojho života prijala večné Božie Slovo * a bez porušenia panenstva si nám ho porodila.

Verš: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.

Panna Mária, porodila si nám Krista, životodarný vinič, * z ktorého aj my sme prijali ovocie spásy. * Skrze neho môžeme žiť večný život.

Sláva, i teraz:

Skrze teba, Bohorodička, * sme boli znovu pozdvihnutí k večnému cieľu. * Preto ťa vždy chceme dôstojne oslavovať.

Katavázia 3. piesne, 8. hlas

Áronov prút je znamením kňazstva. * Jeho kvet je obrazom kňaza. * Zo starozákonnej neplodnej cirkvi * teraz vykvitlo drevo Kríža, * aby vládlo a upevňovalo vieru.

Katavázia 6. piesne, 8. hlas

Keď v mori v útrobách žraloka * Jonáš rozprestrel svoje ruky * a vrúcne sa modlil, * zobrazil tvoje utrpenie na kríži, Kriste, Bože. * Po troch dňoch vydala ryba Jonáša * a tým sa naznačilo tvoje slávne vzkriesenie, * čo svet celý ožiarilo.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz: )

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kondák, 6. hlas

Ako prvého ťa nebeský Roľník zasial na zemi, všechválny, * ako prvý si prelial na zemi svoju krv za Krista, blažený. * Ako prvý si prijal od neho veniec víťazstva na nebesiach, * počiatok trpiteľov, Ovenčený, ** prvotrpiteľ spomedzi mučeníkov.

Katavázia 8. piesne, 8. hlas

Dobrorečte, mládenci, počtom Trojici rovní, * dobrorečte Bohu Otcu Stvoriteľovi! * Ospevujte Slovo, čo k nám zostúpilo * a oheň na rosu premenilo * a večne vyvyšujte Svätého Ducha, * lebo všetkým udeľuje život.

Diakon: Bohorodičku a Matku Svetla piesňami zvelebujme.

Velebí moja duša Pána * a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi.

Po každom verši spievame:

Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice, * hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.

Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno. * A jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.

Ukázal silu svojho ramena, * rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.

Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. * Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.

Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, * ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.

9. pieseň, Irmos: Nepoškvrnená Panna, ty si nás zachránila. * Vyznávame, že ty si Bohorodička. * Preto ťa spolu so zbormi anjelov oslavujeme.

Verš: Sláva, Pane, tvojmu úctyhodnému Krížu.

Bohorodička Panna, * spomienka na teba je plná radosti a plesania, * lebo ty vyprosuješ pre strápených uzdravenie. * My ťa chceme dôstojne oslavovať.

Verš: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.

Požehnaná, oslavujeme ťa spevom žalmov * a neprestajne voláme: „Raduj sa! * Ty si sa pre nás stala prameňom radosti.“

Sláva, i teraz:

Požehnaný je plod tvojho života, Bohorodička. * On nás vyslobodil z tône smrti * a ukázal cestu k radostnej slobode. * My ťa, Matka, radostne oslavujeme.

Katavázia 9. piesne, 8. hlas

Bohorodička, ty si tajuplný raj. * Z teba nám vyrástol Kristus. * On na zemi zasadil spásonosné drevo Kríža. * My ho teraz na tvoju česť vysoko dvíhame * a v pokornej úcte sa mu klaniame.

Potom:

Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, * vždy blažená a nepoškvrnená Matka nášho Boha. * Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz: )

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Svitilen

Ospevujme nepremožiteľnú zbraň, upevnenie viery, božský Kríž. Pokloňme sa mu s vierou. Dôstojne chváľme veľké útočisko, hrdosť kresťanov, ochrancu pravoverných a slávu trpiacich.

Alebo tento:

Kríž je ochranca celého sveta, kríž je krása Cirkvi, kríž je naša vláda. Kríž je upevnením veriacich, kríž je slávou anjelov a ranou pre démonov.

Sláva, i teraz:

Keď Prečistá stála pred krížom a videla svojho Syna ukrižovaného na dreve a bez duše, plakala, s materin- ským vzlykaním vylievala slzy a volala: „Čo znamená tento slávny čin? Veď hľa, Stvoriteľ tela je vyvýšený a pribitý na kríž.“

Žalm 148

Chváľte Pána z nebies, * chváľte ho na výsostiach. Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti; chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; – chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, –oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha,– vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, starci a junáci nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.

Žalm 149

Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy. – Aby ich súdili podľa písaného práva, * všetkým jeho verným to bude na slávu.

Žalm 150

Chváľte Pána v jeho svätyni! * Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe! – Chváľte ho za jeho činy mohutné, * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť! – Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou! – Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou! – Chváľte ho zvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi, * všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Malé slávoslovie

Kňaz: Sláva tebe, ktorý si nám zjavil svetlo.

