Pôst s kráľom Dávidom - 2.3. 2.3.

Žalm 41

Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, * tak moja duša, Bože, túži za tebou.

Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; * kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?

Slzy sú mojím chlebom vo dne i v noci, * keď sa ma deň čo deň spytujú: “Kdeže je tvoj Boh?”

Duša sa mi rozplýva pri spomienke, * ako som putoval ku vznešenému stánku

a vstupoval do domu Božieho s radostným plesaním * a s piesňou ďakovnou uprostred zástupov sláviacich sviatky.

Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? * Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, moju spásu a môjho Boha.

Moja duša je skormútená; * preto si spomínam na teba pri Jordáne a Hermone a na vrchu Misar.

Hlbina hlbine sa ozýva na hukot vodopádov; * všetky tvoje krútňavy a prívaly prešli ponad mňa.

Vo dne mi svoju milosť udeľuje Pán. * V noci mu zasa ja spievam a modlím sa k Bohu môjho života.

Hovorím Bohu: “Ty si moja opora; prečo na mňa zabúdaš? * A prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?”

Sťa by mi kosti drvili, keď ma moji utláčatelia tupia, * keď sa ma deň čo deň spytujú: “Kdeže je tvoj Boh?”

Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? * Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, spásu mojej tváre a môjho Boha.

Žalm 42

Súď ma, Bože, * a rozhodni môj spor s neverným ľuďom;

zachráň ma pred zločincom a úskočným človekom. * Veď ty, Bože, si moje útočište.

Prečo si ma odohnal * a prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?

Zošli svoje svetlo a svoju pravdu; * ony nech ma sprevádzajú a privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov.

I pristúpim k Božiemu oltáru, k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním, * a citarou ťa, Bože, môj Bože, zvelebím.

Prečo si smutná, duša moja? * A prečo sa chveješ?

Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, * spásu mojej tváre a môjho Boha.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 43

Bože, na vlastné uši sme počuli, * naši otcovia nám rozprávali

o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, * za dní pradávnych.

Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, * zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil.

Veď nie svojím mečom získali krajinu, * nepomohlo im vlastné rameno,

ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, * lebo ich máš rád.

Ty si môj kráľ a môj Boh, * ty pomáhaš Jakubovi.

Len s tebou sme zahnali nepriateľov * a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

Nespolieham sa veru na svoj luk, * ani môj meč ma nezachráni.

Ty si nás zachránil pred utláčateľmi * a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.

V Bohu sa budeme chváliť celý deň * a naveky budeme velebiť tvoje meno.

Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, * už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.

Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi * a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.

Vydal si nás ako ovce na zabitie * a roztrúsil si nás medzi pohanov.

Svoj ľud si predal bez zisku * a neobohatil si sa jeho predajom.

Vystavil si nás na potupu susedom * a na posmech i pohanu nášmu okoliu.

Urobil si z nás príslovie pre pohanov * a národy krútia hlavou nad nami.

Celý deň mám pred očami svoju potupu * a rumenec hanby mi pokrýva tvár,

keď počúvam potupné a posmešné hlasy, * keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

Toto všetko nás postihlo, hoci sme nezabudli na teba * a neporušili sme zmluvu s tebou.

Naše srdce sa neodvrátilo od teba, * ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,

a predsa si nás ponížil v kraji líšok * a zahalil tôňou smrti.

Keby sme zabudli na meno nášho Boha * a vzpínali ruky k bohu cudziemu,

či Boh na to nepríde? * On predsa pozná tajnosti srdca.

Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, * pokladajú nás za ovce na zabitie.

Prebuď sa, Pane, prečo spíš? * Vstaň a nezavrhni nás navždy.

Prečo odvraciaš svoju tvár? * Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?

Veď naša duša je pokorená až do prachu, * naše telo je pritlačené k zemi.

Vstaň, Pane, pomôž nám * a vykúp nás, veď si milosrdný.

Žalm 44

Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, svoje verše venujem kráľovi. * Môj jazyk je ako pero rýchlopisca.

Ty si najkrajší z ľudských synov. Z tvojich perí plynie milota. * Preto ťa Boh požehnal naveky.

Ty, najmocnejší, pripáš si meč na bedrá; * svoju velebu a dôstojnosť.

Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz * a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť.

Nech ťa tvoja pravica *učí konať úžasné skutky.

Tvoje ostré šípy zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov; * poddajú sa ti národy.

Tvoj trón, Bože, trvá naveky * a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.

Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, * preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti viac ako tvojich druhov.

Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou * a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny.

Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; * po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru.

Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch, * zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.

Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; * on je tvoj Pán, vzdaj mu poklonu.

Dcéry z Týru ti prinesú dary * a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa.

Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, * jej odevom sú zlaté tkanivá.

V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; * za ňou ti privádzajú panny, jej družice.

Sprevádza ich jasot radostný, * tak vstupujú do kráľovského paláca.

Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia; * urobíš ich kniežatami nad celou zemou.

Na tvoje meno budem pamätať * vo všetkých pokoleniach.

Preto ťa národy budú velebiť navždy * a na veky vekov.

Žalm 45

Boh je naše útočište a sila * aj najistejšia pomoc v súžení.

Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem * a vrchy na dno morské padali.

Nech hučia vody mora a nech sa vzdúvajú * a vrchy nech sa trasú pod jeho náporom.

Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, * posvätný stánok Najvyššieho.

Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede; * už od úsvitu mu Boh pomáha.

Národy sa búria, klátia sa kráľovstvá; * tu zaznie jeho hlas a zem sa roztápa.

S nami je Pán zástupov, * naším útočišťom je Boh Jakubov.

Poďte a pozrite na diela Pánove, * aké úžasné veci vykonal na zemi.

Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny, * láme luky a drúzga oštepy a štíty v ohni spaľuje.

Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh, * vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem.

S nami je Pán zástupov, * naším útočišťom je Boh Jakubov.

Žalm 46

Tlieskajte rukami, všetky národy, * jasajte Bohu hlasom radostným.

Lebo Pán je Najvyšší a hrozný, * nad celou zemou veľký kráľ.

Podmaňuje nám národy * a pohanov nám kladie pod nohy.

On pre nás vybral dedičstvo * slávu Jakuba, ktorého má rád.

Za jasotu vystupuje Boh, * Pán vystupuje za hlaholu poľnice.

Spievajte Bohu, spievajte, * spievajte nášmu kráľovi, spievajte.

Pretože Boh je kráľom celej zeme; * spievajte mu chválospev.

Boh kraľuje nad národmi, * Boh sedí na svojom svätom tróne.

Kniežatá národov sa spolčujú * s národom Boha Abrahámovho.

Veď Bohu patria mocní zeme, * tak veľmi je vyvýšený.