V rámci pôstnej duchovnej aktivity NÁVRAT 40 prinášame zamyslenia k starozákonným čítaniam z knihy proroka Izaiáša, ktoré sa čítajú vo Veľkom pôste na 6. hodinke a k novozákonným čítaniam radových evanjelií v soboty a nedele počas obdobia Veľkého pôstu.
Iz 6,1-12
Prorok Izaiáš vidí nebo natoľko, nakoľko to živý človek môže vidieť. Vidí Boha sedieť na tróne, ktorý obklopujú serafíni. Všetko sa chveje a je naplnené dymom. Je to čosi úžasné a fantastické. Vidí Božiu majestátnosť, veľkoleposť a moc. Ale Izaiášove pocity sú skôr zmiešané: „Beda mi, áno, som stratený.“
Izaiáš si uvedomuje, že je na mieste, kde nemá byť, na mieste, ktorého nie je hodný, pretože je nečistý. Iba plne čistý človek môže byť pri Bohu. Nie preto, že by Boh „nestrpel“ hriešnika, ale preto, že hriech v človeku odporuje Bohu ako oheň vode a nemôže existovať v Božej blízkosti. Veď Ježiš hovorí: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“
Izaiášov problém vyrieši serafín, ktorý očistí Izaiáša žeravým uhlíkom z oltára. Rýchle a praktické riešenie! Len sa nezdá byť veľmi príjemné.
Každý, kto sa popálil, vie, že aj pri malej popálenine sa dostaví ostrá pulzujúca bolesť. V mieste popálenia sa vytvárajú citlivé pľuzgiere. Až po týždňoch dochádza k zahojeniu. Určite popálenie nie je niečo, čo by človek rád dobrovoľne podstúpil.
Napriek tomu sa v minulosti na hlboké rany využívalo vypálenie, aby nedošlo k infekcii. Nepríjemné a bolestivé pálenie rany ju vyčistilo, zacelilo a tak zachránilo človeku život.
Izaiášova skúsenosť dosvedčuje, že cestou očistenia človeka je vypálenie hriechu, aj keď nepríjemné. Veď hriech je neraz naviazaný na veci, ktoré máme radi. Hriechy tela (prejedanie sa, nečistota...) prinášajú pôžitok a slasť. Hriechy duše (zlosť, ľahostajnosť, lenivosť...) navodzujú pocity moci a spokojnosti. Hriechy ducha (pohŕdanie inými, povyšovanie sa, posudzovanie, chválenie sa...) dodávajú pocit nadradenosti. Ak sa nevyliečia, budú rásť, zhoršovať sa, až môžu priniesť úplnú duchovnú smrť a nesťastie.
A hoci to nemusí byť príjemné, je nevyhnutné ich liečiť žeravými uhlíkmi sviatostí, modlitieb, pôstov, rozhovorov s kňazom... Jedine tak je možné nadobudnúť opäť zdravie a čistotu duše. Veď odmenou za vypálenie hriechu bude čisté srdce, ktoré uvidí Boha.
o. Jaroslav Girovský