Ľud: Sláva Bohu na nebi a mier na zemi. V ľuďoch dobrá vôľa. Chválime ťa, velebíme ťa. Klaniame sa ti, oslavujeme ťa. Dobrorečíme ti pre nesmiernu tvoju slávu, Pane a Kráľu nebeský, Bože, Otče, všemohúci Vládca, Pane náš a jednorodený Synu, Ježišu Kriste, i Svätý Duchu, Pane Bože. Baránok Boží, Syn Otca, ty, čo snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. Ty, čo snímaš hriechy sveta, prijmi naše modlitby. Ty, čo sedíš po pravici Otcovej, zmiluj sa nad nami. Len ty sám si svätý, ty jediný si Pán, Ježiš Kristus v sláve Boha Otca. Amen. Každý deň ťa budeme velebiť a tvoje meno chváliť navždy a naveky. Pane, bol si naše útočisko z pokolenia na pokolenie. Riekol som: Pane, zmiluj sa nado mnou a uzdrav moju dušu, lebo som sa prehrešil proti tebe. Pane, k tebe sa utiekam. Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uzrieme svetlo. Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú.

Ráč nás, Pane, v tento deň zachrániť od hriechu. Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. Chválime a oslavujeme tvoje meno naveky. Amen. Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, lebo dúfame v teba. Blahoslavený si, Pane, nauč nás svoje pravdy. Blahoslavený si, Vládca, daj nám porozumieť svojim pravdám. Blahoslavený si, Svätý, osvieť nás svojimi pravdami. Pane, tvoje milosrdenstvo je večné, nepohŕdaj dielom svojich rúk. Tebe patrí chvála, tebe patrí pieseň. Tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, patrí sláva teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva: I teraz: )

Vykonajme našu rannú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celé ráno prežité v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe _ľud odpovedá_: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení, prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si dobrý a láskyplný Boh, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

A kňaz hovorí potichu túto modlitbu:

Najsvätejší Pane, ktorý žiješ na výsostiach a svojím vševidiacim okom sleduješ každú bytosť, pred tebou sme sklonili svoju dušu i telo. A prosíme ťa, Svätý svätých: požehnaj nás svojou neviditeľnou rukou zo svojho svätého príbytku. Vo svojej dobrote a láske odpusť nám všetky poklesky vedomé i nevedomé. A našej duši i telu udeľ potrebné milosti.

Kňaz: Lebo ty nás miluješ a chrániš, Bože náš, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Veršové slohy, 8. hlas

Túžba mojej duše sa upiera k tebe, Vládkyňa. * Ty mi môžeš pomôcť v mojom trápení * a oslobodiť ma od nerozumných telesných žiadostí. * Matka, pomôž mi žiť podľa tvojho príkladu.

Verš: Hneď zrána nás naplň svojou milosťou a budeme jasať, a radovať sa po všetky dni života. * Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, keď sme okusovali nešťastie. * Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom * a ich deťom tvoja nádhera.

Bohorodička, brána Svetla, * zažiar aj vo mne lúčmi pokánia * a rozptýľ hmlu všetkých mojich hriechov. * Matka, pomôž mi žiť podľa tvojho príkladu.

Verš: Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; * upevňuj dielo našich rúk, * dielo našich rúk upevňuj!

Nepremožiteľní Kristovi mučeníci, * silou svätého kríža ste zvíťazili nad mocou zlého ducha. * Teraz požívate radosti večného života, * lebo ste sa nezľakli nástrojov kata. * Plní rán ste sa radovali. * Vaša krv mnohým priniesla uzdravenie duše. * Neprestajne sa prihovárajte za nás u Vládcu, * aby sme mohli byť večne blažení.

Sláva i teraz, 8. hlas

Keď ťa tvoja nepoškvrnená Matka uzrela na kríži, Pane, * s bolesťou v srdci a plačom volala: * „Syn môj, v ľudskom tele trpíš hrozné muky * a mňa chceš nechať na zemi opustenú? * Čím skôr sa osláv, * aby sa pre ľudí stala tvoja smrť prameňom života.“

Ľud: Dobré je oslavovať Pána * a ospevovať tvoje meno, Najvyšší. * Za rána zvestovať tvoju dobrotu a tvoju vernosť celú noc.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Tropár, 4. hlas

Kráľovský diadém ovenčil tvoje temeno * vďaka utrpeniam, čo si podstúpil za Krista Boha, * Štefan, prvotrpiteľ spomedzi mučeníkov. * Veď ty si dokázal nerozum židov * a svojho Spasiteľa si videl po pravici Otcovej. ** Jeho pros za naše duše.

Sláva i teraz, 4. hlas

Zvelebujeme ťa, Bohorodička, a voláme: * Ty si Hora z ktorej sa nevýslovným spôsobom odtrhol Kameň * a rozdrvil brány podsvetia.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. _(_40x)

Sláva, i teraz:)

Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Po každej prosbe ľud odpovedá: Pane, zmiluj sa. (3x)

Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Premúdrosť.

Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Kňaz: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, mocou úctyhodného a životodarného kríža, na prosby svätých slávnych a všechválnych apoštolov, svätého prvomučeníka a archidiakona Štefana, ktorého prenesenie ostatkov slávime, a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Čestnejšia si: Sláva, i teraz: Pane, zmiluj sa. (3x) Pane, požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.