Svätý prorok Samuel
Jeho meno je hebrejského pôvodu a znamená „jeho meno je Boh“. Vďaka prvej prorockej knihe Samuelovej sa nám zachovala veľmi komplexná tradícia o Samuelovi. Jeho postava vyniká v postave vodcu národa (1 Sam 7), politika (1 Sam 8-12), kňaza, sudcu, proroka, orodovníka, a nazirejcu – čiže starozákonného askétu, ktorý sa zasvätil službe Bohu sľubom nazireátu (1 Sam 1,11). Aj neskoršie svedectvá dokazujú silný vplyv Samuelom vytvorenej tradície. Samuel pochádzal zo vznešeného efraimského rodu z mesta Ráma. Už ako dieťa ho matka dala do svätyne v Šíle. Cez Jahveho zjavenie je Samuel povolaný za proroka. Prorocky konal aj keď odišiel zo Šíla, keď ho zničili Filištínci. Spojil aj sa s prorockým obrodením vtedajšej doby, ktoré charakterizoval zástup prorokov prechádzajúcich po celej krajine. Popri historicky hodnovernej prorockej tradícii, stojí tiež hodnoverná úloha sudcu, keď rozhodoval o práve a oznamoval Božiu vôľu. Siedma kapitola Prvej knihy Samuelovej dokazuje Samuelovo putovanie naprieč oblasťou Izraela. Z tohto postavenia je z tradície pochopiteľné, že mal rozhodujúci vplyv pri voľbe Šaula za kráľa. Pomocou vplyvu na starších v jednotlivých kmeňoch Izraela obmedzil kráľovu moc. Vôľu kráľa podriadil zákonom Božím aj ľudským. Kráľovi oznámil Božie právo, ktoré v prípade kráľa Amelekitov porušil. Samuel sa stal zakladateľom vzťahu medzi kráľom a jeho prorokom, vzťahu, ktorý pretrval až do zániku kráľovstva. V starostlivosti o zachovávanie Božieho práva sa navzájom v Samuelovi prelínajú úlohy sudcu a proroka. Samuel pri pomazaní Šaula za kráľa použil titul nagid, princ alebo vodca, namiesto slova melek, kráľ, čím poukázal na smerovanie novovzniknutej zbožnosti, ktorá vidí vlastného a jediného kráľa Izraela v Bohu. Hrob proroka Samuela sa nachádzal v Ráme.
Podľa LThK spracoval Ján Sabol