Filipovka
Začína sa Filipovka
Východná Cirkev pred sviatkom Narodenia Pána prežíva pôstne obdobie, ktoré je známe aj pod názvom Filipovka (Pilipyvka). Cieľom tohto štyridsaťdňového pôstneho obdobia je duchovná príprava veriacich na slávenie sviatkov Narodenia Pána a Bohozjavenie.
V byzantskej cirkvi bol tento pôst definitívne zavedený niekedy medzi 6. a 8. storočím, hoci o ňom máme zmienky už aj v 4. storočí. Názov „Filipovka“ získal preto, lebo sa začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa (14. novembra). Začína sa 15. novembra a trvá do 24. decembra, teda štyridsať dní. Je jedným zo štyroch pôstnych období v byzantskom obrade (Filipovka čiže Pôst pred Narodením Pána, Veľký pôst ťižč Svätá Štyrydsiatnica, Apoštolský alebo Petro-pavlovský pôst a Pôst pred sviatkom Zosnutia presvätej Bohorodičky čiže Spasivka).
Pôstne predpisy pre Filipovku boli vždy miernejšie ako pravidlá pre Veľký štyridsaťdňový pôst pred Paschou. Gréckokatolíkov na Slovensku v súčasnosti viaže iba povinnosť zdržiavať sa mäsitých pokrmov v piatok. Na rozdiel od Veľkého pôstu Filipovka nemá vlastné liturgické predpisy
Meno Habib má aramejský pôvod a znamená „milovaný“. Pôvod a význam mien Gurias a Samónas ostáva neznámy.
Gurias a Samónas boli dvaja mladí askéti z Edessy. Na príkaz atiochijského miestodržiteľa Musonia, ktorý v Edesse viedol procesy proti kresťanom, ich 15. novembra 306 popravili. Hoci ich spisy neboli uchránené od ďalších úprav, historicita ich mučeníctva je zaručená Efremom Sýrskym a sýrskym martyrológiom.
Diakona a mučeníka Habiba zatkli podľa legendami opradenej správy s jeho spoločníkmi Guriasom a Samónom nie počas Diokleciánovho prenasledovania v roku 306, ale až o 14 rokov neskôr za cisára Licínia. Sám vraj v Edesse u miestodržiteľa Lysania dobrovoľne vyznal svoju vieru, za čo ho následne za živa upálili. Nad jeho hrobom neskôr postavili chrám.