Náš prepodobný otec Auxencius
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „rastúci“.
Dnešný svätec bol mníchom v Bitýnii, historickom kraji na severe Antólie, východne od Istanbulu. Už ako vojak osobnej stráže Teodózia II. sa vyznačoval nábožnosťou. Ako pustovník na vrchu Oxeia, na rovnomennom ostrove v Iónskom mori, a potom na vrchu Skopas pri Chalcedóne, si získal veľkú úctu. Podľa údaju zo životopisu ho povolali na Chalcedónsky koncil (451). Auxencius kázal ľudu, spieval mu vlastné liturgické hymny, tropáre, ktoré podľa životopisu patria medzi najstaršie.
Na úpätí vrchu, ktorý bol neskôr po ňom pomenovaný, zriadil ženský kláštor. Ten bol osídlený do 14. storočia. Po Auxenciovej smrti okolo roku 470 na tomto vrchu pochovali jeho pozostatky.
Zdroj: www.grkatba.sk
Viedol pustovnícky život na jednej hore v Sýrii, neďalekomesta Kir. Bola tam pohanská svätyňa, ktorú posvätil a premenil na kresťanský chrám. Takmer celú dobu žil pod odkrytým nebom v modlitbe, pôste a bdení. Jeho sláva sa skoro rozšírila po okolí. Začali k nemu prichádzať ľudia. Maron dostal od Boha dar zázrakov: uzdravoval chorých a vyháňal zlých duchov. Zároveň liečil i duševné choroby. Svätý Maron zomrel pokojne okolo roku 410. Pri jeho pustovni sa čoskoro vytvoril monastier, ktorý sa stal základom pre maronitské mnínšstvo.
Zdroj: Čížek, A.: Synaxár životy svätých. Spolok b. P.P. Gojdiča : Prešov, 1998. ISBN 80-967341-1-3.