Svätá veľkomučenica Katarína

Jej meno má grécky pôvod a znamená „čistá“. Katarína bola zrejme mučenica z Alexandrie. Dochovali sa iba správy o jej kulte, ktorý sa zrodil, nie ako to zvyčajne býva u mučeníkov pri ich hrobe, ale na základe hagiografického textu, ktorý sa rozšíril v neskorom stredoveku. Katarína je znázornená aj v katakombách svätého Januára v talianskom Neapole. Tam vznikla i dalšia verzia jej životopisu. Na východe prvé správy o jej živote podáva Pavol z Latros. Katarínu sa pokúšali stotožniť s pannou, ktorú Maximinos Daia vyhnal z Alexandrie, a o ktorej bez udania mena píše Euzébius, alebo s Hypatiou, či s Doroteou, tie však boli pohankami. Istý je len grécky, na východe napísaný životopis zo 6. alebo 7. storočia, ktorý od 8. storočia preložili do ďalších ľudových európskych jazykov. Katarínine diskusie v filozofmi, sa skôr pokúšali dať do súvisu s Kodratom. Latinská verzia životopisu ešte pred mučením opisuje, ako sa Katarína v noci po krste za prítomnosti Bohorodičky mysticky zasnúbila s Kristom. Známa, Kataríne pripisovaná modlitba, ktorú vraj vyslovila pred smrťou, aj to, že sa bude prihovárať za všetkých, ktorí ju budú prosiť o pomoc, a že ju Boh isto zázračne vypočuje, sa dozaista stala základom rozšírenia jej kultu počas stredoveku. Vzývali ju poľnohospodári, chorí, profesori, filozofi, teológovia, právnici, dievčatá i manželky. Zvykli ju znázorňovať s kolesom, korunou, ale aj knihou, mečom, alebo palmou.