Žalm 52
Blázon si v srdci hovorí: “Boha niet.” * Skazení sú a ohavnosti páchajú, nikto z nich nerobí dobre.
Boh pozerá z neba na synov ľudských * a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha.
Všetci poblúdili, všetci sa skazili; * nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.
Kde podeli rozum tí, čo páchajú neprávosť * a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb?
Nevzývajú Boha; * no strachom sa trasú tam, kde sa báť netreba.
Boh roztrúsil kosti tvojich utláčateľov, * zahanbení sú, lebo Boh nimi opovrhol.
Kiež príde Izraelu * spása zo Siona!
Keď Boh vyslobodí svoj ľud zo zajatia, * Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.
Žalm 53
Pane, zachráň ma pre svoje meno * a svojou mocou obráň moje právo.
Bože, vyslyš moju modlitbu * a vypočuj slová mojich úst.
Lebo pyšní povstávajú proti mne a násilníci mi striehnu na život, * nechcú mať Boha na očiach.
Ale mne Boh pomáha * a môj život udržiava Pán.
Na mojich protivníkov obráť nešťastie * a rozpráš ich, veď si verný.
S radosťou ti prinesiem obetu; * meno tvoje, Pane, budem velebiť, lebo si dobrý;
lebo ma vyslobodzuješ zo všetkých súžení * a na svojich nepriateľov môžem hľadieť zvysoka.
Žalm 54
Čuj, Bože, moju modlitbu a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj: * pohliadni na mňa a vyslyš ma.
Keď premýšľam o sebe, som rozrušený, * zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika.
Lebo ma zavaľujú bezprávím a zúrivo do mňa dorážajú. * Srdce sa vo mne chveje a padá na mňa hrôza predsmrtná.
Úzkosť a triaška idú na mňa * a zmocňuje sa ma des.
A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, * aby som mohol odletieť a odpočinúť si?
Aby som mohol utiecť do diaľav a pobudnúť v samote? * Vyčkávam, kto by ma zachránil pred búrkou a víchricou.“
Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ; * bo v meste vidím násilie a hádky.
Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola; * v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady
a v jeho uliciach ustavične panuje * podvod a klam.
Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedel zniesť; * a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, azda by som sa pred ním skryl.
Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, * môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.
S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok; * v sprievode sme kráčali Božím domom.
Smrť nech sa vrhne na nich a do podsvetia nech zídu zaživa, * lebo zloba je v ich príbytkoch, je medzi nimi uprostred.
Ja však budem volať k Bohu * a Pán ma zachráni.
Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať * a vypočuje môj hlas.
Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia, * lebo ich je mnoho proti mne.
Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí, on, ktorý je spred vekov. * Lebo oni sa nezmenia a Boha sa neboja.
Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom * a porušuje zmluvu.
Jeho slová sú hladšie ako maslo, ale v srdci strojí vojnu. * Jeho reči sú jemnejšie než olej, ale sú to vytasené meče.
Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová; * a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.
Ty ich však, Bože, * zhodíš do priepastí skazy.
Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní; * ale ja dúfam v teba, Pane.
Sláva: I teraz:
Žalm 55
Zmiluj sa nado mnou, Bože, lebo ma prenasleduje človek, * každodenne ma napáda a utláča.
Moji nepriatelia ma prenasledujú deň čo deň * a veľa je tých, čo bojujú proti mne, Najvyšší.
Kedykoľvek ma popadne strach, * spolieham sa na teba.
Na Boha, ktorého slovo velebím, * na Boha sa ja spolieham
a nebojím sa: * veď čože mi môže urobiť človek?
Dennodenne mi spôsobujú škodu, * myslia len na to, ako mi zle urobiť.
Podnecujú spory, stroja úklady, * idú mi v pätách a sliedia.
Ako mne číhali na život, tak im odplať neprávosť, * Bože, v hneve zraz pohanov až k zemi.
Ty vieš, koľko ráz som musel utekať: * pozbieraj moje slzy do svojich nádob; či nie sú zapísané v tvojich účtoch?
Vtedy moji nepriatelia ustúpia, ešte v ten deň, keď budem volať: * áno, viem, že ty si môj Boh.
Na Boha, ktorého slovo velebím, * na Pána, ktorého slovo velebím,
na Boha sa ja spolieham * a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek?
