Návrat 40 - 8.3. 8.3.

V rámci pôstnej duchovnej aktivity NÁVRAT 40 prinášame zamyslenia k starozákonným čítaniam z knihy proroka Izaiáša, ktoré sa čítajú vo Veľkom pôste na 6. hodinke a k novozákonným čítaniam radových evanjelií v soboty a nedele počas obdobia Veľkého pôstu.

Iz 10, 12 – 20

Izaiáš, z Božieho vnuknutia, dnes prináša hroby Asýrskej ríši. Asýrčania boli jedným z hlavných národov, ktorí v staroveku žili v Mezopotámii. Žili v severnej Mezopotámii blízko začiatku riek Tigris a Eufrat. Jednoznačne patrili k najbojovnejším národom svojej doby a podmanili si mnohé národy. V istom období dokonca aj Egypt (okolo roku 671 pred n.l.). Vytvorili jednu z najmocnejších ríši staroveku. Boj bol súčasťou ich života, často boli krutí a bezohľadní.

Ich kráľ bol neobmedzeným vládcom, zástupcom boha Ašura na zemi. Jeho moc pochádzala od boha, bol najvyšším vykonávateľom náboženského kultu a najvyšším sudcom. Jeho základnou povinnosťou bolo rozširovanie územia štátu v mene boha Ašura. Pri svojom zvolení prijímal od kňazov trón, tiaru a žezlo. Myšlienka, že národný boh je jediným pravým vládcom krajiny, robila z kráľovstva teokraciu. V tom sa do istej mieri podobali izrealitom.

Moc asýrčanov sa v tej dobe zdala nepremožiteľná. A aj keď mali teokraciu, ich vládcovia si úspechy pripisovali sebe, svojim schopnostiam. Izaiáš hrozí ich kráľovi: „Či sa môže vypínať sekera nad toho, čo ňou hýbe? Či sa môže vyvyšovať píla nad toho, kto ju ťahá? Akoby prút hýbal tými, čo ho dvíhajú, akoby palica dvíhala toho, ktorý nie je drevom.“ (Iz 10,15) Kráľ a celá Asýrska ríša sú len nástroj v Božích rukách, ktorý napomína vyvolený národ, ktorý odpadol od pravého Boha. A príde čas, keď: „V ten deň sa zvyšok Izraela a zachránení Jakubovho domu nebudú viac opierať o toho, kto ich bije, lež úprimne sa budú opierať na Pána, Svätého Izraela.“ (Iz10,20) Asýrska ríša zanikne. Spomenie sa maximálne na vyučovaní dejepisu. Aj kult pohanského boha Ašura sa stane zabudnutou minulosťou. Ale ostanú tí, ktorí úprimne sa budú opierať na Pána, Svätého Izraela.

Svätá Štyridsiatnica je pre nás príležitosťou uvedomovať si dve pravdy.

Prvá – sme len nástroj v Božích rukách! To, čo máme, čo vieme, čo dokážeme, má byť prostriedkom na službu. Nie na vlastné obohatenie, získanie dôležitého postavenia, popularity... Na službu! Spomeňme si na podobenstvo o poslednom súde z Mäsopôstnej nedele.

Druhá – úzko súvisí s prvou. Ak som nástroj v Božích rukách, musím sa opierať na Pána, Svätého Izraela.

Nech tento svätý čas nás vedie k poznaniu pravdy o človeku, uvedomenia si svojho miesta a zodpovednosti v spoločenstve Cirkvi.

o. Jozef Matejovský