Pôst s kráľom Dávidom - 8.3. 8.3.

Žalm 65

Jasaj Bohu, celá zem; * hrajte a spievajte na slávu jeho mena, vzdávajte mu chválu.

Hovorte Bohu: “Aké úžasné sú tvoje diela. * Pre tvoju nesmiernu moc budú sa ti líškať tvoji nepriatelia.

Nech sa ti klania celá zem a nech ti spieva, * nech ospevuje tvoje meno.”

Poďte a pozrite na Božie diela; * úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom.

More premieňa na suchú zem, rieku možno prejsť suchou nohou; * preto sa tešíme z neho.

Svojou mocou panuje naveky, očami pozoruje národy; * aby sa buriči nevypínali.

Velebte, národy, nášho Boha * a rozhlasujte jeho chválu;

on dal život našej duši * a chráni naše nohy pred pádom.

Veď ty, Bože, si nás vyskúšal, * pretavil si nás ohňom, ako sa taví striebro.

Voviedol si nás do osídla, * na plecia si nám naložil súženia.

Nechal si ľudí chodiť po našich hlavách; prešli sme cez oheň a cez vodu, * ale napokon si nám dal pookriať.

Vojdem do tvojho domu so zápalnými obetami, * splním ti sľuby,

ktoré ti zložili moje pery * a moje ústa vyriekli, keď som bol v súžení.

Bohaté žertvy ti prinesiem, pre teba spálim barance, * obetujem ti býčky a kozliatka.

Poďte sem a počúvajte, všetci ctitelia Boží, * vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil.

Moje ústa ho vzývali * a môj jazyk velebil.

Keby som sa v srdci upriamil na neprávosť, * Pán by ma nevyslyšal.

Ale Boh ma vyslyšal, * všimol si hlas mojej vrúcnej modlitby.

Nech je zvelebený Boh, lebo neodmietol moju modlitbu * a neodňal mi svoje milosrdenstvo.

Žalm 66

Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás; * a tvoja tvár nech žiari nad nami,

aby sa tvoja cesta stala známou na zemi * a tvoja spása medzi všetkými národmi.

Bože, nech ťa velebia národy, * nech ťa velebia všetky národy.

Nech sa tešia a jasajú národy, * že spravodlivo súdiš ľudí a spravuješ národy na zemi.

Bože, nech ťa velebia národy, * nech ťa velebia všetky národy.

Zem vydala svoj plod; * nech nás požehná Boh, náš Boh;

nech nás Boh požehná * a nech si ho ctia všetky končiny zeme.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 67

Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, * spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.

Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; * ako sa vosk roztápa ohňom,

tak spred Božej tváre miznú hriešnici. * Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou a v radosti sa veseliť.

Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. * Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: jeho meno je Pán.

Plesajte pred ním; on je otec sirôt a záchranca vdov, * on je Boh vo svojom svätom príbytku.

On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, * väzňov privádza k šťastiu, no odbojníci zostanú v zemi pustej.

Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu * a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.

Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, * pred tvárou Boha Izraela.

Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď * a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.

Prebývajú v nej tvoje tvory, * pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.

Pán vyslovuje slovo; * nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:

“Utekajú králi, utekajú s vojskami * a korisť delí krásavica domu.

Kým ste vy spali uprostred košiara, * striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.

Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, * snehom sa zabelel Selmon.”

Vrch bášanský je vrch Boží, * pohorie Bášanu má veľa štítov.

Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? * Veď Boh tam bude bývať naveky.

Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: * Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.

Do výšav si vystúpil, * so sebou si vzal zajatcov,

ľudí si prijal do daru, * aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.

Nech je velebený Pán deň

čo deň; * nesie nás Boh, naša spása.

Náš Boh je Boh spásy, * on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.

Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom * aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.

I povedal Pán: “Z vrchov Bášanu ich privediem, * vyvediem ich z morských hlbín,

aby sa tvoja noha zmáčala v krvi * a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.”

Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, * ako ty môj Boh a kráľ vstupuješ do svätyne.

Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti * a uprostred dievčatá bijúce na bubny.

Na zhromaždeniach Boha velebte, * velebte Pána, potomci Izraela.”

Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, * kniežatá Júdove v šíku bojovom, kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.

Prejav, Bože, svoju moc, * upevni, Bože, čo si v nás vykonal.

Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme * králi prinášajú dary.

Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, * čriedu býkov s teľcami národov;

nech sa ti s prútmi striebra pokoria. * Rozplaš národy, čo bažia za vojnou.

Z Egypta prídu veľmoži, * Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.

Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, * na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu,

čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; * hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.

Uznajte Božiu moc. * Nad Izraelom jeho veleba a jeho moc až nad oblaky.

Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. * Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. Zvelebený buď, Bože.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

---

Žalm 68

Zachráň ma, Bože, * lebo voda mi vystúpila až po krk.

V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, * dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.

Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. * Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.

Viac než mám vlasov na hlave, * je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.

Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, * sú to nepriatelia klamárski;

musel som vrátiť, * čo som neulúpil.

Bože, ty poznáš moju pochabosť * a moje poklesky nie sú ti skryté.

Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, * Pane, Bože zástupov.

Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, * čo ťa hľadajú, Bože Izraela.

Pre teba znášam potupu * a hanba mi pokrýva tvár.

Svojim bratom som sa stal cudzincom * a synom svojej matky neznámym.

Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, * padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.

V pôstoch som si dušu vyplakal, * no aj to mi bolo na potupu.

I vrecovinu som si obliekol * a príslovečným som sa stal.

Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, * a pri víne pospevujú o mne pijani.

Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe * v tomto čase milosti.

Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, * pre svoju vernosť mi pomôž.

Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, * a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov i z hlbokých vôd.

Nech ma nezatopí príval vôd, * nech ma nepohltí hlbina a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.

Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; * pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.

Neodvracaj tvár od svojho služobníka, * veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.

Príď ku mne a zachráň ma, * so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.

Ty poznáš moju potupu, * moju hanbu i moje zneuctenie.

Ty vidíš všetkých, * čo ma sužujú.

Potupa mi zlomila srdce * a ochabol som.

Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, * no takého som nestretol;

čakal som, že dakto ma poteší, * ale taký sa nenašiel.

Do jedla mi dali žlče, * a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Nech sa im ich stôl stane nástrahou, * odplatou a pohoršením.

Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, * a nech v bedrách oslabnú navždy.

Vylej na nich svoje rozhorčenie, * nech ich zachváti páľava tvojho hnevu.

Nech spustne ich táborisko * a v ich stanoch nech nemá kto bývať.

Lebo prenasledujú toho, koho si ty udrel, * a množia bolesti tomu, koho si zranil.

K ich neprávosti pridaj neprávosť, * nech nevojdú do tvojej spravodlivosti.

Nech sú vytretí z knihy žijúcich * a nech nie sú zapísaní medzi spravodlivými.

Som úbožiak, plný bolesti; * tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.

Piesňou chcem Božie meno osláviť * a velebiť ho chválospevmi.

A Pánovi to bude milšie, * ako keby som obetoval býka,

ako keby som obetoval junca, * ktorému rastú rožky a ratice.

Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; * hľadajte Boha a srdce vám oživne.

Lebo Pán vypočuje chudobných * a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.

Nech ho chvália nebesia i zem, * moria a všetko, čo sa hýbe v nich.

Lebo Boh zachráni Sion a vybuduje mestá Júdove; * usadia sa tam a budú ich majetkom.

A zdedia ho potomci jeho služobníkov * a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.