Návrat 40 - 21.2. 21.2.

V rámci pôstnej duchovnej aktivity NÁVRAT 40 prinášame zamyslenia k starozákonným čítaniam z knihy proroka Izaiáša, ktoré sa čítajú vo Veľkom pôste na 6. hodinke a k novozákonným čítaniam radových evanjelií v soboty a nedele počas obdobia Veľkého pôstu.

Iz 1, 19. 2, 3b

„Ako sa z verného mesta stala neviestka? Bolo plné práva, prebývala v ňom spravodlivosť, no teraz sú v ňom vrahovia.“ (Iz 1, 21)

Skúsme ako kľúč k pochopeniu tohto verša dnešného čítania použiť vcítenie sa do srdca Boha, ktorý vyslovuje tieto slová. Čítajúc prvú kapitolu proroka Izaiáša môžeme usúdiť, že tu nejde o vyjadrenie akéhosi údivu, prekvapenia, či zaskočenia nad danou situáciou. Skôr môžeme vnímať smútok, sklamanie, že sväté mesto a jeho ľud, ktoré bolo určené pre požívanie „dobrých darov“ (Iz 1, 19), zdieľa osud prekliatia. Smútok, ktorý môžeme nájsť u rodiča, ktorý vidí, že napriek všetkej láske, snahe, výchove sa jeho dieťa uberá zničujúcim smerom.

„Tvoje kniežatá sú vzbúrenci, spolok zlodejov, všetci milujú úplatok, ženú sa za odmenami, sirôt sa nezastanú a žaloba vdovy k nim nepríde“ (Iz 1, 23) Poľutovania hodný stav svätého mesta.

Obráťme nachvíľu svoj zrak od svätého mesta k nám, každý k sebe samému. Či nemá Boh rovnaké srdce, keď pozerá na mňa? Keď vidí moje hriechy, pády, nenaplnené predsavzatia? Či nie som aj ja mestom, ktoré bolo skrze krst určené k vernosti, no skrze moje skutky je naplnené vrahmi?

Ak sa nám v tejto chvíli rozbúšilo srdce a naplnilo sa smútkom, či sklamaním, zastavme sa, prosím, na chvíľu. Precíťme v tejto chvíli to, čo otcovia cirkvi nazývajú trýzňou duše, skrúšenosť srdca (KKC 1431). Lebo iba do takto pripraveného srdca môžu zaznieť nasledujúce slová dnešného čítania: „Vrátim ti sudcov, ako boli kedysi, aj tvojich poradcov ako voľakedy. Potom ťa nazvú spravodlivým mestom, mestom vernosti.“ (Iz 1, 26). Áno, aj toto dnes môžeme objaviť v srdci Boha – nádej, že Boh sa nevzdá, rozhodnutie, že On bude bojovať dokonca, evanjelium, že Boh je pripravený zvíťaziť a uskutočniť v našom živote to, k čomu sme povolaní. No k zavŕšeniu prisľúbenia vedie bolestivá cesta: „Obrátim proti tebe svoju ruku, lúhom vyplavím tvoju nečistotu, odstránim všetok odpad“ (Iz 1, 25) Boh je teda pripravený bojovať za mňa. No tento boj bude bolieť. Boh je rozhodnutý zachrániť ma, no má to cenu utrpenia. Veď či nie aj zlato sa čistí ohňom?

Stojac na začiatku putovania pôstom a Návratom 40 kladie pred nás dnešné čítanie bolesť. Bolesť srdca nad stavom, v ktorom sme sa ocitli. A bolesť ako cestu návratu k tomu, čo sme si nechali vziať. Nenechajme sa prekvapiť, či dokonca odradiť bolesťou v pôste. Radšej prosme toho, ktorý „bol trápený a on sa nechal ponižovať, neotvoril ústa, ako baránok vedený na zabitie; neotvoril ústa ako ovca, ktorá onemie pred strihačom“(Iz 53, 7), aby kráčal s nami cestou návratu, aby sme v tých najťažších chvíľach očisťovania našej neprávosti dokázali spolu s ním hovoriť „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho vypiť, nech sa stane tvoja vôľa!“ (Mt, 26, 42)

o. Milan Kmec