Návrat 40 - 28.2. 28.2.

V rámci pôstnej duchovnej aktivity NÁVRAT 40 prinášame zamyslenia k starozákonným čítaniam z knihy proroka Izaiáša, ktoré sa čítajú vo Veľkom pôste na 6. hodinke a k novozákonným čítaniam radových evanjelií v soboty a nedele počas obdobia Veľkého pôstu.

Iz 5, 7-16

Izrael bol určený na to, aby prinášal dobré ovocie, ale nie len Izrael, ale to sa týka aj mňa aj teba. Boh urobil všetko a zabezpečil všetko potrebné pre rast, a predsa sa všetko začalo kaziť. Miesto požehnania začína počúvať nad sebou slova beda. Prečo to všetko nastalo? Prečo zaznieva to beda. Nebolo to len tak, ale pre konkrétne skutky, pre konkrétne slová, pre konkrétne postoje.

Prvé beda je obrazom bezohľadného hromadenia a chamtivosti. Správanie Izraela bolo v rozpore s tým čo im Boh povedal. Boh zjavil svoj zákon, aby ho Jeho ľud žil, aby sa mal dobre a aby Boh bol uctievaný vo svojej svätosti. Nejde teda len o problém chamtivosti. Vidíme tu nedostatok lásky k Božiemu zákonu a tiež k iným. Boh mal v úmysle, aby pôda zaopatrila ľudí. To čo Izrael začal prejavovať bolo neustále hromadenie a chamtivosť spojená s odporom voči Božím zákonom. V dôsledku ich vzbury voči Božiemu zákonu budú vyhnaní z Božej krajiny. Boh je ten, kto sa aj tak stará. Pretože odmietajú Jeho zákon, dopadajú na nich dôsledky zákona. Sú vyhnaní z Jeho prítomnosti a ich plánovaný zisk sa ukazuje ako bezcenný.

Druhé beda sa týka tých, ktorí nielenže neposlúchajú Boží zákon, ale tiež sa otupujú pre svoj hriech radovaním a večierkami. Oddávajú sa pôžitkom, ale nemajú osobné spoločenstvo s Bohom. Tým odvádzajú pozornosť od PÁNOVEJ prítomnosti a konania vo svojom živote. Namiesto dobrých hrozienok prinášajú iba horké ovocie.

Sme pozvaní, aby sme sa zamysleli nad svojimi činmi a rozhodnutiami, ktoré robíme v každodennom živote. Je to pozvanie k sebakritike a sebareflexii, ktorá nám môže pomôcť identifikovať naše nedostatky a zmeniť ich k lepšiemu. V dnešnej dobe, kedy sme tak veľmi zapojení do sveta a okolo nás sa vyskytuje toľko rozptýlení, môže byť ťažké nájsť čas na to, aby sme sa zastavili a zamysleli sa nad tým, aký život vedieme. Avšak ak neustále žijeme v strese a v chaose, môžeme stratiť smer a zabudnúť na to, čo je pre nás skutočne dôležité. Je potrebné zastaviť sa a zamyslieť aké ovocie prinášam. Ak sme sa dostali na nesprávnu cestu a prinášame iba horké ovocie (nepokoj, zlobu, nespokojnosť, šomranie ...), mali by sme sa obrátiť k Bohu a poprosiť ho o pomoc a vedenie. On nám môže pomôcť nájsť správnu cestu a prinášať ovocie, ktoré nás a druhých obohacuje a napĺňa.

o. Lukáš Vojčík