Pôst s kráľom Dávidom - 3.3. 3.3.

Žalm 47

Veľký je Pán a hoden každej chvály * v meste nášho Boha.

Jeho svätý vrch, prekrásne návršie, * e celej zemi na radosť.

Vrch Sion, tajomný príbytok, * je mestom veľkého kráľa.

Boh sa preslávil v jeho palácoch * ako istá ochrana.

Lebo hľa, králi sa spolčili * a utvorili jeden šík.

No sotva sa pozreli, stŕpli úžasom, * zmiatli sa a dali sa na útek;

hrôza ich tam schvátila, * bolesti ako rodičku,

ako keď východný víchor * rozbíja lode taršišské.

Čo sme počuli, to sme aj videli v meste Pána zástupov, * v meste nášho Boha: Boh ho založil naveky.

Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo * uprostred tvojho chrámu.

Ako tvoje meno, Bože, tak aj tvoja sláva šíri sa až do končín zeme; * tvoja pravica je plná spravodlivosti.

Nech sa raduje vrch Sion a judejské dcéry nech jasajú * nad tvojimi výrokmi.

Obíďte Sion a obklopte ho, * spočítajte jeho veže.

Dobre si všimnite jeho hradby, prejdite jeho paláce, * aby ste mohli rozprávať ďalšiemu pokoleniu,

že on je Boh, náš Boh, naveky a na veky vekov: * on sám nás bude stále sprevádzať.

Žalm 48

Čujte to, všetky národy, * počúvajte, všetci obyvatelia zeme;

vy všetci, prostí aj vznešení, * všetci vospolok, bohatí aj chudobní.

Moje ústa hovoria múdrosť * a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.

K prísloviam ucho nakláňam, * pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu.

Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných, * keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť?

Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu * a chvastajú sa nadmerným bohatstvom?

Veď sám seba nevykúpi nik, * ani nezaplatí Bohu výkupné za seba.

Cena za vykúpenie života je príliš vysoká; nikdy nebude stačiť, * aby človek žil naveky a zánik neuzrel.

Veď vidí, že umierajú aj mudrci, rovnako hynie blázon i hlupák * a cudzím nechávajú svoje bohatstvo.

Hroby im budú večnými domami, príbytkami z pokolenia na pokolenie, * aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien.

Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; * je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.

Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba, * a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú.

Ako ovce sa ženú do priepasti * a smrť je ich pastierom.

Padajú strmhlav do hrobu, ich zjav sa pominie: * podsvetie im bude príbytkom.

No moju dušu Boh vykúpi, * z moci podsvetia ma iste vezme k sebe.

Netráp sa, ak niekto bohatne * a ak sa poklad jeho domu zväčšuje.

Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou, * jeho poklad s ním nepôjde.

Aj keď si blahoželal za živa: * “Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,”

predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť * a tí už nikdy svetlo neuzrú.

A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal, * je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 49

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril * a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.

Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; * náš Boh prichádza a už nemlčí:

pred ním je žeravý oheň * a vôkol neho búrka mohutná.

On nebo i zem volá z výšavy * na súd nad svojím národom:

Zhromaždite mi mojich svätých, * čo zmluvu so mnou spečatili obetou.”

A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, * veď sudcom je sám Boh.

Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; teba, Izrael, idem usvedčiť * ja, Boh, čo tvojím Bohom som.

Neobviňujem ťa pre tvoje obety, * veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.

Viac z tvojho domu býčky neprijmem * ani capov z tvojich čried.

Lebo mne patrí všetka lesná zver, * tisícky horskej zveriny.

Poznám všetko vtáctvo lietavé, * moje je i to, čo sa hýbe na poli.

Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; * veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

Vari ja hovädzie mäso jedávam * alebo pijem krv kozľaciu?

Obetuj Bohu obetu chvály * a Najvyššiemu svoje sľuby splň.

A vzývaj ma v čase súženia: * ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.”

No hriešnikovi Boh hovorí: * “Prečo odriekaš moje príkazy a moju zmluvu v ústach omieľaš?

Veď ty nenávidíš poriadok * a moje slovo odmietaš.

Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu * a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.

Zo svojich úst vypúšťaš zlo * a klamstvá snuje tvoj jazyk.

Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, * syna svojej matky potupuješ.

Toto páchaš, * a ja by som mal mlčať?

Myslíš si, že ja som ako ty: * teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, * inak vás zahubím a nik vám nepomôže.

Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; * a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu.”

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.

Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu.

Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou.

Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé,

aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde.

Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať.

Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ.

Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh.

Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil.

Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny.

Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného.

Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho ducha svätého.

Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty.

Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia.

Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou.

Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.

Veď ty nemáš záľubu v obete, * ani žertvu neprijmeš odo mňa.

Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým.

Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema.

Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 51

Prečo sa ešte vystatuješ zlobou, ty, * čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?

Úklady strojíš deň čo deň, * jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.

Zlo miluješ viacej než dobro, * lož väčšmi ako pravdu.

Najmilšie sú ti reči zhubné, * ty jazyk úlisný.

Preto ťa Boh navždy zničí, odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, * vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.

Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, * ale z neho sa vysmejú:

“Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, lež zakladal si na veľkom bohatstve * a domohol sa moci svojimi úskokmi.”

Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. * Úfam v Božie milosrdenstvo navždy a naveky.

Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, * a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať na tvoje meno, lebo je dobré.