Bože, ešte mám splniť sľuby, čo som tebe urobil; * obety chvály ti prinesiem,
lebo ty si mi život zachránil pred smrťou a nohy pred pádom, * aby som kráčal pred Bohom vo svetle žijúcich.
Žalm 56
Zmiluj sa, Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou, * lebo sa k tebe utiekam;
v tieni tvojich krídel nachodím útočište, * kým sa nepominú nástrahy.
Volám k Bohu, k Najvyššiemu, * k Bohu, ktorý mi preukazuje dobro.
On zošle pomoc z neba a zachráni ma; * zahanbí tých, čo ma týrajú. Boh zošle svoju milosť a pravdu.
Som akoby uprostred levíčat, * čo požierajú ľudí.
Ich zuby sú ako oštepy a šípy, * ich jazyk sťa nabrúsený meč.
Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou.
Mojim nohám nastavili osídlo, * až sa mi skormútila duša;
predo mnou vykopali jamu, * no sami do nej padli.
Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce; * budem ti spievať a hrať.
Prebuď sa, duša moja, * prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu.
Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi * a zaspievam ti žalmy medzi národmi.
Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo * a tvoja vernosť až po oblaky.
Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou.
Žalm 57
Vari vy, mocnári, naozaj hlásate spravodlivosť, * vari správne súdite ľudských synov?
Naopak, v srdci páchate neprávosti, * vaše ruky pripravujú násilie na zemi.
Hriešnici sú na scestí už od lona matky, * od materského života blúdia klamári.
Jed v nich podobá sa jedu hadiemu, * jedu hluchej vretenice, čo si uši zapcháva,
ktorá nepočúva hlas zaklínačov, * hlas skúseného čarodeja.
Bože, vylám im zuby v ústach, * rozdrv čeľusť levov, Pane.
Nech sa rozplynú sťa voda, čo steká, * nech vyschnú ako zdeptaná tráva.
Nech sa pominú ako slimák, čo sa v hlien rozteká, * ako nedonosený plod ženy, ktorý slnko neuzrie.
Prv ako vaše hrnce pocítia oheň z bodliaka, * zaživa ich strávi ako oheň hnevu.
Spravodlivý sa poteší, keď pomstu uvidí, * umyje si nohy v krvi hriešnika.
A ľudia povedia: “Naozaj je odmena pre spravodlivého, * naozaj je Boh, čo súdi na zemi.
Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:
Žalm 58
Vytrhni ma, Bože, z moci mojich nepriateľov, * chráň ma pred tými, čo povstávajú proti mne.
Vytrhni ma z rúk zločincov * a zachráň pred krvilačníkmi.
Pozri, úklady robia na môj život * a surovo sa vrhajú na mňa.
Pane, neťaží ma ani priestupok, ani hriech; * nedopustil som sa neprávosti,
a predsa sa zbiehajú a na mňa chystajú. * Hor’ sa, poď mi v ústrety a pozri.
Ty, Pane, Bože mocností, Boh Izraela * precitni a potrestaj všetkých pohanov, nemaj zľutovanie nad tými, čo, vierolomne konajú.
Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy * a pobehujú okolo mesta.
Hľa, čo chrlia ich ústa, * meč majú na perách: “Ktože to počuje?”
Ty sa im však smeješ, Pane; * vysmievaš sa všetkým pohanom.
Záštita moja, čakám na teba; * lebo ty, Bože, si moja ochrana.
So mnou je Boh, jeho láska ma predchádza. * Boh dá, že svojimi nepriateľmi budem môcť pohrdnúť.
Nepobi ich, aby môj ľud nezabudol; * rozožeň ich svojou mocou a zraz ich k zemi, Pane, môj ochranca.
Pre hriech ich úst, pre reč ich perí nech sa chytia do svojej pýchy; * pre kliatbu a lož, ktorú vyriekli.
Skoncuj s nimi v rozhorčení, skoncuj a nebude ich; * a spoznajú, že Boh panuje v Jakubovi a až po kraj zeme.
Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy * a pobehujú okolo mesta.
Túlajú sa za pokrmom * a ak sa nenasýtia, skuvíňajú.
Ja však budem oslavovať tvoju moc * a z tvojho milosrdenstva sa tešiť od rána,
lebo ty si sa mi stal oporou * a útočišťom v deň môjho súženia.
Tebe, záštita moja, chcem spievať, * lebo ty, Bože, si môj ochranca, môj Boh, moje milosrdenstvo.